Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Kniha ma zaujala na základe obálky, oriezky aj anotácie. Všeobecne totiž platí, že mám rada príbehy, v ktorých vystupujú vlci alebo draci.
A teraz k samotnému obsahu. Svet ako taký neznel zle, ale spôsob, akým bol podaný, bol veľmi priemerný.
Úprimne, som už nesmierne unavená zo slabých hlavných hrdiniek, ktoré sú jednoducho len krásne princezné a „výnimočné“... ale vlastne čím? Pretože jediné, čím je Aurora v tejto knihe výnimočná, je jej nekonečná naivita a neschopnosť uvažovať racionálne, čo ma vytáčalo na maximálne výnimočnej úrovni.
Zároveň sa nám však autorka snaží podsunúť, že hlavná hrdinka je veľmi bystrá a dochádzajú jej súvislosti, ktoré ostatným unikajú. Hm... škoda, ale ja jej to jednoducho neverím.
Summa summarum, bolo to dosť rozporuplné. V určitých momentoch bola Aurora naozaj schopná a vedela konať rozumne, no v iných som jej správanie alebo uvažovanie vôbec nechápala.
Puto a chémia medzi Aurorou a Callumom boli podľa mňa také plytké a málo uveriteľné, že mi vlastne bolo jedno, čo s nimi bude. Pretože očividne stačí, že ona je krásna princezná a on je svalnaté šteniatko.
Už som fakt presýtená zápletkou, kde hlavná postava žije v sebaklame, netuší, čo sa skutočne deje vo svete okolo nej, a vďaka hlavnému hrdinovi postupne precitne... ale samozrejme mu predtým odmieta veriť.
A teraz sa dostávame k tomu najsmutnejšiemu: keď čitateľa viac baví záporák, ktorý je miliónkrát zaujímavejší, tajomnejší a lepšie spracovaný než postavy, ktorým má držať palce.
Takže áno, rozhodla som sa, že fandím záporákovi Blakeovi. Pretože je jediný, kto má nejakú hĺbku a postranné úmysly, ktoré nie sú na úrovni tínedžera, ktorému sa ešte len vyvíja prefrontálny kortex.
A pozitíva?
1 hviezdička za príbeh s vlkmi
1 hviezdička za humor
1 hviezdička za to, že sa kniha dobre čítala
A uvidíme, či si prečítam pokračovanie.
Emily Henry je pre mňa autorka, u ktorej vždy idem na istotu. Viem, že píše s hĺbkou, citlivosťou a humorom. Doposiaľ sa mi ešte nestalo, aby ma nejaká jej kniha sklamala.
Konkrétne pri tejto som si prešla recenzie, pretože ma na goodreads prekvapilo nižšie hodnotenie než je obvykle štandart u jej kníh. Bola som pripravená na sklamanie.
Ak ma doteraz Emily Henry vždy dokázala rozosmiať a dovolila mi zrelaxovať pri romantike, ktorá nebola plytká (na rozdiel od súčasných hladín riek počas týchto odporných 40-stupňových horúčav), tentokrát sa jej podarilo ma emočne rozbiť a dojať. Prvýkrát mi pri jej knihe vyhŕkli slzy.
Na obranu tejto knihy a aj tých, ktorí boli sklamaní, že nedostali svoju obvyklú dávku Emily Henry úplne tomu rozumiem. Pretože aj ja som väčšinu knihy premýšľala: „Emily, kam týmto smeruješ? Prečo potrebujem vedieť toľko o Margaretinej minulosti?“ Celú dobu som len dúfala, že Emily vie, čo robí, a že ma záver knihy nesklame.
A nesklamala. Prišli posledné štyri kapitoly a ja som len sedela s výrazom: „Dobre, Emily. Už chápem, čo si robila.“ A takéto prepojenie som vôbec nečakala.
Takže moja láska k Emily Henry pretrváva a dúfam, že týmto smerom sa bude uberať aj naďalej. Pretože predstava, že autorka, ktorá ma doteraz vedela rozosmiať a zrelaxovať, ma dokáže zároveň aj rozplakať, je kombinácia, ktorú si veľmi rada zopakujem.
Táto kniha ma pohltila spôsobom, akým sa mi to už veľmi dlho nestalo. A presne tento pocit mi pri čítaní kníh už nejakú chvíľu chýbal.
Veľmi ma bavila hlavná hrdinka. Má ten typ archetypu „neodbytne zvedavá, trochu naivná a až príliš dôverčivá“, ktorý môže byť niekde otravný, ale tu mi fungoval výborne. Jej zvedavosť ju neustále dostáva do situácií, do ktorých by rozumnejší človek pravdepodobne dobrovoľne nevstúpil.
A potom...
WHIT.
Omg. Úplne ho žeriem! A čo je ešte horšie, knihu som už dočítala a stále naňho myslím. Myslím, že tým som povedala všetko.
Obrovským plusom knihy je pre mňa aj atmosféra. Táto knižná séria ma úplne preniesla do prostredia filmov Múmia, ktoré som ako decko zbožňovala. Egypt, tajomstvá, jemná mágia, staré legendy, nebezpečenstvo, zvraty... presne ten typ dobrodružstva, pri ktorom máte pocit, že stačí otočiť ďalšiu stránku a niečo sa pokazí. Alebo odhalí. Alebo oboje.
A ja som sa od tej knihy jednoducho nevedela odtrhnúť.
Veľmi ma bavila aj chémia medzi hlavnými postavami. A teraz príde asi najdôležitejšia vec:
Po veľmi dlhom čase sa mi pri čítaní knihy rozbúšilo srdce.
KONEČNE.
Už ani neviem kedy naposledy som pri knihe mala ten pocit, že sa neviem dočkať ďalšej scény medzi dvoma postavami a zároveň ma úplne pohltilo všetko, čo sa medzi nimi deje.
A presne toto mi už dlho chýbalo.
Táto kniha mi dala dobrodružstvo, atmosféru, chémiu, napätie aj postavu (ehm... Whit) , na ktorú budem očividne ešte nejaký čas myslieť. :D
Táto kniha ma pohltila spôsobom, akým sa mi to už veľmi dlho nestalo. A presne tento pocit mi pri čítaní kníh už nejakú chvíľu chýbal.
Veľmi ma bavila hlavná hrdinka. Má ten typ archetypu „neodbytne zvedavá, trochu naivná a až príliš dôverčivá“, ktorý môže byť niekde otravný, ale tu mi fungoval výborne. Jej zvedavosť ju neustále dostáva do situácií, do ktorých by rozumnejší človek pravdepodobne dobrovoľne nevstúpil.
A potom...
WHIT.
Omg. Úplne ho žeriem! A čo je ešte horšie, knihu som už dočítala a stále naňho myslím. Myslím, že tým som povedala všetko.
Obrovským plusom knihy je pre mňa aj atmosféra. Táto knižná séria ma úplne preniesla do prostredia filmov Múmia, ktoré som ako decko zbožňovala. Egypt, tajomstvá, jemná mágia, staré legendy, nebezpečenstvo, zvraty... presne ten typ dobrodružstva, pri ktorom máte pocit, že stačí otočiť ďalšiu stránku a niečo sa pokazí. Alebo odhalí. Alebo oboje.
A ja som sa od tej knihy jednoducho nevedela odtrhnúť.
Veľmi ma bavila aj chémia medzi hlavnými postavami. A teraz príde asi najdôležitejšia vec:
Po veľmi dlhom čase sa mi pri čítaní knihy rozbúšilo srdce.
KONEČNE.
Už ani neviem kedy naposledy som pri knihe mala ten pocit, že sa neviem dočkať ďalšej scény medzi dvoma postavami a zároveň ma úplne pohltilo všetko, čo sa medzi nimi deje.
A presne toto mi už dlho chýbalo.
Táto kniha mi dala dobrodružstvo, atmosféru, chémiu, napätie aj postavu (ehm... Whit) , na ktorú budem očividne ešte nejaký čas myslieť. :D
Tak toto som si veľmi užila :) Prečítané na jedno otvorenie knihy.... :))
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Ja som teda v šoku, že táto kniha má také vysoké hodnotenie. Keby som sa riadila miestnymi recenziami, bola by som po dočítaní sklamaná ešte viac.
Veľmi často sa mi v knihách stáva, že hlavné hrdinky, a áno, hlavne ženy, mi pripadajú také nemastné-neslané. Zvyčajne im ani nefandím a celkovo vo mne vyvolávajú skôr vlažné pocity. Je len niekoľko fantasy či romantasy hrdiniek, ktoré mi naozaj prirástli k srdcu a ktorých prítomnosť v príbehu ma baví. Napríklad Em zo série Emily Wilde alebo Kazi zo Zlodějského tance.
O to viac som sa potešila, keď som sa dozvedela, že Odessa má byť nedokonalá hrdinka. Som už nesmierne unavená z dokonalých, supervýnimočných hrdiniek pobozkaných výnimočnosťou. Sú výnimočne dobré v boji, výnimočne krásne, výnimočne žiadané, výnimočne inteligentné, ale zároveň sú v tých správnych chvíľach výnimočne naivné... bla bla bla. Bože, prosím, znova nie.
A Odessa? Odessa rozhodne dokonalá nie je. Absolútne nepremýšľa, než sa vrhne do očividne nebezpečnej situácie, ktorú nemá šancu prežiť, pretože nikdy nemala výcvik a nie je bojovníčka. Chápem, čo tým autorka sledovala. Chcela z nej urobiť chodiacu katastrofu. Lenže problém je, že jej neschopnosť na mňa pôsobila skôr nerealisticky než ľudsky.
Prečo nemohla byť komická a neschopná spôsobom, ktorý by bol uveriteľný?
Áno, Odessa má problémy so sebahodnotou a túži po externej validácii. To chápem. Vyrastala v nezdravom rodinnom prostredí a jej potreba uznania z toho dáva zmysel. Ale jej vzťah s nevlastnou sestrou? WTF? Doteraz vlastne neviem, čo si mám o ňom myslieť.
A potom sú tu "tajomstvá" a dejové "zvraty". Jedno klišé za druhým.
Neviem, či to bol zámer autorky, ale mnohé z nich boli také okaté a predvídateľné, že postavy ich pokojne mohli mať napísané na čele. Nepostrehla by som rozdiel.
Kniha vás neustále upozorňuje na svoje „nenápadné“ náznaky, podsúva vám ich, ešte ich raz podčiarkne a potom o 70 strán neskôr konečne oficiálne odhalí presne to, čo vám došlo už pred tými 70 stranami. Nádherný kolobeh, však? :) A v tom vstúpi Odessa, ktorá tú situáciu ešte stále nechápe. Takže sa mi tu postupne kumulovala frustrácia.
A toto nebolo slow burn.
Toto bolo **slow die and annoyingly boring!!**
Dej bol predvídateľný približne od strany 26, jedno klišé striedalo druhé a chémia medzi postavami sa podľa mňa stratila niekde medzi Odessinou prvou otázkou a otázkou číslo 457. A práve tie otázky ma začali privádzať do šialenstva.
Chápem, že Odessa nikdy nemala slobodu. Chápem, že bola izolovaná, kontrolovaná a vychovávaná v prostredí, ktoré výrazne ovplyvnilo jej sebahodnotu. Ale má 23 rokov, nie 15. Potrebujem nejaký dôvod, prečo si mám tú postavu obľúbiť napriek jej naivite. Potrebujem vidieť, že pod tým všetkým je niečo, čo ma k nej pritiahne. A ja som to u Odessy jednoducho nenašla.
Takže sa dostávame k ďalšej zásadnej veci: jej naivita. Odessa napríklad verí, že hoci je jej otec chladný politik, v zásade by vedome nekonal nič, čo by ubližovalo ľuďom. No tak samozrejme. Pretože čo by mohlo byť väčšie klišé než hlavná hrdinka, ktorá má úplne skreslený pohľad na svojho otca a postupne zisťuje, že jej otec vlastne nie je ten človek, za ktorého ho považovala? To sme tu ešte nemali. Nikto to nemohol čakať.
Preferujem nedokonalých hrdinov. Mám rada spektrum farieb medzi čiernou a bielou, odtiene sivej, postavy s vlastnými chybami, traumami, zlými rozhodnutiami a pochybnými morálnymi hranicami.
Lenže nedokonalosť podľa mňa neznamená, že postava musí byť neustále neznesiteľne naivná, aby ju príbeh mohol držať v nevedomosti.
Tu na mňa Odessa pôsobila tak, akoby mala v príbehu funkciu retardéra na nejakej jednosmerke na konci sveta, napríklad vo Svidníku, a nie protagonistky, ktorá ťahá dej.
Namiesto toho, aby príbeh posúvala, ho spomaľovala.
A voil, máme takmer 650-stranovú knihu, ktorá by pri polovičnom počte Odessiných otázok možno mala znesiteľných 400 strán.
A mne by neukradla ďalšie 3h života.
Hlavne mám potrebu vyzdvihnúť kvalitný premlad z angličtiny
Knižku hodnotím pozitívne. Nie je to to najlepšie čo som kedy čítala a nie je to ani dychberúce, ale určite sa pritom človek pobaví, jemne si zamiluje postavy a oddýchne si v inom svete :) Oceňujem tento červený svet, ktorý tu už bol. Skvelý nápad! Neprišlo mi však úplne reálne, že by niektorí občania tak rýchlo vytriezveli z vlastnej naivity vkladajúcej idylické nádeje do lepších zajtrajškov sľubovaných zo strany nového režimu.
V rámci žánrovej kategórie 4 hviezdičky (vo svetle rôznych žánrov vzhľadom na to amo ma kniha zasiahla by to boli raké 3 hviezdičky, ale bolo by to nefér).
Keďže bol životopis Eleonory často porovnávaný s tým od Jeana Floriho, rozhodla som sa si prečítať oba a časovo bezprostredne po sebe.
Asi v polovici knihy som si uvedomila, že Flori je oproti Weir o dosť stručný a nebyť mojich predchádzajúcich vedomostí od nej, tak v jeho faktoch a udalostiach sa stratím. Len vďaka Weir som sa v tom orientovala a myslím si, že by som sa tak necítila sama.
Okrem toho, Weir celý životný príbeh rozvíjala tak, že som občas bola až v napätí ako sa situácia vyvrbí a skončí. Jean Flori vám hodil spoiler hneď na začiatku každej kapitoly a ochudobnil ma o oné napätie. Čo mu mám ešte potrebu vytknúť je chronologickosť - on sa síce nejak držal časovej osy, ale neraz niečo letmo prebehol, a vrátil sa k tomu neskôr a za mňa to spôsobuje zbytočné zmätky v čitateľovi, ktorý sa aj bez toho má problém vyznať vo všetkých tých menách, fungovaní vtedajšej spoločnosti a podob.
Tam, kde niekto vyzdvihoval druhú časť knihy, ktorá sa venuje priam až niekedy mytologickému vnímaniu osobnosti Eleonory, som sa ja značne nudila. To je ale vec individuálneho vkusu - mňa rozoberanie legiend, mýtov a proroctiev nikdy veľmi nebavilo.
Na obidvoch autoroch určite oceňujem, že si dali tú námahu a zoznámili nás s duchom doby, pretože inak by som si len ťažko vedela predstaviť, prečo jej osobnosť vyvolávala toľko kontroverzie a démonizovania.
Každopádne, oplatí sa prečítať obe knihy, spätne hodnotím, že sa vzájomne vlastne dobre doplňajú. Tomuto dielu sa nedá uprieť objektívnosť a profesionalita, ktorú do toho vložil autor, len to bolo na môj vkus miestami nudné, niekde zbytočne obsiahle.
Na túto knihu som sa tešila, lebo tá obálka je krásna a tá oriezka! Prvé kapitoly som si vychutnávala plnými dúškami a potom ma to nadšenie prešlo. Mišku Hajdukovú považujem za skutočne kvalitnú spisovateľku, ktorá píše nádherne a poeticky. Takto napísaný je aj tento príbeh, avšak samotný svet ma nejak neuchvátil.
Možno to bolo aj tým, že som sa v tom nevedela tak nájsť. Zápletka sa vyriešila skoro, dar hlavnej hrdinky ma neprekvapil, zdal sa mi veľmi podobný tým, ktoré boli už v predchádzajúcich knihách. Je tu veľa knihomoľských klišé - takmer každý knihomoľ je introvert, všetci milujú mačky... no a vzhľadom na to, že som úplný opak, tak mi v mnohom toto rozprávanie bolo cudzie. Aj tento čarovný svet plný našich obľúbených hrdinov stratil počas čítania pozlátko. Jednoducho, niečo mi tu chýbalo. Možno keby to bolo trilógia, a v niektorých smeroch sa dej rozplietal pomalšie, aby mohol čitateľ ostať dlhšie v napätí, tak by ma to chytilo viac.
Každopádne, môj názor na autorku to nemení, ostáva stále na piedestáli vysoko :D
Co vás v dějáku nenaučili je super zhrnutie o tom, aké to bolo žiť v komunistickom Československu. Ja, osobne, som konečne pochopila systém bonov a už si nemyslím, že šport nie je o politike. Aby som to upresnila, samotný šport nie je o politike, ale politika je súčasťou profi športu.
Dielo je rozčlenené na jednotlivé dekády a tie na podkapitoly - najprv vás autorka zoznámi s jednotlivýni udalosťami desaťročia, tak vždy nasleduje Duch doby, Sport a v neposlednej rade Jak se lidem žilo.
Jak komunisté předepisovali sportovcům doping bola presné tá kapitola, ktorá mi vyrazila dych. Niežeby som dovtedy mala nejakú vysokú mienku o nich....
Odporúčam a kiežby som si niečo také prečítala pred mojou maturitou....
