Každý rok sa v polovici pôstneho obdobia koná v ústave pre choromyseľné ženy netradičný bál. Tento bál nie je nič iné ako jeden z najnovších experimentov doktora Charcota, ktorý... Číst víc
Vycházíme z průměrného údaje o rychlosti čtení 230 slov za minutu, od knihy ke knize a od čtenáře ke čtenáři se to však může lišit.
Každý rok sa v polovici pôstneho obdobia koná v ústave pre choromyseľné ženy netradičný bál. Tento bál nie je nič iné ako jeden z najnovších experimentov doktora Charcota, ktorý sa snaží urobiť z chovankýň v Salpetriere normálne ženy... Číst víc
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do dvou dní.
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do 31 dní.
Tento produkt je na objednávku a jeho dodání může trvat i více než 30 dnů. Uděláme ale všechno pro to, abychom vaši objednávku odeslali co nejdříve a o její cestě vás budeme včas informovat.
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do dvou dní.
Každý rok sa v polovici pôstneho obdobia koná v ústave pre choromyseľné ženy netradičný bál. Celý Paríž sa v tento večer oddáva tónom valčíka a polky v spoločnosti žien v maskách kolombín, cigánok, vojakov či mušketierov. Dve sály – na jednej strane mentálne zaostalé dievčatá a epileptičky, na druhej hysterky, pomätené ženy a maniačky. Tento bál nie je nič iné ako jeden z najnovších experimentov doktora Charcota, ktorý sa snaží urobiť z chovankýň v Salpetriere normálne ženy. Eugénie, Louise a Genevieve sa ocitli medzi nimi a Victoria Masová vo svojej prvotine vyrozprávala ich pohnuté osudy, ktorými poukazuje na postavenie žien v 19. storočí.
Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.
Príbeh o troch ženách a ich osudoch spojených v ústave pre choromyseľné v Salp?tri?re je naozaj super námetom. Dlho ma anotácia knihy tak nezaujala. Veľmi ma však mrzí, že "bál šialených žien" bol rozobratý len na 16-tich stranách a veľa postáv nedostalo takmer žiaden priestor na rozvoj. Kto je Augustine? Aký bol vzťah Genevieve, Blandine a ich otca? Aká bola minulosť Julesa? Toľko otázok a bohužial - veľmi strohé alebo žiadne odpovede.
Paríž, 19. storočie, ústav pre choromyseľné ženy- rozumej najmä ženy, ktoré sa nepodriadili mužom alebo mali vlastný názor. Historické praktiky “liečby šialenstva” prepletené s nadprirodzenom a morálnym úpadkom spoločnosti. Skvelá téma, ale 223 strán bolo veľmi málo, na to, aký mala kniha potenciál. Naozaj škoda.
Ten, komu sa vidí, že vnímanie žien ako ľudských bytostí stagnuje, nech si prečíta Bál šialených žien. No po pravde? Keby niet filmu, tak ani neviem, že kniha existuje. Čo by bola strašná škoda, lebo oboje výstižne spracovali horlivé nasadenie krotenia túžob nepohodlného. Táto kniha mi lepšie pomohla pochopiť potrebnosť a silu vlastných slabostí či ako to, čo sme považovali za nesmrteľné je zrazu krehké ako pavučinka. Aj keď mi z tých praktík niekedy bolo až nevoľno, neľutujem ani slovo.
Judit Malík
Ověřený zákazník
10.9.2024
uff, no teda!
Kniha sa číta ľahko, je to oddychovka, po ktorej zostáva ľahké zneistenie čo sa to tam vlastne udialo a zároveň vďačnosť, že dnes sa na duševné zdravie nahliada už inak. Charcot ako vážený neurológ ovplyvnil práve Freuda, ktorý ho chodil do Paríža sledovať ako robí hypnózu. Preto bolo pre mňa zaujímavé čítať knihu z tohoto historického prostredia.
Bál šialených žien ako obraz parížskej spoločnosti 19. storočia vrátane nelichotivého postavenia žien. Z časti skutočný príbeh, z časti historická ľahká duchárčina, zoznámi s praktikami psychiatrických liečební, neetickými experimentmi a pokrokom medicíny tej doby. Čítanie plynie príjemným tempom a aj keď je hlavná zápletka slabšia, nechýbajú napäté scény a podarené postavy. Útlu knihu máte prečítanú, ani neviete ako. Bola príjemným prekvapením a bavila ma, no myslím si, že námet, stroho načaté vedľajšie charaktery a ich zaujímavé osudy mali potenciál, aby boli viac rozvité. Priam samé si pýtali viac stránok, pretože sa im dostalo málo pozornosti a knihe by určite pridali na hĺbke.
veľmi ma oslovila anotácia, prijala by som, aby bola táto kniha dlhšia, čítala sa veľmi dobre, príbeh bol vskutku zaujímavý. trošku som ale bola sklamaná, že o tom bále sa toho veľa nepopísalo a že záver bol taký rýchly. ale inak hodnotím pozitívne.
Odeonka Bál šialených žien je prvotina francúzskej spisovateľky Victorie Mas, ktorá čitateľa pohodlne prenáša do 80. rokov 19. storočia. V tomto období boli ženy chápané rozličnými spôsobmi, avšak ani zďaleka nie tak ako dnes. Tá, ktorá nevyhovela miestnym pomerom, patrila do blázinca, bola považovaná za odpad spoločnosti a zatvorená pred verejnosťou. My sa ocitáme v centre Paríža v zariadení pre chorobomyseľné ženy pod názvom Salpetriere , kde sa stretávame hneď s niekoľkými predstaviteľkami, ktoré nie tak úplne sedia mravom vtedajšiemu obyvateľstvu.
Prvý zabezpečí Genevieve, ktorá pracuje ako ošetrovateľka v ústave už viac ako dve desaťročia a medzitým si na svoju prácu zvykla – vie, čo má od pacientiek očakávať, vie, čoho sa má obávať. I keď tu však pôsobí ako tá, ktorá má šialené opatrovať, sama sa nevyhne mnohým nešvárom spôsobeným jej vlastnou mysľou. Druhá na rade je Louise, jedna z pacientiek, ktorej bolo ublížené a to tak veľmi, až skončila na tomto príšernom mieste. To práve na nej budú vykonávané rôzne pokusy, ktoré čitateľ toľko očakáva. Poslednou je Eugénie, ktorá žije život dcéry bohatého notára a úspešne ukrýva tajomstvo schopné zničiť jej celú budúcnosť, ale keď ona sa tak veľmi túži niekomu zveriť...
V ústave Salpetriere sa každý rok koná tradičný bál pre zverenkyne ako akási forma experimentu, v ktorej ide o to vystaviť ženy hraničnej situácii a sledovať ich reakciu. Ako to dopadne tentoraz?
Každý vidí v tomto ústave zatvorené šialené, hlúpe ženy, čarodejnice, ktoré nepoznajú hanby, sú zvrátené a hysterické, čo je však na tom pravdy? Sú tieto ženy skutočne choré alebo by sme ich v našej spoločnosti dnes predstavovali ako tie, ktoré sa neboja povedať vlastný názor?
Na odeonku bola napísaná pomerne jednoduchým štýlom, ktorému porozumie široká vrstva obyvateľstva a vďaka ktorému nie je najmenší problém sa do dielka začítať s tou najväčšou chuťou. Čitateľovi môže učarovať autorkina všímavosť a zmysel pre detail, tiež jej trefné opisy dakedy priam až absurdnej situácie, pričom nedovolí hlavným hrdinkám stratiť tvár v patriarchálnej spoločnosti. Veľmi silno je tu rozoberaná aj téma žena verzus spoločnosť, ktorá v dnešných ženách, dovolím si povedať, skutočne zarezonuje. Vnímavému čitateľovi neunikne množstvo sexistických narážok, ktoré perfektne sadli do úst hrdinov a z diela tak vyčarovali magický zážitok neukrátený o možnosť pobaviť sa a niekedy nechať sa vytočiť dobiela. V tejto kultúre má žena svoje miesto, vie, kam patrí a nedajboh by sa pokúsila prejaviť svoj názor alebo neuposlúchnuť hlavu rodiny. Čo s takou chuderou? Strčme ju na „smetisko pre ženy“ a zaželajme jej príjemný pobyt. No na vracanie.
Autorka z knihy ale v žiadnom prípade neurobila tragédiu, pri ktorej by ste preplakali víkend alebo si šklbali vlasy nad toľkou bezočivosťou. Kdeže. Pobavila, rozosmiala mimoriadnymi situáciami a hlavne donútila sa zamyslieť nad otázkou postavenia ženy ako takej či vtedy alebo dnes. Fantastické spracovanie tak originálneho nápadu si rozhodne nemôžete nechať ujsť, či už kvalitnú literatúru vyhľadávate alebo nie, táto drobnôstka na jedno posedenie si zaslúži miesto vo vašej knižnici.
Victoria Masová vo svojej prvotine vyrozpráva príbeh troch žien Eugénie-dcéra dôležitého notára, Louise- mladučká pacientka, ktorá žije už tri roky v psychiatrii pre ženy a Genevieve-dozorkyňa v psychiatrii pre ženy v Salpêtrière. Ich smutné osudy, ktorými poukazuje na postavenie žien v 19. storočí. Životy týchto žien sa spoja na jednom mieste. V ústave pre choromyseľné v Salpêtrière. Jednoduchý ale aj šokujúci príbeh z ktorého mi behal mráz po tele. Každý rok sa v ústave koná “Bál šialených žien” , a nie je tomu inak ani teraz. Pár dni pred tým, tam nasilu privedie otec svoju dcéru Eugénie. Ona si myslela, že sa môže zdôveriť s tajomstvom, ktoré má od 12.rokov. Ale mýlila sa. Ani rodine nemôže dôverovať. Na bále sa stretávajú dva odlišné svety - svet bláznivých žien a svet parížskej smotánky. Príbeh je písaný v rozmedzí pár dni, takže dej rýchlo napreduje a hneď vás vtiahne do diania. Príbeh tiež odhaľuje pokusy doktora Charcota a Babinského na choromyseľných ženách a aj ako bolo veľmi jednoduché ich tam dostať, Bohužiaľ aj tie normálne. V príbehu si našli miesto aj duchovia, čo má veľmi nadchlo.
Autorka nám ukazuje ako to v 19. storočí fungovalo. To akú moc mali v tedy muži. Ja osobne by som v tej dobe nechcela žiť. Ak chcete vedieť, ako to v tej dobe fungovalo v psychiatriách, tak určite siahnite po tomto kúsku. Táto útla knížočka je ukážkou duše niektorých žien z minulosti. Zaujímavá téma na napísanie knihy. Mne sa príbeh páčil a dávam plný počet.
"Smetisko pre ženy, čo narúšali všeobecne platné poriadky. Azyl pre ženy, ktorých senzibilita nezodpovedala očakávaniam. Väzenie pre ženy, ktoré sa previnili vlastným názorom."
Kniha nás prenesie do nemocnice Salpetriere v Paríži v roku 1855. Ľudia tomuto miestu hovoria aj ústav pre choromyseľné alebo blázinec. Pacientky sú tu rôzne - epileptičky, ženy v depresii, trpiace popôrodnou traumou, melanchóliou, také, ktoré boli označené za kacírky, ale aj tie, ktoré sa rozhodli mužom vzdorovať a opovážili sa nesúhlasiť. Sú pod dozorom ošetrovateliek a doktora Chorcota, ktorý každý týždeň usporiadava prednášky s jednou z nich, aby parížskej verejnosti - a hlavne budúcim lekárom - ukázal najnovší pokrok vedy. Asistuje mu hlavná ošetrovateľka Genevieve, racionálna, vyrovnaná žena, ktorá stojí nohami pevne na zemi.
Medzi pacientkami sa ocitne aj Eugénie, mladé dievča, ktoré doviedol do Salpetriere vlastný otec, pretože dokáže niečo, čo je proti všetkým jeho presvedčeniam a spoločenským konvenciám.
Autorka veľmi pekne ilustruje dobu 19. storočia, v ktorom mali ženy svoje jasne vymedzené miesto, spoločnosť bola striktne konzervatívna a akákoľvek vec, ktorá sa vymykala zaužívaným konvenciám, bola okamžite odsúdená. Rozpráva osudy dievčat, ktoré sa ocitli v Salpetriere. Dievčat, ktoré rodina odmietla a spoločnosť označila za "šialené". Po prečítaní knihy sa mi žiada pokračovanie. Je tam veľa nedopovedaných príbehov, veľa otázok, ktoré by potrebovali odpoveď. Chcela by som vedieť viac o tom, čo sa ďalej prihodí Genevieve, Eugénie a Louise, ale rada by som poznala aj viac z minulosti. V každom prípade je to naozaj skvelá kniha a rada si od autorky prečítam viac.
Victoria Mas v svojom debute poukazuje na postavenie žien v spoločnosti. Cez pohnuté osudy svojich hrdiniek vyrozprávala temný príbeh, z ktorého až mrazí. Je desivé uvedomovať si, že takto to v 19. storočí fungovalo. Aj medzi riadkami sa dá mnoho prečítať. Z románu cítiť závan feminizmu, ktorý bol v tej dobe tabu. Môže vás rozochvieť hnusom, rozhorčením aj ľútosťou. Je svedectvom pre nás desivej minulosti a vzdáva úctu ženám, ktoré sa stali obeťami šialenstva, nie však ich, lež spoločnosti.
Možno by vás mohol zaujať film inšpirovaný poviedkou E. A. Poea Systém doktora Tarra a profesora Fethera z dielne režiséra Brada Andersona – E.A.Poe: Podivný experiment, ktorý sa taktiež odohráva na pôde psychiatrického ústavu pre choromyseľných a demonštruje násilie páchané na pacientoch. Pri čítaní knihy sa mi intenzívne vybavoval.
novinka, ktorú som prečítala za jeden večer/noc:) ... empaticky mi tislo srdce smútkom, keď som zdieľala zmes osudov, ktoré priviedli ženy a dievčatá medzi múry parížskeho ústavu Salpetriere. Cítila som hnev, keď sa využívala slabosť a bezbrannosť tých, ktoré sa nevedeli postaviť systému. Príbeh o tom ... ako často nepochopené radšej spoločnosť pranieruje a odsúdi, zničí ... aby sa nemusela priznať, že niečo mohlo prekročiť ich schopnosť porozumieť. Ale zniesla by som viac strán, väčšmi dotiahnutý záver, no určite budem ešte dlho premýšľať nad príbehmi žien ako Louise, Genevieve, Eugénie či Theresé ... žien, ktoré často boli iba obeťou spoločnosti a svojich najbližších
Současný ODEON navazuje od roku 1999 na tradici někdejšího renomovaného nakladatelství a věnuje se překladovým i domácím autorům. Knihy vycházejí v těchto edicích: Světová knihovna (190 svazků), Knihovna klasiků, Česká řada. Mezi kmenové autory Odeonu patří John Irving, Haruki Murakami, Chuck Palahniuk, Michel Houellebecq, Michael Cunningham či Sofi Oksanen. V České řadě vycházejí například díla Terezy Boučkové a Marka Šindelky. Odeon patří do nakladatelského domu Euromedia Group.
Chtěli byste si prohlédnout všechny své recenze na jednom místě a podělit se o ně s ostatními čtenáři? Aktivujte si čtenářský profil, kde můžete zvyšovat svou knihomolskou úroveň.
Brožovaná vazba
Brožovaná vazba
