Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Večná optimistka veriaca v dobro, lásku a známe : všetko dobre dopadne:) Zasnená knihomoľka so životným heslom carpe diem a s nádejou, že svoj život prežije naplno, plnohodnotne a po boku svojej najväčšej lásky - manžela, ktorý je jej najlepším priateľom, úprimným zrkadlom a o ktorom vždy vyhlási: počítam najlepšie veci vo svojom živote, teba zarátam hneď niekoľkokrát:)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Evžen Boček a jeho Aristokratka ma vedia neskutočne baviť, keď som zistila, že má ešte jednu knihu, jeho prvotinu, musela som Deník kastelána mať. Je to niečo úplne iné, nejde z toho ľahkosť a humor, tak typické pre príbehy z hradu Kostka. Toto je písané formou denníkových záznamov zo zhruba 5 mesiacov života nového kastelána, ktorý tak doslova ušiel z Prahy pred existenčnou krízou a prijal prácu, o ktorej nemal ani poňatia. Malo to napätie, jasne ukázalo, že niekedy človek musí odísť ďaleko, aby pochopil niektoré veci, získal nový život ... ale aj veľa dôležitého stratil. Byť kastelánom nie je práca, stáva sa osudom, zaderie sa pod kožu a naučí človeka aj to nevysvetliteľné a znepokojivé prijímať stoicky. Popravde na niekoľkých stranách to bolo strašne tiesnivé, bezútešné a asi ani happy end sa nekoná. Ale bolo to fascinujúce a prijala by som viac ... dlhšiu "stopáž", viac zo života kastelána a škoda, že sa táto prvotina nedočkala pokračovania, prípadne prepracovania. No som veľmi rada, že som Evžena objavila a mám teraz všetko, čo napísal. A dúfam, že to nebude všetko.
Priznám sa, že som po novinke z pera Sonie Velton siahla povzbudená vizuálnym podnetom (to vydanie je ozaj oku lahodiace) a po prečítaní anotácie som si povedala, nuž o tomto toho bolo popísaného dosť ... ale tento pohľad príbehu grofkinej údajnej nemanželskej dcéry ... šup s ňou k pokladni. Kniha sa čítala veľmi dobre, zachytáva zhruba posledný rok Alžbety Bathoryovej pred konaním Thurzových procesov ... a priznám sa, že síce nejde o romantizovanú verziu (skôr má nádych tajomna a vecí medzi nebom a zemou) a ani si nepochutnáva na temnej strane príbehu, príde mi to také ... reálne. Nikdy sa už nedozvieme pravdu o žene, ktorá sa stala číslom jeden v rekorde zavraždených, ale ja vám neviem, mne príde vysvetlenie zmanipulovaného procesu z dôvodu "žena s veľkým majetkom, bez muža a slobodná, to nám kole oči" s množstvom otáznikov a procesných chýb ... nejako rozumnejšie, ako predstava, že síce nechutne bohatá grófka si z plezíru pára služobné, ktorých sú stovky, tisíce ... a čvachtá sa v ich krvi, pojedá ich a so svojou úchylnou čeľaďou zneucťuje polovicu Uhorska. Možno sa mýlim, možno som cynická ... ale peniaze a snaha ich mať, aj keď patria iným, to už pokrivilo nejeden charakter a viedlo ku krajným riešeniam ... a aj o propagande, ktorá jedného glorifikuje a jeho rivala oholí na samú kosť, tiež vieme svoje. Nuž, ak sa chcete na legendy pozrieť z iného pohľadu, určite po Báthoryčkinej dcére siahnite. A ak si vytvoríte svoj názor, ktorý zohľadní aj trošku toho zdravého sedliackeho rozumu, určite nebudete knihou sklamaní.
Keď som počula, že Jean Reno napísal knihu, vedela som, že po nej siahnem ... a Emma bola ozaj prekvapivo dobrá debutová kniha. Nemyslím si, že Jean Reno iba ťaží zo svojej hereckej slávy a kniha sa číta rýchlo, jedným dychom ... možno trošku uletené, ale prudko čitateľné a akčné, ale ja som akosi nečakala nič menej. Síce trošku prekvapil ten hot a sladkobôľny podtón zápletky, ale napriek potrebe "mohol si to trošku rozpísať" tento letný dezert beriem a aj štýl mi neprišiel ako u začínajúceho autora. Bolo to fajn, viac ako fajn ... dynamické, napínavé a záver, nuž trošku také klišé o zmene povolania:D Ale ak chcete niečo, čo má hlavu a pätu, číta sa to ľahko a ešte to aj zabaví, myslím, že Emma je dobrá voľba. Napriek mojej miernej čitateľskej kríze som to dala za pár hodín a bol to svieži vetrík do môjho zoznamu čítaných kníh.
Tak toto bola neuveriteľná jazda ... síce s horúčkou, ale prečítané jedným dychom ... 24 hodín, jeden Štedrý deň v roku 2003 a v réžii Hanzela. Cítim sa ako po maratóne a jeden by neveril, že vraždárom netreba nikdy priať štedrého Ježiška. Najnovšia porcia a l Dán bola ozaj krutá, dramatická a krv kvapkala zo stránok. Ufff.
Ako zhrnúť 10 rokov úžasnej práce a zrenia knihy do niekoľkých slov, ktoré neoberú o zážitok z čítania? Táto kniha je najlepšou, ktorú som tento rok čítala a asi patrí k najlepším, ktoré som mala vo svojom doterajšom živote česť čítať ... 80 rokov osudov, historických zvratov a "života obyčajného človeka" na pozadí dramatických zmien, zo stránok bolo cítiť lásku, bolesť, pokoru, hnev, zmierenie. Kniha mnou lomcovala, úsmev striedali slzy a ku koncu zo mňa len unikalo čoraz častejšie "ach" ... a záver? Som citlivá a empatická, ale plakala som nad rámec. Príbeh ma unášal ako voda, osviežil, občas topil vo vedomí, že život nebýva spravodlivý, hladil a občas zahanboval hĺbkou citu, pokory a vďaky za prekliatie, ktoré je v inom pohľade (tom láskyplnom a skromnom) vlastne hlbokým darom. Nádherná metafora života, ktorý niekedy hladí ako hodváb a niekedy nás ženie na samý okraj existencie ... tento príbeh vo mne bude rezonovať dlho, ako dlane na okennej tabuli, ktoré hrejú moju dušu a nedajú mi na tento svet, príbeh a múdrosť v ňom ... nikdy zabudnúť
Táto jazda v časovej slučke milujúcej matky stala za to. Neskutočne som Jen fandila a rozuzlenie prekvapilo, vynikajúco premyslené a vrstvené, aj slzička vykukla ... a klobúk dole pred autorkou, mala výborný nápad a poďakovanie mi vyčarilo úsmev ... prajem jej, aby nikdy nemusela zapochybovať o svojom zákonitom ako jej hrdinka a dúfam, že sa od nej ešte nejakej knihy dočkáme ...
Nový kúsok z pera autorky notoricky známej knihy Čo Clara zanechala, zas siahla po téme psychiatrických ústavov, neuveriteľných praktikách a neľudských podmienkach, v akých nezriedka žili a umierali "rezidenti" ... príbeh inšpirovaný skutočnosťou, keď v ústavoch vládli vlastné zákony a aj tu človeka oblieval studeny pot, napínavá zápletka a nesmierne ťažké čítanie ... ešte dlho budem v nose cítit neznesiteľný zápach a v ušiach počuť mučivý krik ... prečo? Prečo ja? To sa musel pýtať každý, kto sa v tomto pekle ocitol ... a len túžil po konci, nech bol akýkoľvek. Odporúčam aj autorkine knihy Pro tvoje dobro a Sběratelka sirotků ...
Silný, bolestný príbeh typického dieťaťa, ktoré žije sen rodičov, konkrétne matky, ktorá akosi zabudla, že jej dcéra nie je nástrojom, pokladničkou, šancou zreprízovať vlastnú mladosť ... príbeh, ktorý sa čítal jednoducho, no prežiť ho ... to bolo martýrium ... dokonalý príklad detskej hviezdy, ktorá v snahe potešiť mamu nedostala príležitosť skutočne rásť, dospieť a zistiť, kým skutočne je ... niektoré mamy to ozaj nemyslia dobre ... no odídu priskoro a množstvo otázok nezodpovedia ... a stojí dosť sily zbaviť sa ich idealizovaného pozlátka, ktoré maskuje ich skutočnú (často chorú a zvrátenú) tvár .. uff
Toto môžem, keď priamočiare a dosť strohé rozprávanie gréckych mýtov dostane románový šat ... odrazu viac chápeme, cítime ... mená dostavajú tváre a my s nimi prežívame, preniká nami Klytaimnestrina bolesť, keď sa dívala na smrť milovanej dcéry Ifigeneie, zožiera nás jej túžba po pomste manželovi Agamemnónovi, ktorý ich oklamal ... rovnako nás dusí Elekrina nenávisť voči matke ... vidíme v mene najkrajšej Heleny padnúť Tróju, lebo vďaka ochrane cnosti už nik neveril trójskej princeznej Kassandre ... mená a príbehy ... v tomto poňatí majú aj napriek bohom Olympu silný ľudský rozmer a na bolesti im neuberie ani čas, ani nový rozprávač, ktorý nám ich tak veľmi priblíži a zhmotní ...
typická Brownovska dynamika, krátke kapitoly a boj o mocenské postavenie v Bielom dome na pozadí gigantického objavu po dychu lapajúcej NASA ... výborne vystavaná akcia, rovnako obľúbená šaráda "vinníkom bude ten, koho neupodozrievaš" ma ozaj bavila ... túto divokú jazdu z Washingtonu až za polárny kruh som si vychutnala ... "v oceáne občas nevieš, kde je hore a kde dole", páči sa mi, že niekedy to neviem ani počas čítania a perspektíva sa mení ... určite som sa nenudila:)
