Kornélie. Čtyři generace žen z malé vesničky Jablonia Panica ve slovensko-maďarském pohraničí. Místa, kde se tísnil celičký svět, uchovávaly vzpomínky, příběhy předků, čarodějek... Číst víc
Vycházíme z průměrného údaje o rychlosti čtení 230 slov za minutu, od knihy ke knize a od čtenáře ke čtenáři se to však může lišit.
Kornélie. Čtyři generace žen z malé vesničky Jablonia Panica ve slovensko-maďarském pohraničí. Místa, kde se tísnil celičký svět, uchovávaly vzpomínky, příběhy předků, čarodějek a podivínů, léty prověřená moudrost i moc bylinek. Vypravěčka Alma, ... Číst víc
Tato kniha se na cestu k vám může vydat prakticky okamžitě! Pokud si ji objednáte do 13:00 v pracovní den (do 17:00 v případě PPL kurýra nebo osobního odběru v knihkupectví Martinus v Brně), odešleme vám ji ještě v ten samý den, jinak nejpozději následující pracovní den.
Tato kniha se na cestu k vám může vydat prakticky okamžitě! Pokud si ji objednáte do 13:00 v pracovní den (do 17:00 v případě PPL kurýra nebo osobního odběru v knihkupectví Martinus v Brně), odešleme vám ji ještě v ten samý den, jinak nejpozději následující pracovní den.
Tato kniha se na cestu k vám může vydat prakticky okamžitě! Pokud si ji objednáte do 13:00 v pracovní den (do 17:00 v případě PPL kurýra nebo osobního odběru v knihkupectví Martinus v Brně), odešleme vám ji ještě v ten samý den, jinak nejpozději následující pracovní den.
Kornélie. Čtyři generace žen z malé vesničky Jablonia Panica ve slovensko-maďarském pohraničí. Místa, kde se tísnil celičký svět, uchovávaly vzpomínky, příběhy předků, čarodějek a podivínů, léty prověřená moudrost i moc bylinek. Vypravěčka Alma, autorčino alter ego, zachycuje tragická i humorná vyprávění žen ze své rodiny, které si po generace předávají totéž křestní jméno. Píše o lásce a smrti, o Maďarech na Slovensku, důležitosti hledání vlastní identity i ženské intuici a síle, která umožňuje snášet osudy trpké jako spadaná jablka. Kniha je poetickou rodinnou ságou a autorčiným debutem na poli beletrie. Hned po vydání se setkala s velmi srdečným přijetím čtenářů a získala také cenu kritiků Zlaté pero. Vyšla v polštině a srbštině, v současnosti se připravují překlady do maďarštiny a angličtiny. Beata Balogová usilovně pracuje na jejím pokračování.
Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.
V rodine z dediny Jablonia Panica na slovensko-maďarskom pohraničí, sa už po generácie dedí meno Kornélia. Aby matky svojim dcéram mohli aspoň niečo odovzdať, keď už priezvisko nie. Nositeľkami boli tie najsilnejšie. Také, ktoré sa vedeli vyrovnať s tým, čo im osud nadelil.
Dej je zasadený do obdobia tesne po druhej svetovej vojne. Nostalgické rozprávanie protagonistky Almy vtiahne hlboko do príbehu už od prvej strany. Jej spočiatku detskými očami pozorujeme každodenný svet obyčajných ľudí, ich osobné drámy a radosti. Detstvo, spomienky na babičku, mamu, bláznov, protivné tetky, čarodejky. Na to, aké je to vyrastať v rodine bez mužov, hľadať samu seba v novom jazyku a zároveň nestratiť sa v tom rodnom.
Farbistý a vrelý štýl písania autorky robí z tohto viacgeneračného románu o silných ženských hrdinkách prechádzku svetom metafor a magického realizmu.
„V našej rodine si ženy odovzdávali jedno meno: Kornélia. Mali ho nosiť tie najsilnejšie. Nemohli odovzdávať svojim dcéram priezvisko, tak zavesili na prvorodené dievčatko meno Kornélia. Je to meno, ku ktorému človek musí dorásť, aby si ho obľúbil, aby ho prijal. Je to ako príkaz: Kornélia.”
Sú knihy, ktorými sa musíte prelúskať cez niekoľko nudných strán než vás zaujmú či naplno pohltia. A potom sú tu Knihy, do ktorých príbehov vpadnete hneď na úvodnej strane, pohltia vás a vy máte po dočítaní pocit, že ten príbeh je už súčasťou vášho života. Že vlastne vždy bol. Že spomienky postáv sú vaše spomienky. Vybavia sa vám vône, pocity, emócie. Presne taká je táto kniha. Absolútne ma prekvapila, očarila.
„Akt písania bol v našej rodine obklopený veľkou úctou.”
„Môj príbeh vás znepokojí a potom ukolíše.”
Tieto dve vety z knihy veľmi vystihujú podstatu tohto príbehu. Rozprávanie Almy, ktorá spomína na svoje detstvo u starej mamy na juhu Slovenska v je miestami až umelecky a poeticky podané. Príbehy ľudí, ktorí sú súčasťou jej života, rodiny, histórie podáva čitateľom nesmierne pútavo, citlivo. Príbehy jednoduchých ľudí z malej dedinky, ktorých životy sa často riadili podľa povier a tradícii, náboženstva. Úžasné čítanie. Ak by som vám mala odporučiť jednu jedinú knihu, ktorú si kúpiť pre seba, či ako darček, je to jednoznačne táto.
Neskutočne sa mi páčil štýl písania, nadväznosť kapitol a ľudí v nich jeden na druhého. Spoznavala som ich postupne ako členov vlastnej rodiny. Zanechala vo mne mnoho pocitov a trošku múdrosti starých mám.
Poetickým, melancholický príbeh, v ktorom sa krásne stráca
Táto knižka sú Jabloňové lásky (pokiaľ ste náhodou čítali) pre náročnejšieho čitateľa. Znovu motív silných žien, znovu (pra)vnučka dáva dokopy rodinný pribeh, znovu Gemer, znovu príroda: najmä jablká, nezábudky a havrany. Tento krát je to ale príbeh zamotanejší, menej priamy, osídlení bizarnými postavičkami vidieku z rozprávačkiných destkých čias a čias jej prababky a babky v Jablonnej Panici (myslím, že skutočné miesto sa dnes nazýva Gemerská Panica, ale neručím za to). Fantastické mikropríbehy o dedinských bláznoch, vedmách, neznámych spievajucich chlapcoch v kostoloch, rodinných proroctvách a kliatbách, hľadaní svojej identity a lásky. O tom, aké je to byť iný/inou - emancipovanou ženou v malinkej južnej dedine krátko po vojne, Maďarkov na Slovensku, Východnou Európankov v Spojených Štátoch. Priznám sa, že prvé dve kapitoly sa mi kniha zdala zmätočná a násilne filozofická, opakujúca mantru predzvesti rodinej kliatby, dôležitosti príbehov a sile žien. Bála som sa, že bude celý čas dumkať nad nesmrteľnosťou chrústa a množiť samoúčelné prirovnania a celkom rezignuje na príbeh. To našťastie nenastalo a poetické miestami až rozprávkové vsuvky do rodinej histórie ma úplne chytili za srdce.
Alexandra Marcinova
Ověřený zákazník
20.9.2024
Jabloňové lásky? tú knihu mám doma. Ďakujem za info, skoro som túto kúpila :-D
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Pekne napísaná kniha, myšlienky na zamyslenie, krásne metafory.
Mne chvíľu trvalo zvyknúť si na ten príbehový štýl a myšlienku, že sa jedná o vyrozprávanie príbehu, ktorý nemá iný cieľ, než byť povedaný. Chýbalo mi to tam.
Po slovenských autoroch siaham,len keď už neodolam ospevným recenziam mojich obľúbených “recenzentov”. A zatiaľ ma ani raz nesklamali. Táto akási generačná sága žien menom Kornélia , bola naozaj úchvatná. Očaril ma autorkin štýl,nádherné metafory a hlavne , krásne príbehy,ktorých je táto knižka plná. Veľmi odporúčam
Tri slová, ktoré síce dostatočne nevystihujú obsah, ale sú prvé, ktoré mi napadli. KORNÉLIE je prvá dočítaná kniha tohto roku, aj keď som ju začala čítať v novembri. Nedá sa ju zlupnúť na posedenie,napriek útlejšiemu rozsahu. Túto knihu odporúčam dávkovať po dúškoch, pretože si to zaslúži. Venujte jej svoj čas. Veľa času…
Autorka BEATA BALOGOVÁ svojím knižným debutom prerozprávala príbeh jednej rodiny. Rodiny, v ktorej sa meno Kornélia dedí z generácie na generáciu. Je neobyčajné,no nositeľky tohto mena majú v jednej rodine z Jablonej Panice na juhu Slovenska predurčený ťažký život. Musia to byť silné ženy, aby zvládli všetko, čo pre ne osud nachystal.
Balogová si vybrala Almu ako rozprávačku príbehu. Príbehu, rozprávajúcom o živote jej mamy, starej a prastarej mamy, ostatných ženách v rodine, kde chýbajú muži. O živote na dedine a jej zaujímavých postavičkách, o láske, strate, detstve, kliatbach, či vyveštených osudoch. To všetko bez drámy, bez akcie, no písané srdcom, s nehou aj bolesťou. KORNÉLIE je kniha plná metafor a prirovnaní, autorka sa hrá so slovíčkami, prevaľujete ich na jazyku,pri jej opisoch cítite letné sparno a počujete pučať jablone. Nežartujem, neraz som mala pri čítaní zimomriavky. Dokonca som celé pasáže,či stránky čítala opakovane. Často som zatvárala knihu a spomínala na vlastné detstvo a to, ako mi chýba tá moja “mamaka”. Opäť mám slzy v očiach a za to ďakujem autorke. Takto, pre mňa, emotívne čítanie, ktoré ma unieslo v myšlienkach do krásnych chvíľ bezstarostného detstva, som hádam ešte nezažila.
Knihou som vyšla zo svojej komfortnej čitateľskej zóny a určite tak urobte aj vy. Záver bol o zážitkoch Almy. Tieto stránky sa mi až tak do srdca nevryli, ale knihe to na kvalite rozhodne neuberá.
“Možno aj preto čítame príbehy, aby sme zaznamenali všetky spôsoby, ako sa lámu srdcia.”
Viac názorov na knihy nájdete na účte instagramu @v.knihach
jankarich
Neověřený nákup
6.1.2023
pribehy (ne)unasane casom
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Kniha Kornélie neponúka príbeh s dejom. Kornélie ponúkajú mnoho a mnoho malých príbehov - dejov viacgeneračnej rodiny, ktoré sú tak silné, že nejaká hlavná dejová línia, či príbeh so zápletkou, sem vôbec nechýba. Javí sa však, že autorka svoju knihu chcela presne takto koncipovať - na drobných, neskutočne zaujímavých a hĺbavých okamihoch, ktoré sa odohrávajú v každej rodine a mnohokrát ostanú pre ďalšiu generáciu nezaznamenané, odnesené časom. Aj preto sa, ako sama v úvode knihy priznáva, rozhodla zachytiť príbeh svojej vlastnej rodiny, lebo vždy by sa v rodine mal nájsť niekto, kto tak urobí.
„Dúfajú, že niekto namiesto nich urobí tú prácu, pozbiera ústrižky, spomienky, nádeje a strach. Pozbiera rodinné mýty, malé klamstvá, ktoré si odovzdávali s mierne stiahnutým obočím, a pravdy, ktoré ich potom spasili. Dúfajú, že okrem domov, starých fotiek a porcelánu zanechajú niečo, čo sa dostane až k pravnúčatám. Čakajú, že niekto sa zhostí tejto nevďačnej úlohy a bude odmalička zbierať materiál, ako mravce zbierajú omrvinky.“
Jablonia Panica je dedinka na juhu Slovenska, ktorá, iste ako mnohé v povojnovom období, možno i dnes, žije svoj život dynamicky, no napriek tomu akoby izolovane od ostatného sveta. Žije si "svoj život", ktorý vytvára silnú bunku, ktorej srdce pulzujú jej ľudia. Ľudia, ktorých šťastie sa v tejto komunite násobí, smútok sa rozdelí a chtiac či nechtiac musia fungovať ako celok. Každý ako obyvateľ dediny, ako i člen istej rodiny je výnimočný, svojský, no istým spôsobom pre ostatných aj čudák.
Iste každý čitateľ po prečítaní knihy uzná, že autorka urobila veľmi dobre, lebo bola by ozaj škoda všetky tieto pamäti zanechať len tak. Pamäti o rodine so silnými ženami menom Kornélie ako symbol sily a múdrosti, pamäti o rodine, kde muži zomierali skoro, pamäti o živote Maďarov na Slovensku, pamäti o ľuďoch prežívajúcich lásku, bolesť, o ľuďoch, ktorí museli byť silní, aby ich doba nestiahla ku psychickému dnu.
Každý čitateľ iste ocení autorkin jedinečný rozprávačský štýl, ktorý celej knihe dodáva veľmi lá(s)kavý "šmrnc".
„Môj príbeh vás znepokojí a potom ukolíše. Ako keď vám mama v detstve natrela spálenú pokožku kyslým mliekom. Neviem presne, čo všetko z toho, čo vám vyrozprávam, sa naozaj stalo a čo boli len živé sny, ktoré číhali na deti na zaprášených povalách a v dažďových odkvapoch.“
(Nielen) na slovenskom knižnom trhu je mnoho kníh s povojnovou tematikou. No táto je výnimočná tým, že celé povojnové obdobie zachytáva veľmi jemne, citlivo, detailne, a to priamo v ľudskej duši. Odkrýva myšlienky ľudí, autorka všetko opisuje lyricky, poeticky, zachytáva ťažobu doby, no napriek tomu slová obalí do jemného plášťa, ktorý síce zobrazovanú situáciu nezjednoduší, no ešte viac zapôsobí na čitateľov pocit z prečítaného.
Milujem knihy a príbehy, ktoré sa odohrávajú v rokoch po vojne, v období pred mojím narodením. Nie je to ďaleká história, ale predsa to bol úplne iný život, ako žijeme teraz. Mám rada, keď si naši rodičia, starí rodičia a kto má šťastie, tak aj jeho prarodičia pospomínajú na život pred rokmi a dôležité a zaujímavé okamihy v ňom. Ak sa k tomu pridá jedinečný rozprávačský talent a štýl, vznikne z toho krásna kniha. A presne takou sú Kornélie. Dlho som čakala, kedy sa v slovenskej tvorbe objaví niečo také a konečne som sa dočkala. Zatiaľ som totiž mala pocit, že to, čo hľadám a mám tak rada, mi dokázali predviesť len české autorky.
Kornélie prinášajú rozprávanie o viacgeneračnej rodine, kde sa toto meno dedilo a dostávali ho dievčatá ako symbol sily a múdrosti. Kniha je rozdelená do kapitol, z ktorých každá je venovaná nielen samotným Kornéliam, ale aj ostatným členom rodiny alebo dediny, v ktorej vyrastali. Sú to zozbierané spomienky a útržky životov, ktoré nás prevedú postupne až po aktuálne poslednú členku rodiny.
Kniha je napísaná jedinečným štýlom. Je veľmi hĺbavá, poskytuje množstvo pekných myšlienok, s ktorými som sa ja úplne stotožnila a pripomenula mi detské roky, kedy moja babka spomínala na minulosť a rozprávala nám, ako sa žilo predtým. Staršie ročníky sa ešte viac vžijú do atmosféry a mladé možno inšpiruje sa viac zaujímať o život prarodičov.
Keďže slovenských autorov veľmi nečítam, zrejme by som obišla aj túto knihu. Našťastie som sa nechala zlákať na úryvok z nej a jazyk akým je napísaná ma okamžite presvedčil, že toto sa mi bude určite páčiť. Nemýlila som sa. Ku Kornéliam sa určite ešte vrátim, myslím, že každým ďalším prečítaním môžu priniesť niečo nové.
Kornélie sú pre mňa kniha s veľkým K. A veľmi sa teším, že táto krásnôtka vyšla z pera slovenskej autorky. Lebo Kornélie patria presne medzi ten typ príbehov, ktorý vykúzli úsmev, naplní oči slzami, ale zároveň zahreje pri srdci.
Miestami mi kniha štýlovo pripomínala Šeptuchy alebo Šikmý kostel. Podobné príbehy zbožňujem. Rodinné kroniky zachytávajúce zvlášnosti, spomienky, výnimočné, ale aj tie úplné bežné udalosti.
Príbeh zachytáva život v malej dedinke plnej obyčajných ľudí a zvláštnych osobností, charakteristických pre asi každú neveľkú komunitu. A najmä rodinu, v ktorej sa tradovalo meno Kornélia. Pre niekoho možno nie úplné bežné meno, v tejto rodine však bola v každej generácii. Ale aj napriek tradíciam si ho musela dievčina zaslúžiť. A čím? Svojou silou a výnimočnosťou. Lebo s menom Kornélia sa spájala určitá zodpovednosť. Kornélia si pamätala množstvo múdrostí, bola rozvážna, svojská, nápomocná a najmä silná, lebo musela vedieť v rodine zastúpiť muža, ak zrovna žiadny nebol v blízkosti.
Dojem z obsahu umocňuje štýl, akým je príbeh napísaný. Autorka sa vyslovene hrala so slovami, bola až radosť prechádzať stránkami. Boli plné krásnych, smutno pravdivých myšlienok, vďaka ktorým sa aj vám začali vynárať spomienky na starú mamu, letá na dedine plné dobrodružstiev, bezstarostné noci plné príbehov, možno vymyslených, ale pre vás v tej chvíli absolútne skutočných.
Osobne nepoznám žiadnu Kornéliu. A teraz mi to je trochu ľúto, lebo asi každý by sme v živote jednu ženu s týmto menom potrebovali. Lebo mne sa odteraz bude meno Kornélia spájať s múdrosťou, ženskou intuíciou, silou a odhodlaním.
Nakladatelství JOTA oslavilo 19. 9. 2015 čtvrt století své existence na českém knižním trhu. Za 25 let vydalo 2 000 titulů v celkem téměř 6 milionech výtiscích.
Nakladatelství vydává překlady světových autorů, 15 let vlastní exkluzivní licenci na překlady nejlépe hodnocených turistických průvodců britské řady Rough Guides, edice Literatura faktu a military, v edici Cestopisy mají ty nejlepší české cestovatele, jako jsou legendy Hanzelka–Zikmund, Miloslav Stingl, Steve Lichtag, Vladimír Plešinger, Jirka Kolbaba, Petr Horký nebo Miroslav Náplava. Ze zahraničních autorů mají Beara Gryllse nebo Reinholda Messnera. Slaví dlouhotrvající úspěch s knihami dnes už spisovatelské ikony, Američana C. D. Payna.. Z dětské literatury zmiňme řadu knih o doktoru Proktorovi od světového autora Joa Nesbøho, úspěšné jsou také publikace z edice Populárně naučné.
Chtěli byste si prohlédnout všechny své recenze na jednom místě a podělit se o ně s ostatními čtenáři? Aktivujte si čtenářský profil, kde můžete zvyšovat svou knihomolskou úroveň.
Pevná vazba
