Sérotonine

Michel Houellebecq

"Mes croyances sont limitées, mais elles sont violentes. Je crois à la possibilité du royaume restreint. Je crois à l'amour", écrivait récemment Michel Houellebecq.Le narrateur... Číst víc

: 3,7 36 hodnocení

Nakladatel: Jai lu, 2020

352 stran: 6-7 hodin čtení
Vycházíme z průměrného údaje o rychlosti čtení 230 slov za minutu, od knihy ke knize a od čtenáře ke čtenáři se to však může lišit.

Brožovaná vazba
Francouzština

Vyprodané

Další knižní vydání (2)

Pevná vazba
Slovenština, 2019
Skladem 4 ks
Tuto knihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do šesti dní.

303 Kč
Pevná vazba
Čeština, 2019
Vyprodané
Mrzí nás to, všechny kusy tohoto titulu se už bohužel prodaly a nemáme ho na skladě my ani distributor :( Teoreticky ale můžete mít štěstí v některých jiných obchodech, které ještě neprodaly poslední kusy.

Potřebujete poradit knihu?

Zeptejte se online knihkupce!

Knihomolský pomocník

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

Tituly skladem doručujeme do druhého dne
Knihomolská záložka ke každému nákupu
Více než 9 000 výdejních míst

Naši skřítci doporučují

Daniel Hurst, Každá lež má svou cenu. Kniha Doktorova milenka, Daniel Hurst. Nakladatelství Kalibr, 2026. Chci si přečíst

Více o knize

#napětí #mládí #smutek #přátelství #láska #sexualita

"Mes croyances sont limitées, mais elles sont violentes. Je crois à la possibilité du royaume restreint. Je crois à l'amour", écrivait récemment Michel Houellebecq.Le narrateur de Sérotonine approuverait sans réserve. Son récit traverse une France qui piétine ses traditions, banalise ses villes, détruit ses campagnes au bord de la révolte. Il raconte sa vie d'ingénieur agronome, son amitié pour un aristocrate agriculteur (un inoubliable personnage de roman - son double inversé), l'échec des idéaux de leur jeunesse, l'espoir peut-être insensé de retrouver une femme perdue.Ce roman sur les ravages d'un monde sans bonté, sans solidarité, aux mutations devenues incontrôlables, est aussi un roman sur le remords et le regret.

Naše katalogové číslo: 2319959

Počet stran: 352

Vazba: brožovaná vazba

Rozměr: 111×179 mm

Hmotnost: 193 g

ISBN: 9782290212196

Rok vydání: 2020

Styl: psychologický, filozofický, napínavý

Jazyk: francouzština

Původ: Francie, zahraniční

Nakladatel: Jai lu

Pro koho: pro muže, pro ženy

Kategorizace

Našli jste chybu nebo škodlivý obsah? Dejte nám, prosím, vědět!

Hodnocení

3,7 / 5

	11
	11
	7
	5
	2

Recenze od Martinusáků

5. listopadu 2019

Sérotonín som prečítal už dávnejšie a stále sa k nemu v myšlienkach vraciam . Úprimne mi tento text naložil viac ako som očakával. ???? Na prvý pohľad to vyzerá ako jednoduchý, trochu nudný príbeh, ktorý sa pomaly posúva, ale miestami aj neposúva a len tak si stagnuje, lebo tak to niekedy chodí. Rozprávačom je typický houellebecqovský “hrdina”, nevýrazný chlapík v strednom veku, ktorý sa, na rozdiel od predošlých kníh, dostal do stavu, že nemá moc dôvodov na radosť a vlastne ani na život. Houellebecq nemá príjemné a veselé knihy, vie nám nastaviť zrkadlo a ukázať tie nelichotivé momenty v živote, lenže toto je fuh... najlepšie to asi vystihne slovo temnota. Od prvej vety je to strašná melanchólia, veľký, ozaj veľký smútok, miestami až fyzicky bolestivý, táto kniha mi vôbec nespravila dobre. Určite to stojí za prečítanie, ale lepšie, keď je vonku pekne, pretože čítať toto v zime nemusí byť ten najlepší nápad. .

Čtenářské recenze

Shrnutí recenzí

Shrnuto pomocí AI, která může dělat chyby.

Román sleduje čtyřiačtyřicetiletého/šestačtyřicetiletého Florenta-Clauda (recenzenti uvádějí věk 46), muže trpícího depresí, který vypráví své vzpomínky, cynické úvahy a naturalistické sexuální scény. Dílo je často chválené za jazyk a provokativní pohled na postavu, zároveň ale rozděluje čtenáře medzi nadšením a odmítáním. Některá vydání trpí překladatelskými a typografickými chybami. Celkově jde o temný, reflexivní text, který vyvolává diskusi o osobních i společenských tématech.

Čtenáři oceňují

Plynulý, výrazný styl s cynickým humorem a jazykovou brilancí.
Sugestivní a působivé vykreslení deprese a melancholie hlavního hrdiny.
Kniha provokuje čtenáře a nabízí podněty k zamyšlení nad společenskými i osobními tématy.
Pro příznivce autora jde o silný a hodnotný text.

Čtenáři také hodnotí

Postoj hlavního hrdiny k ženám a části textu vnímané jako mizogynie vadí mnoha čtenářům.
Výrazy sexuálního naturalismu a šokující scény (v recenzích zmiňována i zoofilie/pedofilie) některé čtenáře znechutily.
Některá vydání obsahují překladatelské a tiskové chyby, které zhoršují čtenářský zážitek.
Kniha je velmi depresivní a pro část čtenářů těžko stravitelná.

Pomohlo vám shrnutí?

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Prvý Houellebecq

Táto kniha mi nevadila, ale ani ma nenadchla. Štyridsaťšesťročný Florent-Claude nám rozpráva jeho príbeh, zomiera od smútku a depresie, aj napriek tomu, že užíva konské dávky antidepresív. Jeho spomienky sú niekedy veľmi priamočiare, hlavne keď sa jedná o spomienky týkajúce sa sexuality, inokedy však jeho spomienky nadobúdajú obrovskú filozofickú hĺbku.

Florent-Claude bol zamestnaný na Ministerstve poľnohospodárstva a tak sa okrem súkromných spomienkam na jeho bývalé lásky venuje aj spoločenským otázkam, konkrétne francúzskemu tradicionalizmu, výrobe jedinečných syrov a vín, ktoré sú vytláčané z trhu lacnými a menej kvalitnými variantami. Zobrazuje neľahký život francúzskych roľníkov tlačiacich sa na hranici finančného prežitia a ich protesty, občas končiace sa tragicky, no napriek tomu bez spoločenského výtlaku niečo zmeniť. .

Toto čítanie bolo pre mňa zvláštne, pretože neviem presne identifikovať čo mi na knihe a rozprávaní bránilo ohodnotiť ho hviezdičkovo vyššie. Mizogýnia? NIE! Naturalistické opisy sexuálnych deviácii? NIE! Patriotizmus? NIE!... a takto môžeme ísť do nekonečna.. Nič konkrétne mi skrátka nevadilo, no napriek tomu som nebola unesená a preto som dala 3 *.

Michel Houellebecq je významným autorom súčasnej francúzskej literatúry a na scéne pôsobí už dlhšiu dobu, preklady k nám presakujú tiež už nejaký ten piatok, no ja som sa mu do teraz vyhýbala. Možno som sa bála toho wau efektu a veľkej kontroverzie, ktoré toto meno sprevádzajú. Po prečítaní Serotonínu neľutujem, že som sa s týmto autorom "zoznámila" a určite si prečítam aj ďalšie diela. Veľmi sa teším na román Zničiť, ale najprv sa chcem povenovať ešte tejto jeho búrlivej tvorbe, nech sa dokonale zoznámime a ja pochopím prevrat v jeho osobnosti, o ktorom všetci pri tejto knihe hovoria.

Sérotonín

Vedel som, čo mám očakávať a niektoré naturalistické výjavy budú opísané tak verným spôsobom. Príliš optimistická nálada sa v knižke neprelína. Nie je beh s oneskoreným štartom a surovejší tón knihy vás prinúti udržať pozornosť od začiatku aj na ďalších stranách. Hlavný hrdina je rozprávačom svojho života. Spomienkami, sebaľútosťou aj výčitkami a sexuálnymi dobrodružstvami, hodnotí svoj tak trochu spackaný život. Jeho „zmindrákovaný“ svet je nahnutý a hľadať zmysel života na jeho periférii, je už v štádiu rozkladu dosť ťažké a zložité. Odchodom od svojej japonskej priateľky, pre ktorú je aj tak iba obyčajný gajdžin, začína bilancovať svoje bytie na tomto svete. Nájsť sebareflexiu v depresívnych stavoch bez pomoci liekov je takmer neuskutočniteľné. Macho stránka jeho osobnosti zíva prázdnotou a porekadlo „za všetkým hľadaj ženu“, je v prípade tejto knihy presným vyjadrením skutočnosti. Nenaplnené sny o životnom smerovaní a nedosiahnutých métach sú len predzvesťou o výsledku rekapitulácie stavu pána Florent Clauda. Krôčik po krôčiku stúpame po schodoch a čitateľ sa dozvie tušené súvislosti o živote hlavného predstaviteľa.
Aj keď sa javí, že titul je skôr „v tmavých farbách“, určite vás špecifickým a trošku provokatívnym štýlom písania presvedčí, že sa knihu oplatí prečítať.

Sérotonín

Neprečítala som si vpred, o čom to má byť. A to bola chyba, asi by som ani nezačala. Jeden pán po 40 trpí silnými depresiami, ponára sa do nechutných, sexuálnych až úchylných spomienok a predstáv. Užíva antidepresíva, rozpráva tak, že aj rozkvitnuté pole upadne do depresie. Počas čítania mi ulietali myšlienky preč, k hocičomu, čo bolo okolo, alebo aj ďaleko v mojej hlave. V polovici knihy som ich prestala kontrolovať a bezducho to dočítala, len aby som už bola na konci. Pre mňa naozaj hrôzostrašné dielo.

Možná kniha pro muže. Pro mne jako ženu s potřebou zázemí a bezpečí bylo čtení stoupajícím utrpením, které jsem ukončila uprostřed knihy. Nemyslím si, že jsem naivní, o mužích vím bohužel, možná víc, než je zdrávo, asi mi to stačí.

Výborné, no nie príliš optimistické čítanie

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Po románe Podvolenie, ktorý vyvolal ostré reakcie zvlášť na strane progresívnej ľavice, prichádza Michel Houellebecq s románom Sérotonín. Autor v ňom doslova rozpitváva hlavnú postavu – 46 ročného inžiniera agronómie Florenta-Claudea a jeho smutný pohľad na život v mizernej krajine menom Francúzsko. Všetko smeruje od desiatich k piatim, čo môžeme postupne sledovať napríklad na rozvrate poľnohospodárstva či na obmedzovaní slobody jednotlivca (napr. fajčiarom tu ruže veru nekvitnú). Florent začína trpieť depresiami, ktoré sa pokúša riešiť zvyšujúcimi sa dávkami lieku Captorix. Už niekoľko rokov chodí s Japonkou Yuzu. Vzťah je však v troskách a pomerne dobre zabezpečený Florent sa rozhodne, že zmizne. Doslova. Dáva výpoveď na ministerstve a ruší nájom, kde s Yuzu žije. Odchádza bez rozlúčky a bez možnosti kontaktu. Navštevuje dávneho spolužiaka z výšky Aymerica, ktorý sa snaží farmárčiť na obrovskom zdedenom statku, no neveľmi sa mu darí. Florent postupne rekapituluje svoj život a vzťahy. Jeho rodičia spoločne spáchali samovraždu. Jediná žena, ktorú skutočne miloval, Camille, od neho odišla po jeho chvíľkovej neuváženej nevere s akousi bruselskou černoškou. Jej náhrada, podpriemerná herečka Claire, sa mení na starnúcu schizofrenickú alkoholičku. Prestala ho napĺňať práca pre francúzske poľnohospodárstvo, ktorú kedysi považoval za zaujímavú a dôležitú. Dnes, keď sa viac oplatí kúpiť mlieko z Brazílie, ako dojiť vlastné kravy v stajni za domom, vidí, že aj na tu prehral. Tento „bojový front“ je dokonale dotiahnutý do katastrofy šialeným činom jediného kamaráta Aymerica. Florent sa sťahuje do anonymitu zaručujúceho vežiaka. Stretáva sa jedine s psychiatrom Azotom, ktorý mu pravidelne predpisuje antidepresíva. Vie, že ušetrené peniaze mu zaručia ešte 10 rokov tupého ničnerobenia. Čo potom? Výška vežiaka zaručí, že „k zemi sa budem rútiť rýchlosťou 159 km/h. Pád by mal trvať maximálne 4 a pol sekundy“. Bravúrne napísaný mrazivý a provokatívny román o opustenom jednotlivcovi v atomizovanej modernej západnej spoločnosti! „Na Západe už nikto nebude šťastný, už nikdy, dnes môžeme šťastie považovať za sen minulosti, dnes už historické podmienky pre šťastie skrátka neexistujú.“ Uff!

Prekladatelska katastrofa

Jeden z najhorších prekladov aké som čítal. Od otrockého opakovania výrazov, cez prekladateľskú nedbalosť (Claire je v rámci jednej strany muž aj žena), faktické chyby (letisko v Tokiu niekde Narita, inde Nariza) až po bežné gramatické chyby. Ako preklad návodu k stredne zložitému zariadeniu fajn, ale v rámci beletrie vyhodené peniaze za autorské práva. Siahnite po inej verzii.

Rozprávač je vrcholne nesympatický, egoista, mizogýn, jednoducho vo všetkých ohľadoch zlý človek, s ktorým by sme nemali súcitiť, a predsa sa s ním dokáže stotožniť množstvo ľudí. Postupujúcu depresiu a s ňou sa prehlbujúcu melanchóliu, pocit, že všetko je zbytočné a nič nemá zmysel, Houellebecq vystihol krásne. K niektorým pasážam som sa musela vrátiť viackrát. Nie je to ľahké čítanie.

Čo sa týka tohto konkrétneho vydania, v texte je dosť veľa chýb. To mi pri čítaní trochu prekážalo.

Sklamanie

Tak toto mi nesadlo. Čakala som depresívny a melancholický príbeh, spoveď, po ktorej mi bude clivo a možno trochu nepríjemne. Že zaklapnem (e)knihu a budem niekoľko dní premýšľať nad tým, čo som to vlastne prečítala. Uznávam, že depresiu a melanchóliu som v tejto knihe dostala, akurát, že sa ma nedokázali dotknúť a moja psychická príprava na to, že ma Sérotonín maximálne emocionálne rozseká bola úplne zbytočná. Autor ma síce párkrát pobavil svojimi vtipnými, ironicko-sarkastickými hláškami, ale môj celkový pocit z knihy, teda sklamanie, to zvrátiť nedokázalo. Škoda, čakala som omnoho viac.

Nie, nie a nie. Z času sa na čas sa mi stáva, že autor a kniha, ktorých všetci ospevujú, mi vôbec nesadne a toto je presne ten prípad. Pochopila som to tak, že Houllebecq sa svojím románom snaží vysvetliť frustráciu bielych západniarov - chlapov - z postupnej straty ich niekdajšieho postavenia. Zároveň som však mala pocit, že autor si myslí, že toto ich postavenie by malo byť navrátené ako neodňateľné mužské právo, ženy by mali rozdávať fajky na požiadanie, slepo chlapa nasledovať za každých okolností, svet by mal kupovať ich francúzske syry a broskyne, a keď už bude chudáčik biely západniar znudený životom, má právo si ísť vyhodiť z kopýtka do Ázie s thajskými prostitútkami, prípadne si objednať slúžku/šľapku z východnej Európy. No proste hnus pane velebnosti.
A to som ešte ani nespomenula tie otrasné zoofilné a pedofilné scény, ktoré nemali absolútne žiadny zmysel v rámci deja, autor chcel len vyslovene ukázať, kam až vie zájsť aby šokoval.
Houllebecq má nepochybne spisovateľský talent, to mu neupieram, mrzí ma však na čo ho použil.

Michel Houellebecq

Francouzský spisovatel se narodil na ostrově Réunion. Když mu bylo šest let, matka (povoláním anestezioložka) opustila rodinu a konvertovala k islámu. Žil nedaleko Paříže u babičky z otcovy strany – byla členkou francouzské komunistické strany a pravověrnou stalinistkou. Houellebecq vystudoval lyceum a Vysokou školu zemědělskou. Z prvního manželství má syna Etienna (1981); podruhé se oženil roku 1998. V 80. letech byl opakovaně hospitalizován na psychiatrické klinice. Psal a publikoval poezii a roku 1991 vydal biografii H.P. Lovecrafta. Roku 1994 na sebe upozornil románem Rozšíření bitevního pole, který byl přeložen do řady jazyků (č. 2004). Druhý román, Elementární částice (1998, č. 2007), ho rázem vynesl na francouzské literární nebe a získal za něj roku 2002 ocenění IMPAC Dublin. Ještě větší čtenářský ohlas vyvolala následující próza Platforma (2001, č. 2008); po vydání této knihy, přeložené do pětadvaceti jazyků, byl poprvé obviněn z rasové nenávisti. Česky dále vyšly romány Možnost ostrova (Odeon 2007) a Mapa a území (Odeon 2011) – právě za toto dílo byl autor roku 2010 vyznamenán Goncourtovou cenou.

441 Kč

Beletrie

Naučná a odborná

Pro děti a mládež

Životopisy a reportáže

Kuchařky

Učebnice a slovníky

Náboženství a ezoterika

Mapy a cestování

Cizojazyčná literatura

Top autoři

Top série

Dárkové poukázky

Věcičky od Martinusu

Káva, čaj a dobroty

Hrnečky a lahve

Papírnictví

Zápisníky a kalendáře

Hudba

LP desky

Filmy

Puzzle

Sérotonine

Další knižní vydání (2)