Krátke poviedky s nahliadnutím do života na Balkáne, cez domácich alebo návštevníkov. Každá poviedka sa sústreďuje na inú krajinu balkánskeho polostrova. Hoci ma niektoré poviedky zaujali viac, pri čítaní celej zbierky som mala pocit, že sa na chvíľu ocitám v balkánskom priestore. Veľmi pozitívne hodnotím aj grafické spracovanie knihy.

slušná bagalovka!

S čítaním som si dala načas. Boli tu obavy, že mi knižka nesadne, lebo so slovenskými autormi mám komplikovanejší vzťah (pripúšťam, že naša literatúra nemusí byť pre mňa). O to viac ma potešilo a milo prekvapilo, čo mi Mirka ponúkla - pocity, ktoré som nevedomky potrebovala. :)

V deň vydania 7-mich poviedok balkánskeho charakteru, možno ich označiť aj ako kratšie texty bez „ukotvenia“, som si to namierila do najbližšieho kníhkupectva, aby som opäť očuchala, obchytala, poobzerala a prečítala pár strán, nech viem, do čoho pôjdem/nepôjdem a usúdila som, že na toto potrebujem správnu chvíľu. Nech už to čakanie trvalo vyše roka, stálo to za to. :)

Nočné čítanie bolo dokonalé. Nešlo o lásku na prvý pohľad, ale autorkin debut vyvolal zvedavosť, ktorá je pre všetky strany dôležitá. Hotel Balkán beriem ako ochutnávku nového talentu na našej pôde a friško si poprosím ďalšiu sl. Kuľková. :)

Za nápad vytlačiť obálku v 5 variantoch, ktoré dokopy tvoria panoramatický obraz Ohridského jazera dávam body navyše, ale s ilustráciami od študenta VŠMU Marca Rapanta si stále nie som istá. Páčia sa mi alebo nie? Nateraz nepodstatné, nakoľko splnili účel a živili atmosféru celku, čo je pre mňa viac, ako dostať do rúk uspokojivý román. Vďaka mravčej práci čierno-bieleho minimalizmu sa umocnila úzkosť, beznádej a smútok, ktoré sa v krajinách bývalej Juhoslávie, v ich podstate a najhlbšom vnútri, držia ako puch dávnej vojny v opustených budovách a v dušiach obyvateľov. Nie, že by tu nebola viera v lepšiu budúcnosť a ulice plné usmiatych ľudí, no závan krvavej minulosti, zaužívaných zlozvykov nadržaného patriarchátu, či nezmyselné lipnutie na stereotype nechcú odísť. :(

H. B. mi okrem iného pripomenul jednu z najkrajších spomienok na milovaný zelený Belehrad a jeho návštevy plné smiechu, príjemného leta ešte bez trópov a nádherný ohňostroj v opare slobody.
Nikdy nezabudnem na zbombardované budovy, ktoré si ponechali v uliciach, ako pripomienku útokov NATO v r. 1999. Dnes sú už minulosťou a ich ohlodané telá zrovnané so zemou (že vraj ohrozovali na živote). :/
Nuž, nejdem ďalej vŕtať, ani nášho Istropolisu už niet. :(

Kniha získala cenu čitateľov Anasoft litera 2024 a umiestnenie do top 10 najlepších SK kníh. Tlieskam úspechu aj v podobe ďalších prekladov do srbčiny, bulharčiny a nemčiny.
Bagalovky síce nečíta každý, aj škoda, lebo si to zaslúžia, ale ak by sa tak dialo, zrejme by zmizlo čaro originality a zavrhnutého mainstreamu. Ani ja nie som pravidelný fanúšik, ale KKB nie je vydavateľstvo, ako tie „ostatné“.

Ide o všehochuť v pravom slova zmysle.
Dajte si Balkán v útržkoch aj vy. :)

Nádych, výdych. Neutíchajúce explózie, plač detí a ticho; To nekonečné ticho, ktoré je predzvesťou hrôz…
Ak ste ešte nečítali nič o vojnách na Balkáne, Hotel Balkán by som smelo označila za taký malý predvoj, ktorý vás vtiahne do témy a vytvorí chuť objavovať viac. Miroslava Kuľková nám predstavuje ľudí - smutných, veselých, traumatizovaných aj odhodlaných vykročiť k lepším časom. Ľudí, ktorí nesú svoje bremeno nielen života, ale aj histórie, krajiny a zločinov - to všetko na chrbtoch vlastných, ale aj na chrbtoch predkov a obetí vojnových konfliktov.
.
Texty Miroslavy Kuľkovej nebudete čítať dlho, ale v mysli vám pretrvajú. Chytia sa a ukážu pri každej príležitosti hodnej premýšľania. Vyplavia sa na povrch ako myšlienky v podobe osudov postáv z krajín, v ktorých ste možno ani nikdy neboli - a predsa máte pred očami krajinu, ulice a tváre, ktoré sú cudzie, ale aj nejak povedomé…
.
Hotel Balkán je veľmi zaujímavým dielom. Hlas v ňom majú nielen slová, ktoré sa vrývajú pod kožu, ale aj obrazy, ktoré vás pomaly vťahujú do ďalekého sveta a neschádzajú spred očí ani po ich zatvorení. Za mňa veľmi (ne)príjemné čítanie - veď viete, ako to myslím…

Perfektná, pre tých, čo si chcú prežiť a precítiť Balkán

Bola to veľká česť a potešenie čítať domácu tvorbu od Miroslavy Kuľkovej. Píšem “domácu”, hoci všetky príbehy tejto útlej zbierky sa odohrávajú na Balkáne, každé rozprávanie v inej krajine. Nadmieru “čtivá” knižka vyniká autenticitou, schopnosťou preniesť človeka myšlienkovo a pocitovo do spomínaných krajín v krátkych mikropríbehoch osídlených dva a pol postavami.

Hneď po prvých vetách ma vrátila do čias, keď som sama cestovala po Balkáne. Bez omáčok, bez veľkého zachádzania do historickej faktografie, v stručných vetách a silných metaforách, nastienila mentalitu a nezahojené traumy z Juhoslovanských vojen. Dojem, ktorý zanecháva až znepokojivo korešponduje s mojimi spomienkami na tento rozorvaný, tajnostkársky a nezdieľny región na pomedzí Západu a Východu, kresťanstva a islamu. Stratený na ceste od veľkolepej minulosti k neistej európskej modernite alebo do ruskej, či tureckej náruče.

Poviedky spája postava jednej reportérky, Slovenky, ktorá sa snaží z miestnych vydolovať spomienky na vojnu a úprimný popis súčasného vývoja v regióne. Bez väčšieho úspechu. Miestni na tému vojny mlčia, človek sa dozvedá iba v náznakoch cez malé detaily osobných drám príčiny a rozmery celej katastrofy. Okrem témy vojny a pretrvávajúcich rozdelených etnických táborov, ponúka aj presnú psychologickú drobnokresbu žien tlačených do života, aký im nevyhovuje - od obťažovania po oveľa tragickejšie. Ženám sa ozaj ťažko dýcha v tomto stále tradíciami zakliatom kraji.

Páčilo sa mi jemné prelínanie takmer denníkového rozprávania so snovými výjavmi, výborne dopĺňajúce na povrchu kľudnú, ale vo vnútri ponurú atmosféru.

Knihe svedčia aj čiernobiele ilustrácie Marca Rapanta a bola v tomto roku nominovaná na Anasoft Litera; budem držať palce.

Skutočne by ma zaujímalo na základe čoho sa nominujú knihy na cenu René...
No nič, ak by kniha nebola taká tenučká a obsahom veľmi krátka, tak by sok to isto vzdala.
Ilustrácie sú zaujímavé, no nehľadala som v nich nic hlbšie, pretože ani samotný príbeh ma vôbec, okrem konca, nezaujal.
Popisy vojny, ktorou si prešiel Balkán, moja obľúbená téma to teda nie je, takže možno aj preto má kniha nijako nezaujala. Najviac ma zaujal koniec, ktorý mal násilnícky podtón a hlavná hrdinka sa nachádzala v toxickom vzťahu. Jej konanie krásne vystihlo, že každá žena má práva, o ktorých rozhoduje len ona sama.
Toto je veľmi krátka recenzia, pretože ja skutočne nemám slov, jednoducho má po prečítaní, ani počas čítania, nenapadlo nič, čomu by som sa mohla venovať a vypichnúť pri recenzii.

Čo o Balkáne viem? Málo. Tento európsky priestor nemám až tak navnímaný ani zažitý. A úprimne, asi sa mu trochu aj cestovateľsky vyhýbam. Viem však o vojne. Živo si pamätám rozprávať istého modrého politika o otvorenom nebi. Roztrhlo sa na dve časti a otvorilo sa pre stíhačky aj všetky mŕtve duše hlúpej vojny. Mala som vtedy asi päť rokov, ale tento stres okolo toho si celkom živo pamätám, keďže to svojho času bolo všade a vôbec to nebolo ďaleko.

V knihe Miroslavy Kuľkovej je vojna na každom rohu, aj napriek tomu, že sa už skončila pred dvoma dekádami. Rozbombardované neopravené budovy sú len malou časťou, spomenuté v texte len veľmi okrajovo. Vojna však akosi ostala v ľuďoch a tí si prestali rozumieť. No nie len navzájom, ale občas aj sami sebe.

V poviedkach vystupuje Slovenka, pátrajúca po rozhovoroch s rôznymi balkánskymi politikmi. Na svojich cestách sa však stretáva s mnohými ľuďmi. Do popredia sa dostávajú ženské hrdinky, Slovenkine rovesníčky, ktoré sú uväznené v toxických vzťahoch. (Žeby stereotypný balkánsky mačizmus?) Tieto ženy nevedia akým spôsobom sa za seba postaviť, ani ako správne opustiť nefunkčný vzťah. Zápletky sú v mnohom podobné, ba až rovnaké no napriek tomu sa v texte nachádza veľa opozít v spoločenských vrstvách, národoch a názoroch.

Aj napriek tomu, že o Balkáne vlastne nič neviem, som si celkom istá, že autorka Miroslava Kuľková región pozná. Ako doktorandka z pražskej Karlovky precestovala západný Balkán s cieľom vyspovedať politické elity. Preto túto knihu beriem tak trochu ako výpoveď toho, čo na svojich cestách zažila. Zaujímavá anasoftka. Škoda len, že je to zase “tak slovensky” rozsahovo krátke.

No a na záver chválim opäť zaujímavý knižný vizuál z dielne KK Bagala, v podobe ilustrácii talentovaného Marca Rapanta.

131 Kč

Beletrie

Naučná a odborná

Pro děti a mládež

Životopisy a reportáže

Kuchařky

Učebnice a slovníky

Náboženství a ezoterika

Mapy a cestování

Cizojazyčná literatura

Top autoři

Top série

Dárkové poukázky

Věcičky od Martinusu

Káva, čaj a dobroty

Hrnečky a lahve

Papírnictví

Zápisníky a kalendáře

Hudba

LP desky

Filmy

Puzzle

Hotel Balkán
Přečtená

Přečtené knihy nám můžete poslat i vy!

Proč nakupovat knihy na Martinus.cz?

Naši skřítci doporučují

Více o knize

Nahlásit chybu nebo škodlivý obsah

Hodnocení

Čtenářské recenze

Hotel Balkán Přečtená