Čtenářsky velmi oblíbený román z viktoriánské éry. Romantický příběh velké osudové lásky Jany Eyrové a pana Rochestera je známý také z mnohých filmových zpracování. Jde o dílo,... Číst víc
Čtenářsky velmi oblíbený román z viktoriánské éry. Romantický příběh velké osudové lásky Jany Eyrové a pana Rochestera je známý také z mnohých filmových zpracování. Jde o dílo, které je něčím víc, než růžovou knihovnou. Zjevuje totiž pravdu o světě... Číst víc
Tuto audioknihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do tří dní.
Chcete vyzkoušet čtení ušima? K poslechu audioknihy vám postačí telefon. Pro co nejsnazší poslech doporučujeme naši aplikaci. Více informací najdete zde.
Tuto audioknihu máme sice aktuálně na skladě, zbývají ale už jen poslední kusy. Pokud ji chcete rychle, pospěšte si! Dodání dalších může trvat déle, obvykle do tří dní.
Čtenářsky velmi oblíbený román z viktoriánské éry. Romantický příběh velké osudové lásky Jany Eyrové a pana Rochestera je známý také z mnohých filmových zpracování. Jde o dílo, které je něčím víc, než růžovou knihovnou. Zjevuje totiž pravdu o světě lidských bojů, proher a vítězství.
Gabriela Vránová ve své interpretaci klade hlavní důraz na nadšení hlavní hrdinky utkat se čestně se svým osudem i její neutuchající víru a naději.
Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.
Hodnocení
4,7 / 5
432
88
26
8
9
Čtenářské recenze
Shrnutí recenzí
Shrnuto pomocí AI, která může dělat chyby.
Podle recenzí je Jana Eyrová nadčasová klasika s poutavým a dojemným příběhem, která mnohé čtenáře silně oslovila. Recenzenti oceňují silné postavy, věrné vykreslení viktoriánské doby a vyvážené propojení romantických a realistických prvků. Někteří však zmiňují zdánlivě pomalejší pasáže, tiskové chyby v konkrétním vydání a obtížnější dostupnost v českém/slovenském překladu.
Čtenáři oceňují
Poutavý a dojemný příběh, který mnoho čtenářů vtáhne do děje.
Silné a dobře vykreslené postavy, Jana jako sympatická hlavní hrdinka.
Věrné zobrazení viktoriánského prostředí a kombinace romantiky s realismem.
Dílo je považováno za nadčasovou klasiku, ke které se čtenáři často vracejí.
Čtenáři také hodnotí
Některé kapitoly jsou podle recenzí zdřímavé či zdlouhavé a tempo místy klesá.
Jedno vydání obsahovalo četné překlepy a tiskové chyby, což sráželo požitek z četby.
Pro některé čtenáře je obtížné najít vydání v rodném jazyce.
Pomohlo vám shrnutí?
Sofia Gilániová
Ověřený zákazník
8.5.2026
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Charlotte Brontë Jana Eyrová
Jana Eyrová je sirota. Brat jej matky už zomrel, no jeho posledné želanie bolo, aby sa jeho žena postarala po jeho smrti o toto dievčatko. Áno, nechala si ju, no veľmi jej závidela. Prečo? Veď práve ona bola ženou jej matky brata, nemala jej teda čo závidieť. Ale predsa, aj v človeku, ktorý by mal byť plný vďačnosti sa nájdu sklony k závisti a nenávisti. V posledných dňoch totiž jej muž venoval viac pozornosti Jane ako svojim deťom a to ju nesmierne rozčúlilo, až do takého stavu, že to do dnešného dňa prenáša nenávistne na sirotu.
Nemá priateľov. Doma je zosmiešňovaná a ešte horšie, bitá Johnom synom jej tety. Jediný vľúdny človek v domácnosti, ktorý sa k Jane správal čiastočne láskavo, bola Besie, opatrovateľka. Jana sa cíti neprijatá a nekonečne nešťastná a túži byť kdekoľvek inde ako v dome Reedovcov. Alebo aspoň náznačné prijatie a teplo domova.
V ďalšej etape príbehu môžeme pozorovať, ako Jana dospieva a jedného dňa príde istý muž, ktorý o Janu prejavuje skutočný záujem po jej zážitku, keď ju pani Reedová zamkla v červenej izbe, sa jej zhoršil zdravotný stav. Veľmi sa vtedy bála a mala halucinácie, že sú tam duchovia. Pán Lloyd prejaví súcit a pýta sa, či by chcela odísť z Gatesheadu do školy. Pani Reedová ochotne privolí, pričom ju vo svojom dome nemôže strpieť a on vidí, že Jana psychicky trpí. Chcela by ju poslať okamžite. Hneď na druhý deň ráno ju vyšle spolu s tým pánom.
Loowodská škola jej poskytla základné vzdelanie. Je tam aj celkom šťastná, pretože sa čoraz častejšie začína zhovárať s Helenou Burnsovou. No, keď tretina školy zomrie na týfus a jej drahá priateľka na suchoty, klesne na duchu. Veľmi obľubuje slečnu Templovú, učiteľku, ale keď sa vydá, povie si, že to už nevydrží.
Vďaka inzerátu v novinách sa dostane do Thornfieldu. Slúži ako guvernantka malej Adely. Je to niečo ako súkromná učiteľka v dnešných pomeroch.
Obľubujem túto časť knihy. Jana sa ide prejsť a stretá neznámeho muža na koni. No kôň ho prevráti a ona je jeho „záchrankyňou“, pretože mu pomôže. Potom prichádza domov a zisťuje, že on je majiteľom domu! Postupne sa doňho zaľúbi. Neprekáža jej v tom ani ich výrazný vekový rozdiel. Ona 18-ročná, zatiaľ čo on je približne 40-ročný.
Ďalší moment z knihy, ktorý ma uchvátil a doslova dostal Janu to večer ťahá von pozrieť sa na mesačný svit. Zistí, že nie je jediná. Snaží sa byť nenápadná, pánovi Rochesterovi sa ukryť a čo najnenápadnejšie sa odplaziť, no on len bezvýznamne akoby nič poznamená, nech sa ide prizrieť mesiacu aj ona. V romantický večer Jana pánovi Rochesterovi prejaví city, ktoré k nemu prechováva. On sa má ženiť. S Blanche Ingramovou. S veľmi peknou slečnou, ktorej Jana praje, ale zároveň by chcela ňou byť ona. Vidí, že tá slečna nie je takou ženou, aká by mala stáť po boku jej vysnívaného muža. Pretože tam vidí seba.
Po jej vyznaní prichádza priznanie jeho. Vraj všetky tie záležitosti so slečnou Ingramovou iba fingoval a vodil ju za nos, pretože žiarlivosť je vraj najrýchlejším nástrojom na prejavenie pravých citov. Tak to by mi v živote nenapadlo! Tento zvrat v deji bol veľmi zásadný a ja som zistila, že takáto vec ma dokáže prekvapiť. Asi som ten typ čitateľa, ktorý všetkému uverí naivný. No asi práve to bol autorkin zámer a dokonale sa jej to podarilo. A to sa nevydarí len tak hocikomu. Pociťujem k nej obrovský obdiv!!! A po ďalšie zistil, že slečna je zlatokopka, pretože keď jej a jej matke oznámil, že má iba tretinu bohatstva a majetkov, ako si spočiatku mysleli, dali si odstup, krok späť a začali sa správať chladne. Ale to len tak okrajovo vôbec to nijako nesúviselo s jeho citmi, ktoré ukrýval JEDINE pre Janu Eyrovú.
No do deja, samozrejme, prichádza ďalšia zápletka, akoby toho nebolo dosť. Kto je tá podivná Grace Polová? Čo ešte stále robí v jeho dome, keď už takmer zabila jeho kamaráta tým, že ho zúrivo hrýzla a bila, samého pána Rochestra ohrozila tým, že mu podpálila izbu a má ten najpríšernejší a najškodoradostnejší smiech na svete? Toto všetko sa mala Jana Eyrová dozvedieť po uzatvorení sviatostného manželstva s pánon Rochestrom. Ale... dozvie sa to vôbec, keď na svadbe prednesie námietku voči manželstvu brat Grace Polovej v znení, že pán Rochester má ešte žijúcu právoplatnú manželku? Nie je ňou práve Grace?
Kniha bola veľmi dobre spracovaná. Jana Eyrová je síce tichá, ale rozhodne má dobré srdce. Veľmi sa mi na nej páči, že vie robiť ťažké rozhodnutia. Určite to nie je ženská postava, ktorá sa prispôsobí spoločnosti, ale hľadá aj niečo, čo ju napĺňa. Určite odporúčam prečítať.
Musím povedať, že už dávno ma tak nevtiahla kniha ako Jana Eyrová. A to som zo začiatku mala mierne pochybnosti.
Príbeh o malej sirote, ktorá si v živote prešla jednou prekážkou za druhou, mi na poličke ležal roky. Keď som bola ešte na základnej škole, milovala som filmové spracovanie, ale nikdy som nenabrala odvahu prečítať si aj knižnú predlohu od Charlotte Brontë. Jej čas však konečne prišiel a ja si hovorím prečo som čakala tak dlho?
Zo začiatku sa mi jej život u tety a v škole zdal napísaný jednoduchšie. Povedala som si, že je to veľmi dobré, ale zostala som mierne sklamaná, pretože som čakala viac. No potom, ako Jane Eyrová dospievala, mala som pocit, že spolu s ňou dospieval aj štýl písania.
Veľmi sa mi páčilo, čo predstavovala a aké moderné (na tú dobu) myšlienky do nej autorka vkladala aká bola nezávislá, úprimná a zásadová. Ani na konci, keď bola kúsok od zúfalstva, nezradila samu seba a nikto ju nedokázal zmeniť.
Čo sa týka pána Rochestra ach. Áno, klamal jej, nebol práve najpríjemnejší, Janu nenazýval krásnou, ale škriatkom či elfom (:D) nebojte, vedela mu to vrátiť. Napriek tomu mi Edward Rochester veľmi prirástol k srdcu. Jeho cynizmus a sarkazmus mi osobne sadli. S Janou mali nádherné rozhovory nad niektorými som sa pousmiala, iné ma rozplakali a ku koncu som všetko veľmi prežívala… a to som pritom vedela, ako to dopadne.
Jana Eyrová sa pre mňa stala jednou z top prečítaných klasík. Určite sa k nej ešte niekedy vrátim. A verím, že všetkým vám, ktorým už roky čaká v poličke, sa bude páčiť minimálne tak ako mne.
Katarína
Neověřený nákup
13.2.2026
Charlotte Bronteova
Už dávno som si chcela kúpiť túto knihu,ale po prečítaní recenzií, som váhala. Nakoniec som sa rozhodla, že si ju kúpim a urobila som dobre. Je úžasná, určite si ju treba prečítať až dokonca!!!
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Zo začiatku to bola pre mňa obrovská zmena v porovnaní so súčasnou beletriou. Už som aj zvažovala, že som mala siahnuť po inej knihe. Ako príbeh postupoval, začítala som sa čoraz viac a záver bol skvelý.
Jane Eyrovú som si už po pár stranách obľúbila. Na začiatku mala len desať rokov a súrodenci Reedovci sa k nej správali veľmi nepekne. Najmä John ju chvíľami až týral a Eliza a Georgiana mu v ničom nezabránili. Pani Reedova sa jej veľmi ochotne zbaví a pošle ju do Loowodu, dievčenskej školy pre siroty. Ani tu to nemá Jane ľahké, ale nájde si blízku priateľku a všetko je o čosi znesiteľnejšie. Zanedlho príde na scénu pan Rochester a ja som čítala ešte rýchlejšie, aby som si overila, či si dej dobre pamätám. Príbeh je písaný vo forme ja rozprávanie, rozprávačom je samotná Jane. Takže sa dozvedáme všetky jej myšlienky, pocity a emócie. Okrem toho niektoré myšlienky bolo naozaj nádherné a stalo za to hlbšie sa nad nimi zamyslieť. Dej pokračoval zaujímavo a do knihy som sa naozaj začítala.
Keďže toto dielo nesie meno hlavnej postavy, nedá sa o ňom hovoriť bez zmienky o nej samotnej. Napadlo mi, že autorka to možno urobila zámerne - rozprávať o Jane pre mňa znamená ona i jej príbeh v jednom.
Jane - považujem ju za najobdivuhodnejšiu hrdinku celej literárnej ríše. Akokoľvek kruto sa k nej život zachoval, jej ducha to nezlomilo. Je morálnym príkladom a inšpiráciou v mnohom. Obzvlášť v silnom rozhodnutí nezradiť samu seba, no zároveň nezabudnúť na potreby druhých. Obdivujem jej poznanie samej seba, vo svojich názoroch a viere nikdy nepoľavila, ostala si verná.
p. Rochester - nie je môj typ (hehe), priveľmi prchký a nepredvídateľný - akým nádherným kontrastom je Jane! Popri jeho zlomených konároch žiari ako mladý výhonok, aj keď jej šaty nezdobia kvety. Tento uzavretý a neprístupný muž, ktorý sa občas "prebudí" zo svojej zatrpknutosti a prejaví sa celkom iným spôsobom. Má veľmi jemný nepredvídateľný humor a použije ho vždy v tých najneočakávanejších situáciách. Jane jeho úskoky nerozrušia, práve naopak a ich vzájomné rozhovory ma na románe bavili najviac.
Negatíva - tento neobyčajný príbeh narúšajú len dva fakty, kt. však pripisujem historickému obdobiu a charakteru spoločnosti, z ktorej kniha vzišla.
1 - neustále poukazovanie na Janin zovňajšok a jeho všeobecné hodnotenie ako "nepekný", autorka ju opísala ako všednú a nezaujímavú, čo zmenšovalo jej šance prakticky na všetko. Dokonca osoba, ktorá ju hlboko milovala, jej vyznala lásku s priznaním, že v tejto oblasti jej príroda nedopriala... au!
2 - poslušnosť ako najvyššie cenená ženská vlastnosť - autorke slúži k cti, že tento prijatý názor kritizovala a obdarila Janu akýmsi zdravým hnevom a túžbou po spravodlivosti, ako aj odvahou sa za ňu postaviť.
Nové vydanie - prekladu som sa bála, no neprekvapili ma nijakémoderné výrazy, či vulgarizmy, čítalo sa mi veľmi dobre. Našla som len vizuálne nedostatky, akoby na posledný "check" pred tlačou neostal čas (zle zalomený text, neupravená grafika atď, žiaľ, ja si na detaily potrpím a priveľa chýb ma vždy sklame...).
Klasický romantický príbeh Jana Eyrová. Určite každý pozná toto nadčasové romantické dielo, keďže sme sa o ňom učili na strednej škole na hodinách literatúry, kde sme čítali aj nejaké tie úryvky z príbehu, no nikdy som po týchto knihách nesiahla na čítanie, až doteraz. Povedala som si, že si idem prečítať klasiky a ako prvá mi prišla pod ruku práve Jana Eyrová. Asi bolo potrebné na takéto diela dospieť, pretože som si túto knihu v súčasnosti neskutočne užila a veľmi ma príbeh bavil, stále sa niečo dialo a bola som veľmi zvedavá ako sa bude dej vyvýjať ďalej. Kniha sa veľmi dobre a ľahko číta a v súčasnosti sa dá kúpiť takéto krásne spracovanie s úžasnou oriezkou. Príbeh je o nezlomnej mladej dáme, ktorá si dokáže povedať svôj názor a stáť si za ním v dobe, kedy sa ženy takýmto spôsobom nesmeli správať. Jedná sa o ženu, ktorá sa musela počas života vysporiadať s viacerými ťažkými ranami a aj napriek tomu neklesala na duchu. V skorom detstve prišla o rodičov, vychovávala ju teta, ktorá ju nenávidela, nastúpila na dievčenskú školu v ťažkých a chudobných podmienkach, kde vyštudovala a pôsobila ako učiteľka, ktorá sa dostala za guvernantku do rodiny, kde sa jej podarilo omotať si srdce chmúrneho staršieho pána domu, kde bol tento vzťah vystavený naozaj ťažkým skúškam z obidvoch strán a ďalej neprezradím, kto je zvedavý, určite nech siahne po tomto krásnom romantickom nadčasovom diele. V knihe je zachytených množstvo krásnych fráz a biblických podobenstiev.
Osudový príbeh Jane Eyrovej mnohí z nás poznajú, ale ruku na srdce, koľkí z vás skutočne čítali knihu?
Nečudujem sa, že Jane patrí medzi najobľúbenejšie knižné hrdinky, je skutočne veľkým vzorom aj v dnešnej dobe. Bola silná, nebojácna, odvážna. Pomalé tempo rozprávania nás prevedie celým životom Jane od jej detstva až po dospelosť s možnosťou nahliadnuť aj do tajných zákutí jej duše a srdca. Príbeh je plný veselých aj smutných situácii s množstvom sarkastických poznámok.
Priznám sa, nie som na klasiku zvyknutá a veľakrát mi od príbehu odbiehali myšlienky a mala som pocit, že príbeh je nekonečný. Trochu mi vadilo zaznačenie myšlienok ako priamej reči a tiež mi chýbal preklad niektorých francúzskych slov, keďže francúzštinu neovládam. Ale v konečnom dôsledku je tento román skutočne nádherný, ponúka mnoho krásnych myšlienok aj pre dnešnú dobu a okrem iného nesie aj viacero silných posolstiev.
Existuje niekoľko filmových adaptácií tohto románu avšak žiadna sa nevyrovná knihe. Tento nadčasový román som určite nečítala posledný krát.
A toto najnovšie spracovanie od Ikaru je skutočným zberateľským kúskom a nádherným skvostom, ktorý okrášli každú knižnicu.
Po Búrlivých výšinách bol román o Jane Eyrovej príjemnou zmenou. Spočiatku som sa bála, že mi román z viktoriánskeho obdobia nesadne, no ostala som prekvapená s akou ľahkosťou sa čítal. Charlotte si ma svojim štýlom písania ihneď získala.
Dej, teda život Jane bol vskutku nepredvídateľný a napínavý až do konca. Aj preto som sa napriek dlhšiemu rozsahu nenudila. Každá časť knihy či už to bol začiatok, stred alebo koniec obsahoval zaujímavé udalosti. Páčilo sa mi sledovať ako z Jane rastie vzdelaná a bystrá žena (najmä v svojráznom a trúfalom spôsobe, akým vedela reagovať a vyjadrovať svoje pocity, myšlienky a názory.) a byť súčasťou jej životnej cesty. V mnohom ma inšpirovala.
Nečakala som, že kniha bude obsahovať toľko nábožných myšlienok, no vlastne ma to ani neprekvapuje vzhľadom na autobiografický aspekt tohto románu. Odniesla som si z neho niekoľko poučných myšlienok, najmä od Janinej detskej priateľky Helen, ktorá veľmi pekne hovorila o svojej viere. Niektoré pasáže v závere, ktoré sa týkali St.Johna by som už skôr vynechala, ale nejdem súdiť knihu z dávnej doby. Je zaujímavé čítať o tom, ako ľudia v tomto období premýšľali. Bez pochyby aj v dnešnej dobe dá tento typ knihy čitateľovi veľa na rozmýšľanie.
Charlotte Brontëová (* 21. duben 1816, Thornton, Yorkshire - † 31. březen 1855, Haworth, Yorkshire) byla britskou spisovatelkou a sestrou spisovatelek Anny Bronteové a Emily Bronteové.
Charlotte Brontëová se narodila jako třetí dítě reverenda Patricka Brontë a jeho ženy Marie, rozené Branwellové. V roce 1820 se rodina přestěhovala do Haworth, kde jejich matka v roce 1821 zemřela na rakovinu. Sourozenci se stáhli do snového světa, Angrie, pro který Charlotte s bratrem Branwellem píší noviny. Charlotte spolu s třemi ze čtyř sester poslali do internátní školy v Lancashire. Dvě starší sestry - Marie a Elisabeth - opustily školu dříve a zanedlouho na to zemřely na tuberkulózu. Charlotte a Emily se domů vrátily v roce 1825. Charlotte pokračovala ve vyučování doma, dokud ji neposlali do školy v Mirfielde, kde studovala od roku 1931 do roku 1932. O tři roky později se do této školy vrátila jako učitelka. V roce 1939 se zaměstnala jako guvernantka a pracovala v této pozici až do roku 1842, kdy se sestrou Emily odcestovala do Bruselu do pensionu de Demoiselles madam Hegerové, kde se zamilovala do profesora Hegera. Tato neopětovaná láska se stala námětem její románu Profesor.
Po návratu domů v roce 1844 se pokoušela prosadit vlastní školu, pro nedostatek studentů však i tento projekt ztroskotal. Spolu se sestrami se usadila v Haworth, kde přežívaly z malého dědictví po otci. Věnovaly se vlastní tvorbě a v roce 1846 vydaly společnou sbírku básní pod mužskými pseudonymy Currer (Charlotte), Ellis (Emily) a Acton (Anna) Bellovi. Nepříznivá kritika a pouze tři prodané exempláře však neodradily sestry od psaní.
V roce 1847 vydaly sestry každá svůj román a staly se ze dne na den slavnými. Charlottin román Jana Eyrová slavil velký úspěch, zatímco Emilyn román Bouřlivé výšiny se setkal s nepochopením a Annin román Agnes Greyová byl klasifikován jako lehké čtení. Jelikož byla díla vydána pod mužskými pseudonymy, vznikly dohady o tom, kdo jsou autoři těchto románů. Někteří dokonce mluvili o tom, že jde o jednu osobu. Vydavatelé rýžující ze situace tyto dohady ještě podporovali. Sestry se nakonec rozhodly odhalit svou identitu. Jejich díla však nadále vycházela pod jejich pseudonymy.
Léto 1848 bylo krátkým šťastným obdobím, které sestry spolu prožily. Starosti jim dělal jen zdravotní stav bratra Branwella, který v září téhož roku zemřel na následky dlouholetého alkoholismu a závislosti na opiu. Zanedlouho na to se zhoršil i zdravotní stav Emily a Anny, které krátce na to zemřely na tuberkulózu.
Charlotte se jako jediná ze sester v roce 1854 provdala za pomocného faráře Arthura Bella Nicholls. Podle úmrtního listu zemřela v březnu 1855 na tuberkulózu, je však pravděpodobné že šlo o hyperemesis gravidarum.
Víte o novém čtenářském profilu?
Chtěli byste si prohlédnout všechny své recenze na jednom místě a podělit se o ně s ostatními čtenáři? Aktivujte si čtenářský profil, kde můžete zvyšovat svou knihomolskou úroveň.
MP3 ke stažení
