Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Mám rada knihy, rada ich čítam a mám rada keď si môžem vychutnať pri nich aj dobrú kávu. Niekedy si len tak sadnem k svojej knižnici a rozíjmam v blízkosti kníh.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Ďalšia tohtoročná vianočná novinka Kocour z vánočního domu. Musím napísať, že som bola mierne sklamaná, nebol to výsostne zlý príbeh, ale strašne som sa nudila a autorkyn štýl mi vôbec nesedel. Prišlo mi tam veľmi chaotické miešanie času, často sa mi stalo pri čítaní, že som nevedela, či hlavná postava niečo reálne prežíva, či sa jej niečo sníva, či cestuje v čase, či píše text vlastnej knihy, hotový guľáš. Postavy mi boli nesympatické, doslova som žiadnej postave okrem kocúra vôbec nefandila. Kocúr sa objavoval len tak okrajovo, ako aj celá vianočná atmosféra. Na to, ako som sa na tento, podľa popisu ,,magický príbeh o láske” tešila bolo to veľmi slabé.
Kniha Vianočná od Lucii Saskovej, nedajte sa pomýliť krásnou obálkou, v žiadnom prípade sa nejedná o sladkú vianočnú romantiku, ale bol to poriadny náklad psychologického hororu. Jedná sa o tohtoročnú novinku, ktorú samotná autorka nazvala ,,inou knihou” oproti tomu, čo bežne píše, sama nezaradila knihu do žiadneho žánru, len naznačila že Vianočná, bude poriadne strašideľná. Podľa mňa, sa jedná o jeden z najlepších psychologických hororov, ktoré som v poslednej dobe čítala, autorka sa neuveriteľne dokáže zahrať so strachom aj psychikou čitateľa, príbeh predstavuje náhľad do vedomia človeka so psychickými problémami, preložené viacerými hororovými duchárskymi scénami s podmazom vianočnej koledy v hororovom prevedení s nenápadným rozoberaním rôznych spoločenských tém, jednoducho geniálne prepojenie všetkého v jednom príbehu, ktorý vás priklincuje ku knihe a vy potrebujete vedieť, čo sa bude diať ďalej, aj keď je koniec trochu predvídateľný. Celkovo je kniha veľmi podarený hororový príbeh s vianočným podmazom, úplne by som si vedela predstaviť aj filmové spracovanie. Myslím si, že Jozef Karika (slovenský majster psychologického hororu) má dobrú konkurenciu.
Kniha Nevesta pod stromček je tohtoročná novinka a jedná sa o naozaj sviežu historickú romancu vsadenú do vianočného obdobia, ktorá ma celkom bavila. Páčilo sa mi ako hlavné postavy vojvoda Max a mladá dáma Rose sa doberali, ako ich k sebe priviedla zvláštna náhoda a ako to medzi nimi celý čas iskrilo. Mala som dojem, že nečítam klasickú naivnú historickú romancu, ale celkom pekný poríbeh s vianočnou atmosférou v historickom období, kde správanie postáv bolo vskutku netradične rozumné, ale pred koncom príbehu, som bola trošku sklamaná, lebo dovtedy z dámy pôsobiacej, že je nad vecou, čo je v takejto literatúre dosť vzácne, sa zrazu stala naivka so zlomeným srdcom a z vojvodu chlap so zlomeným egom, ktorý musel dámu odprosiť, no proste klasické klišé, ale celkom to zachránil nápaditý záver a spôsob zmierenia, takže som to chvýľkové klišé, ktoré proste musí byt v historickej romanci prítomné, nejako prekusla a celkovo knihu hodnotím, ako veľmi vydarený romantický historický román s peknou atmosférou.
Kniha predstavuje taký prierez informácií o osobe aktuálneho generálneho prokurátora, nájdete tu aj všeobecne známe info, také čo sa len šuškali, aj nové, o ktorých ste doteraz nevedeli. Autor tieto informácie prináša z vlastných skúseností ako aj z rozhovorov s rôznymi ľuďmi, ktorí mali ku generálnemu prokurátorovi blízko. Dovolím si použiť citáciu z predslovu v knihe: ,,Vznik tejto knihy považujem za významný počin k pochopeniu myslenia človeka, ktorého rozhodnutia zásadným spôsobom formujú spravodlivosť na Slovensku. A zároveň dôležitý krok k jej dosiahnutiu.” Čo sa týka samotnej knihy, veľmi dobre a rýchlo sa číta, obsahuje krátke kapitoly obsahujúce rôzne oblasti ako aj povahové vlastnosti osoby, ktoré vytvárajú ucelený obraz. Čo ma extrémne rušilo, bolo množstvo administratívnych chýb, preklepov, či opakujúcich sa slov vo vete a myslím si, že v takejto knihe by to nemalo byť.
Kniha Dievča vo vojne je román, ktorý čerpá zo skutočných udalostí odohrávajúcich sa počas vojny v Juhoslávii. Autorka využila viaceré skutočne príbehy, ktoré spojila do jedného románového príbehu, ktorý rozpráva z pohľadu malého 10 ročného dievčaťa Anny, čo zažívala počas vojny, čo si také dieťa myslelo o všetkom čo sa okolo nej dialo, o utrpení pri popravách civilného obyvateľstva, strate najbližších, o emigrácii do Ameriky, o dopadoch na obyvateľov, o návrate z Ameriky v dospelosti a vysporiadania sa s démonmi vojny. Aj keď je to v podstate vymyslený románový príbeh má skutočnú kostru a je postavený na skutočných udalostiach a utrpení, čo si pri čítaní človek pomyslí, že radšej keby to bola všetko len fikcia, ale bohužiaľ, nie je to tak. Je to taká ľahšia alternatíva pre ľudí, ktorí neradi až tak čítajú odbornú literatúru, pretože tu sú zosumarizované všetky fakty podané v jednom ľudskom príbehu. Aj keď, osobne sa mi to ľahšie čítalo a chápalo po tom, ako som si o tejto problematike už čo to prečítala, preto si dovolím tvrdiť, že komu sa nechce lúskať odborná literatúra, nech smelo siahne po tejto knihe a dozvie sa všetko. Len treba brať s rezervou fakt, že samotný príbeh je pospájaný z viacerých čiastkových príbehov, ktoré autorka len prepojila v knihe na jednu hlavnú postavu.
Ani neviem ako začať s recenziou kniha Beara je faktami nabitý dokumentárny román o genocíde v Srebrenici (Bosna a Hercegovina) počas vojny v Juhoslávii, kde bolo brutálne popravených srbskými vojenskými jednotkami 8000 bosniakov a pochovaných v masovom hrobe. Autor zozbieraval informácie niekoľko rokov a rozhodol sa ich podať v dokumentárnom románe, čo znamená, že pomedzi fakty, je možné pozorovať aj zamyslenia a úvahy autora, prečo to jednotliví účastníci masakry robili, čo si pri tom mysleli a čo asi cítili, keďže tieto informácie známe nie sú, ale každý kto si túto knihu prečíta, bude si klásť presne tie isté otázky, ako autor. Je nepredstaviteľné, aké hrôzy sa diali a ako si to vykonávatelia ospravedlňovali, ako verili demagógii a nechali sa zmanipulovať, až k takým brutálnym činom. Celkom viem pochopiť pohnútky veliteľov, ako získanie uznania, postavenia, hodnosti, ktorí by sa na konci dňa tvárili, že oni ctihodní občania s tým nič nemajú, ale nedokážem pochopiť tých, čo tie popravy tak masovo vykonávali, čistá psychiatria, najsmutnejšie na tom je, že len niektorí zodpovední za tieto masakry boli potrestaní a mnohí unikli trestu. Hlavne je zarážajúce, že v takom vyspelom svete to niekto dopustil a o to viac zarážajúcejšie je, že história sa opakuje a nepoučíme sa z nej nikdy. Je jasné, že chyba bola na obidvoch stranách barikády, aj Chorváti a Bosniaci sa dopúšťali vojnových zločinov ale rozsah masakry zo srbskej strany bol brutálny, ale nech si každý urobí vlastný názor sám. Samotná kniha sa ťahšie číta, nakoľko je v češtine a obsahuje množstvo odborných slov a kopec mien, ktoré sa v texte často objavujú.
Tak táto knižočka ma úplne dostala. Je to len taká malá útlá knižka, ktorá obsahuje komickotragické poviedky odohrávajúce sa prevažne na chorvátskom pobreží, kde autor zobrazuje príbehy rôznych ľudí, závisť, nešťastný život, zamyslenia o živote, ktoré netrvajú dlhšie ako ,,pičkin dim”. Niektoré príbehy obsahujú aj zamyslenia na koniec, niektoré autor uzavrel s otvoreným koncom a ponechal na fantázii čitateľa, čo sa vlastne s postavami ďalej stalo a čo mal vlastne príbeh symbolizovať. Páčilo sa mi že v knihe boli dialógy medzi niektorými osobami v chorvátštine, kde ma však mierne vyrušovalo, keď vo vete autor preložil nejaké slovíčko do zátvorky, čo mi trochu trhalo danú vetu, keď som sa chcela sústrediť na jej pochopenie v chorvátštine, ale chápem, že autor sa snažil aj rôznymi spôsobmi v texte tieto dialógy preložiť a priblížiť ich obsah aj ľuďom, čo po chorvátsky nevedia. Je to prvá knižka od tohto autora, ktorá ma zaujala a určite siahnem aj po ďalších jeho skvostoch. Asi najlepšia bola poviedka, kde prebiehal v chorvátštine rozhovor nahnevanej hlavnej postavy s Bohom o tom, že mu nadelil malý p… (inštrument). Tam som sa celkom nasmiala.
Kniha Pani plukovníková sa odohráva v búrlivom Americkom pohraničí v období 1779, kde bojovali Američania s Britmi o nadvládu nad kolonizovanými územiami s pomocou pôvodného obyvateľstva. Jedná sa o historickú romancu, kde hlavná hrdinka prichádza do Americkej pevnosti za otcom, ktorý bol zabitý nešťastnou náhodou, pričom sa ocitá v pevnosti na dlhšiu dobu z dôvodu jej obliehania nepriateľmi, kde sa začne vytvárať romantická linka medzi ňou a plukovnikom riadiacim celú pevnosť. Pripadalo mi to trochu ako mix rozprávky kráska a zviera s pocahontas. Dej sa miestami zbytočne naťahoval a správanie osôb bolo strašne detinské. Kniha sa celkom dobre čítala, ale dej ma výrazne nezaujal, miešalo sa tam aj nejaké to tajomno, láska, zrada, odpustenie, proste taká ľahká historická romantika na večerný oddych.
Trochu oheň, trochu voda, kniha, ktorá sa číta naozaj ťažko, nie kôli štýlu písania, ale kvôli obsahu. Kniha zachytáva rôzne pohľady na vojnu v Juhoslávii, hlavne zo strany priamych aktérov tejto krvavej hrôzy. Je smutné vidieť ako nezmysly, klamstvá a prehnaná propaganda dokázala zmanipulovať mysle ľudí, ktorí dokázali takým krutým spôsobom zabíjať iných ľudí. O to smutnejšie to je, že história sa opakuje, a tak ako teraz z hrôzou pozeráme na to, čo sa pred 30 timi rokmi dialo, budeme sa pozerať aj na aktuálnu vojnu u našich bezprostredných susedov. Neuveriteľné je ako niektorí ľudia dokážu ešte aj po takom čase veriť hoaxom, ktoré vojnu v Juhoslávii sprevádzali aj v súčasnosti a ospravedlňovať tak, to čo sa ospravedlniť nedá. Kniha prináša pohľad hlavne na oblasti Albánska, Kosova a Srbska, v menšej miere zachytáva aj udalosti v Bosne a Hercegovine a len okrajovo udalosti v Chorvátsku, ale je celkom dobrým doplnením k tomu, čo som si doteraz prečítala. (Odporúčam knihu Fjaka od Alexandri Wojtazsek a knihu Vyšetrovateľ od Vladimíra Dzura).
Celkom výstižne je na poslednej strane v tejto knihe napísaný takýto výstižný úryvok:
,,Milá čitateľka, milý čitateľ, keď pôjdeš v lete autom do Chorvátska, skús zvoliť jednu z trás, ktoré ti navrhuje Andrej Bán. Vyhni sa diaľnici a pozri si steny s dierami po guľkách. Ešte sú teplé. Všimni si ľudí, všimni si mestá, predstav si obrovskú krajinu zvanú Juhoslávia, ktorej rozpad sprevádzalo niekoľko hrozných krvavých kúpeľov. Často sme sa pýtali, kde sa v ľuďoch berie všetka tá nenávisť, ako nenápadne sa začína šialené vraždenie, a prečo je také ťažké zastaviť ho. Na tieto otázky hľadá Andrej Bán odpoveď už takmer dvadsaťpäť rokov. A my všetci spolu s ním. “
Veru, odporúčam navštíviť tieto miesta, je to naozaj silný zážitok, keď pri tom stretnete miestnych plačúcich pri týchto pamätníkoch, či z budov ulíc na Vás pozerajú namaľované portréty padlých, alebo na Vás pôsobí, len ticho sálajúce zo stále rozstrieľaných budov.
Kniha O čom sníva raketový pes, je taký prierez o prebehnutí Cesty Hrdinov SNP (770km) behom za 11 dní a 18 hodín, ultrabezkyňou Júliou Batmendijnovou, ktorej sa takto v roku 2019 podaril ženský rekord prebehnutia tejto trasy od Svidníka po Devín. Kniha je rozdelená do dvoch častí, v prvej je popis jednotlivých dní na samotnej ceste a v druhej časti je popísaná pol ročná intenzívna príprava. Je to písané formou denníku, pričom autorka sa snaží vtipným spôsobom okomentovať svoje pocity (trápenia aj radosti) počas behu aj príprav. Prečítala som už viacej podobnych kníh na túto tému a bohužiaľ musím konštatovať, že toto dielo ma až tak výrazne nezaujalo a mala som trošku problém ho dočítať do konca aj s dlhšou prestávkou v čítaní. Je obdivuhodné, čo sa autorke podarilo, osobne si to ani neviem prestaviť, že skoro 12 dni za sebou sa musi človek premôcť a stále šlapať a bežať kilometre v teréne, pričom ja po nejakom 20 km behu sa liečim týždeň, ale čítať o tom, nebolo pre mňa až také záživné, ako som si na začiatku knihy myslela. Koho zaujima takýto štýl behu, prípadne by niečo také chcel absolvovať, nech určite po tejto knihe siahne a presvedčí sa, že s negatívnymi pocitmi nie je sám a že aj ľuďom, čo sa to podarilo, pri tom zažívali menšie krízy a nikto nie je z ocele.
