Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Knihy, knihy, knihy - čítam ich, kupujem, kochám sa nimi :-)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Dámy a páni, zbystrite pozornosť - táto perfektná kniha tvorená kombináciou indiánskej histórie, korupcie, úplatkárstva, systematického vyvražďovania pôvodných obyvateľov Ameriky a priblíženia zrodu FBI si to plným právom zaslúži. David Grann sa skutočne majstrovsky zhostil "zabudnutej" témy, vydýchol jej nový život a detailne popísal krvavé praktiky spojené s "indiánskym kšeftom" a túžbou po čiernom zlate, ktorej v ceste nesmelo stáť nič, ani len ľudský život. Hoci Vrahovia mesiaca kvetov spadajú do non-fiction literatúry, zachovaním chronológie rozprávania a lineárnosti podávania informácií disponujú aj akýmsi aspektom príbehovosti, pričom text dýcha atmosférou starých westernových filmov a detektívok, ktorá vás úplne pohltí a od knihy sa nebudete vedieť odtrhnúť. Priznám sa, že ja som prvotne po prečítaní anotácie nad kúpou váhala, nevedela som, či zrovna vyvražďovanie Indiánov, pokútne utajované sprisahanie, boj o moc a snaha o získanie nadvlády nad zásobárňou ropy je niečo, o čom sa chcem dozvedieť viac, no nakoniec som neodolala a úprimne môžem povedať, že to bolo jedno z najlepších rozhodnutí, aké som v poslednej dobe urobila - tá kniha je jednoducho fantastická, úplne som ju hltala a vychutnávala si každú stránku. Jedna z najlepších kníh, aké sa mi minulý rok dostali pod ruku, vrelo odporúčam.
Číst víc
Asi každý už v živote vyslovil nejakú lož, ktorá nejakým spôsobom ovplyvnila jeho život, no ako sa zachovať v prípade, keď vaše klamstvo siaha oveľa ďalej, ako len pred "vlastný prah"? Nechať lož ďalej žiť vlastným životom? Priznať sa a niesť následky? Dilema, s ktorou sa zo dňa na deň musí popasovať 17-ročná Nufar nie je veru vôbec ľahká, vhodné riešenie sa snaží nájsť počas celého príbehu a čitateľ tak robí spolu s ňou. Klamárka je rozhodne kniha, ktorá vyvolá veľa otázok - o morálke, ľudskej povahe, sile lásky a mnohých ďalších veciach. Mňa donútila zamyslieť sa nad tým, ako ďaleko je človek ochotný a schopný zájsť, aby uchránil vlastný komfort, aby si udržal určitú "tvár" v očiach spoločnosti. Primäla ma rozmýšľať nad tým, ako veľmi materinský (ochranársky) inštinkt dokáže prevážiť nad morálnymi hodnotami a čo všetko dokáže rodič "prehliadať", aby svoje dieťa ušetril bolesti (a potupy). Aj keď v celej knihe primárnu rolu zohráva klamstvo, dalo by sa povedať, že ide o sondu ľudskej povahy ako takej - a to nie len o povahu charakterov, ale aj samotného čitateľa, ktorého kniha tak trochu núti zamyslieť sa nad tým, čo by na mieste hlavnej postavy robil on. Môj prvý stret s "kladkami" teda hodnotím pozitívne, no nedá mi trochu neskritizovať preklad. Klamárku som vo wishliste mala niekoľko mesiacov a jej zaradeniu do zoznamu predchádzali čítania viacerých recenzií, pričom viaceré vyzdvihovali dokonalý preklad, s čím však nemôžem stopercentne súhlasiť - z väčšiny to síce bola pravda, no v knihe som natrafila na niekoľko podivných vetných konštrukcií, pri ktorých už na prvý pohľad bolo zrejmé, že sa pani prekladateľka sekla, resp. slovu priradila nesprávny významový odtienok. Takých momentov nebolo veľa, no trochu to kazilo celkový dojem. Každopádne som rada, že som si knihu prečítala, určite sa pustím aj do ďalších kníh od autorky.
Číst víc
Každý jeden z nás sa už pravdepodobne v živote dostal do bodu, keď si hovoril, že by mal začať cvičiť, schudnúť či zmeniť životosprávu. Neustále o zmene hovoríme, no väčšinou sa k nej reálne nedostaneme, resp. ju neustále odkladáme a ak s cvičením či zdravou stravou reálne začneme, spravidla nám to dlho nevydrží. Samozrejme, existujú aj ľudia, ktorým takéto "zanietenie" nechýba a, našťastie pre tých lenivejších, sú ochotní podeliť sa o svoje vedomosti. S takýmto úmyslom vznikla aj kniha Gauč alebo šťastie. Karanténne obmedzenia Maroša Molnára inšpirovali k spusteniu online tréningových "kurzov", ktoré následne vyústili do idei vytvoriť knižného sprievodcu, resp. príručku základných cvikov a tréningových stratégií. Kniha je rozdelená na niekoľko častí, ktoré približujú všetko možné od osobného života, cez základné pojmy objasňujúce rozdiely medzi jednotlivými typmi tréningu, konkrétne cvičenia (všetky cviky, ktoré sú fotograficky spracované a popísané, sú zamerané na funkčnosť pohybu) až po už zostavený tréningový plán a informácie o stravovaní, kalorických hodnotách a receptoch. Neviem ako vás, no mňa osobne najviac zaujala práve časť o tréningu, v ktorej sú vskutku detailne a systematicky popísané cviky zamerané na každú jednu časť tela, a biografická časť, vďaka ktorej sa čitatelia majú možnosť dozvedieť niečo o Marošovej osobnosti. Bolo mi nesmierne sympatické, že sa sám seba nesnažil prezentovať ako nejakého ideálneho jedinca, nepokúšal sa vykresľovať v tom najdokonalejšom svetle, ale poukázal aj na vlastné nedokonalosti a chyby. Pochopila som, že aj on je len človek, ktorý občas podlieha vrtochom nálady, ktorému sa raz za čas nechce a ktorý si schuti zanadáva. Bola to časť, na ktorej som sa najviac pobavila a trochu ma mrzí, že nebola dlhšia a detailnejšia (hoci, keď pomyslím na to, že primárnou úlohou knihy bolo priblížiť rôzne cviky a nakopnúť ľudí, aby zdvihli zadok z gauča, tak to aj chápem). Má vám kniha čo ponúknuť? Určite áno, najmä v prípade, že na sebe skutočne chcete pracovať a niečo na sebe zmeniť. Je to totiž typ knihy, po ktorej musíte siahať dlhodobo (minimálne dovtedy, kým sa vám informácie z nej nevryjú do tela a do pamäti).
Číst víc
Motivačné knihy sa zaraďujú do literatúry, po ktorej siaham len sporadicky, nie sú to tituly, ktoré potrebujem alebo chcem čítať každý deň. Preto je vždy príjemné, keď motivačná kniha má hlavu a pätu, a ponúka viac, ako len neustále sa opakujúce frázy v synonymnej podobe, ktoré majú na čitateľa pôsobiť ako to správne nakopnutie na zmenu. Atómové návyky od amerického spisovateľa Jamesa Cleara sa našťastie zaradili do skupiny, ktorá "má zmysel". Autor k tematike od samého začiatku pristuje systematicky, vďaka čomu má čitateľ možnosť lepšie porozumieť celému procesu, dôvodu, prečo koná tak, ako koná (resp. nekoná tak, ako by chcel) a nemá pocit, že text naňho len prosto kričí a dožaduje sa, aby so sebou niečo urobil. Clear najskôr poriadne vysvetlí, čo návyky vlastne sú, ako vznikajú a fungujú, pričom dôraz kladie na psychologické (a neurologické) pozadie celého procesu, a následne prostredníctvom 4 pravidiel poukazuje na všetky pre a proti, ktoré ovplyvňujú zmenu našich návykov. Polopatisticky približuje jednotlivé kroky, ktorých funkčnosť zrkadlí na skutočných príbehoch, a rozširuje o poznatky neurológov, psychológov či iných vedcov. Osobne sa mi spôsob, akým sa autor rozhodol pristupovať k písaniu a vysvetľovaniu, zdal sympatický a podnetný, zaujali ma mnohé veci (občas úplne drobnosti), ktoré ľudia bežne praktikujú bez toho, aby si to uvedomovali, a ktoré často vedú k neúspechu v snahe stať sa "novým človekom". Buďme však k sebe úprimní - každá motivačná kniha je len taká dobrá, aký je dobrý jej čitateľ. Nezáleží ma tom, koľko motivačných textov prečítame, koľko inšpiratívnych kníh si zaobstaráme, ak si z nich niečo reálne neodnesieme a informácie z tej-ktorej knihy nezačneme aplikovať v každodennom živote. Myslím však, že Atómové návyky by mohli byť tou správnou voľbou, tou vhodnou knihou, od ktorej sa môžete odraziť.
Číst víc
Okolo knihy Normálni ľudia vznikol hype dlho pred reálnym vydaním a veľa ľudí sa na ňu tešilo, no po prečítaní sa názory rozchádzali, niektorým sa páčila, iní ju prečítali, ale nadšení ňou neboli. AJ preto som okolo nej dlho chodila a rozmýšľala som, či si ju chcem prečítať, alebo sa jej vyhnem. Nakoniec som sa k nej dostala a neľutujem, že som sa začítala, zhltla som ju za jeden deň. Rovno poviem, že to nie je typický príbeh a chápem, že podaktorí nad ním ohŕňali nos, no ja som si ju užila - nevadila mi nevyznačená priama reči, časové skoky ani fakt, že z dejového hľadiska sa tam toho veľa nedialo, lebo na druhej strane sa bohate venoval vzťahu dvoch osôb, dlhoročných priateľov, ktorí si neustále hľadali cestu k sebe, aj cestu v živote. Ona s pocitom menejcennosti, on zase s prílišnou obavou z názoru ostatných. Ich vzťah bol mimoriadne kolísavý, v podstate ako život sám, no možno práve to ma na tom priťahovalo a fascinovalo. Za mňa áno, ale skôr by som ju odporúčala ľuďom, ktorí nevyžadujú len jednotný "škatuľkový" štýl bestsellerov, ale radi si prečítajú aj niečo iné, netradičné.
Číst víc
Priznám sa, že sa mi ťažko hľadali slová na to, aby som knihu Chlapec, krtko, líška a kôň priblížila tak, ako by si toto vizuálne i myšlienkovo nádherné dielko zaslúžilo. Nie je to typický literárny počin, na ktorý natrafíte v kníhkupectvách každý deň, práve naopak, je úplne jedinečný - citlivo napísaná a mimoriadne pútavo vizuálne spracovaná knižka s nádhernými, povzbudzujúcimi myšlienkami, ktoré potešia nejedno oko a na duši pohladia malých i veľkých, mladých i starých. V knižke, ktorá je metaforou života vo všetkých svojich podobách, zdanlivo absentuje výraznejšia dejová línia - nahrádza ju putovanie štyroch postáv, cesta, ktorá je rovnako ako život na prvý pohľad nezáživná, nemenná, no bližším pozorovaním zisťujeme, že je plná zvratov, úskalí a neustálych zmien. Mackesyho dielo je výsledkom brilantného prepojenia výtvarného umenia a písaného slova - pre mnohých potrebná duševná očista (terapia), z písmen, slov a viet sršiaca láskavosť, v dnešnom úponáhľanom, častokrát nevraživom svete, v ktorom každý myslí len a len na seba, tak veľmi potrebná. Hoci je to dielo, ktoré rozhodne neoplýva siahodlhými litániami a prečítať ho dokážete na jedno posedenie pri káve či čaji, má svoj pôvab a nevyvrátiteľnú hodnotu.
Číst víc
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Všetci určite vedia o hrôzach a neľudských odpornostiach, ktoré nacisti páchali počas druhej svetovej vojny. Každý počul o koncentračných táboroch, plynových komorách či otrasných životných podmienkach. O rodinách, ktoré boli v dôsledku holokaustu navždy rozdelené, poznačené bolesťou zo straty blízkeho či o jednotlivcoch, ktorých zmrzačili nie len na tele, ale aj na duši. Presne taký je príbeh rodiny Kleinmannovcov - nekonfliktnej rakúskej (židovskej) domácnosti, ktorej sa v dôsledku udalostí kamaráti otočia chrbtom, udajú ich. Najväčšia pozornosť je v knihe venovaná Gustavovi a Fritzovi, otcovi a synovi, ktorí celé roky strávili otrockou prácou v táboroch, no Dronfield prináša aj pohľad ostatných členov rodiny, vďaka čomu sa čitateľ dokáže vžiť do bezútešnosti a zúfalstva "pozostalých" - ľudí, ktorých nevedomosť o situácii blízkych deptá viac, ako nedostatok potravy. Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu však nie je len príbehom o bolesti, strachu, utrpení a strate, ale aj príbehom o láske, vzájomnej podpore a nádeji. Je až neuveriteľné, ako veľa dokáže láska aj v tej najzúfalejšej situácii. Dovolím si parafrázovať Fritza Kleinmanna - nebol to Boh, viera ani šťastie, vďaka čomu sa im podarilo prežiť, ale pomoc zo strany starších, skúsenejších spoluväzňov, neustála opora, ktorú si s otcom poskytovali. Ak máte radi aj takéto depresívnejšie knihy, určite odporúčam.
Číst víc
Začiatkom roka československú bookstagramovú scénu pohltil ošiaľ okolo útlej knižočky od Petry Dvořákovej a priznám sa, že aj mňa na Vrány nalákal práve ten hype, ktorý okolo knihy vznikol hneď po jej vydaní. Myslím, že som nevidela ani jednu negatívnu recenziu, preto som od nej čakala veľmi veľa. A našťastie nesklamala. Dvořákovej jazyk mi sadol prakticky od samého začiatku, autorka sa úspešne vyhla zbytočným omáčkam a "hluchým miestam", dokonale vykreslila svet ako z pohľadu nepochopeného dieťaťa, tak z pohľadu dospelej, emocionálne, psychicky i fyzicky vyčerpanej ženy. Aj napriek tomu, že kniha sa čítala dobre, prvých približne sto strán ma až tak neohúrilo, možno preto, že som sa do istej miery dokázala stotožniť s oboma stranami. Zlom nastal až neskôr, v druhej polovici knihy - od istého momentu vo mne príbeh začal vyvolávať ťaživý pocit, ktorý sa každou prečítanou vetou, s každou otočenou stranou len a len zhoršoval, až mi z toho bolo fyzicky zle. Emocionálne a do istej miery poetické zobrazenie vzťahov v domácnosti vo všetkých možných podobách, absencia komunikácie, favoritizmus, nepochopenie zo strany rodiča, nezdravý prístup k rodinnému životu, poriadna dávka frustrácie a emočné výlevy k tomu zaručene spôsobia, že nad knihou budete ešte dlho premýšľať.
Číst víc
Aj keď som od Kapuscinskeho zatiaľ prečítala len tri knihy, rozhodne je z prekliatych reportérov mojím obľúbencom. Nie nadarmo je považovaný za otca reportážnej literatúry - má veľmi pútavý štýl zachytávania udalostí a jednotlivé momenty dokáže opísať spôsobom, z ktorého tuhne krv v žilách. Tak to bolo aj v knihe Ďalší deň života, kde opisoval spoločenskú situáciu súvisiacu s občianskou vojnou v Angole na jeseň roku 1975. Neustála neistota, strach a smrť číhajúca na každom kroku. Pri čítaní som si v jednom kuse poklepávala nohou, tŕpla som od nervozity, keď autor približoval okamihy, ktoré mohli rozhodnúť o nasledujúcich minútach, o živote alebo smrti. Okrem samotného zobrazenia Angoly na pokraji občianskej vojny, vystrašených obyvateľov či vyľudňovania miest, za veľké plus považujem aj záver knihy, ktorý priblížil Angolu z geografického hľadiska a objasnil sociopolitickú situáciu v krajine, ktorá viedla k vojnovému konfliktu. Určite to ocenia najmä čitatelia, ktorí sa v problematike až tak neorientujú (a možno by som odporučila prečítať toto vysvetľujúce okienko ešte pred samotnou reportážou).
Číst víc
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Po neskutočne dlhom čase som konečne dočítala QoAaD (striedavo som ju brala do rúk a zase odkladala asi mesiac) a aj napriek tomu, že prvé dve časti trilógie som si užila, pri tejto som mala zmiešané pocity. Väčšinou som s dejom a celkovým vývojom bola spokojná - pozitívne hodnotím fakt, že autorka neurobila taký ten typický úvodný skok, ale priamo nadviazala na udalosti z poslednej kapitoly predchádzajúcej knihy a opísala, ako sa jednotlivé postavy so situáciou vyrovnávali. No objavilo sa aj dosť momentov, s ktorými som sa z nejakého dôvodu nestotožňovala - napríklad existencia Thule, alternatívnej dystopickej reality, mi pripadala už príliš (Cassandrine knihy sú aj bez toho preplnené všetkým možným - fantasy/skutočný svet, akcia, napätie, medziľudské vzťahy, láska, politika...) a toto už na mňa bolo jednoducho priveľa. Príbeh sa mi občas zdal zdĺhavý, niektoré časti by som skrátila, no moment, ktorý bol podľa mňa úplný cringe prišiel cca. 100 strán od konca, keď sa stalo niečo veľké (doslova) a postavy sa to pokúsili vyriešiť typickým americkým klišeovitým spôsobom - emotívnym príhovorom, ktorý mal obmäkčiť srdcia a pravdepodobne rozplakať (celé zle). Niektoré veci som opäť uhádla (keď s nejakou autorkou strávite 10 rokov, asi to nie je až také prekvapivé), no nevadilo mi to. Kniha aj napriek tým pár slabším momentom nebola zlá, aj keď niektoré veci by som určite riešila inak. Cassandra umožnila zažiariť postavám, ktoré až dovtedy boli tak trochu v úzadí (Dru), čitateľom dala veľa dôvodov na radosť (Alec, Magnus...) a príbeh rozvinula zaujímavým spôsobom, ktorý som nečakala. Z celej trilógie mi však pripadala najslabšia.
Číst víc
