Knihy
E-knihy

Martina Baťková

11

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
O mně

Som študentkou UKF a zbožňujem knihy. Sú mojim najlepším priateľom, najväčšou zábavou a relaxom.

Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
O mně

Som študentkou UKF a zbožňujem knihy. Sú mojim najlepším priateľom, najväčšou zábavou a relaxom.

Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Zobrazit více

Moje srdcovky

Moje odznaky

Moje aktivity

11
11

Martina Baťková napsala recenzi

23.07.2020 12:09

Motivačné knihy sa zaraďujú do literatúry, po ktorej siaham len sporadicky, nie sú to tituly, ktoré potrebujem alebo chcem čítať každý deň. Preto je vždy príjemné, keď motivačná kniha má hlavu a pätu, a ponúka viac, ako len neustále sa opakujúce frázy v synonymnej podobe, ktoré majú na čitateľa pôsobiť ako to správne nakopnutie na zmenu. Atómové návyky od amerického spisovateľa Jamesa Cleara sa našťastie zaradili do skupiny, ktorá "má zmysel". Autor k tematike od samého začiatku pristuje systematicky, vďaka čomu má čitateľ možnosť lepšie porozumieť celému procesu, dôvodu, prečo koná tak, ako koná (resp. nekoná tak, ako by chcel) a nemá pocit, že text naňho len prosto kričí a dožaduje sa, aby so sebou niečo urobil. Clear najskôr poriadne vysvetlí, čo návyky vlastne sú, ako vznikajú a fungujú, pričom dôraz kladie na psychologické (a neurologické) pozadie celého procesu, a následne prostredníctvom 4 pravidiel poukazuje na všetky pre a proti, ktoré ovplyvňujú zmenu našich návykov. Polopatisticky približuje jednotlivé kroky, ktorých funkčnosť zrkadlí na skutočných príbehoch, a rozširuje o poznatky neurológov, psychológov či iných vedcov. Osobne sa mi spôsob, akým sa autor rozhodol pristupovať k písaniu a vysvetľovaniu, zdal sympatický a podnetný, zaujali ma mnohé veci (občas úplne drobnosti), ktoré ľudia bežne praktikujú bez toho, aby si to uvedomovali, a ktoré často vedú k neúspechu v snahe stať sa "novým človekom". Buďme však k sebe úprimní - každá motivačná kniha je len taká dobrá, aký je dobrý jej čitateľ. Nezáleží ma tom, koľko motivačných textov prečítame, koľko inšpiratívnych kníh si zaobstaráme, ak si z nich niečo reálne neodnesieme a informácie z tej-ktorej knihy nezačneme aplikovať v každodennom živote. Myslím však, že Atómové návyky by mohli byť tou správnou voľbou, tou vhodnou knihou, od ktorej sa môžete odraziť.

Čti víc

11
11

Martina Baťková napsala recenzi

21.07.2020 17:40

Okolo knihy Normálni ľudia vznikol hype dlho pred reálnym vydaním a veľa ľudí sa na ňu tešilo, no po prečítaní sa názory rozchádzali, niektorým sa páčila, iní ju prečítali, ale nadšení ňou neboli. AJ preto som okolo nej dlho chodila a rozmýšľala som, či si ju chcem prečítať, alebo sa jej vyhnem. Nakoniec som sa k nej dostala a neľutujem, že som sa začítala, zhltla som ju za jeden deň. Rovno poviem, že to nie je typický príbeh a chápem, že podaktorí nad ním ohŕňali nos, no ja som si ju užila - nevadila mi nevyznačená priama reči, časové skoky ani fakt, že z dejového hľadiska sa tam toho veľa nedialo, lebo na druhej strane sa bohate venoval vzťahu dvoch osôb, dlhoročných priateľov, ktorí si neustále hľadali cestu k sebe, aj cestu v živote. Ona s pocitom menejcennosti, on zase s prílišnou obavou z názoru ostatných. Ich vzťah bol mimoriadne kolísavý, v podstate ako život sám, no možno práve to ma na tom priťahovalo a fascinovalo. Za mňa áno, ale skôr by som ju odporúčala ľuďom, ktorí nevyžadujú len jednotný "škatuľkový" štýl bestsellerov, ale radi si prečítajú aj niečo iné, netradičné.

Čti víc

11
11

Martina Baťková napsala recenzi

18.07.2020 16:03

Priznám sa, že sa mi ťažko hľadali slová na to, aby som knihu Chlapec, krtko, líška a kôň priblížila tak, ako by si toto vizuálne i myšlienkovo nádherné dielko zaslúžilo. Nie je to typický literárny počin, na ktorý natrafíte v kníhkupectvách každý deň, práve naopak, je úplne jedinečný - citlivo napísaná a mimoriadne pútavo vizuálne spracovaná knižka s nádhernými, povzbudzujúcimi myšlienkami, ktoré potešia nejedno oko a na duši pohladia malých i veľkých, mladých i starých. V knižke, ktorá je metaforou života vo všetkých svojich podobách, zdanlivo absentuje výraznejšia dejová línia - nahrádza ju putovanie štyroch postáv, cesta, ktorá je rovnako ako život na prvý pohľad nezáživná, nemenná, no bližším pozorovaním zisťujeme, že je plná zvratov, úskalí a neustálych zmien. Mackesyho dielo je výsledkom brilantného prepojenia výtvarného umenia a písaného slova - pre mnohých potrebná duševná očista (terapia), z písmen, slov a viet sršiaca láskavosť, v dnešnom úponáhľanom, častokrát nevraživom svete, v ktorom každý myslí len a len na seba, tak veľmi potrebná. Hoci je to dielo, ktoré rozhodne neoplýva siahodlhými litániami a prečítať ho dokážete na jedno posedenie pri káve či čaji, má svoj pôvab a nevyvrátiteľnú hodnotu.

Čti víc

11
11

Martina Baťková napsala recenzi

15.07.2020 15:18

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Všetci určite vedia o hrôzach a neľudských odpornostiach, ktoré nacisti páchali počas druhej svetovej vojny. Každý počul o koncentračných táboroch, plynových komorách či otrasných životných podmienkach. O rodinách, ktoré boli v dôsledku holokaustu navždy rozdelené, poznačené bolesťou zo straty blízkeho či o jednotlivcoch, ktorých zmrzačili nie len na tele, ale aj na duši. Presne taký je príbeh rodiny Kleinmannovcov - nekonfliktnej rakúskej (židovskej) domácnosti, ktorej sa v dôsledku udalostí kamaráti otočia chrbtom, udajú ich. Najväčšia pozornosť je v knihe venovaná Gustavovi a Fritzovi, otcovi a synovi, ktorí celé roky strávili otrockou prácou v táboroch, no Dronfield prináša aj pohľad ostatných členov rodiny, vďaka čomu sa čitateľ dokáže vžiť do bezútešnosti a zúfalstva "pozostalých" - ľudí, ktorých nevedomosť o situácii blízkych deptá viac, ako nedostatok potravy. Chlapec, čo nasledoval otca do Osvienčimu však nie je len príbehom o bolesti, strachu, utrpení a strate, ale aj príbehom o láske, vzájomnej podpore a nádeji. Je až neuveriteľné, ako veľa dokáže láska aj v tej najzúfalejšej situácii. Dovolím si parafrázovať Fritza Kleinmanna - nebol to Boh, viera ani šťastie, vďaka čomu sa im podarilo prežiť, ale pomoc zo strany starších, skúsenejších spoluväzňov, neustála opora, ktorú si s otcom poskytovali. Ak máte radi aj takéto depresívnejšie knihy, určite odporúčam.

Čti víc

11
11

Martina Baťková napsala recenzi

14.07.2020 21:26

Začiatkom roka československú bookstagramovú scénu pohltil ošiaľ okolo útlej knižočky od Petry Dvořákovej a priznám sa, že aj mňa na Vrány nalákal práve ten hype, ktorý okolo knihy vznikol hneď po jej vydaní. Myslím, že som nevidela ani jednu negatívnu recenziu, preto som od nej čakala veľmi veľa. A našťastie nesklamala. Dvořákovej jazyk mi sadol prakticky od samého začiatku, autorka sa úspešne vyhla zbytočným omáčkam a "hluchým miestam", dokonale vykreslila svet ako z pohľadu nepochopeného dieťaťa, tak z pohľadu dospelej, emocionálne, psychicky i fyzicky vyčerpanej ženy. Aj napriek tomu, že kniha sa čítala dobre, prvých približne sto strán ma až tak neohúrilo, možno preto, že som sa do istej miery dokázala stotožniť s oboma stranami. Zlom nastal až neskôr, v druhej polovici knihy - od istého momentu vo mne príbeh začal vyvolávať ťaživý pocit, ktorý sa každou prečítanou vetou, s každou otočenou stranou len a len zhoršoval, až mi z toho bolo fyzicky zle. Emocionálne a do istej miery poetické zobrazenie vzťahov v domácnosti vo všetkých možných podobách, absencia komunikácie, favoritizmus, nepochopenie zo strany rodiča, nezdravý prístup k rodinnému životu, poriadna dávka frustrácie a emočné výlevy k tomu zaručene spôsobia, že nad knihou budete ešte dlho premýšľať.

Čti víc

11
11

Martina Baťková napsala recenzi

14.07.2020 15:05

Aj keď som od Kapuscinskeho zatiaľ prečítala len tri knihy, rozhodne je z prekliatych reportérov mojím obľúbencom. Nie nadarmo je považovaný za otca reportážnej literatúry - má veľmi pútavý štýl zachytávania udalostí a jednotlivé momenty dokáže opísať spôsobom, z ktorého tuhne krv v žilách. Tak to bolo aj v knihe Ďalší deň života, kde opisoval spoločenskú situáciu súvisiacu s občianskou vojnou v Angole na jeseň roku 1975. Neustála neistota, strach a smrť číhajúca na každom kroku. Pri čítaní som si v jednom kuse poklepávala nohou, tŕpla som od nervozity, keď autor približoval okamihy, ktoré mohli rozhodnúť o nasledujúcich minútach, o živote alebo smrti. Okrem samotného zobrazenia Angoly na pokraji občianskej vojny, vystrašených obyvateľov či vyľudňovania miest, za veľké plus považujem aj záver knihy, ktorý priblížil Angolu z geografického hľadiska a objasnil sociopolitickú situáciu v krajine, ktorá viedla k vojnovému konfliktu. Určite to ocenia najmä čitatelia, ktorí sa v problematike až tak neorientujú (a možno by som odporučila prečítať toto vysvetľujúce okienko ešte pred samotnou reportážou).

Čti víc

11
11

Martina Baťková napsala recenzi

13.07.2020 08:02

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Po neskutočne dlhom čase som konečne dočítala QoAaD (striedavo som ju brala do rúk a zase odkladala asi mesiac) a aj napriek tomu, že prvé dve časti trilógie som si užila, pri tejto som mala zmiešané pocity. Väčšinou som s dejom a celkovým vývojom bola spokojná - pozitívne hodnotím fakt, že autorka neurobila taký ten typický úvodný skok, ale priamo nadviazala na udalosti z poslednej kapitoly predchádzajúcej knihy a opísala, ako sa jednotlivé postavy so situáciou vyrovnávali. No objavilo sa aj dosť momentov, s ktorými som sa z nejakého dôvodu nestotožňovala - napríklad existencia Thule, alternatívnej dystopickej reality, mi pripadala už príliš (Cassandrine knihy sú aj bez toho preplnené všetkým možným - fantasy/skutočný svet, akcia, napätie, medziľudské vzťahy, láska, politika...) a toto už na mňa bolo jednoducho priveľa. Príbeh sa mi občas zdal zdĺhavý, niektoré časti by som skrátila, no moment, ktorý bol podľa mňa úplný cringe prišiel cca. 100 strán od konca, keď sa stalo niečo veľké (doslova) a postavy sa to pokúsili vyriešiť typickým americkým klišeovitým spôsobom - emotívnym príhovorom, ktorý mal obmäkčiť srdcia a pravdepodobne rozplakať (celé zle). Niektoré veci som opäť uhádla (keď s nejakou autorkou strávite 10 rokov, asi to nie je až také prekvapivé), no nevadilo mi to. Kniha aj napriek tým pár slabším momentom nebola zlá, aj keď niektoré veci by som určite riešila inak. Cassandra umožnila zažiariť postavám, ktoré až dovtedy boli tak trochu v úzadí (Dru), čitateľom dala veľa dôvodov na radosť (Alec, Magnus...) a príbeh rozvinula zaujímavým spôsobom, ktorý som nečakala. Z celej trilógie mi však pripadala najslabšia.

Čti víc

11
11

Martina Baťková napsala recenzi

12.07.2020 18:12

Vynikajúca a nesmierne nádherná kniha. V počiatku vás úplne pohltí svojou bizarnosťou, absolútnym bláznovstvom, ktoré, ako by povedal autor "nemá hlavu ani pätu", neviete, čo je skutočnosť a čo klamstvo, no keď čítate ďalej, zisťujete, že to vlastne ani nie je podstatné. Od vtipných a chaotických výmyslov, od roztopašných večierkov a bujarého života sa postupne dostávate k závažnejším témam, akými sú duševné zdravie, samovražda či premenlivosť života. Čakanie na Bojanglesa je síce útla knižka, no svetu má rozhodne čo povedať. Zhltnete ju na jedno posedenie, ale rezonovať vo vás bude ešte dlho. Viac k nej ani netreba dodávať, snáď len to najhlavnejšie - nech vám život uštedrí hocikoľko faciek, neprestávajte tancovať.

Čti víc

11
11

Martina Baťková napsala recenzi

12.07.2020 13:41

Keď Absynt predstavil knihu Narodený v modrú stredu, okamžite ma zaujala ako anotáciou, tak krásnym vizuálnym spracovaním. S literatúrou o poruche autistického spektra som až doteraz mala len veľmi malé skúsenosti, no problematika ma už dlho zaujímala, takže som po nej siahla bez váhania a musím povedať, že nesklamala. Okrem skutočného príbehu savanta, autistu s Aspergerovým syndrómom, bývalého epileptika, gaya a matematického a lingvistického génia totiž priniesla aj rôzne odkazy na vedecké články, štúdie, výskumy či zistenia, čo som pokladala za veľké plus. Priznám sa, že ako totálny matematický antitalent som sa občas v Danielovej snahe priblížiť riešenia rôznych príkladov strácala, no jeho fascinácia číslami a absolútne nadšenie z nich môj pocit bezradnosti kompenzovali natoľko, že mi to nepripadalo nudné, ale naopak veľmi zaujímavé. S otvorenými ústami som prijímala informácie o tom, akým komplexným spôsobom funguje jeho mozog, ako si vďaka savantskému syndrómu asociuje čísla alebo slová s farbami a tvarmi, čím si ich dokáže lepšie zapamätať. Za najpútavejšie som však považovala opisy Tammetovho vnímania sveta či vzťahov, potrebu dodržania určitej rutiny a fakt, že si celý čas svoju odlišnosť od ostatných uvedomoval, čo ho do veľkej miery poháňalo k naučeniu sa istých spoločenských návykov. Narodený v modrú stredu je bezpochyby pútavé čítanie, no knihu treba brať s rezervou - ak sa do nej púšťate s vidinou pochopenia všetkých ľudí s poruchou autistického spektra alebo s myšlienkou, že text vám poskytne návod, ako sa k autistom správať, resp. ako ich začleniť do spoločnosti, nedočkáte sa. Autistické spektrum je totiž nesmierne rozsiahle a každý prípad je jedinečný, čiže Daniel, ktorý má aj napriek kombinácii Aspergerovho a Savanstského syndrómu relatívne miernu formu autizmu, je vhodným "vzorom" skôr pre ľudí s podobnou mierou poruchy. Ak vás však rôzne formy autizmu zaujímavú, určite je to pre vás vhodné čítanie. Mňa príbeh zaujal veľmi a dúfam, že sa v budúcnosti od Absyntu dočkáme viacerých kníh s podobnou tematikou (alebo od tohto autora).

Čti víc

11
11

Martina Baťková napsala recenzi

11.07.2020 15:03

CoG2 je prvou knihou trilógie #thelasthours zasadenej do Londýna druhej polovice 19. storočia, ktorá sleduje osudy potomkov hrdinov z TID, čiže skalopevní fanúšikovia Cassandriných literárnych počinov si prídu na svoje, keďže okrem nových postáv stretnú aj svojich obľúbencov, a tak, ako jej ostatné diela, aj CoG2 je plná akcie, napätia, humoru, romantiky, záhad... Ak už autorku poznáte, viete približne, čo od nej môžete očakávať, poznáte spôsob, akým tvorí príbeh a postavy. Ja som s Cassandrinými knihami už 10 rokov a možno aj to je dôvod, prečo som mnohé plot twisty odhalila ešte skôr, ako ich v texte potvrdila, ale vôbec mi to nevadilo. No a čo sa týka postáv, opäť som si našla mnohých obľúbencov - z hlavných postáv som mala rada úplne všetkých (čo je u mňa celkom prekvapivé) a obľúbila som si aj postavy, ktoré Cassandra v kreslila ako problémové, ktoré každý bude nenávidieť. Teda zamilovala som si Alastaira, ktorý síce urobil zlé veci, ale nechápem, ako by ho niekto mohol nenávidieť, je to zlatíčko, a Grace, ktorá bola druhou hateovanou, som síce nemala rada, ale nedokázala som ju ani nenávidieť, lebo mala svoje dôvody. Každopádne som sa veľmi rada opäť vrátila do tohto sveta a teším sa na pokračovanie.

Čti víc

„Kdybych byl diktátorem, zakázal bych zákonem půjčování knih.“

William Saroyan