Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Knihy, knihy, knihy - čítam ich, kupujem, kochám sa nimi :-)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Opäť raz som nahliadla do Remarqueových kníh a opäť raz som ostala očarená jeho rozprávačským umením, vďaka ktorému aj na pozadí nezávideniahodnej, neútešnej situácie, akú prinieslo medzivojnové obdobie a s ním súvisiaca hospodárska kríza, dokázal vykresliť nádherný príbeh o sile priateľstva a výnimočnej láske, ktorá prišla nečakane a aj napriek počiatočnej opatrnosti sa postupne vplížila do sŕdc oboch zainteresovaných. Láske, ktorá ich povzniesla do výšin a svojimi pestrými farbami premaľovala ošumelé zátišie zmierenia sa s neschopnosťou opätovne sa vrátiť do normálneho života, len aby ich život opäť zrazil na zem, tak ako to vie len on.
Troch na prvý pohľad odlišných kamarátov, ktorí spolu prežili vojnu a navzájom sa neustále podporujú a neraz dobromyseľne prekárajú, si jednoducho nemožno nezamilovať. Každý jeden z nich má na život trochu odlišný pohľad a nie vždy sa zhodnú, no keď príde na lámanie chleba, držia spolu. Spolu pracujú, zabávajú sa, delia sa o financie i jedlo. Jednoducho kamarátstvo až za hrob. Remarque vykreslil sympatické, nesmierne ľudské postavy, ktoré síce nie sú dokonalé, o to autentickejšie a prijatľnejšie však na čitateľa pôsobia.
Mnohé nádherné myšlienky z knihy, nad ktorými sa oplatí pozastaviť, zamyslieť sa a precítiť ich, sú aktuálne ešte aj dnes a už tak nádhernemu príbehu dodávajú ešte väčší šmrnc. Nuž, nadčasovosť Remarqueovi rozhodne uprieť nemôžeme. Oplatí sa prečítať.
Vynikajúce, úžasné, dokonalé... Superlatívov na označenie Majstra a Margaréty by som mohla vymýšľať donekonečna a stále by ich nebolo dosť, stále by to nestačilo na zachytenie tej geniálnej absurdity či absurdnej geniality, ktorou sa román vyznačuje. Na prvý pohľad sa vám môže javiť len ako nejaká švihnutá rozprávka (a ak ju tak chcete vnímať, kľudne to urobte), no ak prebudíte svoju fantáziu a necháte ju žiť vlastným životom, ak načriete pod povrch o čosi hlbšie a popredierate sa jednotlivými vrstvami, dostanete oveľa, oveľa viac ako len niečo bláznivé či fantastické.
Tu na vás vyskočia viacdimenzionálne kontrasty dobra a zla, tam na vás budú mávať početné alúzie, nevyhnete sa zosmiešňovaniu spoločnosti a systému či nadľahčenému vyobrazeniu hriechov a nakoniec zistíte, že diabol je v podstate sympaťák. Trochu filozofie, kúsok histórie, štipka mravouky a tak akurát grotesky, aby ste dostali chuť preháňať sa na metle nočnou Moskvou len v Evinom rúchu.
Jednoducho geniálne. Takéto fantazmagorické, absurdné chobotiny, ktoré pod nánosom poriadnej dávky bizarnosti ukrývajú niečo hlbšie, ja môžem. Slovami ani neviem opísať, ako veľmi som si tento príbeh užila, no ak ste Majstra a Margarétu ešte nečítali, hovorím vám, napravte to, rozhodne neoľutujete.
Keď som pred časom prvýkrát nahliadla do "životov slávnych", okamžite si ma získali - postavami, ktoré približovali, rozprávačským umením, ktoré prezentovali, chytľavosťou, pútavosťou... Na poprednom mieste sa u mňa dlho držal Stoneov Smäd po živote, no Matt Rees ho svojím Menom písaným krvou - pôsobivým príbehom talianskeho velikána Caravaggia, ktorého neraz považovali za neokrôchkaného surovca - predčil, resp. minimálne sa mu vyrovnal.
Rees verne vykreslili pompéznosť i špinu barokového Ríma, s citom, jemnosťou i dramatickosťou vernou maliarovmu životu priblížil roky túžob, snáh a sklamaní, pouličných šarvátok, krčmových radostí aj lopoty vo vyhnanstve. Dovolil nám nahliadnuť do tajomstiev Caravaggiovho srdca i jeho umeleckej techniky, do domácností vznešených talianskych rodín, zdobených palácov, skromných kutíc kláštorov či nevábnych uličiek a odľahlých kútov veľkolepého Ríma.
Neviem či to spôsobilo lascívne až zhýralé prostredie, v ktorom Caravaggio pôsobil, jeho prchká povaha a zanietené držanie sa vlastného presvedčenia, fakt, že bol vyvrheľom spoločnosti, alebo na tom svoj podiel mal spôsob, akým autor zachytil maliarov bujarý, no neľahký život plný vnútorných rozbrojov a nekonečného utekania, no totálne ma opantal, chytil ma do svojich pazúrov a nepustil, ani na sekundu som sa nenudila. Rozhodne príbeh, ktorý sa oplatí prečítať.
Poznáte ten pocit, keď otvoríte ospevovanú knihu a spočiatku si nie ste istí, čo si o nej myslíte, no ako otáčate stránku za stránkou, čítate a postupne sa ponárate do vĺn príbehu, začínate tomu rozumieť, úplne vám pomotá hlavu a vy jej s radosťou podľahnete v očakávaní silného zážitku? Presne taký pocit som mala pri Víťazkách - zo začiatku som si nevedela zvyknúť na štýl, vety sa mi zdali prikrátke, no keď som sa začítala, prestala som počiatočné "nepohodlie" vnímať, hltala som slovo za slovom, dychtivo som nasávala okamih za okamihom, až sa mi kniha totálne dostala pod kožu.
Túžila som dozvedieť sa viac o dvoch svojráznych ženách, ktoré boli postavené do prednej línie príbehu - o charizmatickej Blanche, ktorá svoj divoký zápal a túžbu pomáhať iným, menej šťastným jedincom, pretavila do celoživotného poslania, a zdeptanej, po "iskre" prahnúcej Soléne, ktorú vyhorenie zrazilo z piedestálu špičkovej právničky na kolená. Nie len však o nich. Spoznať som chcela aj príbehy "tých nešťastných" - pestrej spoločnosti žien, ktoré sa z rozličných dôvodov ocitli v "útulku". Niektoré utekali pred násilím v domácnosti, ďalšie zháňali útočisko pred životom na ulici a prostitúciou, iné hľadali šťastie v novej krajine.
Autorka vytvorila pôsobivý prepletenec ľudských osudov, vďaka ktorým som zažívala akýsi vnútorný prerod - Blanche mi dovolila nahliadnuť do duše toho najnesebeckejšieho človeka, so Solene a zástupom "tuláčok" som zase opäť raz pochopila, že peniaze a kariérny úspech nie sú ani zďaleka všetko a omnoho dôležitejšie sú maličkosti. Jednotlivé žienky a ich osudy si ma získali a v konečnom dôsledku aj pôvodnú "chybičku krásy", teda krátke vety, po dočítaní schvaľujem - textu dodávali údernosť a bolo jasné, že autorka nemá záujem len tak chodiť okolo horúcej kaše. Výborné, rozhodne siahnem aj po Vrkoči.
Obrovská krajina, no zároveň aj obrovská neznáma. Väčšina Slovákov si pri nej predstaví lacné, všade dostupné výrobky, typickú kuchyňu či Veľký čínsky múr. Na komunizmus, prevýchovné tábory, vnútorné spory o autonómiu či zamorenie ovzdušia, vody a pôdy si už spomenie podstatne menej z nás, resp. mnohí o spomenutých problémoch ani nevedia. Hoci si Čína postupne buduje čoraz dôležitejšie miesto v medzinárodných kruhoch, naše vedomosti o nej neraz ostávajú vágne. Tak napríklad - vedeli ste, že čínska vláda odmieta uznať suverenitu Taiwanu a považuje ho za svoju súčasť? Že v dôsledku dlhoročných sporov a tlaku zo strany KSČ žije dalajláma v indickom exile? Alebo že budúcim rodičom doktori nesmú prezradiť pohlavie ich nenarodeného potomka? (dôsledok zákona o jednom dieťati a následných početných dobrovoľných potratov, v prípad, že ženy čakali dievčatko).
V knihe Superveľmoc sa dočítate mnoho podobných zaujímavostí, dozviete sa čo-to o histórii, jazyku, náboženstve, resp.filozofických učeniach a spoločenskom povedomí Číňanov, obšírne nahliadnete na politické usporiadanie v krajine a s ním súvisiace represie, teritoriálne spory, konflikty, protesty a povstania. Vašu pozornosť si budú nárokovať raz prosperujúce, inokedy chladné, medzinárodné vzťahy, ekonomické podmienky a obchodné väzby, ktoré si Čína vybudovala doma i vo svete, postavenie Honkongu, Tibetu a Taiwanu vo vzťahu k ČĽR či nezávideniahodné podmienky, do ktorých boli uvrhnutí mnohí predstavitelia ujgurskej menšiny.
Hoci sa kniha dotýka mnohých momentov z histórie, je mimoriadne aktuálna a komplexná (aj keď pokojne by mohla byť aj komplexnejšia a obsahovať napr. poznámkový aparát), navyše určená širšej verejnosti, čomu zodpovedá aj prijateľný štýl a samostatne koncipované, uzavreté kapitoly (niektoré informácie sa tým pádom objavujú repetetívne, čo niektorým môže prekážať, no zároveň je to výhodné pre tých, ktorí sa knihou budú prehrýzať dlhšie). Mne osobne dala veľa, dozvedela som sa mnoho vecí, o ktorých som ani netušila, a teda môžem len odporúčať. Ak chcete o Číne vedieť viac, neváhajte.
Rodičovská láska dokáže byť poriadne komplikovaná a občas sa stáva, že činy a túžby rodičov, ovplyvnia formovanie života ich detí dramatickejšie, ako by sa možno nazdávali. Niekto sa v snahe ulahodiť rodičom vzdá umeleckých ambícií, iný zasvätí každú voľnú chvíľu tomu, aby „splatil dlh“, splnil prvé i posledné, čo sa od neho očakáva, a naplnil tak isté fantázie a predstavy. Spisovateľ, vojenský dôstojník, diplomat... Inými slovami, Romain Gary v úlohe, ktorú mu ako akási „scenáristka života“ krôčik po krôčiku nadiktovala jeho odhodlaná, vecná a praktická matka.
Autentický príbeh Prísľub úsvitu je sondou do vzťahu matky a syna – na jednej strane obmedzujúceho a do istej miery kontrolujúceho (čo neskôr vyústilo do problematického vyrovnávania sa s vlastnou samostatnosťou i neľahkého nadväzovania zrelých ľúbostných vzťahov), na druhej strane milujúceho a neskutočne obetavého. Je svedectvom materinskej lásky, dôkazom vzájomnej náklonnosti, no i akýmsi vysvetlením a obhajobou netradičného vzťahu, ktorý si medzi sebou vybudovali, uistením, že nešlo o odraz rôznych freudovských komplexov, no úplne obyčajný (i keď poriadne zamotaný) vzťah, ktorého neľahká podstata pramenila v matkinej potrebe zabezpečiť synovi život, aký sama nemala – vzťah, ktorý bol jediným pevným bodom Garyho života.
Ich spoločné nažívanie bolo neraz dusné i drsné, tŕnisté a komplikované – poznačené chudobou, chorobami, vojnou aj akýmsi ťaživým tieňom predurčenia, no prešpikované citom a Gary ho i napriek mnohým úskaliam dokázal podať elegantne, s láskou a dojemne, neraz s nádychom humoru a vycibreného „sebavýsmechu“, spôsobom, vďaka ktorému sa nedalo inak, len húževnatosť a silu jeho matky obdivovať. Jej zanietenosť a nezlomnosť ducha, vrelosť a nekonečnú lásku.
Romain Gary vo mne vyvolal údiv i očarenie, pobavil aj rozčaroval, no hlavne sa pre mňa okamžite stal akýmsi synonymom Irvina Yaloma - autora, ktorý ma hneď pri prvom strete absolútne uchvátil a zlákal sofistikovaným štýlom i rozprávačským umom. Jednoducho krása.
Pri prekladových tituloch sa neraz zamýšľame nad motiváciou, ktorá prekladateľov viedla k tomu-ktorému názvu. Často sa stáva, že zvolený preklad nelahodí nášmu oku alebo sa nezhoduje z vykonštruovanou predstavou, ktorú sme si o knihe urobili. Pri Evanjeliu o úhoroch to však neplatí a úprimne povedané, asi by som si nevedela predstaviť príznačnejší názov - meno, ktoré by lepšie vystihovalo samotnú podstatu knihy. Či už ho budeme vnímať doslovne a Evanjelium chápať ako akúsi Bibliu o úhoroch, alebo v prenesenom význame - záhadnosť a neotrasiteľná viera v "úhorie bytie" ako ľudská viera v Boha a nekonečné otázky o našej existencii - zistíme, že funguje v oboch rovinách. Evanjelium o úhoroch je ako cibuľa či ako riečka alebo jazero, v ktorých úhory roky nerušene plávajú - ak ostaneme len na povrchu, kúsok pod hladinou, dostaneme pútavo, priam poeticky formulované prvé až posledné o tajomných tvoroch obývajúcich temné zákutia všakovakých riečnych systémov. Ak sa však ponoríme o čosi hlbšie, ak ošúpeme najvrchnejšiu vrstvu, zistíme, že kniha nie je len priblížením či úvahou o živote tohto záhadného živočícha, je aj akousi metaforou ľudského bytia či viery v Boha. Je podobenstvom, ktoré nás otázkami o existencii úhorov, núti zamýšľať sa nad vlastnou podstatou. Odkiaľ sa berú úhory, ako to, že sa dožívajú takého vysokého veku a čo ich motivuje k zdĺhavej migrácii - inými slovami - kto sme, odkiaľ pochádzame a kam smerujeme? Priznám sa, dlho som uvažovala či dám knihe šancu, aj napriek mnohým pozitívnym recenziám som váhala - nevedela som si totiž predstaviť, že by ma bavila kniha, ktorá je na prvý pohľad len rozprávaním o úhoroch - o živočíchovi, ktorý ma nikdy nejako extra nezaujímal (vedela som o jeho existencii a viac som neriešila), no po prečítaní môžem povedať, že rozhodne neľutujem, až prekvapivo ľahko si ku mne našla cestu. Nádherná kniha, ktorá na pozadí osobného príbehu autora (jeho vzťahu s otcom a lásky či vášne k rybolovu, ktorú spolu zdieľali) nastoľuje hlbšie otázky o ľudskom bytí a fungovaní sveta, vykresľuje čoraz hrozivejšiu ekologickú situáciu a apeluje na čitateľa s potrebou zmeny. Netradičné až atypické dielo, ktoré nesadne každému, no mňa si jednoznačne získalo.
Číst víc
Na knihu Frankissstein som natrafila úplnou náhodou, no hneď ma zlákala úžasne znejúca anotácia, ktorá sľubovala prepracovaný príbeh tvorený kombináciou zaujímavých prvkov: sci-fi, lgbt, robotiky, transhumanizmu..., a po prečítaní môžem povedať, že som sa zamilovala. Už z názvu je pravdepodobne zrejmé, že ide o moderný retelling kultového románu Mary Shelleyovej. A keď hovorím moderný, myslím tým MODERNÝ - presne tak, veľkým, tučným, lebo inak sa to ani nedá. Nie len že Frankissstein je príbeh mimoriadne aktuálny (a do istej miery až futuristický), no zároven je už na prvý pohľad jasné, že zastarané výstavbové prvky v ňom nemajú čo hľadať. Dalo by sa povedať, že kniha, ktorá je tvorená dvomi dejovými linkami, je bizár na bizáre - pre niektorých to môže byť too much a myslím, že nie každý bude schopný oceniť genialitu tohto diela, no ono také skutočne je. Klbi sa tu klasická Británia s ultramoderným svetom, v ktorom sa do popredia postupne posúva umelá inteligencia, nestále experimenty a túžba pozdvihnúť existenciu na ďalší level. Spoznávame sympatického transrodového doktora Ry (Mary) a prostredníctvom jeho vnútorného sveta a najtajnejších myšlienok sa dozvedáme o existencii výstredného vedca Victora Frankensteina, do ktorého je bláznivo zamilovaný. Nie len že hlavné postavy z oboch dejových línií nesú totožné mená, postupne sa dozvedáme, že jednotlivé prvky príbehu sú prepletené omnoho viac. S Victorom z 19. storočia - áno, s tou fiktívnou postavou - sa Mary jedného dňa stretne, a Victor z 21. storočia za podivuhodných okolností z ničoho nič zmizne. Čo je príbeh a čo realita? Dokedy je rozprávanie fiktívne a od akého momentu sa rozprávač stáva príbehom? Pre mňa bol ten príbeh dokonalý. Silný. Pútavý. Neuveriteľný a nesmierne krásny.
Číst víc
Už dlho sa mi nestalo, že by som z prečítanej knihy mala také protichodné pocity, aké vo mne vyvolala novinka Lucindy Riley, ktorá si ma pred časom získala sériou Sedem sestier. Tú som si okamžite zamilovala a podobnú oddychovú atmosféru som očakávala aj od jej Dievčaťa na útese, no keď poviem, že tentokrát pre mňa čítanie bolo ako jazda na húsenkovej dráhe, vôbec nebudem preháňať - toľko rôznorodých pocitov... Historickú linku Lucinda tak, ako už mnohokrát predtým, zvládla bravúrne, hodnoverne opísala nástrahy, radosti a bôle minulosti, postavám vdýchla život a charakter, ktorým si ma úplne podmanili, ich strasti ma chytili za srdce a skutočne som mala pocit, že sa v Londýne a Írsku 20. storočia nachádzam spolu s nimi - túžobne som očakávala správy z frontu, priala som si, aby sa nekonečná vojna už konečne skončila a život sa vrátil do starých koľají, aby som si mohla užívať život, ktorý si postavy vysnívali. Hoci tie ženy nesmierne trpeli, neskutočne som si ich príbehy užívala, dojatie sa striedalo so zvedavosťou a smútkom s radosťou. Zlom však nastal pri príbehu zo súčasnosti, ktorý sa spočiatku javil ako záživný, pútavý a tajomný, no potom autorka predstavila romantickú linku a ja som si hneď spomenula, prečo sa romancám vyhýbam. Ach to klišé. Neskutočne frustrujúce, mala som chuť kričať. V istom momente sa v texte zjavila veta "Znie to ako scéna z filmu.", čo podľa mňa opísanú romantiku dokonale vystihlo. K tomu sa pridal predvídateľný dej, nezmyselné konanie postáv, z ktorého ma išlo uchytiť, a strojené dialógy a nerozhodnosť bola na svete. Úprimne neviem, čo si o tej knihe myslím. Aj sa mi páčila, aj nepáčila, no rozhodne ju nechcem zatracovať - z veľkej časti som si ju užila a verím, že romantickejšie založené duše sa bez problémov prekusnú aj romantickou linkou, podaktorým isto nebude prekážať predvídateľný vývin príbehu, no ja som na to zrejme až príliš pragmatická.
Číst víc
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Uchopiť život a skutočne mu porozumieť nie je vôbec ľahké - tvoria ho milióny okamihov, každý jeden ovplyvňovaný nekonečným množstvom rozhodnutí. Malých, veľkých, našich i cudzích. Spolu vytvárajú mozaiku bytia, prepletajú sa, vlnia, občas sa zauzlia a vytvoria problematické hrčky, ktoré sa nedajú rozmotať. Rozhodnutie, ktoré učiníme dnes, môže ovplyvniť náš život o deň, dva, týždeň, rok či desaťročia. Ovplyvní nás, no môže ovplyvniť aj iných. A niekedy na našich rozhodnutiach absolútne nezáleží, niekedy sa život jednoducho deje a nech urobíme čokoľvek, nezmeníme to. Niekedy sa narodíme problémovým rodičom, vyrastáme na periférii v totálnej chudobe, obklopení samými grázlami a rovnakými zúfalcami ako sme my sami, na mieste, odkiaľ niet úniku a jedného dňa, keď si nedáme pozor, zistíme, že sme v 17-tich nechcene otehotneli a aj keď by sme si toho drobca chceli nechať, vieme, že vyrastať v takých podmienkach je naprd. Niekedy sa zase celý život vnútorne vyrovnávame s fyzickým hendikepom a aj napriek tomu, že sa dobre vydáme, šťastie nám uniká, sen o rodičovstve sa pomaly rozplýva, túžbu nahrádza zúfalstvo, podrýva už aj tak krehký vzťah, ničí nás.
Silvia Avallone svojím neobyčajným rozprávačským talentom verne a dojemne zachytila komplikovanosť života, túžbu po materstve, rodičovstve, lepšom živote a strach z nepoznaného, kontrastným zobrazením hlavných hrdiniek poukázala na to, že nájsť šťastie a byť spokojný nie je len otázka peňazí či prestíže a že zdravie sa kúpiť nedá, no zároveň poskytla priestor nádeji a viere, sile nevzdávať sa. Nádherná kniha, silné príbehy a spôsob, akým to autorka celé preplietla, akým spojila osudy jednotlivých postáv - podmanivé. Odkiaľ je život dokonalý je silný adept na zoznam mojich tohtoročných topiek.
