Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Hlava v knihách, prsty na klávesnici
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Pre mňa asi najlepšia kniha tohto roka. Po Letisku je toto dokonalé zhmotnenie toho, kam sa za 50 rokov posunula tvorba v tomto žánri. Už to nie je romantická dráma, ktorá sa odohráva v lietadle alebo akčný trhák o tom, ako priemerný Američan vo vypätej chvíli dokáže s lietadlom bezpečne pristáť na zemi. Je tu lietadlo, ktoré sa dostane do silných turbulencií, je tu množstvo rôznych postáv v určitej fáze života, ale originálna zápletka posúva knihu do úplnej inej kategórie. Prestížna Goncourtova cena za rok 2020 podľa mňa úplne zaslúžene.
Rozumiem konceptu rozvíjania deja „od koreňov až k semiačkam“, určite som za ochranu prírody a naučila som sa o stromoch všeličo zaujímavé, napr. ako spolu komunikujú alebo že ich obrovský prínos sme ešte vôbec neobjavili v úplnosti. Nemožno opomenúť ani naozaj výborný preklad, a tak celkovo vlastne viem, prečo je to taká oceňovaná kniha. Ale. Ako čitateľke sa mi to nepáčilo. Nebavilo ma to. Vlastne som to dočítala len preto, lebo nezvyknem knihy odložiť, ak to zrovna nie je vyslovený brak, tento zlozvyk mám asi ešte z výšky, kde som sa naučila knihy čítať aj inak ako len pre radosť. Našla som tam 1, slovom: jednu sympatickú postavu, absolútne mi nesedel ten lyricko-ezoterický štýl, vôbec som sa nevedela stotožniť s mierou aktivizmu, akú tam ľudia predvádzali a celé to na mňa pôsobilo ako keby stromy boli viac ako ľudia. Myslím, že vo všetkom treba zdravú mieru, aj v uvažovaní o ekológii lesa.
Joj, toto je oddychovka, akú som po posledných náročnejších kúskoch potrebovala čítať. Appka, ktorá ti na základe DNA (stop čipizácii!!!) ukáže tvojho osudového partnera. Vyskúšajú to aj 4 hlavné postavy príbehu, výsledom však nie je žiadna sladká romantika, ale výzva, ktorá všetkým mení životy. Jeden vysnívaný partner je už po smrti, druhý žije na druhom konci sveta, tretí je rovnakého pohlavia, a štvrtý pár tvorí sériový vrah a policajtka (ktorá o tom samozrejme nevie).
Najpriliehavejší popis tejto knihy je pageturner, pretože sa tu rýchlo striedajú krátky kapitoly (1 kapitola = kúsok z deja jednej postavy) a končia sa vždy tak, aby ste boli nedočkaví zistiť, ako to bude pokračovať. Literárne je to priemer, ale zaujímavý nápad mi vyvážil aj to, že to bolo miestami až naivné. Ale chápeme, treba udržať dynamiku akcie a nevŕtať sa príliš v detailoch. Tip pre nenáročných čitateľov a fanúšikov béčkových psychotrilerov.
Kniha sa točí okolo 4 postáv (2 párov): mizantropická spisovateľka Alice sa na Tinderi zoznámi so skladníkom Felixom, Eileen a Simon sú (viac ako) priatelia už od puberty, ale namiesto risknutia spoločného vzťahu to skúšajú s inými. Namiesto deja sa tu striedajú kapitoly tvoriace listy medzi najlepšími priateľkami, Alice a Eileen, s krátkymi epizódkami z ich života, ktoré ale nesmerujú k žiadnemu veľkému vyvrcholeniu.
Ak si Normálni ľudia vyslúžili nomináciu na Booker prize, táto kniha ju musí vyhrať. Možno je to postavami, ale pôsobilo to na mňa oveľa vyspelejšie a riešili sa tu zaujímavejšie témy. Klíma, Boh, práca, sex, literatúra, skrátka veci, ktorými žijeme aj my. Napriek tomu, že sa tu na prvý pohľad nič zvláštne nedeje, dopredu sa samozrejme posúva život postáv.
Pre mňa celú pointu vystihuje tento citát z knihy:
„Maybe we're just born to love and worry about the people we know, and to go on loving and worrying even when there are more important things we should be doing.“
Písať recenziu na Zločin a trest sa mi zdá byť ako písať recenziu na Bibliu, takže len v skratke. Áno, toto dielo patrí medzi moje najväčšie čitateľské resty. Som rada, že som sa k nemu konečne odhodlala, lebo do literárneho rozhľadu nespochybniteľne patrí.
Snáď však nebude hriech, ak poviem, že až tak sa ma to nedotklo. Možno k tomu prispieva fakt, že obsah knihy mi je dobre známy, ale uznávam, Zločin a trest nie je vysoko hodnotený kvôli akčnému a prekvapivému deju. Mladej babe rozmaznanej súčasnou literatúrou sa ťažko zvyká na tie niekoľkostranové vnútorné monológy, ale aj prehovory postáv v dialógoch, ktoré sú plné drámy, emócií a nedokončených myšlienok. Na druhej strane ma pobavilo, keď som v osobe Porfirija Petroviča našla akéhosi ruského Columba. Na tróne ruskej literatúry u mňa teda stále ostáva Majster a Margaréta.
Nie je veľmi dôležité, aký má táto kniha príbeh na povrchu, ale čo sa ukrýva v jej hlbinách. My dospeláci vieme, že Elias sa nestretáva so žiadnymi postavami zo slávnych kníh naozaj, ale tvárime sa, že tomu veríme. A tak nám hovorí o tom, ako sa stretne s pánom Hydom či pátra po Raskoľnikovi, len aby našiel svojho otca.
Je to tenučká knižka, určená skôr tínedžerom, ktorí aj vďaka nej môžu spoznávať magický svet literatúry. Prečítate ju za jeden deň, ale možno vás inšpiruje pozerať sa na knihy opäť trochu inak. Ja som sa vďaka nej napríklad konečne pustila do môjho najväčšieho čitateľského restu – Zločinu a trestu.
Po Diary of a bookseller som si zadovážila aj pokračovanie, ktoré je napísané úplne rovnakým štýlom – v podobe denníka. Kniha je rozdelená na 12 častí po mesiacoch a každá z nich sa začína krátkym zamyslením o rôznych nástrahách obchodu s knihami.
Hlavným negatívom knihy je pre mňa množstvo zmienok o lokálnych (škótskych) miestach a autoroch, ktoré budú určite zaujímavejšie pre domácich. A samozrejme kráľovnú Alžbetu. Fádne pôsobí tiež opakovanie denného stereotypu ako zmienky o počasí, nájdených objednávkach či výkupe kníh z pozostalosti. Najlepšie sú určite stretnutia so zvláštnymi typmi zákazníkov a doťahovačky s ďalšími stálicami v obchode. Ak si niekto myslí, že predávať knihy je totálna romantika, reálne zážitky zo života tohto antikvariátu ho vyvedú z omylu. Je to zvláštne, ale napriek množstve nudných pasáží je kniha ako celok zaujímavá a mizantropického majiteľa vyrovnáva autentickosť jeho príhod. Škótsko som zatiaľ nenavštívila, ale ak by som sa tam niekedy vybrala, toto miesto nemôžem obísť. Mám pocit, že ho poznám tak dobre, akoby sa nachádzalo len tuto kúsok cez kopec.
Kniha s takýmto názvom môže zaujať každého, kto sa zaujíma o technológie a je zvedavý na rôzne scenáre, o ktorých sa už dlho hovorí. Naozaj nás vyhubí umelá inteligencia? Oberú nás roboty o prácu? Akým smerom sa to bude celé vyvíjať? Máme sa tešiť alebo obávať?
Tim O'Reilly je svetoznámy technologický guru, ktorý bol, zdá sa, pri všetkom dôležitom už od vzniku UNIXu. V prvej polovici knihy teda opisuje najmä vývoj moderných technológií, počítačov a internetu, vysvetľuje svoju rolu a menuje množstvo ľudí, mne neznámych, ktorí si niekedy niečo povedali a potom sa veci posunuli ďalej. Len o niečo zaujímavejšie pasáže tvorilo rozplývanie sa nad Uberom či Amazonom.
Poslednú časť knihy zase na striedačku kritizuje startupy, rizikový kapitál a tých, ktorým ide len o to, aby sa nabalili a ponúka rôzne idealistické riešenia, ako by to mohlo celé fungovať, ak by sme mysleli na spoločné blaho a technológie využívali pre dobro ľudstva.
Nemôžem povedať, že by mi kniha nič nedala, ale bolo v nej viac nezáživného obsahu ako užitočných informácií.
Rachel je zaľúbená do Henryho, ale on ľúbi Amy. Tá sa s ním na striedačku rozchádza a dáva dokopy, medzitým sa Rachel na 3 roky odsťahuje, a keď sa vráti, dráma pokračuje. Toto všetko sa deje v obklopení kníh a koncertov garážovej kapely, je to jednoduché, čítavé a celkom aj vtipné. A je tam veľa kníh. A majú tam Knižnicu listov, v ktorej si v knihách nechávajú odkazy, poznámky a tak. Bonus: Henry mi svojou povahou pripomína Teda Lassa. Bonus č. 2: už som spomenula, že je tam veľa kníh??
Mám radosť, keď občas natrafím na knihu, ktorú si kúpim len na základe peknej obálky, a ona je fakt dobrá. Zelený kocúr nie je typickým príkladom vydavateľa young adult, ale ak máte tento žáner radi, a ste možno aj viac adult ako young, a máte radi knihy, toto by sa vám malo páčiť. Nič z toho, čo tu nájdete, nie je príliš originálne – antikvariát, dvaja priatelia/zaľúbenci, sokyňa v láske, striedanie rozprávača po kapitolách, jedine tá Knižnica listov, ale dohromady som z toho mala veľmi dobrý pocit.
Ak si niekto pamätá, o 1. časti tejto série som sa vyjadrila veľmi vlažne, a stále si za tým stojím – naozaj ma to nebavilo. Na malej ploche vystupovalo veľa postáv a odohralo sa príliš veľa na to, aby som pochopila, v čom je to čaro, ktoré vidia iní. Oproti prvej boli ďalšie dve časti napísané úplne inak: dej bol akčnejší, zápletka napínavá, postavy sa točili v celej knihe. Nadácia a impérium sa mi páčila tak veľmi, že som si hneď po jej dočítaní kúpila hneď aj 3. časť (ako e-knihu, takže to bolo hneď) a po jej dočítaní som ostala sklamaná, že posledné dva diely série u nás zatiaľ nevyšli. Ale podľa všetkého sú už v edičnom pláne, takže – hoci sa mi Nadácia sprvu javila ako čistá nuda, už teraz sa na ne teším, a rovnako aj na seriál, ktorý na jeseň vyjde na Apple TV.
