Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
V mojej ♿ hrudi človečie ♥️ tlčie.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Príbeh knihy Osvětimská ukolébavka vnímam ako poctu jednej húževnatej žene, ktorá aj keď nevedela, čo prinesie ďalší deň, snažila sa, čo jej sily stačili, aby čo najviac bytostí malo opäť radosť z toho, že patrí do ľudskej rasy. Zverené srdcia zjednotila, bili ako jedno. Pretože im dala hlas. Svojím vyžarovaním sa dostala na najvyššie miesta v hierarchii vedenia, a i napriek tomu nezabúdala odkiaľ sa to v nej vzalo. Už dlho som nečítala o takej silnej oddanosti koreňom. Na konci som veru mala na mále. Prednes, spev a sprievodná hudba v audioverzii je čerešničkou na torte.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Sůl moře je ten správny tip na čítanie. Lebo ona nemá čistú ani servítku, nieto ešte svedomie. On rozumie topánkam, ako nikto iný. A ďalší im sype soľ do rán. Takže od napätia a intríg čitateľovi primrzne jazyk v momente, keď sa skupina ľudí na pohľadanie ocitne na mieste, kde je morská choroba ten najmenší problém. Ocitne sa na tej istej lodi doslova i obrazne. No napriek počiatočným, do oči bijúcim rozdielom sú jeden pre druhého záchranným člnom. Pripomína vám to známy film s Leonardom DiCapriom? Áno, táto kniha nemá ďaleko od Titanicu. Pretože paradoxne práve na Lodi Duchov sa stalo niečo, s čím nikto nerátal. A ešte aj zvládli napľuť smrti do tváre. Rozhodli sa nenechať si zavraždiť budúcnosť. Aby sa na históriu písanú krvou nezabudlo.
Nevinný viacgeneračný román. Len ďalšia audio podoba knihy z toho veľkého množstva o období, kedy si prajete, nech vo vás život zamrzne, lebo je nebezpečné dýchať s iným človekom rovnaký vzduch. No to určite. Tíšenie bolesti jej leží na srdci tak veľmi, až Ty chladné oči získali slušný nádych krimi zapletenca, na ktorý sa oplatí si počkať. A aj napriek tomu, ako dobre príbeh ukazuje, že niekedy ani čas nevylieči všetky rany, že niekedy je lepšie nevedieť z neho vyviera silné svetlo.
Pekne krásne som si počkala v rade na lístok a vstúpila. To stačilo, aby som cítila, ako sa ligocem vzrušením. Pretože od tohto príbehu jednoducho nedokážem odvrátiť pohľad. Nočný cirkus totiž nie je len názov knihy. Je miestom. Ale nie je to len tak hocijaký, obyčajný cirkus. Nikto netuší, kedy sa vynorí, no zrazu je tu. Žije si vlastným životom, ktorý rozhodne nie je iba čiernobiely. Predsudky a vžité predstavy prekonáva pastvou pre všetky zmysly. Provokatívne, a pritom elegantne pretvára túto ideu na čosi nečakané. Čosi, po čom sa necítim taká osamelá, ako predtým. Stala som sa jeho súčasťou. A tmu si už vychutnávam s radosťou spoločne s ním.
Aký trest za smrť človeka je dostačujúci? Postačí zavrhnutie georgín či večný útek pred konfrontáciou zmenou identity? Čo ak žena, ktorá toho má za ušami i na pleciach habadej aj trochu, a svedomie ju ťaží ešte viac tiež túži iba pokojne spávať? Má vôbec právo vyrovnať sa s tým? Nikdy mi celkom nezišla z mysle otázka, ako na stratu mladšieho brata zareagovala práve ona. Do akej miery ju jeho odchod poznačil? Myslí naňho? Veru myslí. Dokonca smúti. Nežiali však spôsobom, akým by sa dalo čakať. Mňa by taký zvrat nenapadol ani v tom najhoršom sne. Či by bol na Gretel Bruno hrdý si netrúfam odhadnúť, no vonkoncom nebolo v pláne sa z jej príbehu zložiť až natoľko. John Boyne ju rozhodne nešetril. A mňa ako čitateľa o nič menej. Som z tejto knihy taká vybúraná, že dovidenia.
Je to oficiálne! Na kvalitnú autorku, akou (podľa mňa) bez pochýb J. K. Rowlingová a.k.a. Robert Galbraith je, potrebujete zvlášť policu so silnou, kvalitnou konzolou. Snáď to úžasnej pani prekladateľke Diane Ghaniovej aspoň dobre zaplatili, lebo tento v poradí už šiesty prípad Cormorana Strikea je fakt výzva. Bohu vďaka, že ho nerozdelili na dve časti, ktože by toľko čakal, veď by som aj zabudla. Len tak niečo ho neprekoná. V plnom nasadení odzrkadľuje, že v online priestore je málokedy niečo sväté, je to naozaj veľký žrút času a je vážne ťažké sa v ňom vyznať i dopátrať k pravde, keďže sociálnych kont či e-mailových účtov môžete mať dnes nekonečné množstvo. V hre, v ktorej nehrajú všetci fér mi tiež veľmi lichotí spôsob, akým Strike s Robin zostávajú verní zadaným úlohám, aby dosiahli svoje. Už len možnosť výberu, čo ma tentokrát priláka viac, či samotné vyšetrovanie, alebo ľútosť nad koncom, ak ho nikdy nenechajú ani začať ma zelektrizováva nervozitou. Neprehliadnuteľná studnica nápadov táto kniha!
Ach, bodaj by stačilo nasadiť si jeden kúzelný klobúk či obuť pár zázračných čižmičiek, aby šlo všetko tak jednoducho a rýchlo. Gang totiž nemusí len naháňať strach. Vie byť dokonca milý a láskavý, keď chce. Potvrdzuje to i najmladšia členka rodiny Klobučníkovcov. Cordelia je toľko nezbedná, hravá a vtipná, až svoje kúzlo ľavou zadnou preniesla na mňa. Verím jej, lebo ona verí. (A tak trochu aj velí.) Krásne do detailov dotiahnutá detektívka z toho vzišla. Prečo do detailov? Na to prídete, ak knižku otvoríte. Radosť pozrieť. A čítať tiež, samozrejme.
V dobe, keď zrejmé už nie je samozrejmé je Mačka, ktorá zachránila knihy ako náhly závan jari uprostred zimy. Ako voda, ktorá zavlažuje šíru zem. Nevýrazné podčiarkne s úsmevom popod fúz. Postoj k čítaniu (z)mení vlastným tempom, za ktoré by sa však nehanbila žiadna baletka. Knihy s ňou totiž nie sú iba slová napísané na papieri, ale stávajú sa dôvodom na oslavu.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Vo Farbe drakov si šťastie musíte vybojovať pekne po starom. Nespadne vám rovno do lona. A niekedy si aj pozor na jazyk pred ňou treba dávať. Inak vás odzbrojí skôr, než stihnete žmurknúť. Pretože iba vytrvalým šampiónom poskytne privilégium byť súčasťou jednej oblohy. Iba vytrvalým odhalí zázrak v podobe legendy o dieťati mesiaca. Je však v prvom rade knihou, ktorá ťukne vypínačom myšlienok v hlave rýchlosťou svetla.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Trend studených tónov vo vlasoch mladých dievčat sa mi nikdy nepáčil. Stačilo ich však zočiť štýlom Rebeccy Yarros a bolo vybavené. Konečne chápem, čo na tom všetci vidia. Ten príval adrenalínu mi pulz vystrelil až k oblohe. Od radosti ani neviem, ktorú pečať by som si vybrala skôr. Nehovoriac o tom, že počas cesty vytvárania puta, či už dračieho alebo ľudského som šla častokrát puknúť od smiechu. Príbehu dala podobu, ktorá ma úplne prevalcovala. Keď k tomu prirátam (len na okraj, ale predsa) mozog ako najsilnejšiu zbraň či dokonca začlenenie znakovej reči, tak nie je o čom. Od nervov zabáram nechty do dlane, čo som taká zvedavá, aké tromfy na mňa autorka vytiahne nabudúce. A to ma už čarom ošiaľu Štvrtého krídla varovala, nech si od príbehu držím odstup. Nevyšlo jej to. Našťastie.
