Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Na IG ma nájdete ako @mojkniznysvet ;)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Spisovateľa Garth Nix asi veľmi predstavovať netreba, nakoľko mnohí čitatelia ho poznajú vďaka sérii Staré království alebo iným jeho fantasy knihám, ktoré vyšli prevažne v českom jazyku. Medzi jeho najnovšie knihy patrí The Left-Handed Booksellers of London alebo ako som ja čítala v nemčine: Die magischen Buchhändler von London. Ľavorukí alebo aj magickí kníhkupci z Londýna sú prvou časťou dilógie, ktorej pokračovanie má uzrieť svetlo sveta koncom novembra t.r.
-
Keďže som takmer ako každý knihomol (trafená málo ale presne) a knihy nielenže rada čítam, ale s ešte väčšou radosťou čítam o knihách, kníhkupectvách a o hocičom, čo sa týka kníh, tak logickým výsledkom bolo, že som siahla práve po tejto knihe.
-
Z anotácie sa veľa nedozviete, ale tak je to dobre. Kniha sa čítala takmer sama, ja som len občas musela “pohladkať” obrazovku môjho iPadu, aby som sa dostala na ďalšiu stranu. Autor sa vyhol akýmkoľvek siahodlhým obkecávačkám a tak dej ubiehal pomerne rýchlo. Zápletkou by som knihu radila skôr medzi YA, ale ani ja som sa nenudila.
Postavy boli celkom sympatické, hlavne súrodenecká dvojica Merlin a Vivien mi brnkli na správnu strunu - vládla medzi nimi príhodná bratsko-sesterská chémia. Samozrejme trochu viac podrobností a rozpitvania charakterov by nezaškodilo. Týka sa to aj hlavnej hrdinky Susan Arkshaw, ktorá v anotácii nie je menovite spomenutá a tak čitateľ môže nadobudnúť mylný dojem, že všetko sa bude točiť okolo Merlina i keď aj ten zohral nezanedbateľnú rolu v príbehu.
Mnohými prvkami je príbeh jedinečný a neokukaný a to ho robí čitateľsky lákavým. Má však i svoje muchy a nedostatky (pre mňa to bola prebytočná romantická linka, ktorá bola spracovaná len veľmi povrchne), nad ktorými čitateľ bez reptania zažmúri oko, možno aj dve. Celkovo knihu hodnotím ako príjemnú oddychovku, príťažlivú hlavne pre násťročných.
Zápletka knihy je opäť veľmi jednoduchá - vražda. Otázkou však zostáva, či je to vražda z vášne, či pre peniaze alebo je dôvod úplne iný. Skôr ako sa čitateľ dozvie dôvod, tak sa obeťou stáva ďalší človek a vražda č.2 je na svete.
Tentokrát dala Agáta košom svojim obľúbencom a tak vyšetrovateľom nie je ani charizmatický Hercule Poirot a dokonca ani nenápadná slečna Marplová, ale plukovník Race. Plukovník mi prišiel trochu utiahnutý a skôr ako pozorovateľ v ústraní a jeho podiel na vyriešení vraždy je mizivý, nakoľko motív a taktiež páchateľa objavil niekto celkom iný. Ale aspoň mal sympatické vystupovanie.
-
A ako to už u Agáty Christie býva, tak odhaliť páchateľa je dosť “zapeklitá” záležitosť a i tentokrát som odišla s dlhým nosom, hoci môj tip sa úplne zhodoval s tým plukovníkovým.
Na záver musím ešte vyzdvihnúť prácu interpreta, Jana Šťastného, ktorý bol pre mňa novým, neopočúvaným prvkom v audiotvorbe, hoci reálne má na svojom konte nahovorených už množstvo kníh. A tak sa rodina dvorných interpretov Agáthy Christie úspešne rozrástol o ďalšieho člena.
Nuž a knihu, tú môžem len odporúčať!
Predstavte si, že by ste zrazu nemohli otvoriť oči a pozrieť sa z okna, výjsť von pred dom a rozhliadnuť sa okolo seba. Predstavte si, že to čo robí váš život plnohodnotným a bez čoho si väčšina z nás nevie predstaviť svoj život, je pre váš život nebezpečné. Váš zrak. Fakt, že vidíte, môže byť smrteľný.
-
V prvom rade by som chcela poďakovať vydavateľstvu Kanopa, že mi dalo možnosť vypočuť si túto skvelú knihu. Bolo to úžasné počúvanie a ešte i teraz, takmer 24 hodín po tom, čo dozneli posledné slová audioknihy, mi pri vybavení si niektorých momentov naskakujú zimomriavky. Kniha a teda hlavne autor, nedá čitateľovi/ poslucháčovi vydýchnuť. Stále sa niečo deje, jedna vypätá situácia strieda druhú. Časové linky sa striedajú v závratnom tempe. Dej sa na čitateľa doslova valí, ba priam ho zahlcuje a hlas Dany Černej (interpret) je neodbytný ako záder na palci, ide do živého…
-
Príbeh má celkom jednoduchú kostru: vonku niečo je, nikto nevie odkiaľ to prišlo, ale jedno je isté - akonáhle to uvidíte na vlastné oči, prídete o rozum, zbláznite sa, zomriete. A tak, ak chcete prežiť, musíte sa naučiť existovať bez zraku. Dosť ošemetná situácia, lebo nejak existovať musíte - potrebujete jesť a taktiež potrebujete kopec tých “zbytočností”, na ktoré sme si tak zvykli, že si bez nich ani nevieme predstaviť všedný deň.
-
Páčila sa mi aj chémia medzi postavami - buď si navzájom sedeli a vychádzali spolu, alebo ako to už v uzatvorených priestoroch býva - na povrch vypláva všeličo a nevraživosť je na tom najnižšom stupienku nesympatií.
Celým príbehom čitateľa/ poslucháča sprevádza postava Malorie. Jej postava bola silná, nie však po fyzickej stránke, ale po tej psychickej a emočnej. Čo som jej ale celý posluch vyčítala, bol fakt, že svojim deťom nedala mená - volala ich “dievča” a “chlapec”. Pripadalo mi to ako by ich postavila na úroveň nejakej veci, na úroveň niečoho, čo nie je tak dôležité, ale opak bol pravdou. Niekde som raz čítala, že ak nejakej veci či zvieraťu dáme meno, ťažšie sa tej veci vieme zbaviť, rozlúčiť sa s ňou. Možno i Malorie sa nechcela príliš citovo viazať, veď čo ak by o jedno či obe deti prišla!? A čo myslíte, ako to nakoniec dopadlo s tými menami?
-
Bird box (symbolický názov z viacerých dôvodov) vám môžem len odporučiť, či už siahnete po knihe, alebo ešte lepšie po audioknihe! Rozhodne si to užijete! A zimomriavky v 30 stupňových horúčavách sú extra bonusom zdarma!
Muži mi to vysvetlia je zbierkou siedmich esejí a neoznačila by som ju ako “dovolenkové” čítanie, ale vďaka svojej útlosti cestovala práve táto kniha so mnou na dovolenku.
Rebecca Solnit píše o mužoch, ktorí “vedia všetko lepšie” ako ženy, píše o ženách, ktoré sú už stáročia “vymazávané”, o násilí páchanom na ženách nielen za múrmi a stenami domov. Jej texty sú ladené prevažne feministicky a aj keď sa zvyčajne nezvyknem tejto téme venovať, čítanie tejto knihy ma celkom bavilo - jej eseje sú nabité rôznymi informáciami, či už historickými alebo z “nedávnej” minulosti. A áno, uvedomujem si, že tak ako i tisíce iných žien na svete si užívam rôzne výdobytky, za ktoré vďačíme práve feministkám a ich hnutiam.
Knihu odporúčam všetkým ženám, nielen feministkám. Každá si tu nájde niečo, čo ju zaujme, prinúti nadvihnúť obočie, či pousmiať sa.
“…sú príliš zdvorilí, príliš kŕčovití, príliš vystrašení, chodia okolo seba po špičkách, mrmlú, šepkajú, vyčkávajú, súhlasia. Sotva jeden druhého poznajú a nikdy sa ani poznať nebudú, pretože ich halí prikrývka priateľského poloticha, ktorá zakryla ich rozdiely a oslepila ich rovnako, ako ich spojila.”
“Je vydatá osem hodín a každá hodina je ako závažie, stále ťažšie, pretože nevie, ako mu má opísať svoje pocity.”
-
Nič nevystihuje knihu lepšie ako týchto pár riadkov. Úžasne a sugestívne napísané osudy dvoch ľudí - mladej huslistky Florence a čerstvého absolventa univerzity Edwarda.
Jednoduché a jednoducho skvelé, odporúčam!
Máte radi rozprávky? A čítate ich svojim deťom? To je síce super, ale táto POHÁDKA rozhodne nepatrí k tým, ktoré by ste mali deťom čítať…
-
Všetci, ktorí poznajú majstra Kinga, vedia, že tento spisovateľ má na svojom konte už desiatky kníh rôzneho žánru a v jeho repertoári sa nachádzajú už i rozprávky. A tak po knihe Dračí oči je Pohádka druhou(?) nie zrovna typickou rozprávkovou knihou. Je to proste rozprávka na kingovský štýl.
-
Ale poďme k veci. Priznám sa, že čítanie tejto knihy mi zabralo pomerne veľa času - čo by mi v zime trvalo nejaký ten týždeň, max. 10 dní, tak teraz ma zamestnalo na celé tri týždne! Ale nejdem sa vyhovárať, len proste okolnosti nie sú u mňa v lete naklonené čítaniu.
POHÁDKA je rozprávkou takmer v pravom zmysle slova, kde sa vyskytujú dva svety: ten náš, “normálny” a potom ten rozprávkový, kde sú princezné a princovia, rôzni vagabundi, vodné nymfy a samozrejme nemôžu chýbať zvieratká rôznych tvarov a veľkostí.
Charlie Reed je obyčajný chalan, ktorý by sa v svojich 17tich nemal zaoberať ešte žiadnymi vážnejšími témami ako: čo si obliecť na rande a s kým na to rande pôjdem, ale vskutku má toho už pomerne dosť odžitého. Povedzme to tak, že život sa s ním napriek nízkemu veku nemaznal. Prísť o matku a mať doma otca alkoholika, to zamáva aj so silnejšími povahami, ale Charlie akoby zázrakom vyviazne “nepoznačený”.
Popasovať sa s problémami v tomto svete je len polovica toho, čo mu život a samozrejme King plánovali nadeliť. Ešte je tu jeden svet, ktorý treba zachrániť…
V knihe nájdete množstvo odkazov na rôzne rozprávky, či už od bratov Grimmovcov alebo aj na temnejšie príbehy od H. P. Lovecrafta. Bolo to ako zbierať čriepky detstva a tešiť sa z každého nájdeného, teda až na toho Lovecrafta, toho som v detstve veru nečítala.
-
Niekomu sa môže zdať, že King píše zdĺhavo alebo môže mať pocit, že nekonečne dlho chodí okolo horúcej kaše, ale práve toto mám na Kingovi rada - to budovanie oporných múrov kameň po kameni, krok za krokom, aby sa vyhol akýmkoľvek logickým prešľapom v príbehu a ak predsa len si pomyslíte, že tentokrát maestro niečo opomenul, tak to v závere logicky zdôvodní. Samozrejme aj King mal fázy, keď jeho knihy boli uletené a len som krútila hlavou, že ako a prečo, ale tento “nový” King, ktorému pomaly tiahne na osemdesiat, mi neskutočne sedí “se vším všudy”. Aj s rozprávkami.
Nie je pravidlom aby druhá či tretia časť prekonali úspešnosť prvej časti, ale Adamovi Przechrztovi sa to podarilo. Adept, Místodržící a nakoniec Stín, tri diely série Materia Prima, tri časti v ktorých sa fantasy mieša s alternatívnou históriou a nájde sa tam i kvapka tej reálnej.
Kým v prvej časti sa autor viac-menej venoval vystavaniu kulís a objasneniu situácie nielen vo Varšave, ale i priľahlých európskych veľmociach, v časti druhej je bojom a mocenským intrigám venovaný o čosi menší priestor a viac sa dozvedáme o prekliatych, enklávach, matérii prime… Tretia časť bola z môjho (ženského) pohľadu najzaujímavejšia a najpútavejšia, nakoľko strategické veci sa riešia už len okrajovo a tentokrát sa autor oveľa viac zameral na medziľudské vzťahy. Samozrejme naďalej sa tu vyskytujú prvky fantasy a nechýbajú ani prekliati a ich snahy začleniť sa a presadiť vo svete ľudí.
Ako už i v predošlých častiach, tak i tejto audionahrávke kraľoval Filip Stančík a ja som si náramne užívala jeho rečový prejav.
Celkovo túto trilógiu môžem len odporúčať. Mňa bavila a to kniha od knihy viac a viac. Kľudne by som prijala aj nejaké voľné pokračovanie, kde by sa čitateľ dozvedel viac o osudoch hlavných postáv s odstupom nejakého času. Autor ponechal špekuláciám priestoru dosť. Fascinovala ma postava Lucie a zaujímalo by ma, ako by sa mohla vyvinúť jej postava postava v budúcnosti a aký osud by ju mohol postretnúť. (Zo skúsenosti však viem, že postavy tohto typu nemávajú ustlané na ružiach.)
Za poskytnutie audioknihy ďakujem vydavateľstvu Kanopa a teším sa na ďalšie príbehy z tohto vydavateľstva.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Čítali ste Oveho od Fredrika Backmana? Tak kniha Barbara neumiera by mohla byť kľudne prequel k Ovemu.
Walter Schmidt, je presne taký istý “morous” ako Ove - večne naježený, pichľavý ako jež. Frfle na všetko a na každého. Milé slovo z neho človek nedostane.
Walter je už roky ženatý so ženou, Barbarou, ktorú si ani nechcel zobrať, ale čo mal robiť, keď dieťa bolo na ceste. Walter je prisťahovalec a jeho žena tiež. Roky to citlivo vnímal a preto je v mnohých ohľadoch nemeckejší ako samotní Nemci! Dokonca aj jedlo musí byť striktne nemecké. Všetko sa zmení keď Barbara náhle ochorie a nie je viac schopná fungovať v domácnosti.
Walter, tvrdohlavý ako mulica a ešte k tomu v mnohých ohľadoch zaslepený, preberá na seba rôzne manželkine úlohy. Niektoré mu idú viac od ruky, niektoré menej.
Rozčuľovalo ma jeho (ne)vedomé odmietanie, nazvala by som to až ignorovanie Barbarinej choroby. Myslím si, že každý vnímavý čitateľ pochopí hneď od začiatku o akú diagnózu sa jedná a s neochvejnou určitosťou bude vedieť kam celý príbeh smeruje, len Walter sa tvári, že o nič nejde, že všetko bude v poriadku.
Toto však nebol jediný Walterov nedostatok. V mojich očiach zlyhal aj ako otec - jeho vzťah s deťmi nebol zrovna ukážkový, ale napriek škrípajúcim interakciám a výnimočnej situácii v rodine to spolu nejako zvládli.
Keby som pokračovala vo vymenovávaní, tak by som na Walterovi našla asi viac nedostatkov ako pozitívnych vlastností, ale napriek všetkému som si ho celkom obľúbila. (Veď aj vlastný manžel nám občas lezie na nervy a predsa ho máme rady, však!)
Alina Bronsky opäť majstrovsky opísala a zhrnula na ca. dvesto stranách to, čo mnohí z nás zažívajú, s čím sa už musela vysporiadať nejedna rodina. A tak som sa pomaličky psychicky pripravovala na záver knihy, takmer od začiatku som vedela, že koniec nemôže mať happy end. A čo urobila autorka!? Tak to si budete musieť prečítať sami, ale vedzte, že záver ma vystrelil z kresla a mala som sto chutí knihu šmariť do kúta! Ešte teraz, deň po dočítaní, ma to “hnevá” a želala by som si iný koniec, ale na druhej strane schvaľujem autorkino rozhodnutie.
Milí čitatelia, ak ste čítali Backmanovho Oveho, tak verím, že aj tento tragikomický príbeh sa vám bude páčiť a Walterovi s radosťou prepáčite jeho početné prešľapy a nedostatky.
Stín větru, román, ktorý ma uchvátil svojou komplexnosťou, rôznorodosťou, humorom i kriminálnym pozadím. Nechýba tu priateľstvo, láska, zaslepenosť, nenávisť, vražda…
Carlos Ruiz Zafón je rozprávač veľkého formátu, ktorý si čitateľa omotá okolo prsta behom jednej kapitoly. Jeho rozprávanie je košaté a spletité a aj napriek audioknihe som nemala problém zorientovať sa v postavách a tých je tu naozaj neúrekom - sú tu starci i chlapi v najlepších rokoch, záporáci, ktorých naozaj nebudete mať radi (Francisco Javier Fumero), naivní mladíci, ktorým však nechýba zapálenie (Daniel Sempere - je zároveň aj rozprávačom príbehu) či charizmatickí vtipálkovia, ktorým nebudete mať problém odpustiť čokoľvek (Fermín Romero de Torrres). Nájdu sa tu i osudové ženy (Penélope Aldayová, Bea Aguillarová), ktorých osudy sú si prekvapivo podobné. Celý príbeh však spája jedna jediná osoba, ktorá ako sa zdá, je pôvodcom všetkých problémov, ale i všetkého pozitívneho, čo sa v príbehu udialo. Tou tajomnou osobou je Julián Carax, spisovateľ, autor knihy Stín větru.
Stín větru vyšiel už pred viac ako dvadsiatimi rokmi a kniha bola preložená do viac ako tridsať jazykov, prešla rukami nespočetne veľa čitateľov a mnohí z nich o knihe napísali, preto písať čokoľvek ďalšie k obsahu knihy by bolo ako reprízovať už zreprízované.
Audioknihe prepožičal svoj hlas Gustav Hašek, herec s rebelantským výzorom, ktorý sa síce nemôže pýšiť desiatkami narozprávaných kníh (zatiaľ), ale verím že ich bude viac. Jeho interpretácii nie je čo vytknúť, dokonca som mu uverila i repliky starej Jacinty (Chasinty) Coronado, bývalej opatrovateľky a spoločníčky Penéope Aldayovej. Kde-tu sa objavili aj hudobné vsuvky, ktoré umocňovali atmosféru príbehu a doby, v ktorej sa príbeh odohrával. Bol to skvelý audioknižný zážitok, len škoda, že vydavateľstvo OneHotBook nevydalo aj zvyšné tri časti série.
NIČ ma v poslednej dobe tak neznechutilo ako kniha NIČ a NIČ v nedávnej minulosti nerozhojdalo moju neochvejnú vieru v dobro a ľudský, zdravý úsudok ako táto útla kniha.
NIČ je miestami drsné, miestami zvrhlé a nechutné čítanie. Miestami som len neveriacky krútila hlavou a pritom si myslela: “Dúfam, že sa nikdy NIČ podobné nestalo a ani nestane!”
Ak bolo autorkiným úmyslom šokovať, tak sa jej to podarilo na výbornú! Ak bolo jej zámerom ukázať, akí dokážeme byť voči sebe (a to nielen deti), tak si zaslúži ocenenie! Ak chcela nastaviť zrkadlo dnešnej spoločnosti, tak len môžem dúfať, že kniha narazí na množstvo vnímavých čitateľov, lebo tak ako dokázala Janne Teller vybičovať emócie v tejto knihe, to sa veru nevidí často.
Popri čítaní knihy som v niektorých momentoch mala pocit, že čítam horor od Kinga - napätie gradovalo až sa dalo krájať, decká sa medzi sebou vyhecovali takmer až k šialenstvu a činy? Pri tých som mala pocit, že nemajú hraníc a aktéri toho celého, mierne povedané chaosu, si vôbec neuvedomovali, či vôbec si nechceli uvedomiť následky.
Ak bolo autorkiným úmyslom zaujať, šokovať, zamyslieť sa, tak sa jej to podarilo na 100%. Síce niektoré veci sa mi zdali absurdné, bez prezrádzania deja sa však nedá priblížiť ktoré. Celkovo kniha vo mne vyvolala zmiešané pocity a doteraz neviem, či ju vnímam ako skvelú alebo ako niečo, čo vytiahlo na svetlo božie všetky tie nechutnosti ale skončilo bez nejakého nazvime to “morálneho ponaučenia”. Tak rýchlo ako bublina rástla, takmer tak rýchlo aj praskla a smeti sa zamietli pod koberček. Osobne by som pri tej všetkej dráme očakávala, že záver bude údernejší, nie že to autorka zoberie skratkou a koniec nechá zhorieť do tla. Hoci plamene očistca môžu byť oslobodzujúce…
