Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Na IG ma nájdete ako @mojkniznysvet ;)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
KEĎ PRICHÁDZA TMA - Riley Sager
Každý dom má svoj príbeh a svoje tajomstvo.
A inak to nie je ani s domom hrôzy - Banebery Hall.
Keď prichádza tma je kombinácia klasického strašidelného príbehu o dome a psychologického trileru. A táto kombinácia jednoznačne funguje!
V príbehu sa prelínajú dve dejové linky - jedna: kapitoly z knihy, ktorú napísal Maggin otec a druhá: z pohľadu samotnej Maggie, ktorá neverí ani slovo z knihy, ktorú otec napísal a ktorá jej síce zabezpečila bezstarostný život po finančnej stránke, avšak všetko ostatné nestálo ani za deravý groš.
-
Po otcovej smrti Maggie Baneberry Hall prekvapivo zdedí a rozhodne sa ho predať. Ak to chce urobiť, musí sa vrátiť na miesto, ktoré si síce nepamätá, ale jeho príbeh je ako biľag vypálený do kože - stále prítomný. Maggie chce vyvrátiť tvrdenia svojho otca a dokázať, že dom nebol a nie je strašidelný, avšak zisťuje, že medzi otcovým príbehom a realitou, existujú desivé ba až mätúce podobnosti. A tak sa z neveriacej skeptičky pomaly stáva odhodlaná mladá žena, ktorá chce stoj čo stoj odhaliť, čo sa stalo pred 25 rokmi a čo sa v Banebery Hall deje dnes. A vôbec jej pri tom nepomáha gotická atmosféra domu, plná tajuplných zvukov a pocitu, že niečo nie je v poriadku.
-
Oceňujem, ako majstrovsky autor vystaval argumentáciu na oboch stranách - na strane jednej - kniha a na strane druhej - Maggie. Raz som bola naklonená veriť otcovi a potom zase dcére, ktorá mnohé fakty neustále spochybňovala a ukazovala ich v novom svetle.
-
V závere som bola ochotná uveriť aj v strašidlá a duchov, ale nakoniec som sa dopracovala k úplne logickému vysvetleniu všetkého nadprirodzeného.
Škoda!
Je to ideálne čítanie pre tých, ktorí milujú staré domy s temnou minulosťou, a pre fanúšikov trilerov, ktorí oceňujú dobre spracované prelínanie minulosti a prítomnosti. Dokonalé čítanie na sychravé jesenné večery.
#mojkniznysvet
Útlučká, chutnučká a do dokonalosti vymazlená knižôčka!
Ostrov Siblan nie je len názov knihy, je to aj miesto kam by ste zaručene chceli ísť. Ja tam chcem ísť! - Magické a zároveň kúzelné miesto, ktoré Natali vybrúsila ako drahokam a vytvorila tu priestor nielen pre tých nechcených, ale i pre Svaroga a Lianu.
Príbeh je síce kratučký, ale poteší srdce nejednej romantičky. Autorka dokázala spojiť zdanlivo protichodné povahy a presvedčí vás i o tom, že hoc sa cesta zdá byť zarúbaná, nič nie je vopred stratené, žiadny boj nie je prehraný. Vysoko si cením, že Natali to nehrotila a nesnažila sa nasilu natlačiť pikantné scény (ako je to teraz v móde) do tejto novelky, ale nechala vzťah Svaroga a Liany zrieť ako dobré víno!
Ostrov Siblan bola príjemná odbočka od hlavnej dejovej linky, ale už sa teším na záverečný, možno epický, diel Katje!
KOŽIAR A ŠKOVRÁNKA síce začína vraždou, ale vraždy hrajú v príbehu iba druhé husle, čož bola sčasti škoda. Do popredia vystupuje romantická linka, i keď som skonštatovala, že toto bola asi najdlhšia knižná predohra akú som doteraz čítala. A hoci by sa zdalo, že tieto dva fakty ubrali na čítavosti knihy, tak opak bol pravdou - opäť som sa bavila i keď len o máličko menej - chýbali mi nechutnosti v štýle MÄSIAR A HAVRANKA.
Hlavní hrdinovia tejto časti sú úzko spätí s tými z predchádzajúcej - Lachlan je Rowanov starší brat a Lark je Sloanina kamarátka z detstva. Celkom sa teším na tretiu časť série (Scythe & Sparrow), ktorá by mala byť o treťom bratovi Fionovi a spoločnej kamarátke Sloany a Lark, Rose.
Čo mi v tejto časti trochu chýbalo, tak to bolo vykreslenie postáv - autorka nešla do hĺbky, dozvedeli sme sa síce nejaké základné veci, ale tam to skončilo - o Lachlanovi a jeho práci som sa dozvedela iba minimum, teda oproti tomu ako bol spracovaný Rowan a jeho vášeň k vareniu. Nuž a keď som pri MÄSIARovi a HAVRANKE mala pocit, že tých posteľových scén je celkom dosť a sú mimoriadne farbisto opísané, tak tu ešte autorka pritvrdila. Rozhodne odporúčam dodržať vekové odporúčanie na knihe.
Kniha leta vás na prvý pohľad zaujme obálkou. Nie nemá žiadnu oriezku ako je to teraz moderné, ale na prednej strane má okienko, môžete ním vidieť ostrov, na ktorom sa odohrávajú príbehy tejto knihy alebo ak knihu otvoríte, tak sa môžete týmto okienkom pozrieť kamkoľvek až dovidíte.
Poviedky tejto knihy vtiahnu čitateľa do diania na ostrove, do života starej mamy, vnučky a okrajovo aj otca malej Sofie. Priznám sa, vzťah starej mamy a Sofie som nevnímala vždy ako idylický - občas som mala chuť Sofiu “prizabiť” za jej rozmaznané správanie ale aj stará mama mala svoje vrtošivé chvíľky, nie zrovna výchovného charakteru. Ich spoločné dialógy vynikajúco vystihovali dynamiku ich vzťahu.
Autorka dokonale zachytáva atmosféru leta na ostrove, jej opisy sú živé - raz sa s otcom pokúšate dopestovať rôzne rastliny na ostrove s obmedzeným množstvom vody, potom zase lozíte krížom krážom so starou mamou a vnučkou cez rôzne kriaky a rokliny na ostrove.
Jansson píše minimalisticky, ale za jednoduchými príhodami čitateľ nájde hlbšie témy ako smrť, starnutie, osamelosť, ale aj radosť zo života a lásku. Príbehy sú zväčša kratšieho rozsahu, ale vždy vystihujú to, na čo autorka chcela poukázať, vyzdvihnúť.
Táto častokrát melancholická kniha zaujme skôr hĺbavých čitateľov, ktorí hľadajú symboliku ukrytú na pozadí príbehov odohrávajúcich sa v každodennej realite, ale ocenia ju aj milovníci prírody alebo aj tí, čo sú iba zvedaví, ako môže vyzerať také leto na ostrove.
Už dávnejšie som sa pohrávala s myšlienkou prečítať si niečo od tohto izraelského spisovateľa a kniha poviedok Autokorekt prišla ako na zavolanie.
Táto útla kniha obsahuje tridsaťtri rôznych poviedok - od tých úplne “normálnych”, cez tie trochu pritiahnuté za vlasy až po celkom uletené. Niektoré sú kratučké, nemajú ani dve strany a niektoré sú zase rozsiahlejšie, avšak ich rozsah vôbec nevypovedá o ich hĺbke, či nečakaných zvratoch. Taká HYPOTETICKÁ OTÁZKA na troch stranách obsiahla zápletku celého románu. Poviedka SÓLO čitateľa vtiahne do celkom možnej alternatívy budúcnosti, ktorá v konečnom dôsledku neveští nič dobré pre človeka, ale pri dnešnom vývoji techniky by tento príbeh mohol byť celkom reálny. Poviedku AUTOKOREKT, ktorá prepožičala meno aj celej knihe, by si mal prečítať každý, má totiž hĺbku a posolstvo ktoré sprostredkováva by mohlo prispieť k vylepšeniu medziľudských vzťahov.
Autokekt je miestami vtipná a dynamická kniha, ktorá skúma medziľudské vzťahy a ak máš rád/rada absurditu, čierny humor a skryté posolstvá, tak je táto kniha ako stvorená pre teba.
“Nastal čas si priznať, že ľudia nie sú celkom schopní zapamätať si veci tak, ako sa skutočne stali. Ak by bol zážitok ako odev, potom je pamäť oblečením po opakovanom praní bez dodržiavania pokynov v návode: farby už vybledli, veľkosť sa úplne scvrkla a pôvodná nostalgická vôňa oblečenia sa už dávno premenila na umelú vôňu orchideí z aviváže.”
(z poviedky FRONTA)
Hmmmm… - to bola prvá reakcia po dočítaní knihy.
Na úteku je celkom fajn letná oddychovka, kde netreba zachraňovať svet pred ekologickou katastrofou ani utekať pred sériovým vrahom - tzn., kniha sa číta ľahko a ani mozog neunavíte, max. tak oči, lebo knihu neodlepíte z rúk.
Zápletka jednoduchá ON chce ju a potom ONA jeho a potom ONA zase nie - jednoducho ženská na zabitie! V závere knihy by som jej strelila jednu výchovnú. Inak reč je o Júlii, mladej babe, trochu uletenej ale napriek všetkým chybám sympatickej. No a ten povestný alfasamec ON (málovravný a keď prehovorí tak uhundraný) je Adam alias VLK.
Dej sa odohráva v motorkárskom prostredí, ktoré autorka vykreslila celkom verne - neviem koľko percent je pravda a v akej miere autorka popustila uzdu spisovateľskej fantázii, ale členenie a i ostatné klubové pravidlá pôsobia hodnoverne.
Okrem hlavných postáv, Júlie a Adama, sa v príbehu pohybuje ešte zopár dôležitých i menej dôležitých, zato významných postáv. Jednou z nosných postáv je Betka, nebudem bližšie špecifikovať kvôli možným spoilerom, ale je to baba, ktorú je fajn mať za kamošku v časoch depky - určite vás nenechá sa utápať v sebaľútosti. V tých ostatných ohľadoch vie byť dosť, povedzme že, vyčerpávajúca.
Veľmi sympatický mi bol Lukáš - podrezaný jazyk, srdce na dlani. Fajn chalanisko. S Betkou by si sadli.
Babka… Aaach to bolo teda číslo! S tou by sa človek fakt nenudil! A tie jej hlášky!
*
„Si iná. Dospela si."
„Čo to znamená?"
Roztopašne mykne plecami. „Môžeš voliť, súložiť a šoférovať."
„To je poradie dôležitosti?"
„Samozrejme, vlasť by mala vždy zvíťaziť nad penisom."
*
Takže summa summarum - príbeh ok, postavy celkom ok, záver… Ešteže má kniha pokračovanie (Na love), lebo by som knihu za taký záver praštila o stenu - teda aj keď kniha za to nemôže.
Život sa mi nezmenil, ale niektoré tie úvahy naozaj stáli zato - niekedy pobavili, niekedy nastavili zrkadlo a niekedy ma prinútili zamyslieť sa a zriedkavo som si povedala, že takto určite nie.
Knihu môžete prečítať ako jednohubku počas jedného upršaného popoludnia, alebo si ju môžete dávkovať a ešte pritom ušetriť za návštevu psychológa.
Text je graficky prehľadne členený - na ľavej strane sa nachádza vždy nejaký výrok (s ktorým sa buď stotožníte alebo aj nie) a vpravo je vysvetlenie, resp. doplnenie tvrdenia z ľavej strany.
Medzi moje TOP výroky patria:
1. “Dnešok nie je jednoduchý a zajtrajšok bude ešte náročnejší. Ale pozajtra bude všetko úžasné.”
2. “Úprimnosťou prichádzate len o ľudí, ktorí si vás nezaslúžia.”
3. “Občas sa vám dobré veci vyhýbajú preto, lebo vy sami ste niečím skvelým, čo má postretnúť iných ľudí.”
4. “Ľudia nechápu, aká stresujúca je snaha vysvetliť, čo sa vám odohráva v hlave, keď to neviete pochopiť ani vy sami.”
5. “Netrápte sa, že vás ľudia za chrbtom ohovárajú - sú tam, kde majú byť. Za vami!”
A aká bude vaša TOP päťka?
Obálka je celkom crazy a taký je v podstate aj celý príbeh. Zaujimavý koncept - kombinácia vraždiacich “psychopatov” a milostného románika ma zaujal a teda som sa pustila do čítania.
Nuž a napriek vštkým úletom som sa bavila!
Síce ku koncu som si neodpustila a trochu som si pofrflala - veď však prečo by Rowan nebol zase výkonnejší ako chovný žrebec v národnom žrebčíne v Topoľčiankach, ale hold, taká je doba a asi sa to teraz tak píše…
Ale modus operandi akým títo dvaja experti “kuchali” svoje obete ma bavil (dúfam, že ešte nehľadáte číslo na psychiatra, aby ste mu dali tajný tip - mimo knižného sveta som celkom normálna, fakticky!).
Asi najviac som si užila príbeh s Thorstenom Harrisom (ešte teraz sa uchechtávam) a Harvey Mead, “chudák”, tiež nemal ľahkú smrť (hoci tu som šípila ako ho pošlú na onen svet).
Vážení, ak máte radi aké-také nechutnosti a nevadí vám ani romantická linka, alebo aj v opačnom poradí: máte radi lovestorky a nevadia vám nechutnosti, tak si toto dajte - hoc aj na večeru!
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Profesor Baumgartner starne. Stratil svoju životnú lásku Annu a je osamelý. Spoločnosť mu robia spomienky, ktoré prelínajú osobné momenty, vtipné a citlivé scény zo súčasnosti.
“Baumgartner stále cíti, stále miluje, zmyselne túži, chce žiť, ale najvnútornejšia časť z neho je mŕtva. Desať rokov je mu to jasné a desať rokov robí všetko, čo je v jeho silách, aby to nevedel.”
-
“Žiť znamená cítiť bolesť, povedal si, a žiť v strachu z bolesti znamená odmietať život.”
Po rokoch samoty nájde novú spriaznenú dušu - Judith a život zase začína mať zmysel. Avšak keď sa konečne rozhodne ju požiadať o ruku a ona odmietne, tak sa pre Baumgartnera zrúti svet ako domček z karát.
Až potiaľto sa mi kniha čítala výborne a stránky sa obracali takmer samé. Potom som začala mať pocit, akoby autor stratil niť svojho písania a do príbehu začali vstupovať rôzne postavy z minulosti, či už príbuzní, alebo príbuzní už spomenutých príbuzných… Jednoducho tu bolo zrazu toľko postáv a dejových liniek, že som začala strácať prehľad kto s kým a prečo.
V závere sa čitateľ a aj samotná hlavná postava, Baumgartner, zoznamuje s Beatrix Coenovou a život, ako inak, opäť začína mať zmysel…
“Človek nemá život, ak nie je spojený s inými, no keď má šťastie, že je hlboko spojený s druhým človekom, taký spojený, až ten druhý človek je rovnako dôležitý ako on, potom sa život stáva viac než možným, stáva sa dobrým.”
Koniec knihy ma prekvapil - tak trochu som čakala happy end, ale… Ak by autor žil, tak by som dúfala v pokračovanie, ale keďže autor minulý rok zomrel, tak sa budem musieť uspokojiť s otvoreným koncom.
Autor pracuje zaujímavým spôsobom s jazykom - chýbajú tu interpunkčné znamienka na označenie priamej reči. Teda, komu chýbajú!? Mne zo začiatku veru áno, ale po chvíli som si zvykla a už som to ani neriešila, len na prvý pohľad sa text zdá o čosi hutnejší. Zaujali ma ale Austerove opisy postáv. Azda najmarkantnejší bol opis samotného Baumgartnerovho otca:
“…vyzeral ako obyčajný kúsok ľudského mäsa, muž s ovisnutým bruchom a sivou tvárou, možno nižšie postavený úradník, pracovník banky alebo nejaký kancelársky zamestnanec, ničím zaujímavý typ tesne pred štyridsiatkou alebo krátko po nej, ale už zomletý prácou, životom alebo svetom a bez nádeje, že by sa niekedy znovu postavil na nohy.”
Po (zatiaľ) tetralógii Katja prichádza Natali s niečim novým. Podaj mi ruku, keď sa topím je románom z úplne iného súdka ako sme si pri fantasy Katja zvykli a pravdu povediac, toto ma chytilo ešte o čosi viac.
*
Príbeh sa spočiatku javí ako ľahká lovestorka, ale postupne sa dej mení na psychologickú drámu a prerastá až do trileru. Ku koncu knihy som sedela doslova priklincovaná o sedačku a temer som nedýchala od napätia. S kľudom môžem povedať, že touto knihou sa Natali teleportovala rovno na slovenské spisovateľské i čitateľské výslnie a myslím si, že kniha bude mať obrovský úspech nielen u mladých čitateľov.
*
A o čom to teda vlastne je? V prvom rade o láske. Nájdeme ju tu v mnohých podobách - od sebalásky, cez lásku k svojmu dieťaťu a samozrejme nesmie chýbať láska medzi mužom a ženou.
Priateľstvo - je niečo viac ako priateľstvo medzi dvoma ženami? Každá z nás vie a určite mi to aj potvrdí, že neexistuje nič lepšie ako sa môcť zdôveriť s kadejakými starosťami najlepšej kamoške - a také priateľstvo nechýba ani v tejto knihe.
Podaj mi ruku, keď sa topím je o dávaní druhých šancí, niekedy aj tretích, štvrtých a ešte nespočetne mnohých… Nie vždy je to však pre dobro veci. Čo mňa ale zasiahlo najviac bola téma domáceho násilia. Vieme že sa to deje, možno aj tušíme, že takáto obeť sa pohybuje v našom okolí, a? Kto z nás by nabral odvahu podať pomocnú ruku? Kto by nebol ako ten povestný pštros a nepichol radšej hlavu do piesku?
*
“Vzťah ale nemá byť obchodná dohoda."… „Sú chvíle, keď musí, lebo nie vždy bývajú emócie v prospech veci."
*
Podaj mi ruku, keď sa topím je kniha plná silných ženských hrdiniek: Saša, Laura, Sima. Každá je iná, každá má svoj život, starosti… Každá z nich je niečim výnimočná. Môžete s nimi súhlasiť a častokrát i nie, ale každá hrá iba s takými kartami, aké im osud (a niekdy i ich partneri) rozdal.
*
V knihe sa to hemží i charizmatickými mužmi, no nedajte sa obalamutiť drahé dámy. Niektorí z nich svoju charizmu používajú iba ako dobré maskovanie, kým iní vskutku takí sú.
*
Autorka v knihe zúročila mnohé svoje skúsenosti, nakoľko pracovala ako poradkyňa pre Národnú linku pre ženy a podľa jej slov pracovala nielen
so samotným násilím, ale aj s mnohými predsudkami, ktoré stále rezonujú v našej spoločnosti. A toto všetko robí tento román pre čitateľa ešte oveľa autentickejším.
Podaj mi ruku, keď sa topím je prudko čitateľná kniha a verím, že bude mať medzi čitateľmi úspech a samé pozitívne odozvy. Ja som si ju užila do poslednej strany, čo, do poslednej vety!
Všetkým, ktorí sa rozhodnú siahnuť po tejto knihe, želám ničím nerušené čítanie a výborný čitateľský zážitok!
