Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Je to tu. Moja knižná cesta s Harrym je u konca. Posledná časť bola pre mňa veľkým prekvapením. Mala som pocit, že čítam úplne iný príbeh, aký som doteraz poznala. V knihe bolo toľko rozdielov oproti filmu, že som bola každou kapitolou zvedavejšia a zvedavejšia, ako to nakoniec dopadne, aj keď som filmy videla viac ako 15x.
Najviac ma mrzí, že knihu prvýkrát čítam ako 25-ročná a nie ako dieťa alebo pubertiačka. Je vidno, že Rowlingová knihy smerovala na mladšiu generáciu a filmy idú viac s časom. Ako rastú postavy a Ten-Koho-Netreba-Menovať sa stáva silnejším, tým sú aj filmy temnejšie. V knihe sa tie roky veľmi neodrážajú kvôli čomu mi niektoré momenty prišli trošku smiešne. Napríklad Nagini v ochrannej guli :D Knihy sú napísané viac rozprávkovo, magicky a dobrodružne, čo som v súčasnosti už nevedela tak uchopiť, ako keby som bola dieťa.
Ten, kto nečítal knihy rozhodne prichádza o veľa. Konečne som sa dozvedela celý príbeh Regulusa Blacka, porozumela mladosti Dumbledora, jeho rodine, daroch smrti a zistila, kto je Grindelwald! Vďaka tomu mi všetko začalo dávať oveľa väčší zmysel ako doteraz. Najviac ma prekvapilo, že Rowlingová v knihe nevenovala veľký priestor samotnej bitke o Rokfort. Väčšiu časť knihy pokrývali scény, z prvej časti filmu - Dary smrti 1. Veľkolepé finále tak pôsobilo trochu urýchlene až som z neho nemala tak „veľkolepý“ pocit ako vo filme. Najviac ma zamrzel a zároveň pobavil spôsob, akým sa Hermiona s Ronom dali dohromady. Tiež Ginny bol v tejto knihe venovaný veľmi malý priestor.
Ak mám zhodnotiť celú sériu, najviac ma bavilo čítať o živote Harryho, Rona a Hermiony v Rokforte. Ako riešili „všedné“ školské povinnosti, pripravovali sa na metlobalové zápasy alebo sa učili na testy z elixírov. Vtedy som sa vo svojej fantázii premiestnila na chodby Rokfortu. Scény, kde medzi sebou bojovali boli pre mňa zložitejšie na čítanie a nevedela som sa na ne plne sústrediť.
Teším sa, ako sa ku knihám opäť vrátim a budem ich čítať svojim deťom
Mačkohlavý orol je trošku iný typ knihy, na aký sme u Dominiky zvyknutí. Nie je spleťou jej vlastných zážitkov, ale má skôr informačný charakter. To však vôbec nevadí. Spôsob, akým Dominika servíruje nové kuriozity z Ázie je stále pútavý a ľahký na čítanie. Páči sa mi, že nezachádza príliš do historických detailov alebo opisov, ako som zažila pri iných cestovateľských knihách. Všetky informácie podala v adekvátnej rovine tak, aby sme sa niečo dozvedeli, ale aj zabavili. Zaujímavosti sa týkajú rôznych oblastí a niektoré som si dokonca pamätala z príbehov v predchádzajúcich knižkách.
Páčilo sa mi, že Dominika pri všetkých pojmoch uviedla ich čínske alebo kórejské pomenovanie. Vďaka tomu som lepšie porozumela kontextu aj z jazykového hľadiska. Kniha je doplnená o nádherné ilustrácie a obrázky. Pri každej stránke som len krútila hlavou a hovorila si, čím ma tá Ázia ešte prekvapí. A vždy sa niečo nájde!
Perfektná kniha, ak vás zaujíma ľudská psychika a behaviorálny marketing. Dozviete sa, prečo sú niektoré kampane tak šialene uspešné, prečo si kupujeme drahé autá, prečo nám záleží na kvalitnom papieri či prečo si vlastne umývame zuby.
Autor predstavuje tému pomocou príkladov. Vždy na začiatku kapitoly začína vysvetľovať nový pojem alebo teóriu behaviorálnej vedy a následne uvedie príklad zo života marketéra alebo z bežného života spotrebiteľa.
Knihu som čítala po anglicky a niektoré pasáže boli zložité na porozumenie. Autor sa miestami príliš ponoril do ekonomickej roviny. Dával veľa príkladov z Veľkej Británie a USA k čomu som nemala kontext. Na konci strany boli vždy nejaké symboly vysvetlivky k jednotlivým riadkom, čo mi počas čítania celkom prekážalo, pretože som sa musela stále očami vracať na koniec strany, aby som porozumela kontextu nejakej frázy, ktorú použil.
Okrem toho bola pre mňa kniha veľmi užitočná a pamätám si z nej najmä všetky príklady a situácie z reálneho života, na ktorých autor vysvetľoval svoje tvrdenia. Teraz sa na svet pozerám inými očami a všímam si, prečo niektoré veci fungujú, tak ako fungujú.
Veľakrát som sa zamýšľala nad tým, čo je to kreativita. Od malička som si myslela, že kreatívna som, no v dospelosti prišli momenty, kedy som o tom začala pochybovať. Táto kniha mi ukázala spôsoby, ako môžem rozvíjať svoje kreatívne myslenie, čo robiť a nerobiť. Dá sa povedať, že odpovedala na všetky moje otázky. Preto ak máte aj vy pochybnosti o svojej kreativite, táto kniha vám ukáže, ako sa opäť naštartovať :)
Normálni ľudia nie je žiaden sladký román so šťastným (alebo skôr očakávaným) koncom. A práve to sa mi na ňom tak páčilo. Príbeh Conella a Marianne ma pohltil od prvej stránky. Zožieralo ma, že som nevedela odhadnúť, ako sa to medzi nimi nakoniec skončí. Ako čitateľka sa snažím nehodnotiť postavy a ich správanie. Skôr sa do nich snažím vcítiť a pochopiť, prečo sa tak zachovali. Preto nejdem ani odsudzovať ich toxický vzťah, ktorému by v dnešnej dobe prischol názov „situationship“.
Dostalo ma, akým spôsobom Sally opísala intimitu medzi dvoma ľuďmi. Tak realisticky a surovo opísaný vzťah som naposledy čítala v knihe Call Me By Your Name. V živote sa môžeme stretnúť s rôznymi ľuďmi. Ale len s jedným sa nám podarí nadviazať skutočne hlboké spojenie. Také, ktoré sa nedá prelomiť. „It´s not like this with other people.“ Byť pri druhom človeku kompletne nahý nielen fyzicky, ale aj mentálne je strašidelné. Conell a Marianne pred sebou nič neskrývali. Boli jednoducho normálni, sami sebou, bez pretvárok. „How I´m with her is my normal personality.“
Mne tento príbeh ukázal odlišný pohľad na blízkosť a intimitu, aký som doteraz poznala. Nie je desivé, keď vás niekto iný pozná lepšie ako vy sami seba? Aj, keď Normálni ľudia nebola lovestory, s ktorou sa vnútorne stotožňujem ukázala mi, ako veľmi nás pri budovaní vlastných vzťahov a spoznávaní vlastnej hodnoty dokáže ovplyvniť minulosť. A tiež, že silné spojenie nikdy nezmizne. Bude stále s nami či už sme s tým človekom osobne alebo na diaľku. Vždy bude časť z nás ukrytá v nich a časť z nich v nás.
6. časť sa určite zaradila medzi moje najobľúbenejšie z celej série. Bolo tu naozaj veľa rozdielov a doplnených pasáží v porovnaní s filmom. Páčilo sa mi, že sme sa dozvedeli viac o Voldemortovej minulosti, proroctve, o jeho detstve, rodičoch a potomkoch Salazara Slizolina. Týmto udalostiam sa vo filme nedostalo veľa priestoru, ale boli veľmi zaujímavé a prekvapivé. Vďaka tomu som ešte viac porozumela celému príbehu a spojila si všetky chýbajúce dieliky o tom Koho-Netreba-Menovať.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
5. časť Harryho som čítala počas jesenného obdobia plného školských povinností. Ale nebola som jediná, kto sa trápil s úlohami. Spolu so mnou aj Harry, Ron, Hermiona a všetci študenti Rokfortu. Do knihy som sa ponorila tak, že som prestala vnímať čas. Opäť som sa prechádzala po chodbách Rokfortu a prežívala nepodarené hodiny elixírov spolu s Harrym a zápasy metlobalu s Ronom. Vďaka postavám som sa necítila osamotene a sprevádzali ma celým zimným semestrom. Avšak, koniec knihy ma trošku sklamal. V tomto prípade sa mi filmová verzia scény ako Dumbledore bojuje s Voldemortom páčila oveľa viac. Tiež som bola trochu sklamaná, že som v knihe nepostrehla neslávne známy výsmech Bellatrix „Zabila som Siriusa Blaacka“ alebo ikonickú hlášku ministra mágie “Je spať“. Vo filme bol koniec 5.časti zobrazený veľkolepo, a to mi v knihe trochu chýbalo. Možno som priveľmi ovplyvnená filmom, ale pri scéne ako sa Dumbledore premenil z nemej sochy vo fontáne mi prišlo skôr do smiechu :D
Pred pár mesiacmi som začala chodiť na kurz čínštiny, a tak prirodzene ma začala zaujímať kultúra tejto nezvyčajnej krajiny. Po Kórejských haluškách, ktoré sa mi nesmierne páčili som sa musela vrátiť aj k časti o Taiwane a Číne. Škoda, že Dominika nenapísala ešte viac kníh s jej zážitkami, viem, že by som si všetky rovnako užila.
Najviac ma bavili zápisky z Taiwanu. Niektorým zážitkom som ani nemohla uveriť, dokým som si nepozrela fotky z galérie na poslednej strane. Ďakujem Dominike, že nám priblížila tieto krajiny z iného súdka ako sme možno čakali. Príjemné, ľahké čítanie ako stvorené na daždivé letné dni.
Na knihu som počula zmiešané recenzie, preto som radšej nemala vysoké očakávania. Napriek neistote som si ju zakúpila, pretože už v CMBYN sa mi páčil Acimanov štýl písania a jeho poetický pohľad na lásku a život. Inak tomu nebolo ani v tejto knihe. Kto čaká podobnú verziu CMBYN bude sklamaný. Kto sa chce však zamyslieť nad láskou, urputnosťou času a polemizovať nad životom bude spokojní. Acimanove myšlienky sa mi vždy vryjú do pamäti. Niekedy mám priam pocit ako keby mi hovoril z duše. Po prečítaní tejto knihy nebudete zdrvení a pravdepodobne nad ňou ani nebudete rozmýšľať viac ako jeden deň, no napriek tomu ma jej čítanie bavilo. Povedala by som, že sa nemôžete príliš zaoberať tým, aká bola pointa jednotlivých príbehov či už o Mirande a Sami alebo Eliovi a Michaelovi a prečo o nich autor vôbec rozpráva. Z môjho pohľadu nám mal každý príbeh ukázať to, aký je osud zvláštny a že naozaj nikdy nie je neskoro začať žiť naplno. Hlavne, keď stretneme našu spriaznenú dušu. Fanúšikovia Elia a Olivera sa dočkajú odpovedí, na ktoré čakali...osud to nakoniec vždy nejak zariadi ;)
K čítaniu som sa vrátila po niekoľkých rokoch a po pravde už som nebola veľmi zvyknutá čítať 700 stranové zväzky. Napriek tomu som túto časť prečítala rovnako rýchlo ako ostatné diely. V tomto bode som sa už úplne odosobnila od filmu. Aj v tejto časti bolo množstvo odlišností, čo dopomohlo k tomu, aby ma knižná verzia bavila ešte viac. Vďaka čaru Rowlingovej opisov som sa opäť na niekoľko hodín presunula na Rokfortskú strednú školu a prežívala ples so všetkými čarodejníkmi.
Teším sa, že som dostala lepšie nahliadnutie do sveta škriatkov a Hagridovej minulosti. Voldemort je späť a ja sa neviem dočkať, ako sa knižný Harry popasuje s ďalšími nástrahami.
