Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Po Búrlivých výšinách bol román o Jane Eyrovej príjemnou zmenou. Spočiatku som sa bála, že mi román z viktoriánskeho obdobia nesadne, no ostala som prekvapená s akou ľahkosťou sa čítal. Charlotte si ma svojim štýlom písania ihneď získala.
Dej, teda život Jane bol vskutku nepredvídateľný a napínavý až do konca. Aj preto som sa napriek dlhšiemu rozsahu nenudila. Každá časť knihy či už to bol začiatok, stred alebo koniec obsahoval zaujímavé udalosti. Páčilo sa mi sledovať ako z Jane rastie vzdelaná a bystrá žena (najmä v svojráznom a trúfalom spôsobe, akým vedela reagovať a vyjadrovať svoje pocity, myšlienky a názory.) a byť súčasťou jej životnej cesty. V mnohom ma inšpirovala.
Nečakala som, že kniha bude obsahovať toľko nábožných myšlienok, no vlastne ma to ani neprekvapuje vzhľadom na autobiografický aspekt tohto románu. Odniesla som si z neho niekoľko poučných myšlienok, najmä od Janinej detskej priateľky Helen, ktorá veľmi pekne hovorila o svojej viere. Niektoré pasáže v závere, ktoré sa týkali St.Johna by som už skôr vynechala, ale nejdem súdiť knihu z dávnej doby. Je zaujímavé čítať o tom, ako ľudia v tomto období premýšľali. Bez pochyby aj v dnešnej dobe dá tento typ knihy čitateľovi veľa na rozmýšľanie.
Stavím sa, že neexistuje kniha, ktorá by sa čo i len trochu podobala na Búrlivé výšiny. Tento príbeh rozdelil spoločnosť natoľko, že aj 200 rokov po smrti Emily Brontëovej o ňom stále hovoríme a priťahuje nové generácie čitateľov. Na Búrlivých výšinách nebolo búrlivé len počasie, ale aj samotné postavy, ich dialógy a udalosti, ktoré sa tam odohrali.
Na historických románoch ma najviac baví vášeň, s akou postavy prežívajú každý moment. Keď milujú, milujú na život a na smrť. Keď sa zrania, vykúpi ich jedine pomsta. Do čítania som sa pohltila natoľko, že som úplne zabudla na okolie. V predstavách som sa túlala po vresoviskách a urputne prežívala udalosti na oboch usadlostiach.
Prvýkrát sa mi stalo, že som si nedokázala obľúbiť alebo vôbec pochopiť správanie postáv. Azda s výnimkou Edgara Lintona, ktorý bol zo všetkých asi najnormálnejší. Všetci sa správali ako šialení maniaci, plní surovosti cítila som to na každej stránke, v každej vete. Najviac som nedokázala vystáť práve Catherine, pretože sa väčšinu času správala ako totálna drama queen, a extrémne ufňukaného Lintona mladšieho.
Pred pár rokmi som videla filmové spracovanie s Tom Hardy, ktoré vo mne zanechalo pocit veľkolepej a vášnivej lásky medzi Heathcliffom a Catherine. Pri čítaní som sa však nestačila čudovať. Čítam naozaj rovnaký roman? Kniha mi ukázala úplne iný obraz ich „lásky“, ktorú doteraz nedokážem pochopiť.
Preto sa zamýšľam...Poznáme príbeh tak, ako sa naozaj stal? Príbeh totiž rozpráva slúžka Nelly, ktorá neskrývala svoje sympatie a odpor k postavám. Mohol nám jej pohľad na vec skresliť udalosti na Búrlivých výšinách?
Najviac ma na novom preklade prekvapili vulgarizmy, ktoré sa vyskytli v ich najtvrdšom znení :D
Spočiatku som bola trochu zmätená z autorkinho štýlu písania. Príbeh nemá tradičnú štruktúru s jasným začiatkom, napínavým jadrom a nečakaným záverom ako iné romány. Predstavuje len útržky zo života každej z postáv prostredníctvom ktorých získavame lepší prehľad o ich živote. Napriek tomu bola kniha zaujímavá od začiatku do konca. Nedokázala som predpovedať, ako sa príbeh vyvinie a nakoniec sme vlastne ani klasický happyend alebo smutný koniec nedostali. To sa mi však páčilo, pretože nie každý príbeh musí byť jasne uzavretý. Vieme, že hlavné postavy budú čakať ďalšie životné skúšky a trápenia, ale spoločne, s dobrými priateľmi dokáže človek prekonať všetko na svete.
Ako nadšenkyňu ázijských krajín predovšetkým Južnej Kórey ma fascinovalo čítanie o odvrátenej stránke tejto krajiny. Cez hlavné postavy sme nahliadli do života a nepríjemných situácií, s ktorými sa kórejské ženy stretávajú. Či už sú to prehnané predstavy o dokonalom výzore, dôležitosť sociálnej hierarchie, materská dovolenka, obsesia s k-pop idolmi alebo celkovo rola ženy v spoločnosti. Všetky tieto témy boli zaujímavo podané cez životy každej z postáv. Vďaka nim som si uvedomila, že každý človek si prechádza vlastnými trápeniami. Hoci sa môže zdať, že život niekoho iného je lepší a usporiadanejší, aj on môže prežívať skryté bolesti...
Pripravte sa, že čítanie je mierne depresívne, pretože osudy žien v príbehu sú smutné, no zároveň ma príbeh naučil veľa o ženskej sile, odvahe a vytrvalosti. Určite jej dajte šancu :)
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Je to tu. Moja knižná cesta s Harrym je u konca. Posledná časť bola pre mňa veľkým prekvapením. Mala som pocit, že čítam úplne iný príbeh, aký som doteraz poznala. V knihe bolo toľko rozdielov oproti filmu, že som bola každou kapitolou zvedavejšia a zvedavejšia, ako to nakoniec dopadne, aj keď som filmy videla viac ako 15x.
Najviac ma mrzí, že knihu prvýkrát čítam ako 25-ročná a nie ako dieťa alebo pubertiačka. Je vidno, že Rowlingová knihy smerovala na mladšiu generáciu a filmy idú viac s časom. Ako rastú postavy a Ten-Koho-Netreba-Menovať sa stáva silnejším, tým sú aj filmy temnejšie. V knihe sa tie roky veľmi neodrážajú kvôli čomu mi niektoré momenty prišli trošku smiešne. Napríklad Nagini v ochrannej guli :D Knihy sú napísané viac rozprávkovo, magicky a dobrodružne, čo som v súčasnosti už nevedela tak uchopiť, ako keby som bola dieťa.
Ten, kto nečítal knihy rozhodne prichádza o veľa. Konečne som sa dozvedela celý príbeh Regulusa Blacka, porozumela mladosti Dumbledora, jeho rodine, daroch smrti a zistila, kto je Grindelwald! Vďaka tomu mi všetko začalo dávať oveľa väčší zmysel ako doteraz. Najviac ma prekvapilo, že Rowlingová v knihe nevenovala veľký priestor samotnej bitke o Rokfort. Väčšiu časť knihy pokrývali scény, z prvej časti filmu - Dary smrti 1. Veľkolepé finále tak pôsobilo trochu urýchlene až som z neho nemala tak „veľkolepý“ pocit ako vo filme. Najviac ma zamrzel a zároveň pobavil spôsob, akým sa Hermiona s Ronom dali dohromady. Tiež Ginny bol v tejto knihe venovaný veľmi malý priestor.
Ak mám zhodnotiť celú sériu, najviac ma bavilo čítať o živote Harryho, Rona a Hermiony v Rokforte. Ako riešili „všedné“ školské povinnosti, pripravovali sa na metlobalové zápasy alebo sa učili na testy z elixírov. Vtedy som sa vo svojej fantázii premiestnila na chodby Rokfortu. Scény, kde medzi sebou bojovali boli pre mňa zložitejšie na čítanie a nevedela som sa na ne plne sústrediť.
Teším sa, ako sa ku knihám opäť vrátim a budem ich čítať svojim deťom
Mačkohlavý orol je trošku iný typ knihy, na aký sme u Dominiky zvyknutí. Nie je spleťou jej vlastných zážitkov, ale má skôr informačný charakter. To však vôbec nevadí. Spôsob, akým Dominika servíruje nové kuriozity z Ázie je stále pútavý a ľahký na čítanie. Páči sa mi, že nezachádza príliš do historických detailov alebo opisov, ako som zažila pri iných cestovateľských knihách. Všetky informácie podala v adekvátnej rovine tak, aby sme sa niečo dozvedeli, ale aj zabavili. Zaujímavosti sa týkajú rôznych oblastí a niektoré som si dokonca pamätala z príbehov v predchádzajúcich knižkách.
Páčilo sa mi, že Dominika pri všetkých pojmoch uviedla ich čínske alebo kórejské pomenovanie. Vďaka tomu som lepšie porozumela kontextu aj z jazykového hľadiska. Kniha je doplnená o nádherné ilustrácie a obrázky. Pri každej stránke som len krútila hlavou a hovorila si, čím ma tá Ázia ešte prekvapí. A vždy sa niečo nájde!
Perfektná kniha, ak vás zaujíma ľudská psychika a behaviorálny marketing. Dozviete sa, prečo sú niektoré kampane tak šialene uspešné, prečo si kupujeme drahé autá, prečo nám záleží na kvalitnom papieri či prečo si vlastne umývame zuby.
Autor predstavuje tému pomocou príkladov. Vždy na začiatku kapitoly začína vysvetľovať nový pojem alebo teóriu behaviorálnej vedy a následne uvedie príklad zo života marketéra alebo z bežného života spotrebiteľa.
Knihu som čítala po anglicky a niektoré pasáže boli zložité na porozumenie. Autor sa miestami príliš ponoril do ekonomickej roviny. Dával veľa príkladov z Veľkej Británie a USA k čomu som nemala kontext. Na konci strany boli vždy nejaké symboly vysvetlivky k jednotlivým riadkom, čo mi počas čítania celkom prekážalo, pretože som sa musela stále očami vracať na koniec strany, aby som porozumela kontextu nejakej frázy, ktorú použil.
Okrem toho bola pre mňa kniha veľmi užitočná a pamätám si z nej najmä všetky príklady a situácie z reálneho života, na ktorých autor vysvetľoval svoje tvrdenia. Teraz sa na svet pozerám inými očami a všímam si, prečo niektoré veci fungujú, tak ako fungujú.
Veľakrát som sa zamýšľala nad tým, čo je to kreativita. Od malička som si myslela, že kreatívna som, no v dospelosti prišli momenty, kedy som o tom začala pochybovať. Táto kniha mi ukázala spôsoby, ako môžem rozvíjať svoje kreatívne myslenie, čo robiť a nerobiť. Dá sa povedať, že odpovedala na všetky moje otázky. Preto ak máte aj vy pochybnosti o svojej kreativite, táto kniha vám ukáže, ako sa opäť naštartovať :)
Normálni ľudia nie je žiaden sladký román so šťastným (alebo skôr očakávaným) koncom. A práve to sa mi na ňom tak páčilo. Príbeh Conella a Marianne ma pohltil od prvej stránky. Zožieralo ma, že som nevedela odhadnúť, ako sa to medzi nimi nakoniec skončí. Ako čitateľka sa snažím nehodnotiť postavy a ich správanie. Skôr sa do nich snažím vcítiť a pochopiť, prečo sa tak zachovali. Preto nejdem ani odsudzovať ich toxický vzťah, ktorému by v dnešnej dobe prischol názov „situationship“.
Dostalo ma, akým spôsobom Sally opísala intimitu medzi dvoma ľuďmi. Tak realisticky a surovo opísaný vzťah som naposledy čítala v knihe Call Me By Your Name. V živote sa môžeme stretnúť s rôznymi ľuďmi. Ale len s jedným sa nám podarí nadviazať skutočne hlboké spojenie. Také, ktoré sa nedá prelomiť. „It´s not like this with other people.“ Byť pri druhom človeku kompletne nahý nielen fyzicky, ale aj mentálne je strašidelné. Conell a Marianne pred sebou nič neskrývali. Boli jednoducho normálni, sami sebou, bez pretvárok. „How I´m with her is my normal personality.“
Mne tento príbeh ukázal odlišný pohľad na blízkosť a intimitu, aký som doteraz poznala. Nie je desivé, keď vás niekto iný pozná lepšie ako vy sami seba? Aj, keď Normálni ľudia nebola lovestory, s ktorou sa vnútorne stotožňujem ukázala mi, ako veľmi nás pri budovaní vlastných vzťahov a spoznávaní vlastnej hodnoty dokáže ovplyvniť minulosť. A tiež, že silné spojenie nikdy nezmizne. Bude stále s nami či už sme s tým človekom osobne alebo na diaľku. Vždy bude časť z nás ukrytá v nich a časť z nich v nás.
6. časť sa určite zaradila medzi moje najobľúbenejšie z celej série. Bolo tu naozaj veľa rozdielov a doplnených pasáží v porovnaní s filmom. Páčilo sa mi, že sme sa dozvedeli viac o Voldemortovej minulosti, proroctve, o jeho detstve, rodičoch a potomkoch Salazara Slizolina. Týmto udalostiam sa vo filme nedostalo veľa priestoru, ale boli veľmi zaujímavé a prekvapivé. Vďaka tomu som ešte viac porozumela celému príbehu a spojila si všetky chýbajúce dieliky o tom Koho-Netreba-Menovať.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
5. časť Harryho som čítala počas jesenného obdobia plného školských povinností. Ale nebola som jediná, kto sa trápil s úlohami. Spolu so mnou aj Harry, Ron, Hermiona a všetci študenti Rokfortu. Do knihy som sa ponorila tak, že som prestala vnímať čas. Opäť som sa prechádzala po chodbách Rokfortu a prežívala nepodarené hodiny elixírov spolu s Harrym a zápasy metlobalu s Ronom. Vďaka postavám som sa necítila osamotene a sprevádzali ma celým zimným semestrom. Avšak, koniec knihy ma trošku sklamal. V tomto prípade sa mi filmová verzia scény ako Dumbledore bojuje s Voldemortom páčila oveľa viac. Tiež som bola trochu sklamaná, že som v knihe nepostrehla neslávne známy výsmech Bellatrix „Zabila som Siriusa Blaacka“ alebo ikonickú hlášku ministra mágie “Je spať“. Vo filme bol koniec 5.časti zobrazený veľkolepo, a to mi v knihe trochu chýbalo. Možno som priveľmi ovplyvnená filmom, ale pri scéne ako sa Dumbledore premenil z nemej sochy vo fontáne mi prišlo skôr do smiechu :D
