Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
prial by som si viac paperbackov od slovenských vydavateľstiev :)
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
V histórii každej krajiny sa vyskytujú aj zlé a násilné časy a Mariana Enriquez ako Pandorinu skrinku otvára v tejto knihe temnú kryptu masového hrobu argentínskych dejín.
.
Nesmierna Enriquez ma vtiahla do ľudového okultizmu a temnomagického realizmu. Unášala ma príbehom ako v nedozernom sne plnom okultných rituálov, legiend, brutálnosti, nadreálnej duchárčiny a pohanských démonov noci, ktoré zároveň obmäkčovala prítomnosť lásky, zmyselnosť otvorenej sexuality a jemnosť poetiky.
.
Bravúrne vyskladáný príbeh Gasparovej temnotou zviazanej rodiny pozostáva zo 6 častí vyrozprávaných z rôznych pohľadov rôznych dekád 20. storočia.
.
Myslím, že som nič obdobné zatiaľ nečítal a vuau efekt ma občas postavil na hlavu. Enriquez si ma úplne získala a ten svoj podiel noci si odnášam v srdci.
Túto jej žánrovú špecialitu gotického folk hororu bez váhania zaradzujem do črtajúcej sa TOP kôpky tohtoročných prečítaných kníh.
Veľmi dobre vyrozprávaný príbeh o generačnom vyrovnávaní sa s minulosťou z dopadov vietnamskej vojny a z fatálnych pozemkových reforiem komunizmu.
Príbeh silný, smutnopravdivý, dojímavý aj láskavý.
Vyše 800 stranové pomarančové šialenstvo dokonané a musím povedať, že som spokojný.
Príbeh Priorstva pri pomarančovníkoch je z počiatku trochu rozťahanejší a trvalo mi asi 100 strán kým som sa rozbehol a zahryzol sa doň. Napokon som si túto žánrovku úplne užil. Je v nej hádam všetko, znepriatelené kráľovstvá, draky, intrigy, mágia, láska a hlavne super postavy, ktoré som si naozaj obľúbil. Nehovoriac o tom, že je to aj queer fantasy. <3
Freddie, dievča s vrkočmi, sa po vypuknutí 2. svetovej vojny stáva volavkou holandského odboja. Aj ako šestnásť ročné mladé vtáča s usmiatou tvárou má jasno v tom, čo je nebezpečné zlo a úmerne tomu rastie aj jeho odvaha. Postaviť sa v neľahkých časoch za životy židovských utečencov a za ľudskosť však nie je žiadna hra a drsné okolnosti tak razom menia dievča na ženu. Svojimi činmi ovplyvňuje dianie, no výrazne ovplyvňuje samu seba. Emocionálne vypätie a spracovávanie udalostí umocňuje prvolásková túžba.
.
Príbeh je vyrozprávaný očami tejto mladej odbojárky a práve takéto nazeranie do jej hlavy pôsobí veľmi sugestívne. Vťahovalo ma to do deja tak, akoby som sa ja sám podieľal na dômyselných protinacistických pasciach. Je to veľmi podmanivá fikcia založená na skutočných udalostiach a budí rešpekt pred nadobudnutou mladistvou rozvážnosťou, ktorá je dôkazom, že svet je dôležitejší než my sami.
Vuau, aká výnimočná kniha.
Keď sa ku mne dostala, neskúmal som vopred o čom je a pôvodne som si aj myslel, že ide o román. Je to však faktografia vystavaná z autobiografických memoárov a esejistických rešerší. Olivia Laing na základe vlastnej skúsenosti s osamelosťou sonduje rôzne odtiene Osamelosti známych umeleckých osobností New Yorku z druhej polovice 20. storočia, keď vrcholila kríza AIDS.
.
Plachosť, uzavretosť či netolerovaná inakosť vedie k vnútornej osamelosti.
Tá je následne v emocionálnej a spoločenskej izolácii stigmatizovaná. Osamelosť moderného človeka skrýva túžbu po blízkosti, túžbu byť vypočutý, byť videný a prijatý.
Prehlbovaná oddelenosť nabaľuje ešte viac negatív, podnecuje k hanbe a k pocitu neviditeľnosti a častokrát je záchranným východiskom dneška iba virtuálny svet.
.
Výborné, silné a znepokojivé čítanie o téme, na ktorú sa dá pozerať z rôznych strán a v mnohých vrstvách, pričom pomáha otvárať oči aj myseľ.
Neobišlo sa to bez mnohých oštítkovaných pasáží a odvolávok na diela a zavše som niečo gúglil.
Už teraz môžem povedať, že táto kniha bude medzi mojimi tohtoročnými topkami.
Ostrov stratených stromov je plný zabudnutých spomienok. Tie sú ukryté v pamätiach nemých pozorovateľov, v pamätiach stromov, ktoré vyčkávajú na svoje znovunájdenie, aby mohli prehovoriť a pomohli pochopiť a zmieriť sa s dejinami.
Jedným takýmto svedkom minulosti je strom Figovník, hlavná postava románu, ktorý vyrozpráva popri príbehu lásky aj príbeh cyperského národa s históriou rozpoltenosti. Tá je plná prísloví, povier, stredomorských chutí a ostrovných vôní, no jazví ju národná trauma z občianskych nepokojov a etnickej neznášanlivosti Turkov a Grékov, moslimov a kresťanov.
.
Autorka sa čitateľom prihovára vľúdnym jazykom, citlivými slovami, temperamentne pestrými a zároveň jemne tlmenými ako zemité farby, láskavými slovami čo nekričia, ale šepkajú. Kniha má veľmi dobre namiešanú mnohochuť. Nesie v sebe romantiku, magický realizmus, inakosť, fikciu, históriu a najmä ekologický odkaz, ktorý je okrem prejavenej lásky k rastlinám, k prírode a vyslovenej úcte k stromom ako k živým tvorom, taktiež prenesený aj do stavby príbehu.
.
Haha, toto je ozaj podarený medziplanetárny úlet pre deti od 9 do 99 rokov. :))
Je to poučný aj úsmevný príbeh. Ďalšia čitateľská bašta ako ušitá na leto.
Ak by som mal Vesmírnu plavbu Pterodactyla Kôstku priblížiť cez asociácie, tak má pre mňa šmrnc Stopárovho sprievodcu galaxiou a Malého princa. Moderná sci-fi rozprávka pre všetky vekové kategórie schopné čítať alebo počúvať.
.
Kniha je veľmi pekne urobená a vyvažuje sa v nej autorova nápaditosť, dizajn a ilustrácie. <3
Pred nenávisťou sa nedá ujsť.
Číha všade, aj keď je prezlečená za sen zasľúbenej zeme.
.
Tam, kde číha vlk, je výborný psychologický román zachytávajúci zložitosť identifikovať vznikajúce priepasti medzi rodičmi a dospievajúcimi deťmi v antisemitskej a nevyrovnanej spoločnosti, ktorá priepasti paradoxne prehlbuje.
.
Hneď prvý úryvok príbehu (uvedený aj na obálke) berie dych a vystihuje celkovú náladu knihy. Viac vedieť nepotrebujete. Prečítajte si ju, stojí za to.
.
“Pozerám sa na tieto drobné pršteky, pršteky novorodeniatka, a snažím sa pochopiť, ako z nich môžu vyrásť prsty vraha. Mŕtvy chlapec sa volá Džamál Jones. Na fotke v novinách má oči čierne ako zamat. Môj chlapec sa volá Adam Schuster. Jeho oči majú farbu telavivského mora. Tvrdia, že Džamála zabil on. Ale to nie je pravda.”
Veľké leto na každé leto.
Milých príbehov ako je tento nie je nikdy dosť. Obzvlášť ak v nich môžete nájsť roztrúsené spomienky na svoje mladé letá.
.
Mne samému sa vynárali dávne zážitky z nejedných prázdnin u starkých. Preto bola pre mňa vo Friederovom príbehu najpáčivejšia príjemná atmosféra mladíckej bezprostrednosti a láskavosť starých rodičov, na ktorú sa vekom časom zabúda. Napokon, múdrosť ich pamäte je cnosť a veľa krát môže pomôcť prekonať nejednu prekážku alebo štuchnúť k správnemu rozhodnutiu.
Veľmi vydarená kniha. Zaujala ma hneď pri jej uvedení, za účasti niektorých autorov. Je plná výborných fotografií a zrozumiteľných, pútavých, esejisticky ladených textov, ktoré zaostrujú na naše kultúrne dedičstvo naprieč celým Slovenskom.
Vďaka optike výskumného kolektívu autoriek a autorov z Oddelenia architektúry Historického ústavu SAV sa na architektúru a urbanizmus pozerám inak, a to som ani netušil, že ma to bude tak zaujímať.
