Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
prial by som si viac paperbackov od slovenských vydavateľstiev :)
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Skvelý, precízny a filozofický Barnes.
Podobne ako som to badal pri jeho predošlých knihách, ktoré som zatiaľ prečítal, aj v tejto necháva samotný príbeh prevýšiť literárnosťou.
.
Rozprávač Neil (niečo ako "študent večernej školy") podlieha intelektuálnej príťažlivosti profesorky Elizabeth Finch (EF). Pokladá za bytostne dôležité spoznať ju, poňať jej úvahy, tvrdenia a morálne roviny, ktoré EF zastáva bez moralizovania.
Skrz ich dialógy sa nadhadzujú etické otázky kultúry a civilizácie. Myšlienky o krehkosti ľudského charakteru, o krehkosti vzťahov, manželstva, o krehkosti náboženského presvedčenia, no najmä o krehkosti historickej pravdy. Polemiky o neomylnosti dejín vyúsťujú do analyzovania života posledného pohanského rímskeho cisára Juliána Apostata (a.k.a. Odpadlíka) a začiatku kresťanskej Európy (úvaha: ako by vyzeral svet, ak by nenastala cirkevná doba?!).
Táto téma sa stáva predmetom esejistickej časti knihy, ktorá môže pôsobiť trochu ťažkopádne, avšak historické vsuvky či rešerše presahujúce fikciu, naopak obohacujú vedomosti a podnecujú k ešte väčšiemu záujmu.
.
Ak pri knihe vyhľadávate najmä silný príbeh s prešpekulovanými charaktermi postáv, možno toto nebude pre vás to pravé orechové. Neil je popri (až) preromantizovanej a idealizovanej EF ako slabší čaj. Hoc by sa postavy mohli zdať plochšie či “len” ako sprostredkovatelia informácií, ich poloha je výborná, čo pri Barnesovi nebude náhoda.
Zároveň si myslím, že práve to je autorova doména. Strhávať do sveta svojich fascinácií, nezapáčiť sa za každú cenu a posúvať pritom románovú formu. Tým sa Barnesove knihy pre mňa nestávajú ďalšími z mnohých príbehov, ale naopak jedinečnými dielami.
Vnímanie priestoru pre život je podmienené zmyslami. Ako ľudia, tak aj ostatné živé formy -na spoločne zdieľanej planéte- si nimi definujeme svoju existenčnú bublinu, svoje prostredie (umwelt).
Hranice ľudského prostredia sú teda vymedzené ľudskými zmyslami, a to limituje aj náš súlad s prostrediami živočíchov. Pri vzájomnom pretínaní umweltov sú pre nás často tie zvieracie nezrozumiteľné a nie sme schopní ich dostatočne vnímať, aj napriek tomu, že práve náš druh sa velebí pre svoju inteligenciu.
Na to, aby sme pochopili aký Ohromný svet živočíšnej ríše je, potrebujeme sa naň pozerať nie cez zmysly človeka, ale práve cez tie zvieracie.
A o tom je táto fascinujúca kniha. Poukazuje na rozličné dispozície zvierat, ich komunikačné schopnosti a môže pomôcť porozumieť ich svetu zmyslov, empatizovať s nimi a pochopiť tak aj ich nárok na životný priestor.
.
Ohromný svet je informačne intenzívnejší a nečítal som ho ako beletriu, skôr priebežne podľa chuti. Tak ako Yongova predchádzajúca kniha o mikróboch (Obsahujem davy), ktorou sa u čitateľov zaradil medzi obľúbených popularizátorov vedy (a musím povedať, že už aj mojich), je aj táto jeho tretia kniha kontinuálnou prírodovednou výpravou do obdivuhodnej ríše zvierat a živočíchov. Na mňa to vždy pôsobí vzťahujúco s vuau efektom.
.
Ak máte radi prírodopisné dokumenty, v ktorých je možné dozvedieť sa kadečo zaujímavé, tak toto je kniha pre vás.
Možno napokon zistíte, že Fantastické zvery nie sú len fiktívnym príbehom.
Novinka z edície —klad pozostáva z 3 príbehov, ktoré by síce mohli fungovať ako samostatné poviedky, no predsa ich spája nevyspytateľnosť sledu udalostí.
Vždy niečo s niečím súvisí a akcie citov prinesú skôr či neskôr reakcie následkov. Napokon nikdy nič nie je a nebude ako bolo predtým. Zmena v životoch je nevyhnutná ako keď začiatkom predchádzajú konce a naopak. Samozrejme, záleží nakoľko si takéto interakcie všímame a akú váhu sme im ochotní pripustiť.
Nevo podáva existenciálne melanchólie a vzplanutia aj vyhasnutiu lásky na mnoho podôb. Nepredvídateľnosť emócií vsádza do vnútorného prehodnocovania postáv, čo dotvára intímnu psychológiu. Aj keď citové záležitosti vedia byť poriadne turbulentné a znepokojivé, v autorovom podaní mali na mňa divergencie vzruchov paradoxne upokojujúci efekt. Jeho slová ma obaľovali do zvláštnej tíšivej atmosféry vyrovnávania sa so samým sebou, akéhosi zmierenia sa s rôznymi vzťahovými epizódami, ktorým nie vždy musíme nevyhnutne rozumieť.
Veľmi ma bavia títo súčasní izraelskí autori, či už Gundar-Goshen, Nove aj Keret, ktorých knihy, za čo som naozaj vďačný, prináša vydavateľstvo Artforum.
Hviezdny posol mi prišiel v týchto rozháraných povolebných dňoch veľmi vhod. S touto knihou som sa pozrel na zemské diania z vesmírnej výšky a nazrel na rôzne súvislosti tak trochu inak s vedeckou presnosťou a ľudskou zrozumiteľnosťou. Zhora totižto hranice medzi štátmi a ľuďmi zanikajú, miznú rozdiely a všetko sa zdá byť jasné. Takáto perspektíva môže zmeniť vzťah k planéte aj k ľudstvu, už by to len chcelo, aby si takú reflexiu dokázal urobiť aj človek, čo takéto knihy nečíta, nečíta vôbec alebo sa len rochní vo svojej nepoučiteľnej obmedzenosti.
.
Nevidieť len seba v presadzovaní individuálnych právd, ale vidieť sa skôr ako obyvateľ planéty, ktorú všetci dočasne zdieľame, je pre každého človeka s postupujúcou dobou čoraz viac náročné. Pre mňa osobne je toto fatálny moment pre posun dopredu. Byť schopný zamerať sa na spoločný cieľ a neriešiť osobný prospech, hnev či frustráciu, ako to býva aplikované napríklad v politike, je pravdepodobne jednou z najväčších výziev ľudstva. Ja len dúfam, že niečo ako vyššie dobro je možné aj keď to môže znieť ako nepodstatné klišé alebo naivná utópia.
.
Neil de Grasse Tyson napísal filozoficky ladenú knihu opierajúc sa o fakty vedy a ponúka ňou recept na to, ako pristupovať k civilizačným témam (geopolitika, ekológia, kultúra, rasa, pohlavie, náboženstvo, právo...), ktoré sú subjektívnymi názormi ľudí štiepené a polarizujúce.
.
Nemyslím, že úlohou tejto knihy je naučiť niečo nové (v tuctovomotivačnom slova zmysle). Jej strohé zhrnutia a zaobalenia, naprieč rôznym témam, skôr ponúkajú odosobnené alternatívne pohľady skrz VEDU. Jej prebádaná časť je totižto krištáľovo čistá a môže slúžiť ako argumentačný pilier a opora pri mienkotvorbe, a ja sa to svojou troškou budem snažiť pripomínať tým, čo si nevidia ďalej od nosa.
Aký prívetivý príbeh. Celý čas som sa v ňom cítil veľmi dobre, akoby som sa ocitol u priateľov v Trenčíne na predĺženom víkende.
Nechal som sa nimi zatúlať v úsmevných historkách na nostalgických miestach s bzučiacimi neónmi a tichými tieňmi.
Sledoval som farby ich mesta za premenlivosti svetla a neúnavne, nenáhliac sa (ne)všednosťou dní, som sa prešuchtával medzi regálmi antikvariátu a zachytával frekvenciu priateľstva.
.
Rozsahom zdanlivo drobná, no o to kompaktnejšia a obsahovo značná kniha. Aj toto verné ukončenie magickej trilógie je doplnené peknými ilustráciami, tentokrát z tvorby Juraja Tomana, ktoré náramne dotvárajú náladu príbehu.
.
Veľmi dobre sa mi to čítalo, vlastne ako celá trilógia Lukáša Cabalu.
.
~“Neurochirurg Ejtan Grün zrazí v noci v púšti Eritrejčana a z miesta nehody ujde. Príbeh naberie obrátky keď sa na prahu jeho dverí zjaví na druhý deň žena toho mŕtveho muža a keď prípad začne vyšetrovať Ejtanova manželka Liat.”~
Podľa anotácie by sa dalo čakať, že ide o krimi triler, ale Prebúdzanie levov je skôr vyšperkovaný psychologický román o rozhodenom vnútornom svete potom, ako sa ten vonkajší otočí hore nohami a zároveň nesie spoločensko-politický presah, v otázkach hierarchie a migrácie.
.
Ajelet Gundar-Gošen nachádza zmysel v nenápadných konštaláciach ľudských pocitov, činov, a tomu, čo im predchádza. Píše spôsobom, akoby všetky podprahové, nevypovedané a tiché myšlienky postáv naberali reálne kontúry a stávali sa čoraz viac pravdepodobnými a skutočnými.
Akoby bol človek natoľko dobrý, nakoľko mu nie je vidno do hlavy.
Obnažovanie vnútorných úvah o ľudských nesamozrejmostiach, existenčných strachoch a žiadostivostiach tak príbehu dáva silnú intimitu.
.
Ako okamžitý vie byť rodičovský cit po narodení dieťaťa?
Nakoľko pravá môže byť láska medzi manželmi či partnermi?
Aká dôverná vie byť telesnosť?
Kedy sú morálne úsudky a konania dostatočné humánne?
Ako veľmi musia byť okolnosti zvláštne, aby sa zbúrali hranice vernosti bez kapitulovania lásky?
.
Tajomstvá sú slepé ako oči plné prachu, až sa napokon stávajú klamstvami rútiacimi sa do jamy levovej.
.
Výborné!
.
“V celom meste cítiť pohyb, akoby sa tam, pod mesiacom v splne, po rozbitých uliciach naháňali neviditeľné davy hľadajúce jedlo a teplo. Odtiaľto ich nevidno, ale dobre ich počuť, čo vyvoláva ešte morbídnejšiu atmosféru.”
Ukrývajúci sa ľud pozerá na svet, ktorý sa pod dávkami samopalov a výbuchov čoraz viac zmenšuje. Zabaliť sa do seba a udržať si teplo a pokoj je každodennou nevyhnutnosťou, pretože pustošiace násilie otriasa každým charakterom a poznačuje každú psychiku. Šíriaca tieseň, ponurosť, beznádej a strach zatemňujú tváre obyvateľov, kým sa v prudko meniacej krajine strácajú základy spravodlivého života.
.
Takýto je charakter rozpoložení prítomných v celom príbehu mladého učiteľa Pašu, ktorý sa podujme na cestu za synovcom, aby ho prinavrátil domov z internátu nachádzajúceho sa vo vojnovej zóne Donbasu. Strastiplná cesta spôsobuje Pašovu (a nie len jeho) osobnostnú premenu. V situáciách kedy je najjednoduchšie pred krutosťou oči zatvoriť dochádza naopak k skutočnému otváraniu očí.
Hoc jeho kroky boli sprevádzané ľudskosťou, úsmevnými situáciami a postavami, tie napokon prekryli autorove výrazne autentické opisy ťažoby vojny, ktorá neprináša víťazstvo, len mŕtvu zem bezhybných tiel.
.
Internát je veľmi emocionálna kniha, ale bez pátosu či afektu. Nekompromisne sa dostáva pod kožu. Serhij Žadan v nej nepopierateľným poetickým jazykom pretavil osobné skúsenosti, z aktivizmu na fronte, do silného vojnového románu, ktorý s citom preložil Ondrej Hubinský.
Veľmi odporúčam.
Silný, realistický, zrelý a bez prikrášľovania.
Výborný Barnes v tisíc a jednom príbehu o prirodzenosti tej istej lásky, ktorú je nehodné škatuľkovať.
.
K Dejinám lásky od Nicole Krauss mi tak pribúda ďalšia krásna kniha o nuansách tohoto citu v rôznych životných fázach a za rozličných okolností.
Sebald napísal podivuhodné cestopisné panoptikup o rozličných zaujímavých postavách, zabudnutých miestach, javoch a udalostiach prevažne z anglického prostredia.
Ako kronikár a pútnik obohacuje rozprávanie o úvahy s množstvom reprodukovaných fotografií a láka tak čitateľa na návštevu do spektakulárneho múzea kuriozít.
Tento pestrý text preložený Michalom Hvoreckým na mňa pôsobil precízne a plynulo.
Ak máte radi netradičné čítanie s poetickým nádychom, Prstence Saturna je kniha pre vás.
Cinkanie farebných fliaš
V záhrade skiel
Život na hrane
Zviazanej detskej duše
Bez svetlohry
Bez váhy
Ako Lastočkine (h)lásky
.
Trudnomyseľné a bezútešné je prežívanie osirelého dievčaťa, ktorého vykúpenie z domova je adopciou podupanej moldavskej identity. Biedne radosti malej Lastočky sú úmerné množstvu pozbieraných a predaných fliaš. Život má krehkejší než ich popraskané sklenené dná. S otvorenou vnímavosťou pozoruje okolie v snahe čo najlepšie prijať nové prostredie, podmienky a naučiť sa v nich žiť.
.
Lastočkin príbeh je drsný ako jej červené ošúchané líca od opakovaných faciek uštedrených novou matkou. Tie prichádzajú od Tamary Pavlovny stroho, z nenazdajky, po každej chybnej otázke. Pri čítaní mnou veľakrát trhlo pre krutosť, ktorá šla z neustáleho ponižovania pre vetché osvojovanie ruského jazyka. Zároveň sa na povrch predierala taká zvláštna jemnosť a intimita ako potajme vyhrievaná posteľ po obšití krajky hodvábnej bielizne. Kontrast národností je vyostrený cez mozaiku prevažne ženských postáv zo susedstva, školy, práce a dôverne zrkadlí biedu za zdanlivým leskom socialistickej doby.
.
Traumy po rozpade Sovietskeho zväzu sú v Moldavsku stále živé. Sovietske kolonizovanie, skrz vytláčanie moldavského (rumunského) jazyka ruštinou, zohralo veľkú úlohu pri strate národnej identity krajiny. Práve na jazyk je v knihe kladený silný dôraz a ako je to prekladateľkou spomenuté v doslove cez vyjadrenie samotnej autorky, jazyk je akousi ďalšou postavou románu.
Svedectvom týchto historických skutočností je aj súčasná moldavská hymna (od roku 1994), Limba noastră - Náš jazyk.
.
Sklenená záhrada je silný obrazový smutnokrásny román, ktorý stojí za pozornosť. Dúfam, že o Tatiane Tîbuleac ešte budeme počuť a že slovenskému čitateľovi bude dopriaty preklad z jej diela, podobne, ako to v tomto prípade brilantne predviedla prekladateľka Eva Kenderessy.
