Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
prial by som si viac paperbackov od slovenských vydavateľstiev :)
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Rozsiahly román Toma Wolfa na mňa zafungoval ako stroj času. Zachytenou atmosférou ma vtiahol do 90tych rokov minulého storočia, do neúnavného New Yorku.
.
Popri bohatej plejáde vyšperkovaných hlavných, ale aj vedľajších postáv, je ústredným námetom sila peňazí. Tie udávajú tempo Wall Street a poskytujú pocit neochvejnej moci vyvolených. Jedným takýmto "pánom sveta" je aj Sherman, ktorému sa z dňa na deň otočí nedotknuteľný život naruby a všetok lesk bohatstva tak zmatnie ako klamstvami zanesené svedomie.
.
Wolf v tejto brilantne vyskladanej satire nastavil spoločnosti nekompromisné zrkadlo. Komediálnosť a absurdnosť však len podškrtávajú tragédiu pokrivených charakterov v explózii ľudskej márnivosti. Okrem obnažených motívov konaní postáv dotvárajú realistický dej mnohé zakomponované témy ako spoločenské postavenie, rasizmus, hierarchia hodnôt, občianske práva a mašinéria novinárstva, súdnictva a politiky.
.
Už po prvých kapitolách sa mi v hlave uložili slová "lesk a bieda bohatých" spomenutím si na Balzacovu obsiahlu Ľudskú komédiu (napr. Lesk a bieda kurtizán, r.1838-47), v ktorej realizmom zachytáva tvár francúzskej spoločnosti.
Napokon po dočítaní Ohňostroja márností som sa o balzacovskej paralele dočítal aj v doslove prekladateľa Jána Bajánka a dozvedel sa, že je to hlavná žánrovo-charakterová črta románu.
Žiadnu Ameriku som teda neobjavil, no veľmi sa teším, že som objavil toto skvelé dielo. Myslím, že táto kniha má čo povedať aj súčasnému čitateľovi, koniec koncov márnosťami oplývajú ľudia v každej dobe.
Uf. Začalo to ako nenápadný thriller s rodinnými zápletkami a vykľula sa z toho akútna dystopia.
.
Anotácia naznačuje príbeh matky štyroch detí, ktorej záhadne zmizol manžel z odborárskych kruhov, po tom, čo sa v Írsku dostala k vládnej moci extrémistická strana neonacionalistov. Novovzniknuté tajné zložky polície a hliadky Gardy prinášajú nepokoje, rabovanie, teror a do bežných životov vháňajú nočnú moru. V rozkladajúcom sa systéme sa menia hodnoty a menia sa aj ľudia.
.
Sledovať Eilish, ako sa v takýchto šialených časoch zo všetkých síl snaží o záchranu rodiny, bolo ohromne sugestívne a silné. Pri čítaní vo mne neustále gradovalo napätie a prerastalo až do politickej a sociálnej úzkosti. Napriek (a práve kvôli tomu) poznaniu minulosti našej krajiny, bývalej súčasti východného bloku, ma dej knihy dokázal prekvapiť a zároveň zneistiť. Vidiac ako sa Európa fragmentuje na tenkých pronárodných ľadoch považujem túto tému za viac než aktuálnu. Napokon to najlepšie vidieť v priamom prenose u nás na Slovensku, keď si súčasná vláda robí z vedenia štátu Monopoly a bez okolkov surfuje na vlnách nenávisti. Rozpad demokracie a totalitný režim ma preto desia čo i len v predstavách a dúfam, že sa toho nikdy nedožijem.
.
Knihu veľmi odporúčam, a teda Bookerová cena 2023 za mňa zaslúžená a opodstatnená.
Hneď na úvod musím poznamenať, že nie len Yalom, ale aj Yalomova manželka to so slovami vie. Nečakane pútavé čítanie.
Názov knihy je mierne nadnesený, ale chytľavý, to sa musí nechať. Francúzsko sa môže pýšiť mnohými symbolmi zamilovanosti a Paríž sa považovala/považuje nie len za kolísku umenia, ale aj za hlavné mesto lásky. Napriek tomu kniha nezachytáva patenty Francúzov na lásku. Čo zachytáva, sú skôr dôkladne analyzované dejiny lásky cez francúzsku literatúru (najmä), divadlo, umenie a filozofiu naprieč poslednými deviatimi storočiami. Marilyn Yalom do svojej non-fiction historickej zbierky povyberala naozaj cr?me de la cr?me z bohatého kultúrneho dedičstva lásky tejto krajiny.
.
Chronológia začína v 12. storočí vrcholného stredoveku, keď sa na svetlo sveta predierali nepožehnané lásky, kláštorné tajomstvá, rytierske romance a dvorenia nie len na kráľovských dvoroch. Prehupnutím do novoveku prichádzali iné témy- ľúbostné trojuholníky ako štandard, milenecký apetít ako prejav zdravia. Neskôr to boli osvietenstvo, romantizmus, realizmus, ale aj známa la belle époque a existencializmus. V knihe sa nájdu rešerše o Moli?rovi, Rousseauovi, Stendhalovi a cez Flauberta, Rimbauda, Wilda, Prousta sa dostaneme k Sartrovi, Simone de Beauvoirovej a k Durasovej až po tematické uzatvorenie 21. storočím.
.
Najviac ma pochopiteľne bavili kapitoly o autoroch, ktorých diela poznám. Dozvedel som sa aj množstvo iných zaujímavostí (proste pikošky), no okrem šťavnatého výberu Marilyn Yalom poprepájala storočia a odtiene lásky svojimi úvahami, osobnými príhodami a dopĺňala ich aj psychologickými kontextami.
Táto kniha bola veľmi príjemná záležitosť, dobre sa čítala a myslím, že je vhodná nie len pre knihomoľov a frankofilov.
.
Marilyn Yalom je známa najmä svojimi feministicky ladenými non-fiction dielami- A History of the Breasts, A History of the Wife, a ak nerátam spoluautorstvo s manželom pri knihe Otázka smrti a života, kniha Ako Francúzi vymysleli lásku je prvým slovenským prekladom Yalomovej, a keď som si pozrel inojazyčné edície, dovolím si povedať, že s najvydarenejšou obálkou.
Skúste ;)
Domáce práce hýbu mojim svetom
Prenášam ich z miesta na miesto
Listujem zmyslami zo všetkých strán
Nie len v nedeľu
A na čas ich opäť odkladám
Kým neuvarím pomarančový džem alebo nedoštrikujem sveter
Lebo poézia je pre mňa ako nikdy nekončiaca (domáca) úloha
Stále na mňa čaká a ja sa k nej s obľubou vraciam
Kundera vsádza do hláv postáv úvahy o variáciach identity a ohýba tak moju predstavu o totožnosti človeka. Chantal a Jean-Marco sa vo svojich zabehnutých partnerských mechanizmoch pozorujú a prehodnocujú vzájomné správanie. Všímajú si zmeny a vzťahové nuansy akoby sami seba chceli uistiť, že človek po ich boku je ten, do ktorého sa zaľúbili.
.
Nakoľko môže byť totožnosť človeka totožná s predstavami o ňom z pohľadu iného jedinca? Je možné, že sa skutočná totožnosť s pribúdajúcim vekom, skúsenosťami a životnými okonosťami mení? Može mať niekto viacero totožností, podľa masiek, ktoré si za rôznych situácií každý deň nasadzuje?
.
Ako som si to pri predošlých knihách z "parížskej trilógie" všimol, Kundera sa cez dômyselne vyskladané myšlienky a postavy, tak trochu s čitateľom zahráva. Na mňa to zafungovalo a aj keď z tých troch u mňa ostáva naj kniha Nevedomosť, Totožnosť je vedome tesne za ňou. Tretia kniha z tejto pomyselnej trilógie - Sviatok bezvýznamnosti, bola typovo iná, no bola dobrá, zvláštna a groteskne vtipná.
Názov tejto útlej knihy je nadmieru výstižný. Príbeh zachytáva celý život človeka z rakúskeho horského vidieka na začiatku 20. storočia.
A dá sa vôbec takýto námet obsiahnuť v 115 stranovej knižôčke bez toho, aby ste mali pocit, že ste okolo neho iba preleteli? Robert Seethaler to vo svojom piatom románe elegantne potvrdzuje.
.
Je to smutnopekný príbeh o tom, že aj život obyčajného nenápadného človeka môže mať neobyčajnú veľkosť. Možno to nie je kniha, ktorá ohúri, ale je rozhodne príjemným čítaním, z ktorého ide pokora, ľahkosť a pokoj. V roku 2016 bola na shortliste Man Booker International Prize a ja už pokukujem po Seethalerovej knihe Trafikant.
Reflexie knihy vo forme novinových článkov a dialógov z poslednej dekády dôverne zrkadlia problematické momenty vývoja spoločnosti na Slovensku. Niektoré zachádzajú ešte ďalej do minulosti a ako celok Tváre a dátumy v spätnom zrkadle značne prispievajú ku kolektívnej pamäti. Dozvedel som sa mnoho nového, zrekapituloval poznané a utriedil si obrazy, skutočnosti a názory.
Bútora si ma získal a beriem si za svoj jeho dôraz, že je potrebné si zlomové udalosti pripomínať, aby nám neunikali kontexty doby.
Dôležité je si taktiež uvedomiť, ako to niektoré články zachytávajú, že krušné míľniky majú taktiež svetlé momenty a že každou našou troškou pri odhaľovaní klamstiev a zla môžeme ovplyvniť priestor, v ktorom žijeme.
.
Kniha sa číta výborne.
Veľmi odporúčam.
Ako zvládnuť stratu najbližšieho človeka? Čím vyplniť prázdnotu v srdci a neprítomnosť v priestore? Ako uniesť váhu okolností a udržať duchaprítomnosť, keď sa všetko naokolo zdá byť rozmazané a nedôležité?
.
Rok magického myslenia je autobiografickým memoárom, ktorý nesie tieto chúlostivé témy. Joan Didion v ňom po strate manžela dokumentuje svoje obdobie trúchlenia prelínajúce sa s dcérinou ťažkou chorobou. Všíma si psychologické aspekty smútenia, ale aj to, čo smútok robí s telom. Pomenúva každú emóciu, analyzuje každý detail, selektuje spomienky, pozoruje asociácie z kníh, hudby, filmov a triedi myšlienky, ktoré preskupuje podľa času a oblastí. Ponory do seba sú tak precízne sprocesované, akoby zostavovala recept na vysporiadanie sa so smútkom pozostalého. Jej výpoveď tak pre ňu samotnú naberá hlboký a terapeutický účinok.
.
Musím povedať, že v niektorých momentoch to na mňa neobyčajne doliehalo. V zápätí tú žalostnosť neutralizoval akýsi krásne citlivý a pragmatický prístup. Pôsobilo to odľahčujúco, ako keď sa človek zbaví veľkej časti váhy zo smútivej ťažoby, len čo veci pomenuje a popíše.
.
O autorke som doposiaľ nevedel, napokon toto je prvý slovenský preklad z jej tvorby, ktorého sa výborne zhostila prozaička Jana Juráňová. Osobnosť Joan Didion v doslove knihy približuje Tomáš Hučko a potvrdzuje jej výnimočnosť slovami, že okrem výberu špecifických tém bola u Didion príznačná intimita a otvorenosť, s akou o nich vo svojej širokej tvorbe referovala a nebála sa zachytiť krehkosť vlastnej existencie.
Dúfam teda, že si z diela tejto americkej spisovateľky, esejistky, memoáristky a žurnalistky ešte budeme môcť u nás niečo prečítať.
.
Skvelé.
Holandský dom, na moje prekvapenie, má s Holandskom spoločného len málo, avšak nizozemská duša domu pretrváva akoby bola jednou z postáv románu. Je to veľmi pekná rodinná historická fikcia o súrodeneckej láske, vyrovnávaní sa s nespravodlivosťou, odpúšťaní, stratách a o putách nie len medzi ľuďmi. Príbeh sa odohráva v rozpätí takmer 50tich rokov minulého storočia a navnadzuje príjemnú atmosféru prelínania prítomnosti a prerozprávanej minulosti.
.
Dobre mi padla táto kniha s obálkou dievčaťa z Holandského domu, o ktorú keď som zavadil pohľadom, zavše som si vravel, že si ju raz prečítam.
.
Vy ste ju už prečítali?
Ak ešte nie, tak si ju skúste nachystať na sviatočné dni. Myslím, že takýto typ knihy sa presne hodí na vianočné papučovanie alebo obdarovanie.
Emmanuel Carr?re sa napísaním tejto knihy podujal na husársky kúsok a musím povedať, že sa mu to vyplatilo.
Čítať o časti dejín, v ktorej sa ranné kresťanstvo na úrovni sekty vyformovalo v náboženstvo definujúce Cirkev na nasledujúcich 19 storočí, a to očami agnostika s podrezaným jazykom, je spracovaním nie len lákavé, ale do istej miery aj trúfalé.
(Náboženstvo ako sci-fi?)
Aj keď nerád pri opise dojmov používam slovo zaujímavý, túto knihu to však naozaj vystihuje. Označiť ju druhovo sa nedá úplne jednoznačne a je to hádam aj zbytočné, no ak by som ju mal typovo priblížiť, má prvky autobiografie, historickej faktografie a najmä filozoficko-esejojisticko-historickej fikcie. Veľmi ma bavili autorove alternatívne a špekulatívne interpretácie, s ktorými sa nadmieru priznáva. Téma náboženstva sa mu v mnohom javí ako abstraktné fantasy a náboženské výjavy ako mytológia alebo sci-fi. (Opätovne poukazoval na podobnosti v tvorbe svojho obľúbeného sci-fi autora Philipa K. Dicka).
(Ako to všetko začalo)
Hneď v úvodnej časti sa Carr?re svojim typickým odzbrojujúcim priamym jazykom prihovára čitateľovi a predostiera svoj zámer k napísaniu tohto diela. Odhaľuje v nej svoju skúsenosť s vierou v čase, keď sa sám na niekoľko rokov stal dočasným a značne (pre)motivovaným kresťanom. Reprodukuje svoje staré zápisky a listy. (Neobišlo sa to bez opakovaného zdôrazňovania, že už veriaci nie je, čo pôsobilo trochu ospravedlňujúco). Napokon sa po jeho opätovnom obrátení sa k raciu a skepticizmu sa začal zaoberať otázkou, čo je za fascináciou tohto náboženstva a o aké prisľúbené Kráľovstvo tu vlastne ide.
(Skutky apoštolov)
Ďalšie časti knihy sú venované osobnosti Ježiša a obsiahlemu sledovaniu krokov Pavla a Lukáša od 50teho roku prvého storočia nášho letopočtu. Nechýbajú v nich citácie a výklady evanjelií, no zavše sú sprevádzané prehodnocovaním autora, čo je aj dobre, lebo výpravy do minulosti tak vďaka nej nie sú ťažkopádnym náboženským turizmom, ale hĺbavým pátraním. Hľadanie Kráľovstva medzi reálne možným a nemožným tak bolo fascinujúce, analyticky podnetné, miestami vtipné, ale aj trochu vyčerpávajúce.
A ako to s tým záhadným Kráľovstvom je? Odpoveď môžete vyčítať v knihe a možno vám napovie jeden prerozprávaný minipríbeh:
“-Jeden indický mudrc rozpráva o sansáre a nirváne. Sansára je svet zložený zo zmien, túžob a súžení, v ktorom žijeme. Nirvána je svet, ktorý dosahuje prebudený: oslobodenie, blaženosť. Indický mudrc však hovorí, že “kto robí rozdiely medzi sansárou a nirvánou, nachádza sa v sansáre. Ten kto ich už nerobí, je v nirváne.”
-
Myslím, že s Kráľovstvom je to rovnaké.”
Carr?rov nezameniteľný štýl v Kráľovstve sprostredkoval svieži preklad Kristíny Svrčkovej. Z tvorby autora môžete taktiež okúsiť knihu Limonov (v dostupnom preklade Igora Navrátila), o kontroverznom ruskom spisovateľovi, básnikovi, publicistovi, disidentovi a politikovi Eduardovi Limonovi. Aj tento biograficky ladený román vydalo vydavateľstvo Absynt v prenikavej edícii 100%.
