Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
prial by som si viac paperbackov od slovenských vydavateľstiev :)
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Posledná kniha Paula Austera bola pre mňa tou prvou z autorovho diela. Avšak hneď po prvých stranách som sa však nemohol ubrániť pocitu niečoho známeho, akejsi povedomej asociácie, až mi to napokon docvaklo. Voľný štýl textu a samotný autorov jazyk mi v niečom pripomínali Juliana Barnesa. Tento čisto subjektívny pocit ma veľmi teší a povzbudzuje k ďalším knihám Paula Austera, ktoré som si medzičasom zaobstaral.
.
Sedemdesiatnik Seymour Baumgartner, bývalý profesor filozofie, v jeseni svojho života prehodnocuje prítomnosť opakovaným ponáraním sa do minulosti. Zblízka premieta životné skúsenosti, akoby rozprával príhody pri prezeraní starého fotoalbumu. Najčastejšie a najdôležitejšie rozpomienky sú spojené s jeho zosnulou manželkou. To zásadné v jeho bytí smeruje k dvom kľúčovým momentom, ktoré formovali všetko ostatné: k okamihu, keď ju stretol, a okamihu, keď ju stratil. Ponurejší závan osamelosti v príbehu triezvo vyvažuje nádej, chuť nových dní a prísľub života.
.
Baumgartner je útla kniha, no napriek malému počtu strán som si ju dávkoval po troškách. Príbeh je jednoduchý a zároveň intenzívny, priamy aj kľukatý, smutný aj úsmevný, veľmi prítomný a inokedy zastrený nostalgiou spomienok. Je existenciálne hĺbavý a pravdivý, ako život vie byť, so všetkými odtieňmi, ktoré k nemu patria. Malá veľká kniha, ktorá stojí za to.
Keď som otvoril túto knihu, jej príbeh hneď od prvého momentu ožil hmýrivými farbami a omamnými vôňami orientu. Postavy sa sprítomňovali, miesta sa stávali hmatateľnými a cez poetické opisy som sa dokonale vhĺbil do scén a vnímal krásu detailov. Vyše týždňa som sa takto premiestňoval v čase a mieste. Cestoval som po juhu Indie, aby som počas ôsmich dekád 20.storočia prežil tento trojgeneračný rozvetvený román. Stal som sa svedkom lások aj smútkov a pocítil som dôsledky kolonializmu aj vplyv kastovného systému.
.
Príbeh sa rozvíja v dvoch časových osiach, ktoré sa opakovane striedajú aj pretínajú v desiatich častiach knihy. Na západnej strane južnej Indie, v Kerale, košatie rodokmeň indickej rodiny a paralelne na opačnej strane krajiny, v Madrase, hľadá svoje poslanie mladý glasgowský doktor. Verghese je výborný rozprávač a v kombinácii s početnými kapitolami dodal obom dejovým osiam dobrú dynamiku. Strany mi plynuli samé a čítanie tejto peknej knihy som si užil a dobre si pri nej oddýchol.
.
Zmluva s vodou je príťažlivý príbeh o medicíne, viere a najmä o láske. O láske takej silnej, že obyčajný človek má pocit, že sa mu deje niečo neobyčajné.
Skvelá dokumentárna reportáž sne Seierstad opäť o niečo viac približuje krajinu, ktorej preumravnená viera drží jej nedemokratické opraty. Tri osobné, chronologicky vyskladané príbehy zachytávajú kultúrno-politické premeny Afganistanu za posledných 50 rokov. Príbeh aktivistky v exile, príbeh člena Talibanu a príbeh dievčaťa, ktoré túži po vedomostiach v krajine, v ktorej nie je miesto pre vzdelané ženy. Afganci je silná absyntovka s trpkou príchuťou beznádeje.
Melancholické minipríbehy Záchranky sú na prvé 3 pohľady ako nesúrodé a nesúvisiace poviedky. S každou prečítanou časťou sa však rafinovane poprehadzované fragmenty vyskladávajú do celistvejšieho obrazu. Náhodné prepojenia ľudských osamelostí sa postupne ľahko pretínajú, akoby do istej miery všetko so všetkým súviselo. Nenápadné osudy rôznych postáv nesú v sebe niečo znepokojivé, predurčené a izolované v akejsi potrebe narušiť denné mechanizmy. Do popredia prepájajúcej kulisy (záchranky) sa dostávajú ich osobné rozpoloženia, spochybnenia, zaváhania, povšimnutia, ale aj irónia života.
Spleť nálad dotvára autorov jednoduchý, priamy jazyk, ktorý na mňa miestami pôsobil až úsečne. Obrazy, atmosféra a odkazy myšlienok tak rezonovali o niečo viac. Vďaka súdržnému prekladu Evy Lavríkovej, som si trefnosť a hĺbku tohto nápaditého textu ozaj užil. Harstadova Záchranka sa mi páčila a jej bonusom je, že sa nad jej príbehmi dá premýšľať osve aj dokopy.
Vyskúšajte.
Skvelá a odzbrojujúca kniha. Začína presne tam, kde končí film Vlny, po okupácii Československa v 1968.
Sugestívne zachytenie prehľadných mechanizmov normalizácie, ktoré vyznievajú až kafkovsky absurdne. Nadčasové a dôležité čítanie.
Neľahké životy sú príbehy bežných ľudí, ktorí sa z rôznych dôvodov stávajú občanmi za dverami. Ocitajú sa v rôznych dilemách či nepriaznivých situáciách absurdných dianí, ktorých okolnosti navodzujú pocit bezvýchodiskovosti, či neschopnosti sled udalostí ovplyvniť. Všetky tri Calvinove neorealistické novely (z rokov 1952-1958), z ktorých táto kniha pozostáva, sú ohromne čítavé, dômyselne vystavané, nasmerované a zrozumiteľné. Siete životov postáv povievajú v dôsledkoch environmentálnej ľahostajnosti a spoločenskej krátkozrakosti. Kľučkujú medzi dopadmi systému, korupcie a nekompromisného priemyslu, ktorý v potrebe neustáleho rastu nesie ilúziu stability. Ako prísľub svetlejších zajtrajškov sú akési katarzné momenty, ku ktorým sa skôr či neskôr každá z hlavných postáv dopracuje.
.
Môj prvý Italo a som veľmi spokojný. Neľahké životy tak zaraďujem medzi moje tohtoročné knižné topky, práve pre jeho adresnú zrozumiteľnosť, spisovateľskú presnosť a nadčasovosť.
Intímne
Poetické
Ponuré
Krásne
.
“Temnota ma pokrývala, moje telo schovávala pred sebou samým, predstavoval som si, že ma berie do náručia ako čistú dušu.”
.
“Náhle bol mužom, ktorého som miloval, aj mužom, ktorý chcel môjho milovaného zavraždiť.”
.
A popri anotácii, zo zadnej strany obálky, viac ani písať netreba. Táto knižôčka mi veľmi sadla a chytila ma za srdce. Obzvlášť v upršané dni. Dajte si ju.
.
Vďaka Literárnej bašte, že v priliehavom preklade Michala Talla vydala tento citlivý memoárový prozaický debut Seána Hewitta.
Počas čítania Spúšte som opäť v duchu prežil deň 12. októbra 2022 a ten hrozný čin, teroristický útok v kvír bare Tepláreň na Zámockej ulici. Nabiehali mi zimomriavky a tlačili sa slzy do očí pri pocite strachu a neistoty. Vybavili sa mi dni potom, naakumulovaná pietna bolesť počas zapaľovania sviečok pred Teplárňou, ťažké kroky počas spomienkových pochodov, tlak v hlave a plytký dych od zvieraného srdca.
.
Keď sa večer stala vražda, bol som v kine Mladosť. Pamätám si, ako mi v strede filmu začali vibrovať smart hodinky so správami od sestry, či sme v poriadku. Prv som nerozumel, no vzápätí som si všimol desivé notifikácie Minúty po minúte. Prišlo mi zle a keď sme vyšli von z kina, zmocnil sa ma silný strach. Bývame v blízkosti Zámockej a nevedeli sme čo robiť. Či je bezpečné vrátiť sa domov, keď nad ulicami stále krúžia vrtuľníky a vrah je na úteku?! Ten pocit prepadávajúcej sa pôdy pod nohami a pocit úzkosti sa mi vryl pod kožu. V prenesenom význame, stlačená spúšť vrahom, ktorá násilne ukončila životy Juraja a Matúša, spôsobila do istej miery spúšť vo mne.
.
Kniha je napísaná výborne. V troch častiach zachytáva príbehy o láske a nenávisti. Prvá časť poníma mozaiku reprodukcií vražedného večera, vyskladanú z výpovedí a spomienok od blízkych kolegov, priateľov a rodiny. V ďalšej časti sa odkrývajú dejiny, vznik kvír komunity na Slovensku po Nežnej revolúcii a záverečná časť nesie príbehy v duchu politicko-spoločenského dopadu, pretrvávajúcej démonizácie a agresie voči LGBTI+ komunite.
Spúšť som prečítal v jeden deň so zatajeným dychom. Ďakujem Marekovi, že túto knihu napísal a prajem jej, nech sú jej strany neblednúcou spomienkou, výstražným mementom a odkazom pre čo najširšie spektrum ľudí. Napriek tomu, že sa pri prejavovaní toho, kto som, ešte stále necítim v tomto štáte bezpečne, pevne dúfam, že sa v našej spoločnosti živený strach raz zmení a poskytne oporu v spolupatričnosti, ľudskosti a hlavne právnosti.
.
Prečítajte si ju.
Túto knihu som odkladal nejakú dobu, no som rád, že som sa memoáre vzdelanej Tary Westover napokon odhodlal prečítať. To, čo mi občas po štylistickej stránke škrípalo bolo v porovnaní so silným námetom zanedbateľné.
Skutočný príbeh dievčaťa z mormónskeho prostredia bol miestami dosť drsný. Odhiadnuc od násilností, pred ktorými rodina či komunita zatvárala oči, ma najviac mrazilo z toho, ako spojenie náboženského fanatizmu a nevzdelania dokázalo prekrúcať realitu a podliehať bludom a konšpiráciám.
Dôležitosť a aktuálnosť témy je v dneškoch ešte výraznejšia (neberúc náboženstvo v úvahu).
Ľudia sa zahlcujú rýchlymi informáciami z neoverených zdrojov kadejakých odborníkov nímandov a rapídne hlúpnu.
Nič sa nedá robiť, proste potrebujeme renesanciu vzdelávania. Kým sa tak stane, budeme hovoriť aj o takýchto životných príbehoch.
Aké to je, opustiť svoju rodnú krajinu, keď sa chcete nadýchnuť slobody? Emigrácia zo socialistického Československa do susedného Rakúska, na konci 80tych rokov minulého storočia, rodine Novákových priniesla nové začiatky, no zároveň mnohé výzvy. Pre zapustenie presadených rodinných koreňov je potrebná dvojnásobná adaptačná snaha. Všetkým naokolo predsa treba dokázať, že si novú identitu zaslúžite. Súrodenci Alan a Miša nie sú výnimkami. Chcú zapadnúť, chcú sa uplatniť, nájsť si miesto na život, nájsť lásku, domov a najmä voľným pádom slobodne lietať. Medzitým na povrch vyliezajú dôverne zachytené kultúrne artefakty a v pozadí sa črtajú spoločenské-politické kulisy oboch krajín tej doby.
.
Voľný pád je ozaj pekná kniha. Nezachytáva režim ako taký, ale skôr jeho následky, dopady na osudoch, keď sa človek rozhodne žiť bez cenzúry a obmedzovania slobody. Vďaka prirodzenému prekladu Paulíny Čuhovej sa mi kniha čítala veľmi ľahko a zhltol som ju za pár dní.
