Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
prial by som si viac paperbackov od slovenských vydavateľstiev :)
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Na Boynovu novú knihu som sa naozaj tešil, no po jej prečítaní môžem povedať, že toto nie je úplne moja šálka kávy. Neviem či sa mi niekedy stalo, že by ma postavy tak iritovali. Všetky. Tomu sa až tak vlastne ani nečudujem, keďže sú to naozaj cielene vykreslené karikatúry doby. (Rodina, ktorej životy určuje krivka popularity na sociálnych sieťach a mediálny lynč na otca, keď nesprávne pomenuje transrodovú ženu)
Zámer tejto satiry, ako ho chápem, skutočne nastavuje jasný a nekompromisný obraz pokrivenej doby sociálnymi sieťami. Čo ma však nechávalo na vážkach (a narúšalo vtipnosť) je závan nadradenosti. Takýto bezhraničný výsmech na mňa pôsobil takmer arogantne ospravedlňujúco a pri všetkej tej politickej korektnosti, mi to prišlo až nekorektné. Kniha podnecuje zamýšľať sa a otvára debatu. Nie som si však istý či jej zámer svätia menej citlivé prostriedky, ak je na muške téma rodovej identity. (Miestami mi to pripomínalo he(j)terizmus Matoviča a spol., a to mi v žiadnom prípade vtipné nepríde.)
Zároveň si uvedomujem, že premennou pri vnímaní humoru môže byť aj kontext krajiny. Možno je moje vnímanie ovplyvnené aj tým, že naša tolerancia je oproti tej západnej ešte stále v plienkach, a preto nedokážem mať dostatočný nadhľad. hmm
Každopádne, Boyna mám ako spisovateľa rád. Aj keď mi toto nesadlo, so zvedavosťou si počkám na jeho ďalšiu tvorbu.
Scifičkári si asi povedia, že som objavil Ameriku, no ja som ju skutočne objavil. :)
Z tohto žánru nemám načítaného veľa a pri voľbe knihy som šiel na istotu podľa anotovanej kvality, ktorou Problém troch telies bezpochyby je.
Toto hard sci-fi* je inteligentné a skutočne miestami hard. Keďže nie som astrofyzik ani matematik, niektoré pasáže sa mi javili ako fínčina. Avšak vôbec to neubralo na dojme a zrozumiteľnosti knihy, práve naopak. Je písaná pútavo, dej so zápletkou je výborne vypointovaný a na celkové pochopenie príbehu nie je potrebný žiadny diplom zo spomenutých oborov.
.
V hlavných úlohách, ako nepriatelia čínskeho červeného režimu, sú veda, výskum a intelektuálna rezistencia počas veľkej kultúrnej revolúcie. Na pozadí týchto krušných časov je založená základňa Červené pobrežie, nádejná platforma rozvoja vedy astronomických rozmerov v hľadaní mimozemskej civilizácie.
Zároveň vychádza na scénu záhadná počítačová virtuálna hra Tri telesá. Jej nepredvídateľné levely sú tvorené z meniacich sa civilizácií a sú plné vesmírnych teórií (inak pre mňa ako laika to bola celkom slušná sureálna jazda). Ich rozlúsknutie vedie k poznaniu niečoho vyššieho z reálneho sveta a siaha ešte ďaleko ďalej.
.
Je to parádne. Som rád, že som sa toho nezľakol a už teraz som nažhavený na ďalšiu časť (Temný les) tejto fenomenálnej trilógie Vzpomínka na Zemi.
.
.
.
*wikiokienko:
~ Hard sci-fi - science fiction zaoberajúca sa "tvrdou" vedou, napr. fyzika, astronómia, matematika, biológia, opierajúc sa o logiku a presnosť (napr. Vesmírna odysea, Nadácia (tá ma tiež ešte len čaká))
~ Soft sci-fi - science fiction zaoberajúca sa "mäkkou" vedou, napr. antropológia, psychológia, politológia opierajúc sa viac o emócie a medzivzťahy (napr. Duna)
Nechutne dobré. Ak táto kniha mala vyvolať nechuť, tak to naozaj zafungovalo. Podľa šetrnej (našťastie) anotácie, som netušil, čo to bude za námet a dosť ma to prekvapilo. Z počiatku to malo nádych alternatívnej upírskej záležitosti (menej artovej ako Only Lovers Left Alive a menej naivnej než Súmrak), ale nie, načo aj, keď treba zájsť až do špiku kostí. Inak by to vlastne mohol byť len taký random príbeh o láske a iných démonoch.
Pri všetkých tých zmiešaných pocitoch rôzneho typu (od fuj, fíha, omg chúďa, ble atď.), sa z príbehu čoraz viac vynáral silný vegan etický odkaz súčasnému krvilačnému človeku, známom aj pod krycím menom, všepahltač sapiens obyčajný.
.
Som zvedavý na film, isto pozriem.
Nedá sa mi inak, než súhlasiť s mnohými, že táto knižôčka je naozaj super kjút. Nemal som žiadne očakávania, len potrebu si oddýchnuť pri nejakom milom príbehu, a to sa mi úplne vyplnilo. Zostal mi z neho totálne príjemný hrejivý pocit pri srdci.
.
.
Kiež by sa takýto príklad porozumenia inakosti a prekonania vnútorných strachov dal poľahky preniesť aj do reálneho sveta, všade, aby namiesto predsudkov a opovrhovania bolo dobro definované charakterom a činmi človeka.
Križovatky som vyše dvoch týždňov obzeral vo výklade kníhkupectva, váhal či po nich siahnuť a som rád, že som tak nakoniec urobil. Po prečítaní anotácie som mal totiž obavu, že to bude niečo podobné ako seriál 7th Heaven (pre tých, čo nepoznajú - televízny seriál z deväťdesiatych rokov o rodine kňaza - čiže samé dobro, vyriešený každý problém, zachránená komunita a celý svet atď.) a napokon to bolo skoro ako American beauty (film o rodine, ktorej životy sa pri pohľade z blízka dramaticky deformujú).
.
Postavy americkej rodiny zo 70tych rokov, ktorým Franzen necháva v románe takmer celý priestor, rozhodne nenudili. Dôkladne sa prejavili pri mnohých etických a spoločenských otázkach (vojna vo Vietname, indiánske kmene, postavenie v spoločnosti) a samozrejme aj v otázke viery. Vynárali sa ich pokrivené minulosti, neisté prítomnosti, vnútorné pochybnosti a boje.
"Križovaky" je názov náboženského spolku pre mládež, v ktorom má priestor viera aj neviera. Ponáša sa skôr na psychologický experiment, ako byť lepším človekom.
.
Pre mňa sú križovatky ako metafora na križovatky v nás, pri ktorých si vyberáme svoje ďalšie cesty v živote a ktoré pretínajú cesty iných ľudí.
Križovatky sú ako momenty života, v ktorých každý drží v ruke svoj vlastný morálny kompas.
.
Franzen píše výborne a číta sa ľahko. Ak je jeho meno skloňované s návratom veľkého amerického románu, tak táto jeho posledná kniha to len potvrdzuje.
Prvá časť rodinnej ságy, z pomyselnej plánovanej trilógie "Kľúč ku všetkým mytológiám", má hádam predsa len jednu chybu, a to (ktovie ako dlhé) čakanie na ďalšiu časť.
Zatiaľ sa určite poobzerám po Franzenovej predošlej tvorbe.
.
Super začiatok čitateľského roka. Odporúčam.
Úžasné.
Hodiny sú presne také, ako som si ich predstavoval. Jedna z najlepších kníh prečítaných v tomto roku a radím ju okamžite medzi moje obľúbené.
.
Príbeh odohrávajúci sa počas jedného dňa v troch rôznych časoch, o troch ženách, spája Pani Dallowayová. Virginia Woolfová v tridsiatych rokoch píše knihu Pani Dallowayová, žena v domácnosti Laura Brownová v päťdesiatych rokoch túto knihu číta a emancipovaná Clarissa Vaughanová, na prelome tisícročí, akoby život postavy Pani Dallowayovej žila.
.
Tento dômyselný príbehový triptych nesie výborné asociatívne opisy a citlivé ponáranie sa do ženskej mysle. Odhaľujú sa v nej každodenné pochybnosti, nespokojné existencie alebo driemajúce neistoty a ubezpečovania sa aj v nepatrných rozhodovaniach.
.
Film som videl mnoho krát a soundtrack od Philipa Glassa som vypočul hádam tisíc krát, no knihu som z nejakého dôvodu doteraz nečítal.
Preto, keď vyšlo toto prvé slovenské vydanie, nezaváhal som ani sekundu. Filmová adaptácia je výborná (asi jedna z mála), skutočne dôveryhodná a presná, no kniha je kniha a je rozhodne ešte lepšia.
Pri čítaní sa mi síce v predstavách vynárala Nicole, Julianne a Meryl a v slučkách mi odznievalo Glassove piano a husle, ale nič to neznehodnotilo, ba naopak, bolo to skoro ako 4D knižný zážitok:)
Ak ste Hodiny ešte nečítali, tak teraz je správny moment na túto vybornú knihu, ktorá je skutočne veľkou poctou Virginii Woolfovej.
.
.
.
.
.
.
A nedá mi nepridať úryvok zo scenára záverečnej scény:
.
“Dear Leonard. To look life in the face. Always to look life in the face and to know it for what it is. At last to know it.
To love it for what it is, and then, to put it away.
Leonard.
Always the years between us.
Always the years.
Always the love.
Always the Hours.”
No teda.
Moju pozornosť táto novinka upútala (navonok) minimalistickou a zároveň nápadnou obálkou, ktorá mi evokovala sovietsku vlajku s banánovou nálepkou. Po prečítaní anotácie (netušiac čo od takejto kombinácie čakať) sa moja zvedavosť ešte znásobila a musím povedať, že sa mi kniha výborne čítala, a s každou pribudnutou prečítanou stranou aj ťažšie odkladala. Vzťahový marriage story (+1) má psychologický charakter a páčilo sa mi, že príbeh je vyrozprávaný z troch perspektív, a teda z pohľadu každej postavy. Z odlišných uhlov sa tak odkrývajú myšlienky čo driemu pod povrchom a vo svojej rôznosti nahlodávajú v hlave ako chrobáky. Popri tomto príbehu sa priebežne rozvíja aj ďalší (a pre mňa ešte zaujímavejší) príbeh. Historická (fakto)fikcia o kamarátskom vzťahu Imricha Karvaša (protinacistického odbojára a SNPčkára s antikomunistickým duchom) a Gustava Husáka (s jeho salónnymi husárskymi kúskami viacerých kabátov ala kde vítr, tam plášť).
Oba príbehy vedľa seba plynú až do konca knihy a zo zdanlivej nesúvislosti sa vyprofiluje trefná charakterová paralela.
Pod obálkou knihy sa však v dobre vystavanom deji ukrýva ešte čosi červivejšie, ako len pohnuté osamelosti či politické rošády, ale to si už musíte prečítať sami.
Smelo do toho, odporúčam.
Moja prvá Vanda Rozembergová a určite nie posledná.
Netypický príbeh s dobrým humorom, množstvom zvláštnych postavičiek a s výborným koncom.
.
Do obálky, ktorú ilustrovala sama autorka (teda ako všetky ostatné), som sa ihneď zaľúbil. A áno, musím sa priznať, že (aj ja) som si donedávna myslel, že ide o detské knihy
:)
Z blízkej budúcnosti, v dobe sucha a prachu, keď sú stromy a zeleň exkluzívnou atrakciou, sa cez štyri generácie kanadskej rodiny Greenwoodovcov vrátime do minulosti, v ktorej sa na stromy pozeralo predovšetkým ako na stavebný či spotrebný materiál.
Podobne, ako sú prepletené korene stromov žijúcich v jednej symbióze, sú prepletené ľudské osudy, bez ohľadu na pokrvnú príbuznosť. Každou predošlou generáciou sa príbeh dostáva bližšie k rodinným koreňom a odkrývajú sa tak zaobaľované životy ako rokmi navrstvená kôra stromov.
.
Pekná paralela života stromov a ľudí, dáva spolu s dobre spracovaným konceptom, na prvý pohľad tuctovejšiemu príbehu, veľmi čitateľný šmrnc.
.
Naozaj príjemná oddychovka, vhodná pre širšší okruh čitateľov.
Aj by som si vedel predstaviť sa v tých korunách stromov a v rodinných koreňoch zamotať v ďalšej stovke strán.
Piranesi mi poprehadzoval myšlienky ako architekt sny plné obrátených budov vo filme Počiatok. V záhadných sieňach mytologického labyrintu som sa neraz stratil. Každé zablúdenie však značilo objavovanie nových úrovní prapodivných mikrosvetov, z ktorých som sa stále niečím poučil. Táto originálna kniha je dosť haluška. Precitnutie z metafor je však jasné ako žiarivé prenášadlo v strede labyrintu.
