Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
prial by som si viac paperbackov od slovenských vydavateľstiev :)
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
Námet, záhada a strašidelnosť ma v deji (hoc trošku predvídateľnom, ale nápaditom) bavili. Boli zaobalené do nenáročných oznamovacích viet a dialógov s občasne opakovanými slovami a vytvárali tak ľahšiu formu.
Štýlovo mi čítanie miestami pripomínalo Troch pátračov s atmosférou Stranger Things (ibaže s dospelými hlavnými postavami) spolu s temným rozprávkovým nábojom a jatkami príšer. Táto debutová (povedal by som) young adult hororová oddychovka s páčivou obálkou, je zo slovenských vôd, čo je samo o sebe príjemný fakt. Držím palce.
Autobiografická výpoveď Šarišanky Eleny Lackovej je fascinujúcim príbehom ženy, ktorá v povojnových časoch a nepriaznivých pomeroch robila výnimočnú prácu. Ako pochodeň rómskej literatúry ukazuje cestu k pochopeniu kultúry a tradícii tejto menšiny, o ktorej sa rozpráva tak žalostne málo.
“Rada by som napísala dobré slovo o pravde rómskeho srdca a verím, že sa dočkám toho, aby sa tomu srdcu dostalo dobrého slova od sveta.”
Knihu odporúčam všetkými desiatimi.
Zozbierané pamäti stoviek ženských hlasov z ruského frontu 2. svetovej vojny boli tak intenzívne, že som túto absyntovku čítal priebežne skoro 2 mesiace. Ich naozaj ťažké a dramatické svedectvá hrôz uisťujú v tom, že i ženy píšu dejiny. Ak by som mal odkaz zhutniť do jednej vety, bolo by to jediné - obľúbiť si človeka, pochopiť ho láskou, pretože človek je dôležitejší ako vojna, pretože vojna nemá Ľudskú tvár!
Som unesený.
Moja unesená myseľ zahniezdila v Karvašových vetách.
Jeho spomienkové zápisky sú poviedkovou kronikou zaprášených rodinných tajomstiev, autorových vnútorných svetov, lásky k matke, tvorivosti, medzivzťahov a jeho nevšedných povšimnutí všedností.
Atmosféra knihy je úžasná. Poetické texty sú arabeskami ľúbozvučných výrazov. Sála z nich krása, pokoj, vzletná radosť, ale aj splín, clivota.
Sála z nich harmónia.
Žasnem, ako je ten príbeh výborne premyslený.
Druhá časť trilógie - Vzpomínka na Zemi, prekonala nastavenú laťku troch telies a ku koncu ma odpálila. Gradient má parádny (prvá polovica sa mi videla trochu ťahavejšia a menej akčná, no druhá dosť obrat), je tu rozvinutá psychológia postáv s filozofickým kontextom a politická stratégia. To všetko popri technických cyberpunkových (ak som sa správne žánrovo zorientoval) vymoženostiach a úletoch.
.
Mimochodom (zabudol som sa zmieniť pri prvej časti - Problém 3 telies), tie čínske mená sú úplne spoko. V knihách je zoznam postáv s krátkym popisom. Po prvotnom rozčarovaní som bol hneď zorientovaný kto, čo, pre koho a načo…
Mal som v nich menší chaos ako napríklad niekedy pri Stefánssonových postavách.
Chaconna je ako autentická autobiografia typu Pamäti mladého chlapáka. Novela je skutočne výrazne bukowská, čo autor naznačuje hneď v prvých stranách.
Láskopríbeh tiahnuci sa knihou ako spojivo, som vnímal skôr ako sprievodný (určite nie nudný, práve naopak), moju pozornosť si totiž získali úvahové časti a najmä doplňujúce texty, ktoré sú výborné.
.
Kniha sa ponáša tak trochu na denník (nápadito tomu dopomáha aj obálka). Forma zápiskov ma veľmi bavila aj cez množstvo odkazov (na knihy, autorov, filozofie či hudbu), ktoré boli pre mňa samého ako katalizačné asociácie (a mnohé ako dobré tipy, na ktoré sa pozriem). Z týchto pomyselných hypertextov, k mojím vlastným zážitkom a pôžitkom, som pocítil akúsi generačnú spriaznenosť (možno fiktívnu). Kniha ma preto veľmi bavila a zhltol som ju za podvečer.
Ak máte radi čítanie na štýl dirty beat generation (teda sex, drogy a …klasická hudba?!), dajte si “Šakonu”. Nech už je čímkoľvek, stojí za to.
Je nanajvýš zrejmÉ, že Duško Martinčok do tejto knihy vložil Dušu.
Bolo to cítiť z každej strany a čítanie tak sprevádzal kontinuálny pocit príjemna.
Na príbehu mi bolo sympatické hádam všetko. Mozajkový kolorit postáv, prítomná nostalgia detailov, vzájomná ľudskosť, veľkosť malých činov všednodní a najmä neodškriepiteľná všímavosť voči starším ľuďom.
.
.
Veľmi pekná kniha, ktorá okrieva a vravím si, aspoň jednu takú pani Milku do každého domu, dvora či susedstva.
Okamžik medvěda je opäť veľmi inšpiratívny súbor autorkiných myšlienkových prúdov vo forme článkov, fejtónov a rôznych vsuviek.
Čiže tokarczukizmus <3
.
Kniha (rozdelená do troch častí) je ako panoptikum obsahujúce mnoho ochutnávok rôznych sociálno-kultúrnych diskurzov, ktoré sa vymykajú úvahovým stereotypom.
Do časti Heterotopia zahŕňa práve takéto pochybné, znepokojivé či menej atraktívne témy a úvahami nabáda vyjsť z komfortnej zóny pri všetkom, čo je “iné”. (Heterotopické antitézy týkajúce sa sveta, či práva zvierat, gender trouble, darkroom…).
V časti Cestovné soubory ma veľmi bavili vtipné cestovateľské útržky, ktoré boli ako situačný humor (a miestami ako óda na Amsterdam,…ale niet divu).
Posledná časť knihy Pstruh na mandlích sa mi páčila najviac. Tokarczuková sa v nej opäť predviedla v plnej paráde. Je v nej osobnejšia a otvorenejšia odkláňajúc sa od národnej krátkozrakosti.
.
V istom zmysle to celé môže pôsobiť, že je to kniha o mnohom a zároveň o ničom. No autorkinou silnou stránkou je práve takéto predkladanie návnad, čo spúšťa pozeranie sa na veci inak. Zabrdnutím do rozmanitého spektra tém tak poukazuje na mnohovrstevnosť a viactvárnosť individuálnych právd.
.
.
Kniha je vypredaná, ale dostupná ako e-kniha. No možno vám cvrnkne do nosa niekde v antikvariáte alebo na burze ako mne. Tak či onak, popri beletrii je to výborné spestrujúce čítanie, ktoré si možno dávkovať priebežne.
Stále sa mi totiž potvrdzuje, že Tokarczuk je nadčasová, je ohromne scíčatá a jej myšlienky sú nadmieru podmanivé.
.
.
(kapitolky “Masky zvířat, Prst v soli aneb Krátký příběh mého čtení”, sú použité aj pri jej poslednej knihe, zbore esejí a úvah, Vnímavý vypravěč)
Pôsobivý a hlboký je tento monotónne plynúci príbeh o silnom morálnom zovretí v distingvovanej zdržanlivosti komorných citov.
Tma na poludnie je ako precitnutie zo zlého sna, z ktorého sa stane skutočnosť.
Tento tiesnivý pocit zažije súdruh Rubašov, ktorý sa v jeden deň prebudí ako politický väzeň.
V hlave si prehráva, čo predchádzalo jeho zatknutiu a vyskladáva tak svoj obraz tzv. organizovaného oponenta.
Tieto retrospektívne fragmenty spolu s dianím vo väzení, odhaľujú skutočnú tvár diktatúry autoritárskeho režimu. Ten je v knihe akoby anonymný. Niekedy sa javí ako komunizmus a niekedy ako nacizmus.
Rubašovove konfrontovanie počas výsluchov poukazuje na prispôsobovanie morálneho úsudku súdruhov, ktorí zaslepene urobia všetko pre zachovanie nastoleného systému a udržanie ideológie režimu.
.
Vykonštruovaný politický prípad - súdruh Rubašov vs. Strana, teda štát - má až orwellovský charakter vyobrazenia totalitnej politiky. Zároveň sú tu silné pasáže s hlbokými vnormi do ľudskej psychiky, čo na mňa pôsobilo až kafkovsky existenciálne (dojem z nezmyselnosti výsluchov či bezvýchodiskového odôvodňovania).
.
Je to naozaj dôležitá kniha (orig. z r. 1940) a som veľmi rád, že sa jej doprialo slovenského prekladu.
