Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
prial by som si viac paperbackov od slovenských vydavateľstiev :)
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje aktivity
O publicistovi, aktivistovi a scenáristovi Eugenovi Gindlovi som sa dozvedel pomerne neskoro, priznávam.
(Asi pred polrokom pri knihe Na hrane možného - Rozhovory s T. Hučkom).
Okrem nadšenia a zvedavosti o jeho práci, sa mi okamžite v hlave vynáral pocit, že Gindl bol akýmsi naším “prekliatym reportérom”.
Veľmi ma preto potešilo, že práve vydavateľstvo Absynt prišlo s touto kronikovou poctou jeho novinárskej činnosti.
.
Vo svojich redakčných príspevkoch bol Gindl ako esejovo-rešeršový analytik a fejtónový rozprávač dianí, ktorý s otvorenou mysľou a kritickým okom trefne a zrozumiteľne sprostredkovával videnie sveta.
Jeho intelektuálny kompas roky prinášal zorientovanie sa v politickej, vedeckej, ekonomickej, ekologickej, kultúrnej a spoločenskej oblasti. Takto ohromne sčítaný formoval názory a otváral diskusie, aj keď to neraz bolo niekomu Proti srsti.
.
Súbor jeho skvelých mnoho-tematických článkov (z rozpätia rokov 2006-2021) pôsobí skoro ako encyklopédia a svedčí o Gindlovej výnimočnosti a nadčasovom odkaze súčasnému človeku, keď v dobe dezinformácií je relevantná novinárčina, o ktorú sa dá názorovo oprieť, existenčne dôležitá.
Aj preto sa úplne stotožňujem s úvodnými slovami doslovu Jána Púčeka: “Táto kniha tu mala byť už dávno.”
.
Výborné.
Aká je Sloboda? Aké sú životy rodín strednej triedy z periférie mesta, keď sa hlavní hrdinovia svojimi slobodnými rozhodnutiami uzatvárajú do klietok disfunkcie?!
Sloboda je relatívna a premenlivá.
Niekedy je oslobodzujúca, šťavnatá, niekedy osamelá, trpká a niekedy nie je.
.
Sloboda je silno čitateľný a dialógový spoločenský román. Zrkadlí spôsob amerického života na začiatku 21. storočia a ekologické, ekonomické a politické dianie.
Najvýraznejšia a najpôsobivejšia je psychológia postáv, ktorá sa postupne formuje v dospievaní, v manželstve, v rodine a v medziľudských vzťahoch vôbec a exponenciálne sa vyvíjaja. Pripomína mi to Bildungsroman, čo som pozoroval už pri Franzenovom ostatnom románe Križovatky (možno influence z autorovho štúdia, ktoré absolvoval v Nemecku 1979-82).
.
Sloboda je super, Franzen je návykový a ja si rozhodne dám jeho ďalšie knihy.
Toto je pre mňa ďalší objav z kategórie populárno vedeckej literatúry.
ED YONG je zrozumiteľný, vie zaujať a sprostredkovať mnoho fascinujúcich informácií. Ako už prezrádza podtitulok, táto kniha je o "neviditeľných" mikróboch, ktoré sú všade a všetkým, doslova.
.
Ľudské telo je poriadne ZOO, ktoré skutočne obsahuje DAVY, zhruba 30 biliónov ľudských buniek a 39 bil. mikrobiálnych buniek.
.
Prvé, čo mi pri slove mikróby napadlo, boli bacily, baktérie, vírusy, choroby či smrť. (Spomínate si na tie potvorky v animovanom seriály “Bol raz jeden život :) ).
Negatívne asociácie sa s mikróbmi vezú od 19. storočia (Pasteur, Koch).
Pravdou však je, ako je možné sa v knihe dočítať na mnohých vedeckých poznatkoch a príkladoch, že mikróby nie sú tie/len zlé, ale naopak, sú nevyhnutné pre všetko živé.
.
Mikróby žijú v akejsi symbióze a ovplyvňujú, posilňujú a riadia život svojho hostiteľa.
Zabezpečujú udržiavanie vnútorného prostredia a rovnováhu imunitného systému a naprávajú ho (mikróby napr. stimulujú pro aj protizápalové bunky).
.
Takáto symbióza “dobrých a zlých” mikróbov je existenčne dôležitá napr. v črevnej flóre, ktorú často narúša post-antibiotická doba.
V globálnejšom (a omnoho fatálnejšom) merítku, vzťahy medzi mikróbmi a ich hostiteľmi razantne mení nová geologická epocha, zmena klímy, strata pôvodného ekosystému a drastický úpadok hojnosti živých organizmov.
.
Veľmi zaujímavé čítanie.
Ako Gaudího farebná mozaika sa vyskladáva príbeh barcelonskej rodiny na začiatku 20.storočia, keď zemitý stredovek zakvitol do secesie.
.
Samotný Falcones je maliarom duší svojich postáv a vsádza ich do tejto knižnej pocty Barcelone. Zachytáva umenie keramiky, maľby a architektúry v industralizácii, a to s dávkou chilli lásky a idealizmu počas katalánskych historických udalostí tej doby.
.
Po roku 1900 sa vyhrocoval kontrast nepokojnej politicko-spoločenskej situácie, ktorá o necelých desať rokov prerástla do revolúcie a Tragického/Červeného týždňa. Robotnícka trieda sa búrila proti buržoázii a do povedomia sa dostávalo postavenie a práva žien.
Anarchizmus, libertariáni a revolucionári tvorili čoraz hlasnejší protipól monarchii a cirkvi (ktoré držali všetku moc v krajine), a práve medzi týmito dvoma svetmi sa ocitali hlavní hrdinovia románu.
.
Toto bol môj prvý Falcones a je naozaj ako španielsky Ken Follett. Maliar duší síce nie je až tak prešpikovaný početnými postavami a miestami (čo robí robustný dej dynamickým ako napr. Follettove Piliere zeme či trilógia Storočie), no je farbisto čítavý a precíznou historickou fikciou navodzuje výbornú autentickú atmosféru časov a krajiny.
.
Ak máte radi tento žáner, skúste Falconesa, má čo ponúknuť.
Ja som si napríklad už objednal aj jeho staršie romány (Katedrála moře, Dědicové země), ktorými sa autor preslávil.
Dievča s prezývkou Špina je Malnata. "Male nata" -z taliančiny t.j. zle narodená. Maddalena je skutočne narodená pod nešťastnou hviezdou.
Je to prekliata nešťastnica, na ktorú je vrhnutá špina, čo sa nedá očistiť. Tá špina je totižto usadená len a najmä v samotných očiach ostatných ľudí.
.
Toto je veľmi pekný príbeh o tom (a to bez naivity), ako sa nánosov predsudkov netreba báť. Príbeh odvahy a priateľstva, ktoré nevidí Špinu, ale iba čistú dušu túžiacu po ozajstnom živote. Lebo to, čo sa v knihe skutočne ako špina javí, je predovšetkým zloba z pokrivených úsudkov, z násilností, z mužskej nadradenosti a zloba skrytej špiny pod nechtami koloniálneho národa a časti jeho fašistických dejín.
Výborné.
.
(La Malnata - názov talianskeho originálu)
Magnetický vrch je svojrázne dielo. Z časti pôsobí ako román, z časti ako sociografia a miestami ako súhrn poviedkových príbehov.
Cez psychológiu postáv sa vytvára obraz spoločnosti a hmatateľnými opismi s dystopickým šmrncom zachytáva vnímanie feminizmu, nacionalizmu a ideológie ako takej (význam a účel meniacou sa dobou).
Trio románik je vyrozprávaný zo striedaných pohľadov postáv a autobiografickej fikcie. S dávkou vtipnosti a čudnosti som sa o nich chcel dozvedať viac a viac. Dej mal veľmi pútavý rozbeh, no postupne sa rozpúšťala jeho celistvosť a postavy mi prevalcovali postavičky v rôznych ďalších úrovniach románu.
Zaujímavé čítanie.
Aká krásna prírodovedná kniha o skrytých útrobách zeme. Ocitol som sa s ňou na expedíciách do podzemného vesmíru, kde bádatelia, speleológovia či dobrodruhovia sú jamolezcami, ktorí odhaľujú prírodné a človekom vytvorené svety pod našimi nohami.
.
Rôzne kapitoly dvíhajú opony rozmanitých tajomných siení jaskýň, závrtov a dutín podzemia s presypujúcimi sa piesočnými dunami. Stránky ma zaviedli od obrovskej živej siete koreňov stromov a húb, cez bludiská pod vodou, menlivé ľadové komory až po podzemné krasové rieky, ktoré nevideli hviezdy. Vnáral som sa aj do labyrintov, katakomb, banských šácht a kanálov, ktoré sa pod povrchom zeme vetvia ako neviditeľné mestá. (Podobne ako Gaimanov vymyslený obrátený svet v knihe Neverwhere).
.
Geologické a antropologické fakty sú osadené do výborných opisov prírody s množstvom odvolávok. (Povyznačoval som si skoro každú stranu:). Našli sa aj tiesnivé opisy a boli tak sugestívne, až ma chytali klaustrofobické pocity.
Vynoril sa mi jeden zážitok, prelezenie úzkeho asi 3m (len) priechodu v malej dolomitno vápencovej jaskyni Zlá diera pri Lipovciach (okres Prešov, medzi pohoriami Bachureň a Branisko) a dodnes si pamätám ten ťaživý pocit, že sa nemôžem poriadne nadýchnuť a zrýchlený tep, ktorý mi dunel až kdesi pri spánkoch. (Ten malý tunel, nachádzajúci sa neďaleko normálneho väčšieho priechodu, bol ako možnosť na “vyskúšanie si” pod dohľadom sprievodcu a naozaj mi to stačilo).
.
.
“…aby človek pochopil svetlo, musí byť najskôr pochovaný v hlbokej temnote.”
"Temnota tých nádherných krajín do mňa trochu prenikla, zatienila okraje zraku a ducha."
Záverečná časť fenomenálnej sci-fi trilógie je ohromujúca. Oproti prvým dvom častiam v nej autorova nápaditosť ešte viac expanduje a je vyvrcholením celého príbehu.
Časová os deja (ktorý pochopiteľne premlčím) sa v nastávajúcich érach po 21. storočí rozpína ako samotný vesmír. Prebúdza hibernujúceho čitateľa a posiela ho do ďalekých budúcností a dimenzií v záujme existencie civilizácie. Život na Zemi sa popri tom všetkom zdá byť mravenčo pominuteľný a ľudská rasa nepatrná.
Je to samo o sebe fascinujúce a zároveň dosť znepokojivé, podobne ako keď sa začnete zamýšľať nad desivou nekonečnosťou univerza, ktorého neuchopiteľná abstraktnosť je až frustrujúca.
Trilógia (dokopy šialených 1800 strán) má enormný tematický rozsah a je celistvo vystavaná do sci-fi monumentu. (Ako novopečený fanúšik sci-fi si dovolím povedať, že dala latku pekne vysoko). Zachádza do mnohých vedecko-spoločenských sfér poznania ľudstva a jeho bádania, do kozmickej politiky a spoločnosti, ako aj do intríg, konšpirácií a bojov. Hoc je trilógia dosť technická, plná astrofyziky, kvantovej mechaniky a teórie superstrún, všetko je však podané zrozumiteľne a na rôznych príkladoch pri postupnom čítaní je to pochopiteľné úplne v pohode.
Celkovo sa mi celá séria čítala veľmi dobre. Pri prvej časti z počiatku trochu trvalo zvyknúť si na Cch’-sinov štýl a pri druhej časti sa mi to zdalo trochu rozťahanejšie (okrem výborného posledného celku knihy Temný les, ak to teraz môžem porovnať). Tretia časť trilógie ma opäť stále vťahovala, pričom som žasol nad jej veľkoleposťou a napriek jej hrúbke sa mi čítala najrýchlejšie.
Túto žánrovku preto absolútne odporúčam.
Inak tretej časti sa mi väčšmi hodí anglický názov Death's End, než názov Vzpomínka na Zemi, čo je vlastne názov samotnej trilógie (Remembrance of Earth’s past).
Cartarescu je netradičný rozprávač príbehov, ktorý vyžaduje sústredeného čitateľa. Pred vyše rokom som čítal jeho Solenoid a dočista som z neho odpadával. Z jeho viet som cítil totálne intenzívnu literárnu sýtosť a bolo tomu tak aj teraz.
.
Nostalgia je poviedkovým súborom, v ktorom sa prelína pouličná mladosť, chtíč, veeeľa snovej reality, oplzlosť a podsvetie života. Fauna ožíva a flóra sa transformuje.
Podobne ako pri Solenoide, mal som znova kafkovsko cronenbergovské metamorfózne asociácie.
Autor nešetrí hmýrivou telesnosťou, živočíšnosťou a surrálnosťou.
Jeho poetická duša necháva metaforickú melanchóliu poskakovať pomedzi banálnu ošarpanosť každodennosti až je to krásne.
.
Cartarescu ma opäť odpálil s nadmerne bohatou slovnou zásobou a živou autenticitou. Ak ste od neho ešte nič nečítali, tak odporúčam sa s ním zoznámiť cez poviedky a potom hor sa na Solenoid.
Je to brilantné čítanie nemenej skvelých prekladov.
.
A áno, ak to ešte nie je jasné :), Cartarescu je moja srdcovka!
Vskutku zvláštny román. To boli prvé rozpačité slová, ktoré mi napadli pri rozčítaní knihy.
A ako to dopadlo?
.
Zanietený nadšenec Gustava Flauberta, postarší lekár Braithwaite, kladie francúzskemu autorovi poctu. Snaží sa zrekonštruovať Flaubertove životné "stopy", pričom rieši nejasnú pravdivosť a symboliku papagája. Flaubert sa totižto inšpiroval vypchatým papagájom z múzea a použil ho vo svojej poviedke "Prosté srdce" z knihy "Tri poviedky" napísanej v roku 1877. V poviedke mala hlavná postava Félicité papagája menom Lulu ako domáce zvieratko a neskôr (po jeho smrti, vo vypchatej forme) bol pre ňu akýmsi transcendentálnym symbolom. Papagáj, zdá sa, je alfou a omegou pre pochopenie skutočného Flauberta. (Inými slovami, čudný námet o ešte čudnejšom námete).
.
Tento príbeh je akousi alternatívnou biografiou/čiastočnou fikciou, ktorá je napísaná rôznymi štýlmi. Barnes sa pohráva s formou a (zrejme) aj s čitateľom. Dej nie je vôbec lineárny, má skôr rozkúskovanú štruktúru. Jedna kapitola je písaná historicko-chronologicky, ďalšia ako obhajoba či skúška a iné kapitoly majú rešeršovo-esejistický charakter. Niektoré časti sú ako anekdoty a niektoré pasáže zase pôsobia analyticky, etymologicky, ozrejmujú symboliku, poukazujú na mnohovýznamovosť a interpretujú.
Spozoroval som tu prvky, ktoré sa mi páčili pri niektorých knihách Olgy Tokarczuk, napr. Beguni- podobne fragmentárne a esejisticko ladený román.
Biografické časti (a je otázne či som ich rozlíšil dobre) ma oslovovali menej a naopak, premietané Braitwaiteové myšlienky (filozofovanie ohľadom Flaubertovej povahy, názorov, lások a života vôbec) boli pútave. Každopádne ma bavilo objavovať túto Barnesovu literárnu hru v duchu postmodernizmu.
.
Je to jedinečná kniha, no nie som si celkom istý či sa mi ju podarilo celkom uchopiť. Bola to však výborná čitateľská skúsenosť a určite odporúčam náročnejšiemu čitateľovi (a nie len frankofilom :) ).
