Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
“…nenašla som odvahu podporiť Annu a postaviť sa proti spolužiačkam…Niekedy si veľmi želám, aby som bola výnimočná a mohla si myslieť a robiť, čo skutočne chcem.”
Ku knižke PRETOŽE SI VÝNIMOČNÁ pribudlo “pokračovanie”, ktoré rieši večne aktuálnu tému “ale čo na to povedia spolužiaci/kamaráti/rovesníci”. Tému nesmierne dôležitú, pretože sa jej máloktoré dieťa v istom vývinovom období vyhne.
Malé dieťa je tak spokojné samé so sebou a tak neohrozené predstavami o tom, čo si o ňom myslia ostatní, že sa nám rodičom môže zdať nepredstaviteľné, že by o sebe niekedy pochybovalo. Sama som bola prekvapená, keď dcéra (približne v 11 rokoch) prvýkrát povedala: “Nechcem urobiť to a to, lebo (kamarátka) to urobila a ostatné decká ju vysmiali.”
Je to úplne prirodzená súčasť dospievania - snaha byť akceptovaný rovesníkmi. Je dôležité, aby dieťa vedelo, že to neznamená pretvarovať sa a báť sa povedať svoj názor. No je to ťažké!
V knihe súrodenci Mia a Sven idú na prázdniny k starým rodičom a veľmi sa tam tešia. Už po krátkej dobe si však starká všimne, že Mia sa správa inak. Veľa času trávi na mobile, je rozpačitá, niečo ju trápi. Našťastie má so starkou pekný vzťah a tak jej všetko vyrozpráva. Ako chce patriť k pekným obľúbeným dievčatám, a tak vymenila pestré oblečenie za čierne, počúva hudbu, ktorá sa jej nepáči a dokonca zatajila, že prázdninuje “iba” u starých rodičov na dedine.
Zvyšok príbehu je vlastne dlhý úprimný rozhovor, kde starí rodičia vnukom vysvetľujú, akí sú pre nich výnimoční a aké je dôležité byť sám sebou. A nie v nejakých náznakoch a nuansách, ale pekne “po lopate”. Je to vlastne taká motivačná literatúra pre deti, ale z reakcií detí pri čítaní som si uvedomila, že takéto veci potrebujú počuť priamo, nie v náznakoch.
Tentokrát knižka obsahuje iba samotný príbeh, v tej prvej bola aj časť venovaná rodičom, kde boli tipy, ako sa s deťmi o danej téme rozprávať. To mi tu trošku chýbalo.
Hlavná hrdinka je tretiačka a jej brat prvák, u nás toto obdobie prišlo neskôr (až okolo piatej triedy), preto by som knižku odporúčala čítať s deťmi až vtedy, keď vám osobne dáva zmysel.
DOSPELÉ DETI EMOCIONÁLNE NEZRELÝCH RODIČOV
Toto je jedna z tých kníh, od ktorej som vďaka pozitívnym ohlasom v instasvete čakala oveľa oveľa viac.
Podľa anotácie som si predstavovala, že ako dieťaťu vám ponúkne možnosť uvedomiť si, či vaši rodičia boli/sú vo výchove emocionálne nezrelí, ako sa to prejavovalo/prejavuje, a ako oslobodiť od potenciálnych tráum, ktoré vám toto mohlo spôsobiť. A ako rodičovi vám ponúkne možnosť preskúmať svoju emočnú zrelosť a uistiť sa, že si s deťmi budujete zdravé vzťahy.
V skutočnosti na mňa kniha pôsobí skôr laicky ako odborne, ponúka ničím nepodložené informácie a a je plná príbehov z autorkinej praxe, ktoré ale pôsobia príliš zjednodušene, úplne anekdoticky a väčšinou som v nich nevedela nájst tú pointu, o ktorú sa autorka pokúšala. Vraj nechce útočiť ani obviňovať emocionálne nezrelých ľudí, ale na mňa kniha pôsobila dosť odsudzujúco.
Anekdoty z jej praxe ma asi iritovali úplne najviac. “Jasona vychoval arogantný kritický otec a sebecká mama, ktorí na neho nemali žiadnu trpezlivosť.” “Bethany sa ako 10-ročná celé leto starala o maličkého syna svojho nezodpovedného staršieho brata a jeho novej manželky, ktorí si radi užívali a chodili na párty vždy, keď sa im zachcelo.”
Ako môže jeden klinický psychológ písať tak čiernobielo, jednostranne, úplne bez hĺbky? Pripomínalo mi to skôr Disney rozprávky o zlých macochách alebo Cruele De Vil, ako odbornú publikáciu.
Som si istá, že je to dôležitá téma. Že pre mnohých z generácie našich rodičov nie je ľahké a prirodzené byť emocionálne prístupný a otvorený. Aj pre mnohých rodičov malých detí je téma emócií náročná a vyžaduje veľkú prácu na sebe, aby sme neskĺzli do tých starých zaužívaných fráz typu “Neplač, lebo ti dám na plač dôvod.” Ale táto kniha mi žiaľ nepomohla ani ako rodičovi, ani ako dieťaťu.
PS Ale páči sa mi obálka, tú má kniha peknú.
PS2 Na goodreads som našla názory podobné tomu môjmu, takže nie som jediná, komu kniha nesadla…
“Tak, ako je lietanie únikom z gravitácie do tretej dimenzie, tak je aj veda únikom z obyčajnosti všedných dní, ktorý špirálovito stúpa do stále redších výšin predstavivosti. Poďte, rozprestrime krídla a pozrime sa, kam nás zavedú.”
Richard Dawkins bol prvým profesorom pre verejné pochopenie vedy na Oxfordskej univerzite a jeho knihy sú dôkazom, že túto funkciu zastával právom. Sú odborné, no písané veľmi ľudsky a pochopiteľne. Autor má aj fajn zmysel pre humor, čo je pri takýchto knihách vždy bonus.
NA KRÍDLACH rozpráva príbeh evolúcie lietania od pterodaktyla po osičku tinkerbellu, od Ikara s jeho voskovými krídlami až po medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS. Zastaví sa pri výmysloch Leonarda da Vinci, navigačných superschopnostiach poštových holubov, lietajúcich veveričkách a lemuroch, bizarnom stroji Gossamer Albatross, na ktorom sa dá prebicyklovať Lamanšský prieliv, aj vzdušnom planktóne.
Lietanie rozoberá naozaj zo všetkých strán - prečo zvieratá lietajú, a zároveň prečo nelietajú všetky, ak je to také super… aké sú predpoklady lietania, ako sa do vzduchu postupne dostal človek… aký je rozdiel medzi plachtením, lietaním na pohon a beztiažou… ako lietajú rastliny… Kniha sa uzatvára pohľadom do budúcnosti - za hranice lietania.
Text dopĺňajú a do veľkej miery aj názorne vysvetľujú ilustrácie Slovenky Jany Lenzovej, ktorá do slovenčiny preložila Dawkinsovu knihu Boží blud a potom začala do jeho kníh prispievať ako ilustrátorka. Kresby sú perfektne realistické, niekedy som musela fakt skúmať, či to nie sú fotky. Sú nádherne farebné, prepracované do najmenšieho detailu a naozaj názorne pomáhajú pochopiť text.
Knihu som čítala sama a synovi - nadšencovi pre úplne všetko súvisiace s lietaním - rozprávala zaujímavosti a ukazovala obrázky. Viem si ale predstaviť, že o nejaký ten rok si ju prečíta sám.
Takto si predstavujem kvalitnú vedeckopopularizačnú literatúru. Ak si radi občas prečítate nejakú ľahšiu literatúru faktu a fascinuje vás lietanie, určite vyskúšajte!
Toto som dočítala pred 3 dňami a stále na to musím myslieť. Veľmi silný príbeh, o páre, ktorý zostane uväznený na pustom ostrove. Kniha ani tak nerieši také to fyzické prežitie (aj keď asi je nám jasné, že moderný človek, ponechaný divokej prírode, má veľmi biedne šance dlhodobo prežiť), ako skôr psychické prežívanie muža a ženy, dlhoročných milujúcich sa partnerov, keď bojujú o holý život a keď šanca prežiť do veľkej miery závisí od vnútorného nastavenia človeka a jeho motivácie nevzdať sa.
Akože, môj muž už oči prevracia a odmieta sa so mnou o tom baviť, ocenila by som nejaký bookclub k tejto knihe (a mimochodom, autorka je prvá žena, ktorá na plachetnici oboplávala svet, a kniha vyznieva tak autenticky, až som gúglila, či to nie je opis nejakej jej reálnej skúsenosti).
Táto kniha vás v detskom oddelení kníhkupectva určite prekvapí tým, ako tam evidentne nezapadne. Popri všetkých tých farebných knižkách s milými ilustráciami pôsobí, akoby ju tam niekto odložil omylom.
Ona je to totiž kniha, ktorá NEMÁ RADA ČÍTANIE! Nielenže nechce, aby ste si ju všimli, ona sa vás snaží všemožne odhovoriť od toho, aby ste ju otvorili.
Bola by ale škoda, ak by vás to odradilo, lebo je perfektná. Teda… no… perfektná pre rodičov, ktorí si vedia urobiť z čítania zábavu a vedia trochu popustiť uzdu kreativite. A nepotrpia si na knihy s veľkými posolstvami a mudrovaním, lebo to tu nenájdu.
Táto kniha robí z čítania divokú jazdu. Mení sa na volant, dostane krídla, písmenká sa v nej zmenšujú, potom zväčšujú, všetky R sa premenia na U, potom knihu treba otáčať, držať celou silou, aby sa nezavrela… No skrátka každá strana je nejaké šiši dobrodružstvo, ktoré ocenia deti približne od 4-5 rokov.
Kniha je koncipovaná akože na večerné čítanie pred spaním, ale určite bude mať skôr opačný efekt, tak by som ju odporúčala čítať skôr cez deň a neočakávala nejaký ukľudňovací efekt.
Odporúčame všetkými, dobre sme sa pri nej zabavili.
Očakávala som 50 nejakých zázračných tajomných fráz. Kniha ma prekvapila tým, aké jednoduché a úplne obyčajné vety ponúka, a koľko múdrosti, empatie, slobody, sebareflexie sa v nich skrýva.
Autorka každú vetu predstaví príbehom, v ktorom opíše, ako k nej prišla. Väčšinou ich počula prvýkrát od kamarátov, kolegov, klientov. Potom ponúka ku každej nejaký príklad zo svojej praxe koučky. Na záver vysvetlí, čo nám používanie vety prinesie do života. Harmóniu. Jasnosť. Slobodu. Silu. Sebareflexiu. Voľnosť. Suverenitu.
Nie všetky vety budú rezonovať s každým čitateľom samozrejme. Možno tu nájdete 2-3, možno 20, 30, pri ktorých si poviete “Veď toto píše o mne!” A pravdepodobne tam nájdete aj zopár, ktoré už dávno používate.
Autorka je Nemka a pracuje s klientmi po celom svete, páčili sa mi jej prirovnania rôznych kultúr a ich používania niektorých viet. Napríklad jej skúsenosť, že Američania často a úprimne vyjadrujú obdiv - a vedia prijímať komplimenty, kým mnohé európske národy dávajú komplimenty málokedy - a ani ich nevedia pozitívne prijímať.
V závere knihy je výzva, ktorá vám pomôže tieto vety dostať do praxe. Pretože “Use it or lose it”. Túto knihu nestačí len prečítať a odložiť do poličky. Ak sa vám nejaká tá veta páči a chcete ju začať používať, musíte sa na to aktívne zamerať. Idem si zapísať svoj zoznam viet a trénovať.
Táto knižka by sa mala predávať s varovaním “Nekupovať, ak nechcete hneď začať plánovať rodinný výlet do krajiny vychádzajúceho slnka!” Ja mám v tom po prečítaní tohoto krásneho sprievodcu pre deti napríklad úplne jasno :
Japonsko je sice “len” 8x väčšie ako Slovensko, zato v ňom žije 23x viac obyvateľov. Krajina, tvorená štyrmi veľkými a tisíckami malých ostrovov v Tichom oceáne má všetko - veľké mestá aj divokú prírodu, hory celoročne pokryté snehom aj horúce pláže, sopky aj hrady, najdlhší podmorský tunel aj najsladšie mandarinky na svete.
Kniha je plná všakovakých informácií o Japonsku - od vysvetlenia jazyka a symbolov, cez opis rôznych sviatkov až po zaujímavosti o tom, ako sa chodí na záchod.
Napríklad sa dočítate, ako každý rok od marca do mája prebehne Japonskom čerešňová vlna - kedy postupne od juhu po sever kvitnú japonské čerešne sakury a ľudia sa zúčastňujú na “pozorovaní kvetov” hanami. Alebo o tom, ako komplikovane sa v Japonsku meria čas - s každým ďalším cisárom začína nová éra. Rok 2023 je teda pre Japoncov vlastne 5.rok éry Reiwa.
V Japonsku nie je nezvyčajné vidieť muža, ktorý na chrbte nesie starenku. Je to asi jeho mama, pretože Japonci prejavujú starším veľkú úctu. A nielen seniorom - mladšie deti svojich starších súrodencov oslovujú “vážený starší brat/sestra”.
Dozviete sa o umení správne piť čaj, o tom, ako vzniklo suši, či ako sa Japonci sprchujú či kúpu. O tom, že takmer každý deň niečo slávia, ako maľujú tušom jednoduché obrazy alebo pestujú miniatúrne stromčeky bonsai. Nájdete tu mnoho vecí, ktoré sú známe po celom svete - komiksy manga, mačičku hello kitty, pokémonov, origami…
Záver tvorí jednoduchý slovensko-japonský slovník a zopár receptov na známe japonské pokrmy, ktoré môžete vyskúšať vytvoriť aj doma.
Nemôžem nespomenúť krásne hravé ilustrácie, robia z knižky úplnú čitateľskú lahôdku.
Odporúčaný vek je 8+, tak nejak by som to tipla aj ja, ale ak chystáte cestu do Japonska alebo vaše dieťa prejavuje záujem o túto krajinu, určite je vhodná aj pre mladších čitateľov. Horná hranica neexistuje, kniha zaujme aj dospelých.
Táto knižka sa radí k adventným, keďže sa odohráva pár dní pred Vianocami, ale pokojne si ju prečítajte hocikedy cez rok, nebude o nič menej čarovná.
Píše sa rok 1952 a Londýn je zahalený v smogu. Hlavná hrdinka Penny býva dočasne u svojho strýka na pošte a čaká na návrat mamy, pilotku leteckej pošty. Jeden večer, objaví komunitu maličkých stvorení, ktoré sú chlpaté, okaté, rozprávajú ľudskou rečou a sú skrátka úplne ňuňu. Žijú v podzemí a snažia sa ľuďom doručovať nedoručiteľné zásielky. Ich mená sú frázy z listov a balíkov, ako Sláskou, Pozorkrehké či Kiežbysitubol.
Nebudem moc prezrádzať, ale príbeh je napínavý, dobrodružný, a zároveň zahreje pri srdci, lebo je plný odvahy, priateľstva a láskavosti. Snaď môžem pošepkať, že dobro zvíťazí nad zlom. A pozor! Okrem poštových tunelov pod Londýnom nakuknete aj ku kráľovnej Alžbete do Buckinghamského paláca.
Knižka je vhodná na samostatné čítanie cca od 8 rokov (alebo pre zdatnejších čitateľov), na spoločné čítanie kľudne od 5-6 rokov. Odložte si tip na budúce Vianoce, alebo si kľudne prečítajte teraz.
Aj vy si myslíte, že čierne mačky nosia smolu? …že býky neznášajú červenú a sú agresívne? …netopiere sa nám rady zamotávajú do vlasov? …osy nás rady naháňajú? …holuby roznášajú choroby?
Zvieratá už majú po krk týchto neprávd a klebiet a ohovárania! A rozhodli sa veci uviesť na pravú mieru. V tejto knihe sa vám predstaví takmer 40 zvierat, ktoré väčšinou nepovažujeme za zrovna roztomilé - niektorých sa bojíme, iné sú nám odporné. Každému sú venované 2 dvojstrany. Na tej prvej sú o ňom fámy, klamstvá, povery. Brrrr. Na tej druhej fakty, ktoré dokazujú, že sa ľudia vo svojich predsudkoch jednoducho mýlia a všetky tieto zvieratá sú vo svojej podstate ňuňu stvorenia, a podaktoré aj so superschopnosťami!
Vedeli ste napríklad, že prasa je považované za piate najinteligentnejšie zviera na svete, múdrejšie ako pes či mačka? Že viac ľudí zomrie ročne kvôli domácim elektrospotrebičom, než na napadnutie žralokom? Že lajniak je najsilnejšie zviera na svete v pomere k svojej veľkosti? Že škorpióny vedia prežiť až rok bez jedla? Že celá tá kauza vlka so starou mamou Červenej čiapočky bola jedno veľké nedorozumenie? Nuž dozviete sa veľa fascinujúcich faktov o zvieratách, my sme teda riadne híkali. Bonusom je, že texty sú navyše veľmi vtipné.
Knižka je pre deti od 6 rokov, perfektná na prvé pokusy o čítanie, a samozrejme na spoločné čítanie aj skôr, najmä ak máte doma hltača faktov, ktorého beletria až tak neberie. My doma presne takého jedného máme a informácie v knihe dopĺňal rôznymi pikoškami a informáciami, ktoré o tom-ktorom zvierati čítal už v iných knihách.
My sme sa inak veľmi zabávali aj na ilustráciách - tá prvá dvojstrana vždy zviera zobrazuje desivo, odpudzujúco, špinavo… a na tej druhej je nakreslené tak roztomilo, že sa deti dojímali aj nad medúzou či hyenou.
“Rodičia majú sebavedomie detí vo svojich rukách. Ich prístup môže prispieť k tomu, aby z dieťaťa vyrástol zrelý človek, ktorý pôjde svojou cestou nezávisle od mienky iných.”
Táto malá knižočka je plná múdrosti. Je rozdelená na dve časti. Prvá obsahuje krátky príbeh na spoločné čítanie rodiča a dieťaťa. Mama sa v ňom rozpráva s dcérou o tom, v čom sú jej silné stránky, jej výnimočnosť, a ako nestratiť s vekom tvorivosť a kreativitu. Slovami dcéry: to je taká zlatá knižka! Veru. Príbeh je plný lásky, snahy porozumieť a povzbudiť.
Druhá časť knihy je venovaná iba rodičom a v piatich bodoch im radí, ako sa s deťmi rozprávať, aby sme im dali najavo, že sú výnimočné. Pripomína napríklad, že pokazená hračka sa nám môže zdať ako banalita, ale pre dieťa je to ekvivalent hocijakého dospeláckeho problému, a tak by sme nemali detským problémom uberať na vážnosti či bagatelizovať ich. Rovnako je to s detskými pocitmi, kde deti môžu veľa naučiť aj nás dospelých. Otvárajú nám dvere do svetov, ktoré sme už dávno uzavreli a pomáhajú nám vrátiť sa k podstate života, objaviť v sebe zabudnutú fantáziu a tvorivosť.
Knižka je oficiálne od 5 rokov, ale ja by som asi počkala na vek hlavnej hrdinky - prvý ročník, 6-7 rokov. Rozhodne čítať “one on one” s jedným dieťaťom, pri horúcom kakau či s nejakým dobrým koláčikom.
