Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Koniec druhej svetovej vojny, Florencia. 64-ročná Evelyn, ktorá pomáha zachraňovať umelecké diela. 24-ročný britský vojak Ulysses. Konverzácie o vojne, umení, živote, ktoré medzi nimi vytvoria hlboké, naoko nezvyčajné puto. No počkajú si niekoľko desaťročí, kým sa im osudy opäť prekrížia.
Názov knihy dokonale vyjadruje jej štýl. Všetko mi prišlo pomalé, rozvláčne, naozaj akoby ste pozerali na nejaké zátišie. Prvých cca 100 strán som čakala, kedy sa dej trochu rozbehne. Nerozbehne sa, skôr ponúka pozorovanie obyčajných, jednoduchých ľudí (a jedného veľmi neobyčajného papagája), ktorí sa snažia žiť svoje životy vo veľmi náročnom období. Je tu chudoba, smútok, strata, ale aj priateľstvo, láska, úprimná radosť zo života… A predovšetkým ľudskosť a dobro. Autorka vie vykresliť tak nádherné postavy s veľkým srdcom, pomáhajúce si nezištne v akejkoľvek situácii, že človek ich nemôže nemať rád.
A potom je tu samozrejme krásna, nadčasová Florencia. Obrazy a sochy slávnych umelcov, dobré víno, talianske jedlá. Dej Zátišia sa rozpína cez takmer pol storočia, počnúc rokom 1944. Zachytáva obrovské záplavy, ktoré Florenciu postihli v roku 1966, a o ktorých som doteraz nečítala. Keď si predstavím všetky tie nevyčísliteľne hodnotné obrazy, sochy, fontány, kostoly, ako k nim pomaly stúpa voda a hrozí, že ich nadobro zničí… (Tých momentov, kedy mi kniha dala lekciu z dejepisu, tu bolo viac, a to ma vždy extra poteší.)
Jedna vec, na ktorú som si dlho zvykala, je nepoužívanie úvodzoviek aj napriek tomu, že je tu veľa dialógov. Autori, ktorí toto robia, ma tak trochu iritujú svojou lenivosťou.
A takisto ma nebavilo, ako to celé skončilo, ale nebudem prezrádzať. Celkovo sa neradím k tým, ktorých kniha absolútne nadchla, ale som rada, že som si ju mohla prečítať.
Do rebelskej zbierky nám pribudla tretia kniha, tentokrát zameraná špeciálne na dievčatá a mladé ženy. Tieto hravé ružové Príbehy na dobrú noc nám predstavujú novú generáciu inšpiratívnych dievčat, ktoré formujú náš svet.
Ako hovoria autorky v úvode, rozhodne bolo z čoho vyberať a výsledná kompilácia zahŕňa dievčatá zo všetkých kútov sveta. Je tu napríklad svetoznáma eko-aktivistka Greta Thunberg alebo speváčka Billie Eilish, ale o väčšine dievčat sme doteraz nepočuli. Sú tu výskumníčky, vedkyne a popularizátorky vedy (toto slovíčko sme si museli s deťmi vysvetliť), športovkyne, hudobníčky, podnikateľky, aktivistky (aj to sme si vysvetľovali).
Pôvodným Rebelkám som trochu vyčítala, že je nemožné väčšinou vtesnať život významnej historickej osobnosti na jednu A4-ku a mnohé životné príbehy sú tam tak skrátené, až strácajú zmysel alebo sa vytrácajú dôležité súvislosti. Rovnaký formát je aj tu - text na ľavej strane, obrázok na pravej - tu to ale funguje dobre. Možno preto, že tieto dievčatá ešte nemajú za sebou dlhé, naplnené životy, zatiaľ iba ich krátku úvodnú časť, ktorá sa na tú A4-ku napchať dá.
Jedna z vecí, ktoré deti zaujímali najviac, bolo sledovať dátumy narodenia a vypočítavať vek každej rebelky. Tie najstaršie boli zo začiatku 90-tych rokov, najmladšie neboli o moc staršie ako naša 12-ročná. Pri čítaní o 13-, 15-ročných dievčatách, ktoré už vyštudovali univerzitu alebo vytvorili nový produkt, ktorý úspešne predávajú, sme híkali všetci do radu.
Fakt, že všetky hrdinky v knihe sú zo súčasnosti, veľmi pomáha deťom vnímať ich úspechy ako niečo dosiahnuteľné, niečo, čím sa naozaj vedia inšpirovať. Preto mám pocit, že toto je zatiaľ najlepšia z rebelskej série.
Knižku spolu kompilovalo a písalo viacero - takisto mladých autoriek a a redaktoriek, a - rovnako ako pri ostatných Rebelkách, aj ilustrácie sú dielom kolektívnym. Konkrétne až 50 mladých ilustrátoriek vytvorilo túto stovku portrétov, a výsledkom je krásne pestrá a rozmanitá kniha.
QUIET POWER je akási príručka pre decká, resp.skôr tínedžerov introvertov, ako fungovať vo svete, ktorý favorizuje extroverziu, nestratiť sa v ňom a zostať sám sebou.
V mnohých veciach som sa našla a vrátilo ma to do časov strednej školy, a veľmi by mi vtedy bolo pomohlo takúto knihu čítať. Už len pre to uvedomenie si, že introverti tvoria cca 35-45% celkovej populácie. (Číslo nie je exaktné, lebo neexistuje ani striktná deliaca čiara - človek sa nachádza skôr na akejsi škále.)
Knihu napísala Susan Cain, autorka známej QUIET: The Power of Introverts in a World That Can’t Stop Talking. (V slovenčine vyšla ako Úspešný introvert.) Susan je právnička, no posledných 10 rokov prednáša o tom, ako moderná západná spoločnosť podceňuje schopnosti introvertných ľudí.
Kniha je veľmi praktická, obsahuje stratégie a tipy, ako si pomôcť v škole, v hľadaní kamarátov, pri trávení voľného času aj ako sa zariadiť doma. Sú tu osobné príbehy “obyčajných” tínedžerov aj známych osobností, ktoré sa považujú za introvertov (aj keď by to do nich človek niekedy nepovedal).
V škole rieši najmä ako sa cítiť v pohode vo veľkých priestoroch, aké stratégie môžu pomôcť, keď učitelia vyžadujú ústne odpovedanie pred celou triedou, ako robiť projekty v skupine, ako sa stať (tichým) lídrom. Ako sa pripravovať na ústne prezentácie pred väčším počtom ľudí/spolužiakov.
Druhá časť knihy sa venuje socializácii. Ako si nájsť dobrých kamarátov, či a za akých podmienok chodiť na party, aby z toho mal aj introvert radosť. Ako využívať sociálne médiá vo svoj prospech. Nakoniec opisuje, aké je dôležité, aby doma introvert mal zázemie, kde bude môcť vypustiť paru a načerpať energiu. Ako si nastaviť komunikáciu s rodičmi, aby chápali potreby introverta (ak sú extroverti).
V závere je jedna kapitola venovaná učiteľom, ktorí chcú viac pochopiť deti-introvertov a upraviť svoje vyučovanie tak, aby zohľadnili ich potreby. A takisto jedna venovaná rodičom, ktorí vychovávajú introverta.
Kniha je oficiálne odporúčaná od 9 rokov, ale skôr myslím, že je vhodná pre stredoškolákov. A myslím, že by sa veľmi hodila aj v slovenčine, tak dúfam, že sa jej niektoré slovenské vydavateľstvo ujme.
“Uvažuj o svojej závislosti ako o živom, dýchajúcom organizme, ktorý urobí čokoľvek, aby prežil.”
Lexie je 17-ročná dedička hotelového impéria, ktorej otec “vlastní ten lukratívny priestor niekde medzi mafiou a oligarchami”. Žije v luxusných apartmánoch najdrahších londýnskych hotelov. Chodí v značkovom oblečení, vymetá exkluzívne podniky a má tisícky followerov. A celé dni trávi tým, že lieta v najrôznejších kombináciách drog, od práškov na spanie cez trávu, koks, extázu až po heroín.
Na prvých stránkach knihy je Lexie na úplnom dne. Zobudí sa dezorientovaná, špinavá na zadnom sedadle auta, ktoré ju vezie do (samozrejme luxusného) centra na liečenie závislostí.
Výborné uchopenie témy závislostí. Nielen tej od drog, pretože Lexi sa na odvykačke zoznamuje s ľuďmi závislými na rôznych veciach. Spoločné majú jedno, tá závislosť je pre nich spôsob, ako umlčať, otupiť, nejakú časť svojho života. Príbeh ale nejde do nejakých hlbokých úvah, zdalo sa mi, že sa aj viac mohla autorka povenovať psychickému rozpoloženiu postáv.
“”To nie je drogami, to je tebou.”
Majú pravdu. Viem, že majú pravdu, no je to vyčerpávajúca myšlienka. Znamená to priznať si, že som ešte ani nezačala. V tele už nemám ani štipku drogy, no čo ak drogy nie sú a ani nikdy neboli problém?”
Nebudem tu písať nejaké klišé, že by si toto mali prečítať povinne všetci tínedžeri, ale svojím spôsobom presne to chcem napísať lebo je to fakt výborná kniha (a mimochodom výborný slovenský preklad!)
(Inak párkrát počas čítania som Čistú musela odložiť a predýchať. Aj keď bol dej napínavý, bolo veľmi náročné čítať tie osudy mladých ľudí, ktorí mohli mať naoko všetko na svete a miesto toho bojujú so svojimi démonmi a balansujú na hrane života a smrti.)
Čistá je prvá “časť” z trilógie zvanej Londýn, v ktorej sa autorka zameriava na rôzne témy dôležité pre tínedžerov (a nielen pre nich). Druhá - Meat Market - sa venuje módnemu priemyslu a tretia - Wonderland - zase témam duševného zdravia.
Nie som si istá vekovým odporúčaním 14+ Slovník a preberané témy mi prídu o trochu dospeláckejšie, ale možno to len neviem odhadnúť?
Príbeh Naomi, jej dvoch dospelých dcér Marthy a Willow, a ich partnerov, je príbehom rôznorodosti rodinných vzťahov a takisto neuveriteľnej sily materskej lásky.
Martha a Willow sú úplne rozdielne, až sa ich mama v duchu pýta ako len dve sestry vychované rovnakými rodičmi môžu byť. Úplne som sa s tým dokázala stotožniť. Rodičia viacerých detí, máte to tiež tak?
Autorka ale v knihe krásne vykresľuje, prečo je to tak. Sestry, tak odlišné povahou a postojom k životu, majú totiž odmalička aj iný vzťah s mamou aj (už nebohým) otcom, iné spomienky na detstvo a úplne iné životné skúsenosti, ktoré ich formovali.
Kniha zrkadlí aj nebezpečenstvo nálepkovania detí od útleho veku (ona je tá priebojná, tá sa v živote nestratí… ona je tá nepraktická, tá sa nebude vedieť o seba postarať), čo je pomerne bežná a naoko nevinná praktika v našej spoločnosti. V skutočnosti výrazne ovplyvňuje, akú si človek o sebe utvára mienku a aké životné rozhodnutia robí.
Kniha sa čítala sama a už od prvých strán som ju nevedela odložiť. Príbeh je vcelku nekomplikovaný, rozprávaný z pohľadu viacerých postáv. Je tu kopa lásky v rôznych podobách - tej materskej, ktorá je schopná akejkoľvek obety pre dobro detí (kde je ale jej hranica?), tej tajnej nenaplnenej, tej logickej, rozumnej (vie ale láska byť iba rozumná a logická?) aj tej oddanej, ktorá má potrebu ovládať a kontrolovať. Páčilo sa mi, že tu nebola žiadna prehnaná dráma, pri ktorej by som prevracala oči, aj keď viacero zvratov a odhalených tajomstiev som vôbec nečakala.
Keď k tomu pridám, že sa väčšina knihy odohráva v malebnej anglickej dedinke, v peknom dome na pláži, kde lietajú čajky a počuť rozbíjanie vĺn, je jasné, že ide o ideálne letné čítanie.
PS Keďže som Matky a dcéry čítala hneď po Čistej, dosť výrazne som cítila rozdiel v prekladoch. Tento preklad mi prišiel tak trochu zastaralý, čo samozrejme aj vychádza z veku postáv. Napríklad keď niekto použije frázu: “Dnes by to mladí ľudia povedali takto…” tak by som naozaj očakávala nejakú frázu zo súčasného slovníka. Ale povedať: “Dnes by ho mladí ľudia nazvali fešáčiskom…” To naozaj nie, to by som sa aj ja prepadla od hanby, ak by som také slovo mala použiť.
Návšteva matematického múzea mi pripomenula túto láskavú knihu o profesorovi matematiky, ktorý po autonehode utrpí poškodenie mozgu a pamäť sa mu každých 80 minút resetuje. (Ak by vám napadlo rozmýšlať, či je to reálna diagnóza, tak nie, takto mozog ani pamäť nefungujú, je to čistá fikcia.)
V knihe je pár krásnych príkladov toho, aký je svet čísel fascinujúci. Oveľa viac, ako o matematike, je ale o pekných vzťahoch. Príbeh rozpráva gazdiná, ktorá sa chodí o profesora starať. Postupne sa profesor zblíži nielen s ňou, ale najmä s jej synom Mocom (ktorého nazýva po druhej odmocnine).
Aj napriek tomu, že s ľuďmi takmer nekomunikuje a celé dni trávi so svojimi číslami a výpočtami, a napriek tomu, že si nepamätá nikoho nového a každých 80 minút si musí všetko nanovo pripomínať pomocou papierikov prišpendlených na saku, s Mocom si postupne vytvorí krásny vzťah a neskutočne trpezlivo a s citom mu vysvetľuje matematiku.
Pri čítaní knihy mi neraz napadlo, že by sme možno všetci mali k matematike úplne iný vzťah, keby nás naši učitelia vedeli o nej učiť s takou úctou a láskou, ako Profesor. Keď hovorí o prvočíslach alebo nenápadne nabáda Maca, aby rozlúštil nejaký problém, až sa človek pri čítaní usmieva.
Profesorovu rovnicu určite odporúčam, je to taký ten ľahký, nenápadný príbeh, ktorý zahreje pri srdci.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Ako práve dýchate?
Nijako to nemeňte. Len svoje dýchanie pozorujte a chvíľu o ňom premýšľajte.
Dýchate nosom?
Plytko?
Rozpína sa vám hrudník viac ako brucho?
Cítite pri dýchaní niekde v tele napätie?
Po prečítaní DYCHU od Jamesa Nestora som si hovorila, že ďalšiu knihu o dýchaní asi čítať nepotrebujem. Potom som si ale prečítala tento úvod a chcela som sa dozvedieť viac.
Táto kniha o dychu len nerozpráva, skôr učí, ako svoje dýchanie pozorovať a zlepšovať. Autor vysvetľuje, že naše dýchanie pomáha ovplyvňovať hladinu energie, našu tvorivosť, vie zmierniť stres aj bolesť, pomáha regulovať emocionálny stav. Môže byť kľúčom k uzdraveniu z traumy - to je dokonca jeho osobný príbeh.
Kniha je viac praktická ako teoretická a ponúka množstvo cvičení. Je rozdelená na tri veľké časti. Prvá sa nazýva NÁPRAVA. Cieľom je sledovať a uvedomiť si, ako dýchame, aké chyby pri dýchaní robíme (dýchanie ústami, tesné oblečenie, držanie tela…) a vedome sa sústrediť na ich odstránenie. Hneď na úvod zistíte, aký máte dýchací archetyp. Nasledujú cvičenia na zlepšenie bežného, každodenného dýchania, najmä na dýchanie nosom a správne používanie bránice. Potom cvičenia na zníženie stresu a kvalitnejší spánok.
Druhá časť má názov HLBŠIA PRÁCA a zmeriava sa na prepojenie dýchania a emócií. Všetky emócie - tie pozitívne aj tie negatívne - vedú totiž k reakcii tela. Buď emóciu prejavíme (dýchanie aj emócie plynú, smejeme sa, kričíme, plačeme…) alebo ju potlačíme (čo sa prejavuje zadržiavaním dychu a “uväznením” emócie vnútri).
Tretia časť OPTIMALIZUJTE je niečo ako PhD z dýchania. Sú tu cvičenia ako “Štvorcové dýchanie”, “Dychová pumpa” či “Dýchaj ako rytier Jedi”.
Dokopy je tu 40 cvičení s dychom, a nie je to taká tá kniha na jedno prečítanie, ale niečo ako domáca lekárnička. Bolí ma hlava? Aké bolo to cvičenie, ktoré na to pomáha?
Príručka, ktorú sa rozhodne oplatí prečítať, veď dýchame celý život, tak prečo to nerobiť správne?
VRAHOVIA MESIACA KVETOV je skutočný príbeh z 20.rokov minulého storočia, ale číta sa napínavejšie ako dobrý thriller. Raz darmo, najlepšie detektívky píše sám život.
Americkí Indiáni Osagovia boli koncom 19. storočia vytlačení zo svojej rezervácie v Kansase (do ktorej ich pôvodne zatlačili bieli prisťahovalci). Dôvod? Bielych prisťahovalcov pribúdalo a potrebovali viac územia. Vtedy sa nové pozemky prideľovali v pretekoch. Doslova. Vyznačili sa rozkúskované parcely a záujemcovia sa na pokyn rozbehli a obsadzovali si svoje nové pozemky, ktoré im potom americká vláda darovala. Že toto územie patrilo pôvodným obyvateľom, ktorí tu žili dlhé stáročia, nikoho nezaujímalo.
Osagovia si teda museli hľadať nové územie, kde by sa usadili. Po predošlých skúsenostiach sa chceli vyhnúť pôde, ktorá by mohla byť v budúcnosti pre belochov akokoľvek zaujímavá, lebo vedeli, že by sa opäť museli niekam sťahovať a čo je horšie, voľných území rapídne ubúdalo. Našli si teda skalnatú, na prvý pohľad neúrodnú pôdu v Oklahome a vytvorili si tam nový život.
Pokračovanie ich príbehu je z kategórie “Toto nevymyslíš.” Začiatkom 20.storočia sa totiž zistilo, že toto neúrodné, ničím nezaujímavé územie… skrýva bohaté náleziská ropy. A tak sa z Osagov stali z noci na deň najbohatší ľudia na svete (prenajímali záujemcom prístup k ťaženiu ropy na svojich pozemkoch). Vraj v tom období mal približne každý jedenásty Američan auto - a každý Osaga 11 aut)
Nasleduje obdobie, na ktoré dnes Osagovia spomínajú ako na “Vládu teroru”. Biely muž rozhodol, že Osagovia nevedia míňať svoje peniaze správne - dospelý Indián bol mentálne považovaný vraj za 6-8 ročné dieťa - a tak mali Osagovia poručníkov (samozrejme bielych), ktorí im ich financie spravovali a vyplácali im z nich vreckové. Že to nerobili nezištne a čisto, a že poručníci našli milión spôsobov, ako Osagov okradnúť, kde sa len dalo, asi nikoho neprekvapí.
A nielen to. Osagovia, ktorí mali pozemky, na ktorých sa ťažila ropa, začali hromadne umierať za záhadných okolností. Čo je horšie, nikoho to nejak extra nezaujímalo, dôkazy neboli alebo záhadne mizli, a všetky tieto vraždy zostávali nevyriešené. Až kým sa tomu nezačal venovať novo-vzniknutý Federálny úrad pre vyšetrovanie, ktorý možno lepšie poznáte pod skratkou FBI.
Táto kniha sa mi čítala veľmi zle. Biely človek napáchal voči iným rasám a národom neskutočné zverstvá v presvedčení o osvojej nadradenosti. Dá sa to vôbec niekedy nahradiť, napraviť, vziať späť? Opäť spomeniem v súvislosti s americkými pôvodnými obyvateľmi ďalšiu absyntovku, 27 smrtí Tobiho Obeda. Tá sa čítala ešte o dosť horšie.
Inak sú Vrahovia mesiaca kvetov ale absolútne výborná kniha, nedala sa pustiť z rúk. A na jeseň prichádza do kín film od Martina Scorseseho, s Leonardom diCapriom a Robertom DeNirom, tak ak ste ten typ ako ja, že film jedine po prečítaní knihy, neváhajte.
Kniha plná čísel. Krátke texty, ktoré nevyžadujú nejaké dlhé sústredenie, ale majú taký WOW efekt, že zaujmú každého.
Na úvod sa dočítate, čo všetko vyjadrujeme číslami a čo tie čísla znamenajú. Hovoríme o ROKOCH, keď zisťujeme, aké sú veci staré alebo kedy sa stali, niektoré údaje sú v PERCENTÁCH, meriame VÁHU, VÝŠKU. Počítame KOĽKO je napríklad hviezd vo vesmíre, riešime, aké sú zvieratá či dopravné prostriedky RÝCHLE a zaujíma nás občas, koľko čo stojí PEŇAZÍ.
Nasledujú strany plné čísel, rozdelené do 6 kapitol: vesmír, Zem, príroda, ľudia a kultúra, dejiny, veda a technika.
Deti si pri čítaní dobre trénujú čítanie rôznych veľkých čísel, desatinné čiarky, zlomky a podobne. Takisto rôzne merné jednotky.
Tu je zopár faktov:
Každý deň udrie blesk na rôznych miestach sveta viac ako 3 000 000-krát.
V jahode je približne 200 semien a všetky sa nachádzajú na jej povrchu.
Najvyššia slnečnica, ktorú zaznamenali v Nemecku v roku 2014, merala 9,17 m.
Pre scénu triedenia orechov na bežiacom páse vo filme Charlie a továreň na čokoládu museli vycvičiť 40 veveríc.
Na celom svete sa predalo viac ako 500 miliónov výtlačkov kníh o Harrym Potterovi. Naskladané do raku vedľa seba by viac ako 16-krát obtočili zemeguľu.
Telo dospelého človeka obsahuje asi 1 kg vápnika.
Kniha je fajn aj pre začiatočníkov v samostatnom čítaní, keďže stačí prečítať jednu-dve vety a malý čitateľ je hneď v obraze. Informácie sú dopĺňané aj názornými obrázkami. Náš mladý pán čitateľ preferuje faktografické knihy pred beletriou, a navyše má rád matematiku a čísla, čiže ten knihu nepustil už mesiac z rúk.
Rastliny vôbec nie sú tie mĺkve organizmy bez citov a schopností komunikovať, za aké sme ich dlho považovali. Prečítali sme s deťmi už zopár knižiek o tom, ako sa navzájom dorozumievajú, pomáhajú si, dokonca vychovávajú svoje potomstvo.
Táto rozkošná malá knižka prináša tieto fascinujúce informácie aj tým najmenším deťom, približne od 4 rokov.
Dozvedia sa v nej, ako sú rastliny poprepájané koreňmi, ako si odovzdávajú správy o hroziacom nebezpečenstve napríklad zmenou vône, ako vedia ochotne poslať živiny kamoške v núdzi. Ako prežívajú spolu strach zo sťahovania na nové miesto, ako a kedy zhadzujú kvety, aj ako prejavujú radosť zo života.
Sú to proste skvelí komunikátori!
Stránky knižky sú tvrdé, okrem hlavného textu sú na obrázkoch aj bubliny s vtipnnou konverzáciou rastliniek. Na každej strane je aj odklápacie okienko, ktoré skrýva tú najpodstatnejšiu informáciu.
Jedným slovom krásna knižka, ktorá prináša malým deťom fascinujúce informácie o neskutočných schopnostiach rastliniek okolo nás.
