Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
O knihách, čo ma zaujali, píšem aj tu: https://www.instagram.com/monikabelinova/
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
„Na stupnici od 0 po 10, ako ste spokojný so svojím životom?”
V najťažších chvíľach sa často zamýšľame nad šťastím, snami, plánmi a nádejou na zmenu. Prečo sme šťastní? Čo sa musí prihodiť, aby sme neboli? Aj Daniel vo fiktívnom rozhovore s priateľom, ktorý sedí vo väzení, analyzuje svoj život a zamýšľa sa nad osobným šťastím a svetom, ktorý zanecháme ďalším generáciám. Osud Danielovi naložil na plecia naozaj dosť: stratil prácu, manželka s deťmi musela odísť na opačný koniec krajiny, prišiel o byt, jeho priatelia sa tiež boria v problémoch, no on sa cíti napriek všetkej smole šťastný. Alebo nie?
David Machado vám v románe Priemerný index šťastia naservíruje príbeh o ceste za sebapoznaním. Občas je to dosť temné čítanie, inokedy vtipné, nútiace k zamysleniu. Dialógy medzi postavami sú skvelo napísané, celé to má spád, Danielovu smolu striedajú rôzne komplikácie, absurdné situácie a výsledkom je dobrodružstvo, od ktorého som sa nedokázala odtrhnúť.
„Nemali by sme vedieť oceniť dobré dni až vtedy, keď nastanú tie zlé, táto radosť by nás mala sprevádzať stále, nie až keď sa nám konečne uľaví. No sme odsúdení na to, aby sme všetko vnímali relatívne. Tu a teraz nám nikdy nestačí, neustále zvádzame boj, ktorý nemožno vyhrať, lebo nikdy nám nebude stačiť menej, lebo vždy budeme chcieť viac.”
Táto portugalská literatúra ma baví čoraz viac :)
Viete o tom, že články SME o výsledkoch parlamentných volieb v roku 2020 vytvorila umelá inteligencia? Vďaka automatizovanej žurnalistike mohla redakcia pripraviť 2900 personalizovaných textov s výsledkami pre každú obec v rekordnom čase. Novinári sa teda mohli venovať menej rutinným témam. Pozoruhodné, kam sa médiá od svojho vzniku posunuli…
Filip Struhárik vás v útlej knihe Co je nového v médiích vezme na stručnú, no výživnú a veľmi zaujímavú exkurziu do sveta médií od toho, ako vznikli až po to, kam smerujú a aká je ich budúcnosť. Médiá sa totiž poriadne zmenili a mnohí z nás si ani neuvedomujú, ze by sa mali o tieto zmeny zaujímať.
V dnešnej dobe máme prístup k obrovskému množstvu informácií, sme nimi doslova zahltení, no aby sme rozumeli svetu, je dôležité orientovať sa v tom, ako správy vznikajú a ako fungujú redakčné rutiny a médiá, napríklad tie sociálne, keďže na nich (niektorí) trávime veľmi veľa času a ovplyvňujú nás viac, ako by sme si boli ochotní priznať.
Sú médiá objektívne, nezávislé? Je vlastne správne, aby boli za každú cenu nezávislé? Prečo na nás na každom rohu striehnu dezinformácie, konšpiračné teórie a deepfake? Konšpirátorom veľmi vyhovuje, keď ľudia nevedia, komu a čomu môžu dôverovať. Nie je ani podstatné, aby ste verili nejakému konkrétnemu nezmyslu, stačí, aby ste začali o všetkom pochybovať. A ak strácate pocit kontroly nad životom, je oveľa pravdepodobnejšie, že konšpirácie padnú na úrodnú pôdu…
Fakt výborné čítanie!
Kníh a informácií o holokauste nájdete mnoho (a to teraz nemyslím tie, ktoré ho popierajú alebo ohýbajú, ako sa im hodí). Máloktoré zdroje sú však napísané tak, že po ich prečítaní bude mať bežný človek naozaj jasno v úplnom základe. PREČO sa to vôbec stalo a ako mohla genocída v takom obrovskom rozsahu prebehnúť v srdci civilizovanej Európy v 20. storočí?
Áno, existujú aj komplikované, akademickým jazykom napísané monografie, ktoré sa šoa venujú zo všetkých strán, no z vlastnej skúsenosti viem, že ich lúskanie niekedy bolí :) Peter Hayes vo svojej veľmi triezvej a precíznej analýze Prečo? Ako pochopiť holokaust rozbije túto otázku na drobné, aby veľmi zrozumiteľne, no zároveň dostatočne podrobne a odborne vysvetlil aj nehistorikovi, čo všetko viedlo k tomu, že práve v Nemecku (a nie napríklad v Rusku alebo vo Francúzsku) sa antisemitizmus rozbehol na plné obrátky.
Prečo vlastne práve Židia boli označovaní za pôvodcov všetkých možných problémov? Ako sa Hitler dostal k moci? Prečo boli riešením arizácie a vraždenie, rýchle a radikálne? Bránili sa Židia? Pomáhal im niekto, snažil sa zastaviť túto katastrofu? Prečo/prečo nie? Skončil sa holokaust kapituláciou Nemecka v máji 1945? Čo nasledovalo potom? Poučili sme sa z minulosti?
Kniha je rozdelená na 8 kapitol, ktoré vám odpovedia na tieto a ďalšie otázky, vyvrátia mýty a polopravdy, ktorým možno veríte (napríklad že antisemitizmus vyniesol Hitlera k moci). Nájdete tu vyčerpávajúco vysvetlené spoločenské, politické, ekonomické aj kultúrne príčiny holokaustu v historickom kontexte.
(Nielen) Buča, Mariupoľ či Irpiň nám smutne pripomínajú, že čítať takéto knihy s porozumením je veľmi dôležité. Nezabúdajme na minulosť a neopakujme chyby, ktoré viedli k obludným tragédiám.
Ako viackrát Hayes zdôraznil – pozor na začiatky… Musíme sa naučiť vyrovnať sa s pamäťou a identitou. „Máme sklon obe velebiť s pokrikmi ako „nikdy viac” či „nikdy nezabudneme” a zakaždým, keď ich vyslovíme, sa utvrdzujeme v našom dedičstve a vernosti. Oba tieto zvyky však majú svoje temné stránky.”
“Love worth having shouldn’t hurt, not ever.”
*
“Perhaps the hardest thing of all is just being.”
Pre mladú dedičku hotelového impéria Lexi Volkov je život jedna veľká párty. Ona má predsa všetko pod kontrolou a od závislej trosky má poriadne ďaleko. Keby chcela, môže kedykoľvek prestať, všakže… Jej brat to ale vidí inak, preto ju jedného dňa proti jej vôli naloží do auta a vyloží v odvykacom centre pre prominentov.
Lexi na odvykačke stretáva ďalších mladých ľudí bojujúcich s rôznymi závislosťami. Všetci si však najskôr musia uvedomiť, že majú problém. Drogy, alkohol, toxické vzťahy, sex, prejedanie sa, alebo naopak odmietanie jedla sú len špičkou ľadovca, ktorá z nich spravila úplne iných ľudí. Nečelia pokušeniu, ale životu…
Britská autorka Juno Dawson sa v knihe Clean (v slovenčine Čistá od vydavateľstva Absynt) ani tak nesnažila do hĺbky preniknúť do hlavy závislej osoby a do detailu opísať peklo, ktorým si treba prejsť, kým sa vytrhnete z pazúrov závislosti (hoci sa samozrejme týmto témam venuje), no dotkla sa mnohých citlivých tém, o ktorých by tínedžeri mali čítať. Je veľmi dôležité spoznať samého seba, vymaniť sa z nezdravého prostredia a dokázať prijať pomoc.
Čistá sa číta sama. Postavy sú dobre napísané, príbeh je pestrý, občas drsný a poriadne surový, inokedy vás vezme do bezstarostného tínedžerského sveta, no strhne vás od prvej strany. ***POZOR, trochu spoiler*** Koniec mi síce až tak nerezal a oproti zvyšku príbehu sa mi zdal taký trochu ehm, aj keď asi chápem úmysel, no celkovo je to super kniha.
Zaujímavé, že dnes máme prístup k toľkým informáciám, no väčšina z nás má len veľmi povrchné poznatky o tom, ako svet funguje. Svoj podiel na tom má urbanizácia a mechanizácia, obrovská väčšina obyvateľov je jednoducho oddelená od reality a všetko za nás „odmakajú” stroje. V Amerike je len necelé 1 % obyvateľov priamo zapojené do produkcie potravín, takže mnohí naozaj netušia, či okrem pšenice kombajny žnú aj šošovicu a koľko trvá, kým malé prasiatko „dorastie do bravčovej kotlety”.
V Číne, krajine, ktorá produkuje najviac ocele na svete, len 0,25 % obyvateľov niekedy uvidí odlievaciu linku alebo vysokú pec. A pritom sme od potravín a energie závislí. To, že nechápeme základným procesom týkajúcich sa energie, má na svedomí najmä fakt, že sa oddeľujeme od materiálnych realít a sústredíme sa na digitálny svet dát, pretože všetko ostatné vnímame ako staromódne.
Václav Smil, vedec a odborník na energetiku a životné prostredie sa vo faktmi a štatistikami nabitej knihe Ako naozaj funguje svet sústredí na 7 základných oblastí súvisiacich s našim prežitím a prosperitou od produkcie potravín, energie, cez globalizáciu až po budúcnosť životného prostredia. Vysvetľuje, prečo koniec sveta nie je v nedohľadne, prezentuje množstvo informácií a často aj neuveriteľných skutočností o našej spoločnosti (napríklad že vo svete sa vyhodí až tretina jedla!).
Rastúci dopyt po energiách, potravinách a materiáloch bude čoraz náročnejšie uspokojiť, závislosť na fosílnych palivách len tak ľahko neodstránime. Zmena klímy je problém, s ktorým sa budeme musieť vyrovnať, no aj riziká s globálnymi vplyvmi ako pandémia ukázali, že nie sme veľmi pripravení sa im postaviť (čo ukázali také gumené rukavice). Sme odsúdení na zánik, alebo sa črtá svetlá budúcnosť?
Táto kniha vám veľa osvieti a hoci jej čítanie mi dalo trochu zabrať, stálo za to sa ňou prelúskať.
P.S.: prejdite sa okolo fóliovníkov na pestovanie rajčín v najjužnejšej časti Almeríe pomocou Google Earth…
„Každá epocha má svoj vlastný fašizmus.” (Primo Levi, 1974)
Väčšina z nás si možno užíva pohodičku pri šaláte a koláčikoch, no citát, ktorým začínam tento príspevok, je pálčivo aktuálny a je nutné naň upozorňovať. Ak používate internet, nenávistné prejavy, politické polopravdy, dezinformácie a falošné správy na vás asi vyskakujú z každej strany. Pravicoví extrémisti totiž veľmi rýchlo pochopili, že digitálny aktivizmus dokáže posolstvá z okrajových fór posunúť k ľuďom, ktorí by na ne v offline svete len tak nenarazili. Extrémny či bizarný svetonázor sa veľmi ľahko môže stať virálnym. Čo s tým?
Propaganda šíriaca strach a scenáre národného úpadku, ba ešte horšie, zániku, bola nástrojom fašistov nielen v minulosti. Scenár je v podstate stále rovnaký: vykonštruovať stav núdze či hrozby na základe súčasného sociálneho vývoja (hospodárska kríza, utečenci, covid-19 atď., vyberte si), štylizovať sa do pozície záchrancov ohrozeného sveta a „prebudiť národ”.
Sociálne médiá sú na rýchle šírenie týchto myšlienok medzi masy ideálne, často sa využívajú na vytvorenie určitej nálady v spoločnosti. Spomeňte si napríklad na kampaň „za ochranu nemeckých žien" v súvislosti s imigračnou vlnou. Maik Fielitz a Holger Marcks uvádzajú viacero príkladov, na ktorých môžete pochopiť rozsah problému.
Kniha Digitálny fašizmus je preto veľmi, veľmi potrebným čítaním. Autori analyzujú, ako a prečo sa extrémisti dostávajú z okraja do centra diania, či môžeme ich radikálne tendencie podkopávajúce hodnoty, na ktorých stojí demokratická spoločnosť, hodnotiť ako fašizmus. Veľmi zrozumiteľne sa venujú technikám digitálnej manipulácie a prinášajú charakterovú štúdiu našej spoločnosti.
Kritické myslenie a overovanie informácií (nielen) v digitálnom svete z dôveryhodných zdrojov by po všetkom, čo máme ako ľudstvo za sebou, malo byť samozrejmosťou. Ako ale účinne bojovať proti digitálnemu fašizmu? Riešenia nie sú jednoduché, no diskusie o tomto probléme sú viac než potrebné.
„Niekedy sa treba obmedziť na ochranu slobôd.”
Kiež by si Digitálny fašizmus osvietil čo najviac ľudí...
Niekto tu mal tuším zmysel pre humor, keď pomenoval africkú krajinu neradostne známu vysokou mierou korupcie Burkina Faso. V preklade to totiž znamená “krajina čestných”. Za názvy niektorých chemických prvkov zase môžu škriatkovia, vo vitamínoch môžete zacítiť závan ťavieho trusu… Nuž, pôvod slov je poriadne fascinujúci, niekedy aj slušne zamotaný alebo aj vtipný či dokonca ironický.
Po prečítaní tejto knihy si možno budete dávať bacha pri používaní niektorých expresívnych slov, najmä ak nimi kričíte na potomkov, ale som si istá, že vám napadnú vhodní kandidáti, ktorých na huncútov bez výčitiek povýšite…
Ivana Krekáňová vás v knihe Etymológia záhadná aj zábavná vezme na exkurziu naprieč krajinami, dejinami a v pätnástich kapitolách vám ukáže čaro pátrania po pôvode slov, ktoré každodenne používame a ani sa nezamýšľame, ako sa k nám dostali a čo všetko formovalo náš jazyk.
O niečom som už síce vedela, no zaujímavého a obohacujúceho čítania bolo v knihe neúrekom. Kedže sa momentálne učím ukrajinčinu (pekne od piky), celkom ma zaujali názvy mesiacov. Tak teda aj malá pikoška odo mňa: český květen a ukrajinský označujú dva rôzne mesiace.
Kniha je aj krásne spracovaná a ak to ešte náhodou neviete, chcete ju čítať. Jednu chybu predsa len má. Je KRÁTKA, prosím si viac! Ak by som si ju nezaobstarala už počas kampane na startlabe, pod stromček by som si ju šupla určite. Perfektný darček :)
Včera som sa vybrala na výlet do Francúzska a z vizuálneho hľadiska to bola čistá nádhera! Celú cestu som si vizualizovala podľa krásne spracovanej knihy Francúzsko krížom krážom, fantázia mi pracovala na plné obrátky a aspoň takto som sa preniesla na miesta, ktoré som zatiaľ nenavštívila.
Autorka, Slovenka žijúca vo Francúzsku, v knihe prináša obraz krajiny galského kohúta a prenesie vás do povestných viníc, voňavých pekární, ktoré lákajú na všakovaké dobroty, ocitnete sa na trhoch, odskočíte si obdivovať prekrásne katedrály, okúsite miestnu gastronómiu…
Takmer každý kúsok Francúzska si nesie svoj vlastný fascinujúci príbeh, alebo je niečím špecifický. Mária Danthine Dopjerová vám počas svojich ciest po krajine naservíruje pestrú ochutnávku z rôznych regiónov, aby ste sa nasýtili atmosférou, akú môžete zažiť len tam.
Text je ako drobné sústo, po ktorom možno dostanete chuť na ochutnať z Francúzska viac. Knihu zdobia krásne ilustrácie a nájdete v nej aj zopár receptov.
Pes hlavou dolu od Clémentine Erpicum je už na prvý pohľad krásna knižka. Zdobia ju milé ilustrácie od CÄäT, nuž a obsah tiež nezaostáva. Ocitla sa u mňa doma akurát vtedy, keď som sa po nekonečnom kolotoči chorôb pustila do jogy, čo asi nebude náhoda :D
Tak sa teda zhlboka nadýchnite, usaďte sa na podložku, zapnite si relaxačnú hudbu a do aromalampy nakvapkajte príjemnú voňavú esenciu. Atmosféru by sme mali. Chcete svoje cvičenie dostať na iný level? Túto knihu potrebujete čítať! Síce sa s ňou nezdokonalíte v jogových pozíciách, no poodhalí vám príbehy za jednotlivými ásanami a ich fascinujúcu symboliku. Jogové pozície spoznáte v kontexte staroindických eposov Rámajána a Mahábrhárata a možno vďaka príbehom o zvieratách, mudrcoch a božstvách lepšie pochopíte, čo a hlavne prečo robíte.
„Človek je súčasťou vesmíru a zároveň aj v sebe nesie vesmír - ak jogín spozná svoju vlastnú dušu, spozná aj univerzálnu dušu. Uvedomenie si tejto jednoty je kľúčovým princípom jogy.”
Nepoviem nič nové, ak skonštatujem, že joga má priaznivé účinky nielen na naše telo, no blahodarne vplýva aj na našu dušu: nerozvíja len fyzickú schránku, ale aj pomáha nájsť i psychickú rovnováhu. Táto kniha výborne dopĺňa klasické knihy o joge a umožní vám ju spoznať aj z iného uhla. A že teda je zaujímavý :)
Niektoré pozície vzdávajú úctu koncom a začiatkom, „javom, ktoré dodávajú večnosti rytmus”, iné prinášajú poučenia, kladú dôraz na disciplínu, ďalšie podnecujú k etickým, filozofickým či politickým úvahám.
45 príbehov o ásanách dopĺňa stručný obsah Rámajány, Mahábháraty, slovníček sanskrtských termínov, zoznam postáv a božstiev aj register pozícií. Ak aj nie ste v tejto oblasti zorientovaní, toto dosť pomôže zostať v obraze.
Každý, kto cvičí jogu a chce prostredníctvom symboliky preniknúť hlbšie, si nepochybne príde na svoje. Kniha pobaví aj milovníkov mýtov a legiend. Ja sa k nej ešte určite budem vracať.
Ako dobre poznáte nášho východného suseda?
Britská historička Anna Reid v diele Krajina na okraji prináša prehľad dejín Ukrajiny od úplného začiatku až po dnešné smutné dni. Prvú časť napísala v 90. rokoch, v časoch, keď sa Ukrajina ako novovytvorený štát hľadala a zmietala v hospodárskom kolapse. Druhá časť vznikla na etapy a zachytáva časy, keď sa Rusko v roku 2004 pokúšalo ovplyvniť prezidentské voľby, v roku 2014 obsadilo Krym a časť Donbasu a v roku 2022 rozpútalo na území Ukrajiny vojnu.
Súčasné udalosti nie sú pre Ukrajinu žiadnou novou situáciou. Jej dejiny sú plné vzbúr, pogromov, občianskych vojen, hladomoru, bojov za samostatnosť, keďže bola rozdelená medzi susedov: Litvu, Rusko a Poľsko, neskôr Rusko a Rakúsko či medzi svetovými vojnami medzi Rusko, Poľsko, Československo, Rumunsko a nezávislosť získala až po rozpade Sovietskeho zväzu. Dotýka sa i vývoju vzťahov s týmito krajinami a nezabúda ani na významné osobnosti, ktoré majú v dejinách Ukrajiny svoje miesto.
Autorka veľmi zrozumiteľne zhrnula časy Kyjivskej Rusi, kozácke povstania, hladomor, ale aj oranžovú revolúciu, Majdan až po súčasnosť. Ukrajinu nevykresľuje len ako obeť, poukazuje aj na temnejšie časy, hľadanie národnej identity, aby ste si mohli utvoriť čo najrealistickejší obraz o krajine, rozlohou väčšej ako Francúzsko a počtom obyvateľov prevyšujúcej Veľkú Britániu, ktorá sa po rozpade ZSSR pokojne mohla stať hospodársky najúspešnejšou postsovietskou republikou. Kde sa stala chyba, že svoj potenciál stať sa jednou z najbohatších krajín sveta nevyužila?
Keď si knihu prečítate, dozviete sa nielen to, ale možno pochopíte, prečo dnes Ukrajinci bojujú za svoju krajinu s takým zápalom a odhodlaním.
Veľkým plusom je chronológia v úvode, mapujúca všetky podstatné historické míľniky. Zostáva už len dúfať, že pokračovanie tejto časovej osi bude oveľa optimistickejšie.
Na záver už len odcitujem slová klasika: „Ruská vojnová loď, choď do ***!”
