Miškine knižky Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Čítam, keď mám čas. A niekedy aj vtedy, keď nemám.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje čtenářské kolekce
Miškine knižky Moje aktivity
Toto potrebujeme. Viac chápania. Viac chápadiel. Osmonoha do každej rodiny! Alebo teda radšej nie, keďže nežijú moc dlho, nech svoj život strávia v mori... ale podstatu chápeme. Toto je tak feel good kniha, na akú som čakala celý rok. Tento rok síce nie je dlhý (je ešte len február), ale Marcellus mi v ňom chýbal, aj keď som o tom doteraz nevedela. Príbeh osmonoha, ktorý odrátava dni v zajatí a jeho pohľad na ľudí bol skutočne osviežujúci. Príbeh dôchodkyne, ktorá si privyrába upratovaním. Ocot a citróny, vážení. A do tretice príbeh smoliara, ktorý nikdy nič nedotiahne do konca, ale hľadá svojho otca. Maturitné prstene a ročenky konečne majú svoj dôvod existencie a nie sú len finančným zárobkom pre zlatníkov či fotografov. Zamilovala som si všetkých troch, najviac asi toho s tromi srdciami... je tak... srdečnejší. :)
Knihu odporúčam a nechávam si ju. Ešte idem hľadať iné chobotnicoidné knihy, aj keď neverím, že budú takto láskavé.
Absurdný námet - dostať faktúru za život, ktorý ste žili doteraz. Rátajú sa všetky výnimočné okamihy! Dobré, aj zlé. Podobný dojem som tuším mala aj z knihy Čitateľ z vlaku o 6:27, alebo z filmu Amélia z Montmartru... Je to také zvláštne a zároveň aj pekné, miestami až filmové...
Keď nad tým teraz premýšľam, asi by som bola tiež miliónová dlžníčka... ;-) A vy?
Je to klasická detektívka, inšpirovaná Agathou Christie, akurát prostredie je mrazivé, severské. A ak hľadáte postavu s telesným znevýhodnením, tu ju nájdete...
mne sa príbeh páčil a vraha som neuhádla.
Obálka je čiernobiela a jednoduchá a vďaka nej som po knihe siahla. Obrázok síce trochu zavádza (hlavnou postavou nie je smrť, ale niečo iné, nadprirodzené), zlovestný zámok by sa mi tam hodil viac, ale nemusí to byť také priamočiare. Autorka príbeh napísala tuším už v roku 1974, ale neskôr ho prepracovala, aby v ňom boli spomenuté mobily, počítače a telefóny. V anotácii sa spomína dej, takže ho opakovať nebudem. Gotické strašidelné príbehy sa mi vždy páčili a tu sú študentky vystavené záhadným snom a paranormálnym javom. Je to napínavý príbeh s mierne strašidelnou atmosférou - ak ste niekedy spali na posteli s baldachýnom, alebo boli na mieste, kde lampy len zaženú tiene do iného kúta, a kde je chodba ukončená zrkadlom, tak viete o čom hovorím. Vlastne by mal byť označený ako YA s hororovou atmosférou starých gotických románov, kde je hlavná hrdinka odlúčená od blízkych, a kde jej hrozí šialenstvo...
Keďže ma nejakým spôsobom seklo, jediná aktivita, ktorú som včera zvládala bez bolestí, bolo čítanie.
Zlaté enklávy som si chcela šetriť, ale nešlo to. Dej letel veľmi rýchlo, a tak ako El prežila Scholomanciu, nestihla si ani vydýchnuť, že je von zo školy, či trúchliť za Orionom, hnevať sa na zvyšok sveta, už bola zase na cestách, kde bolo treba zachrániť ďalšie mesto. Postupne zistila, za akých príšerných podmienok enklávy vznikajú, a aj prečo sú tak výnimočné zlaté, ktoré túžili vytvoriť ešte jej rodičia. Splnenie proroctva nejde vždy priamočiaro. Aj tu bolo potrebné veľa obetavosti, priateľstva a - ako vždy - many. Ku koncu som aj slzu vyronila, tak som sa ponorila do deja, že mi aj bolo ľúto, že sa to skončilo. Cesta do pekla býva vyznačená najlepšími úmyslami, stačí sa raz odkloniť a využiť cudziu bolesť, obetovať toho najlepšieho a na takomto zhnitom základe začat stavať? To Galadriel s priateľmi nedopustila a som jej vďačná za vytrvalosť, s akou pácha dobro.
Najviac sa mi páčili tie najstaršie časti miest, enkláv, kde sa prelínala realita v priestore a v kombinácii s časom to až tak nakoniec nevyzeralo úplne reálne. Ak by to sfilmovali, bolo by to náročne preniesť na plátno, ale stálo by to za pokus. Každopádne, táto séria stojí za prečítanie.
ACH! MÔJ! BOŽE!
Toto nemohlo takto skončiť, nemohlo!!!
Takže, ukľudním sa... a zase sa mi to vráti! Tá posledná veta, ktorá mi rozbije srdce...
Čo tomu predchádzalo? Nech to pôsobí akokoľvek divne, El má priateľov a prekvapivo, môže sa na nich spoľahnúť. Držia sa jej aj napriek jej pokusom udržať si ich od tela, majú ju radi a rešpektujú ju a občas aj nezištne pomôžu. Lebo to kamaráti robia. Pomáhajú si. A aj ona, predurčená na zničenie sveta, zachraňuje životy nových študentov. Udržať nažive toľko detí je však neskutočná drina... Stále je tu množstvo malov, príšer a démonov, ktorí útočia na kohokoľvek, popritom sa treba venovať aj učeniu a nie je ho ľahké. Ak neuspeješ na skúškach, škola ti to dá vyžrať. Neustále byť v strehu je na tínejdžerov veľa a vôbec nečudujem, že to už nechcú prežívať zas a znovu... A navyše je tu drsná taktika školy, ktorá tiež vyzerá, že študentov zabíja...
Chcela som knihu pôvodne hodnotiť o hviezdičku menej, lebo príbeh sa spočiatku vlečie (aj napriek kvantu akcií). Jednoducho, hlavná hrdinka nie je milá a nesnaží sa zapôsobiť. Jej postrehy sú však vtipné a postupne som si ju obľúbila.
Čo sa týka školy samotnej, blížia sa záverečné skúšky a začne črtať plán a odvtedy ma príbeh vtiahol do deja tak, že som ani nedýchala.
Romantická línia je taká, že... som si hovorila, no dobre, keď musí byť, nech je na 100% gýčová. A na pozadí vraždiaceho prostredia bola dokonalá. :)
utorkin štýl písania milujem, odkedy som mala tú česť s knihou Stanica 11. Nie je to prvoplánová zbesilá jazda… všetko pomaly plynie a rozvíja sa, prepletá sa a vrastá jedna línia do druhej, jeden motív rozvíja ďalší, odpojí sa a zase sa vráti ako bájny Uroboros; nevieme kde je koniec a kde začiatok, to prepojenie je dokonalé. Postavy sú od seba vzdialené aj storočia, na istom mieste počujú zvláštne zvuky, hudbu a ovlyvňujú sa navzájom viac, ako by chceli. Klasické etické rozhodnutia pri cestovaní časom a otázky, ako zistiť, či žijeme v simulácii? Realita znamená pre každého niečo iné a aj drobné rozhodnutia majú následky. Zaujímavosťou je aj inšpirácia pandémiou.
Odporúčam napríklad priaznivcom kníh Kazuo Ishiguro, Karin Tidbeck, či Jeff VanderMeer.
Hm... konečne Jaroš... tajne som dúfala, že dostane sólovku. :) A podarilo sa. A aj som mu priala, nech si niekoho nájde, a že bude chvíľu aj vo svojom živle. Mučenie a tresty som si predstavovala pomerne živo, nechcela by som byť na mieste dotyčných vinníkov. A vlastne celkovo som si to čítanie naozaj užila. Detektívka bola v detailoch poslabšia (vrah mi bol jasný), chýbali mi Stein aj Barbarič, ale Jaroš je pomerne schopný.
Pár historických detailov ma prekvapilo (v dobrom), takže prižmúrim oko a hodnotím na plný počet hviezdičiek.
Ako sa kuchárovi darí vyriešiť kulinárske zločiny s medzinárodným presahom? S trpezlivosťou a bohatstvom vplyvných, ktorým záleží na vyriešení vraždy a očistenie mena. Xavierov mecenáš má peniaze, ktoré pomáhajú pri pátraní. Pri slávnostnej večeri, na ktorú bola pozvaná len vybraná klientela, zomrie svetoznámy japonský kuchár. Xavier má nenápadne vypátrať, kto a prečo ho zabil. Suši som jedla len raz, alebo dvakrát, nepoznám preto všetky názvy a spôsoby prípravy, preto ma potešilo, že som sa dozvedela kopu nových vecí. V závere je aj super pomôcka - slovníček, ktorý vysvetľuje rôzne frázy a jedlá. Pri pátraní sa náš hlavný hrdina, dozvedá podrobnosti o tuniakoch modroplutvých, ktoré sú na pokraji vyhynutia a zátroveň sú najobľúbenejším mäsom na sushi. Obchoduje sa s nimi za milióny jenov, tie najdrahšie a najťažšie sa predali aj za niekoľko stotisíc eur. Falšuje sa všetko, ale ako sa dá sfalšovať, či vypestovať viac ako stokilová ryba?! Ľahkosť, s akou nachadzal indície a ľudí ochotných mu pomôcť, bola trochu pritiahnutá za vlasy. Ale asi mu pomáhalo to, že bol z branže, nepôsobil ako policat, len ako jedlík s miernou nadváhou, čo miluje dobré jedlo. A toho tu bolo naozaj mnoho. Odporúčam čítať po jedle, alebo počas neho, lebo toto som hladná nedokázala. ;)
Čo ma však prekvapilo, bol spôsob jedenia strnádky, brr, toto je jediná vec, ktorej by som sa dokázala vyhnúť, keďže sa mi inak pri čítaní zbiehali slinky. Odporúčam ako nenáhlivú a pokojnú detektívku.
Táto časť ma bavila zatiaľ najmenej. Kuchárska súťaž, burza s obilím, hackeri a vražda, pri ktorej bol Xavier takmer posledným svedkom. Celé to bolo, akoby si tieto ingrediencie náhodne určila umelá inteligencia a autor sa z toho už len pokúšal navariť niečo zmysluplné. Záverečnej ochutnávačke neviem prísť na chuť - ubieha to skrátka rýchlo a zbesilo. Chvíľami mi to pripomína ten vtip o dieťati, ktoré sa snaží natlačiť plastovú abecedu do nesprávnych políčok s popisom, že nie je múdre, ale zato veľmi silné… hlavne, že to vychádza. Zaujímavá je tu jedna geniálna postava a ako funkčný asperger mala kopu možností. A áno, jednou z nich je aj umrieť… Celé mi to napokon prišlo prekombinované a vôbec som sa nedozvedela, či vôbec Xavierov kamoš na tej burze s hovädzím mäsom zbankrotoval, či nie. Vzťah s Valeriou je tiež taký nemastný-neslaný a nemala som pocit, že by jej hrozilo až také nebezpečenstvo, keďže ani Xavier to tak neprežíval. A naozaj niekto nepozná známe postavy z antickej mytológie? Som si myslela, že to patrí k všeobecnému rozhľadu. Niet divu, že sa hl. postava uchyľuje ku snom… asi sa to vysvetlí ľahšie, ako keby mu do hlavy hodili knihu a tá sa náhodou otvorí a vylúšti vďaka tomu geniálnu šifru.
Body naviac však dávam za krásnu obálku slovenskému vydaniu. Spolu s predchádzajúcou časťou tvoria vydarený set.
