Miškine knižky Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Čítam, keď mám čas. A niekedy aj vtedy, keď nemám.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje čtenářské kolekce
Miškine knižky Moje aktivity
Chyžná Molly má rada veci na svojom mieste. Pravidelné rituály jej pomáhajú, pretože už nemá svoju milovanú babičku, s ktorou by sa podelila o starosti. Až pri čítaní si čitateľ uvedomuje jej zvláštne správanie, ktoré je typické pre autistov (ani to v knihe nie je priamo pomenované, no veľa vecí ukazuje na aspergerov syndróm), Molly je naozaj výnimočná, inteligentná a láskavá, no navonok vyznieva na prvý pohľad iba veľmi naivne, až hlúpučko, lebo všetko berie dosť jednoznačne, je príliš priamočiara a úprimná. Nevie rozoznať dvojzmysly, sarkazmus a ani čítať v tvári, ale je veľmi vnímavá a má svoje hodnoty. Chod hotela, Mollino upratovanie a spolupracovníci tvoria jej celý svet. Miluje svoju prácu - upratovanie hotelových izieb a teší sa do nej každý deň. Vždy ráno si oblečie čistú, vyžehlenú uniformu, naplní si vozík čistiacimi prostriedkami, mydielkami, uterákmi a ide upratovať izby. Úplne som si vedela predstaviť to jej uspokojenie, keď je všetko tip-top a ostáva za ňou viditeľný kus dobre odvedenej práce. (Ja až taký pedant nie som, no tri deti a malý byt človeka naučí upratovať. Buď ich prekračujem, ale majú svoje miesto (ako deti, tak aj veci). ) Ale späť ku knihe.
Všetko sa naruší, keď jeden z hostí zomrie a Molly sa stáva hlavnou podozrivou. Vtedy ma kniha pohltila, lebo sa dej rozbehol. Molly bola fakt úžasná a bol zážitok si skladať postupne dieliky a získavať tak celkový obraz. Cez jej vnímanie malo všetko úplne iný význam a chvíľu trvalo, kým si uvedomila, kto je jej priateľ a komu môže dôverovať.
Za mňa Chyžnú jednoznačne odporúčam a teším sa na sfilmovanú verziu.
Som rada, že konečne čítam klasickú hard science fiction (vesmír, veda a technika a osud ľudstva na pokraji vyhynutia - však to poznáte). Autor to vie celé podať veľmi prijateľným spôsobom, že aj keď neviete, či veda, ktorú opisuje, naozaj tak funguje, veríte mu. Fyzika, chémia, matematika - nič z toho nemusíte vedieť, autor vás prevedie cez technické podrobnosti tak jednoducho, že sa v príbehu tá kopa faktov stratí a vás to pohltí, je veľmi napínavý a akčný. Hlavná postava totiž stratila pamäť a je jediným človekom, na ktorom závisí prežitie planéty. Nič viac a nič menej. Nie je na dohodenie kameňom od Zeme, ale o dooooosť ďalej a chudák, nepamätá si ani svoje meno. Nechýbajú humorné a aj dosť dramatické udalosti. Pre mňa bola scéna s vyriešenou komunikaciou asi najdojemnejšia. Milujem podobné momenty, keď ide o vcítenie a pochopenie tej druhej strany. V audio verzii to vyznieva vraj ešte lepšie. (Hudba a matematika sú univerzálne jazyky.)
Ale záver to úplne vylepšil.
Kniha je vhodná aj pre tých, čo SF ešte nikdy nečítali, je vtipná a pomerne originálna, veď ako sa učiteľ môže dostať až do vesmíru? (A potom si tam stratí pamäť... )
Marťan aj Artemis sa mi veľmi páčili a Posledná šanca takisto, veľmi odporúčam, budete sa baviť!
Toto potrebujeme. Viac chápania. Viac chápadiel. Osmonoha do každej rodiny! Alebo teda radšej nie, keďže nežijú moc dlho, nech svoj život strávia v mori... ale podstatu chápeme. Toto je tak feel good kniha, na akú som čakala celý rok. Tento rok síce nie je dlhý (je ešte len február), ale Marcellus mi v ňom chýbal, aj keď som o tom doteraz nevedela. Príbeh osmonoha, ktorý odrátava dni v zajatí a jeho pohľad na ľudí bol skutočne osviežujúci. Príbeh dôchodkyne, ktorá si privyrába upratovaním. Ocot a citróny, vážení. A do tretice príbeh smoliara, ktorý nikdy nič nedotiahne do konca, ale hľadá svojho otca. Maturitné prstene a ročenky konečne majú svoj dôvod existencie a nie sú len finančným zárobkom pre zlatníkov či fotografov. Zamilovala som si všetkých troch, najviac asi toho s tromi srdciami... je tak... srdečnejší. :)
Knihu odporúčam a nechávam si ju. Ešte idem hľadať iné chobotnicoidné knihy, aj keď neverím, že budú takto láskavé.
Absurdný námet - dostať faktúru za život, ktorý ste žili doteraz. Rátajú sa všetky výnimočné okamihy! Dobré, aj zlé. Podobný dojem som tuším mala aj z knihy Čitateľ z vlaku o 6:27, alebo z filmu Amélia z Montmartru... Je to také zvláštne a zároveň aj pekné, miestami až filmové...
Keď nad tým teraz premýšľam, asi by som bola tiež miliónová dlžníčka... ;-) A vy?
Je to klasická detektívka, inšpirovaná Agathou Christie, akurát prostredie je mrazivé, severské. A ak hľadáte postavu s telesným znevýhodnením, tu ju nájdete...
mne sa príbeh páčil a vraha som neuhádla.
Obálka je čiernobiela a jednoduchá a vďaka nej som po knihe siahla. Obrázok síce trochu zavádza (hlavnou postavou nie je smrť, ale niečo iné, nadprirodzené), zlovestný zámok by sa mi tam hodil viac, ale nemusí to byť také priamočiare. Autorka príbeh napísala tuším už v roku 1974, ale neskôr ho prepracovala, aby v ňom boli spomenuté mobily, počítače a telefóny. V anotácii sa spomína dej, takže ho opakovať nebudem. Gotické strašidelné príbehy sa mi vždy páčili a tu sú študentky vystavené záhadným snom a paranormálnym javom. Je to napínavý príbeh s mierne strašidelnou atmosférou - ak ste niekedy spali na posteli s baldachýnom, alebo boli na mieste, kde lampy len zaženú tiene do iného kúta, a kde je chodba ukončená zrkadlom, tak viete o čom hovorím. Vlastne by mal byť označený ako YA s hororovou atmosférou starých gotických románov, kde je hlavná hrdinka odlúčená od blízkych, a kde jej hrozí šialenstvo...
Keďže ma nejakým spôsobom seklo, jediná aktivita, ktorú som včera zvládala bez bolestí, bolo čítanie.
Zlaté enklávy som si chcela šetriť, ale nešlo to. Dej letel veľmi rýchlo, a tak ako El prežila Scholomanciu, nestihla si ani vydýchnuť, že je von zo školy, či trúchliť za Orionom, hnevať sa na zvyšok sveta, už bola zase na cestách, kde bolo treba zachrániť ďalšie mesto. Postupne zistila, za akých príšerných podmienok enklávy vznikajú, a aj prečo sú tak výnimočné zlaté, ktoré túžili vytvoriť ešte jej rodičia. Splnenie proroctva nejde vždy priamočiaro. Aj tu bolo potrebné veľa obetavosti, priateľstva a - ako vždy - many. Ku koncu som aj slzu vyronila, tak som sa ponorila do deja, že mi aj bolo ľúto, že sa to skončilo. Cesta do pekla býva vyznačená najlepšími úmyslami, stačí sa raz odkloniť a využiť cudziu bolesť, obetovať toho najlepšieho a na takomto zhnitom základe začat stavať? To Galadriel s priateľmi nedopustila a som jej vďačná za vytrvalosť, s akou pácha dobro.
Najviac sa mi páčili tie najstaršie časti miest, enkláv, kde sa prelínala realita v priestore a v kombinácii s časom to až tak nakoniec nevyzeralo úplne reálne. Ak by to sfilmovali, bolo by to náročne preniesť na plátno, ale stálo by to za pokus. Každopádne, táto séria stojí za prečítanie.
ACH! MÔJ! BOŽE!
Toto nemohlo takto skončiť, nemohlo!!!
Takže, ukľudním sa... a zase sa mi to vráti! Tá posledná veta, ktorá mi rozbije srdce...
Čo tomu predchádzalo? Nech to pôsobí akokoľvek divne, El má priateľov a prekvapivo, môže sa na nich spoľahnúť. Držia sa jej aj napriek jej pokusom udržať si ich od tela, majú ju radi a rešpektujú ju a občas aj nezištne pomôžu. Lebo to kamaráti robia. Pomáhajú si. A aj ona, predurčená na zničenie sveta, zachraňuje životy nových študentov. Udržať nažive toľko detí je však neskutočná drina... Stále je tu množstvo malov, príšer a démonov, ktorí útočia na kohokoľvek, popritom sa treba venovať aj učeniu a nie je ho ľahké. Ak neuspeješ na skúškach, škola ti to dá vyžrať. Neustále byť v strehu je na tínejdžerov veľa a vôbec nečudujem, že to už nechcú prežívať zas a znovu... A navyše je tu drsná taktika školy, ktorá tiež vyzerá, že študentov zabíja...
Chcela som knihu pôvodne hodnotiť o hviezdičku menej, lebo príbeh sa spočiatku vlečie (aj napriek kvantu akcií). Jednoducho, hlavná hrdinka nie je milá a nesnaží sa zapôsobiť. Jej postrehy sú však vtipné a postupne som si ju obľúbila.
Čo sa týka školy samotnej, blížia sa záverečné skúšky a začne črtať plán a odvtedy ma príbeh vtiahol do deja tak, že som ani nedýchala.
Romantická línia je taká, že... som si hovorila, no dobre, keď musí byť, nech je na 100% gýčová. A na pozadí vraždiaceho prostredia bola dokonalá. :)
utorkin štýl písania milujem, odkedy som mala tú česť s knihou Stanica 11. Nie je to prvoplánová zbesilá jazda… všetko pomaly plynie a rozvíja sa, prepletá sa a vrastá jedna línia do druhej, jeden motív rozvíja ďalší, odpojí sa a zase sa vráti ako bájny Uroboros; nevieme kde je koniec a kde začiatok, to prepojenie je dokonalé. Postavy sú od seba vzdialené aj storočia, na istom mieste počujú zvláštne zvuky, hudbu a ovlyvňujú sa navzájom viac, ako by chceli. Klasické etické rozhodnutia pri cestovaní časom a otázky, ako zistiť, či žijeme v simulácii? Realita znamená pre každého niečo iné a aj drobné rozhodnutia majú následky. Zaujímavosťou je aj inšpirácia pandémiou.
Odporúčam napríklad priaznivcom kníh Kazuo Ishiguro, Karin Tidbeck, či Jeff VanderMeer.
Hm... konečne Jaroš... tajne som dúfala, že dostane sólovku. :) A podarilo sa. A aj som mu priala, nech si niekoho nájde, a že bude chvíľu aj vo svojom živle. Mučenie a tresty som si predstavovala pomerne živo, nechcela by som byť na mieste dotyčných vinníkov. A vlastne celkovo som si to čítanie naozaj užila. Detektívka bola v detailoch poslabšia (vrah mi bol jasný), chýbali mi Stein aj Barbarič, ale Jaroš je pomerne schopný.
Pár historických detailov ma prekvapilo (v dobrom), takže prižmúrim oko a hodnotím na plný počet hviezdičiek.
