Přečtete na zařízeních:

  • Pocketbook
  • Kindle
  • Smartphone nebo tablet s příslušnou aplikací
  • Počítač s příslušnou aplikací

Nelze měnit velikost písma, formát je proto vhodný spíše pro větší obrazovky.

Více informací v našich návodech

Přečtete na zařízeních:

  • Pocketbook
  • Kindle
  • Smartphone nebo tablet s příslušnou aplikací
  • Počítač s příslušnou aplikací

Více informací v našich návodech

Přečtete na:

Nepřečtete na:

Jak číst e-knihy zabezpečené přes Adobe DRM?

Michaela Ella Hajduková

Moje srdcovky

Moje aktivity

Michaela Ella Hajduková napsala recenzi

10.11.2020 18:03

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Mohla by som na prstoch dvoch (možno jednej) ruky spočítať, koľko trilerov som v živote prečítala :D Tento ma zaujal obálkou a anotáciou. kapitoly má krátke a dej odsýpal, nebol zaťažený siahodlhými opismi. Už prvá kapitola ma vtiahla do deja. Na podlahe kúpeľne sa preberie nahý muž a nemá tušenie kde je ani kto je. Zistí, že sa nachádza v hoteli Lavína, v izbe 81 a vďaka telefonátu zisťuje, že má dolu v Modrom salóne stretnutie. Nevie ale prečo ani ako sa tam dostane. Dovedie ho tam podvedomie. Zmizla osemnásťročná slečna Alexandrová a on pracuje v bezpečnostnej službe a má ju hľadať. A píše sa rok 1980. Zhodou podivných okolností sa vonku dostane s divným chlapíkom na bobovú dráhu a.... preberá sa v nemocnici a zisťuje, že je obyčajný poliš a že ho zasypala lavína. A že sa píše rok 2018.
Nie je to fantasy, ani cestovanie časom, hoci sa tu odohrávajú veci, na prvý pohľad nepochopiteľné. S Joshuovým mozgom sa niečo stalo a on fakt pátra po Catherine Alexandrovej....
Bola som namotaná, fakt veľmi, dej plynul a ja som sa nemohla odtrhnúť. Bolo to ako skladačka z divnej reality a ešte divnejších Joshových snov...ku koncu knihy som začala triezvieť. A bola to škoda :( Nevadili mi odborné pasáže o práci mozgu, vadili mi postavy... ani k jednej som si nedokázala vytvoriť žiadny vzťah (až na Isabellu, tá ma naštvala, o tom nižšie). Chýbali mi v tom emócie, emócie, ktoré by sa ma dotkli a zomleli, lebo presne to by som čakala po rozuzlení. Konala sa iba jedna poriadna emócia. Ak teda nerátam, že ma niekedy iritoval Joshua, ktorý o sebe neustále rozmýšlal ako o obyčajnom polišovi, a nechápal, čím je výnimočný, že sa o neho zrazu všetci zaujímajú, že práve on má riešiť túto záhadu. Pripadal mi fakt stratený. Pri postave policajta máte nejaké očakávanie. Nemusí to byť nabijak, čo tasí zbraň na počkanie, ale nečakáte, že to bude.... niekto ako Josh :D

Vadilo mi aj konanie postáv a list Isabelly ma vyložene vytočil. Ale že totálne!!! Hoci autor zrejme zamýšľal, vyvolať ním u čitateľa dojatie. Keď sa skladačka poskladala dokopy bola som znechutená, ale nie z konania vraha, ale niekoho, kto to vedel a nič nepovedal. Lebo to spustilo takú lavínu udalostí že až. Suma sumárum, ak máte chuť na zaujímavý triler, so zvláštnou zápletkou, ktorú ovplyvňuje Joshov mozog a jeho sny a história jeho rodiny, ktorú nepoznal, siahnite po knihe. Dej naozaj rýchlo odsýpa.

Michaela Ella Hajduková napsala recenzi

05.11.2020 20:22

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Tak toto bolo! Nečudujem sa, že je kniha vypredaná, vyhľadávaná a tak chválená. Čudujem sa, že vydavateľ neurobil dotlač. Obálka i anotácia ma navnadili a ja som bola veľmi zvedavá čo je to za príbeh.
Jack a Mabel spolu odišli, ako mnohí iní, na Aljašku a dúfajú, že im to prinesie šťastie. Pomaly starnú, sú sami a nemajú nikoho, kto by im pomohol, či kto by ich tešil. Žijú ďaleko i od dediny. Príbeh plynie od začiatku pomaly. Vnímate drsnú krajinu i ťažký spôsob života, ale aj nedotknutú krásu sveta, v ktorom je zasadený dej. Časom sa obaja spriatelia s dobrosrdečnou Esther a jej mužom Georgeom. Kým Mabel je spočiatku tichá a utiahnutá, Esther je ako veľká voda. Nejde si ju neobľúbiť. Je to silná žena v každom ohľade a nápomocná vždy, keď treba. Esther má synov a ten najmladší Garret si často musí vypočúvať posmešky a podpichovačky od bratov. A tak často odchádza sám do lesa, učí sa prežiť v divočine a loviť.
Do života starnúcich manželov Mabel a Jacka zatiaľ pomaly vchádza rozprávka. V jeden večer si zo snehu vytvoria postavičku, dievčatko. Na druhý deň je však preč. Prichádza však malá, záhadná Faina a ja som sa už neodtrhla! Kto je dievčatko? Odkiaľ prišlo? Akoto, že nezamrzne a dnu mu je veľmi teplo? A prečo sa až príliž podobá na Sneguročku zo starej rozprávky?
Príbeh ma vtiahol a už nepustil. Bol prekrásny. Drsný ale i krásny. Dojímavý a plný lásky a nádeje. A snehu. A tej prekrásnej prírody.... priam som cítila a videla padať sneh, počula som zvuky lesa i pukanie ľadu...
Krásna kniha, v ktorej mi Faina tak trochu pripomenula Ursu z knihy Kde sa les dotýka hviezd. Obe dievčatká mi natrvalo utkveli v pamäti.

Michaela Ella Hajduková napsala recenzi

16.10.2020 17:16

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Túto knihu som mala rozčítanú fakt veeeeľmi dlho, lebo toto nie je vôbec moja šálka kávy a čítala som ju až po skončení všeobecného šialenstva okolo Milénia. Navyše...keby som nevidela film, ten s Nyqvistom, ktorý ma nenormálne vtiahol, asi po knihe nesiahnem. A to som film ani nevidela od začiatku :D
Kniha sa spočiatku na môj vkus ťahala, ale to je tým, že ja fakt nie som cieľovka, zaujala ma Lisbeth a historická linka. Lisbeth bola nenormálna postava, jedna z najlepších postáv, čo som sa v knihách stretla. Bola taká svojská a originálna! Aj Mikael ma strašne bavil, hoci... keď sa nad tým zamyslím, ani on sa nesprával k ženám nejako úplne extra skvele.... jeho vzťahy opísané v tejto knihe dokazovali, že mu na žiadnej žene nejako viac nezáležalo, hoci by možno oni mali záujem o viac, on sa správal ako cencúľ. :D možno je to len môj pocit, ale niekoľko žien sa s ním pokúšalo zblížiť, ale ďalej ako cez posteľ sa nedostali a niektorým to bolo fakt ľúto.
Ale nie o tom je samozrejme kniha, len mi to tak napadlo. Celý dej je taký seversky studený a vťahuje do príbehu postupne. Film som videla dávno a tak som si veľa vecí nepamätala. Mnohé scény chceli silný žalúdok, ale kniha bola skvelá.
Starý pán Henrik Vanger dostáva každý rok sušený kvet a má pocit, že ho takto trápi vrah jeho milovanej netere Herriet, ktorá zmizla v roku 1966. Poverí MIkaela pátraním a on, hoci je spočiatku skeptický, sa postupne ponára do zamotaného a starého príbehu, ktorý je desivý, mrazivý a zvrátený zároveň. Nacisti, náboženské motívy i incest a dej bohatý na zvraty.
Samozrejme som sa dozvedela viac vecí ako vo filme, ale vďaka filmu som si predstavovala Mikaela i Lisbeth, lebo herci boli vybraní skvelo ????
A strašne sa mi páčil záver z Lisbethinej strany. Nebudem prezrádzať, ale páčilo sa mi, že ona šťastný koniec nepovažovala za šťastný. Aj keď... je to v podstate uhol pohľadu. ????

Michaela Ella Hajduková napsala recenzi

16.10.2020 16:47

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Momentálne mám rozčítané Kroniky prachu od Lin Rina a je to úúúžasné pomalé a pohodové, tak som počas toho stiahla, doslova, Za zatvorenými dverami. To bola jazda! Knihy ako táto nie sú môj žáner, krimi, či trilery, ktoré som prečítala, by som spočítala na prstoch dvoch rúk. Zaujala ma anotácia o dokonalom mužovi, dokonalej žene, dokonalom vzťahu. Popis sľuboval parádny psychotriler a ten som dostala. Knihu som prečítala za niekoľko hodín, príbeh ma ťahal a ja som bola zvedavá, čo sa stalo. Kniha nie je rozdelená na kapitoly, ale striedajú sa minulosť a súčasnosť.
Na jednej strane som spokojná, lebo som fakt knihu prečítala expresne, veľmi sa mi páčilo vykreslenie vzťahu jacka a Grace a postupné odhaľovanie Jackovej dokonalej psychotváre, ale potom po prečítaní som sa zamyslela a zopár vecí mi škrípalo.

Všetko, čo Jack robí, robí len pre sestru Grace, ktorú chce dostať. V konečnom dôsledku sme sa ale nedozvedeli, o čo mu konkrétne išlo. Prišlo len k nejakému náznaku.
Plán s vyslobodením nebol zlý, ale situácia s whisky mi prišla pritiahnutá za vlasy. neverím, že by mu niečo naliala do pohára, keď sa pozeral, či jej niečo nespadlo do oka. Je nemožné, periférne nezachytiť pohyb, keď on drží poháre v ruke a díva sa na ňu zhora, lebo on stojí a ona sedí.
Kniha ale svoj účel splnila, naozaj ma bavila a prečítala som ju veľmi rýchlo.
K čomu sa musím priznať je to, že okrem Jacka som sa hnevala i na jeho mamu. Lebo nič nespravila, nechala jeho otca, nech sa správa tak ako sa správal a to malo za následok Jackovo správanie. Je smutné, že takýchto matiek, otcov a "Jackov" , chodí po svete veľa :(

Michaela Ella Hajduková napsala recenzi

03.09.2020 18:50

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Tento príbeh ma dostal a dojal. Hlavná postava Marina je staršia pani, ktorá má Alzheimera. Príbeh je rozdelený na dve línie. V prvej sa Marina plánuje zúčastniť svadby a v druhej spomína na časy, kedy žila v obliehanom Leningrade. Spočiatku som nechápala význam toho, prečo práve svadba, ale potom mi to došlo. Táto veselá udalosť s kopou jedla a šťastia je v ostrom protiklade s Leningradom počas vojny. Madony z Leningradu je citlivý a hlboko ľudský príbeh plný nádherných a dojímavých myšlienok. Keď prežijú prvú zimu, Marina si uvedomí, že zimné mesiace im prechádzali ľahšie preto, lebo nič necítili. snažili sa iba prežiť. Zjesť biedy prídel, spať, zohriať sa, ukrývať sa a tak dokola. Prežiť. A potom prišla jar a ju rozplakal kvitnúci kvet.
V súčasnosti sa Marina má zúčastniť svadby a zabúda čia je to svadba, alebo kto pri nej sedí. Občas nespozná ani vlastnú dcéru. Zato spomienky jej fungujú perfektne. Vracia sa v nich do čias, kedy ľudia jedli tapety a žili v krytoch, lebo mesto bombardovali. Jej spomienky sú také živé. Marina pracovala v Ermitáži a práve to robí príbeh ešte zaujímavejším a odlišuje ho od mnohých vojnových. Dozvedáme sa, ako fungoval Zimný palác, ako spočiatku neustále balili a balili a balili...obrazy, šálky, exponáty... dozvedáme sa o jej láske k Dimovi, o jej rodine a priateľoch, i o tom, že aj v obyčajom malom kúsku čokolády človek nájde veľký kus ľudskosti.
Dojímali ma časti, v ktorých Marine vplyvom choroby tieto dve línie splývali.
V príbehu je ešte tretia línia, ktorá je len výkladom. Je to ako keby Marina robila výklad pre návštevníkov Ermitáže. A musím sa priznať, že jej posledný výklad s prázdnymi rámami, roztápajúcim sa snehom, čo stekal po stenách, ma dojal.
Toto je útla kniha, ale má v sebe veľký príbeh. Nezabudnuteľný... hoci Marina zabudla.
Odporúčam!

Michaela Ella Hajduková napsala recenzi

29.02.2020 16:11

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Fascinujúce a strhujúce! Už keď som začala čítať vedela som, že to bude zážitok. Atmosféru USA aj Ruska 50tych rokov vykreslila autorka úplne skvele. Zaujal ma príbeh Oľgy, ktorá kvôli láske stratila príliš veľa. Zaujal ma aj príbeh Sally a Iriny a znova mi pripomenul, že liberálnou nebola Amerika vždy.Zaujal ma príbeh pisárok i špióniek. Celá kniha bola o ľuďoch, čo súviseli s knihou Doktor Živago. Bola smutná, miestami depresívna, ale razila z nej taká boľavá a nesmrteľná láska, ktorú nezničia povinnosti, hranice, čas ani ľudia.Hoci...neviem nakoľko je pravdivá scéna, keď Boris umieral a Oľga bdela pred jeho domom celé dni a on ju neprijal.Nerozlúčila sa...Viaceré scény mi stisli srdce. No napokon...Ľudia umreli, príbehy zapadli prachom, vyšetrovatelia zanikli v toku dejín... a Doktor Živago....fascinujúci román je stále tu.

Michaela Ella Hajduková napsala recenzi

16.02.2020 15:17

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Na knihu som čítala veľa protichodných recenzií a aj ja mám pocit, že sa neviem jednoznačne vyjadriť. V istých ohľadoch ma kniha bavila. Páčila sa mi škola s podzemím a zrkadlovými stenami, s kocúrom Diablom, úžasnou jedálňou a celkovo priestorom, na ktorom by sa filmári vybúrili. Určite by som si to rada pozrela ako film. Tiež sa mi páčil Etalon, on bol aj dôvod, prečo som knihu tak po polovici nezabuchla. Páčil sa mi aj autorkin štýl, istá poetickosť v slovách, ale... na druhej strane sa mi videlo že sa dej často utápa v slovách. Boli strany, ktoré som preletala, lebo sa nič nedialo a takých bolo veľa. Koniec - plán Etalona a Rune mi prišiel chabý, slabučký ako mydlová bublina, zbúchaný na kolene a dalo sa čakať, že tak dopadne ako dopadol. Rune ma nebavila vôbec. Od začiatku bola namrzená, vytočená, ustráchaná, nechcela ísť do školy, nechcela spievať, nechcela kamošov, ľutovala sa neustále. V podstate z deja nevyplynulo a ani nechápem ako je možné, že si ju Slunka (akože bŕŕ, kto toto potreboval preložiť...) a ostatní obľúbili a brali ako kamošku. Ja by som ju za kamošku nechcela.

Viacero situácií ma iritovalo. Suma sumárum, fakt som dočítala iba kvôli postave Etalona, ktorého som si obľúbila (inak té scény s ponožkami mohli ísť kľudne z knihy von nijako by jej to neublížilo) a príbeh ako taký ma celkom bavil, ak si odmyslím, všetko, čo ma na ňom štvalo, asi tak stovku strán, ktoré by som dala preč a lepšie premyslený konečný plán.

Ale ako som už písala vyššie, bol by to dobrý film - v zmysle - úžasná podívaná :)

PS: Milujem príbeh fantóma Opery a celkom chápem mnohých, ktorí ho tiež milujíú, že toto prerozprávanie zatracujú.

Michaela Ella Hajduková napsala recenzi

09.02.2020 09:05

Tak toto bola jedna z najzvláštnejších kníh, aké som kedy čítala. Kniha je plná snehu, hudby, krásnych kresieb a príbehov. Čítala som ju mojej šesťročnej, začala som a že keď ju nebude baviť, dočítam si ju sama. Ale bavila ju. Aj mňa bavilo čítať nahlas. Bolo to také atmosférické, slová vytvárali zvuky v mojej hlave, mala som pocit, že pri čítaní počujem naozaj padať sneh, hrať píšťalkára, alebo sa môžem dotknúť hebkej srsti medvedice...
Nie je tam veľa textu, ale ilustrácie pôsobiace ako z mytologickej renesancie, akoby dorozprávali príbeh, dotvárajú fantáziou ďalšie a ďalšie príbehy.

Michaela Ella Hajduková napsala recenzi

09.02.2020 08:58

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Dočítala som ďalšiu knihu z mojej osobnej tohtoročnej výzvy - knihy, ktoré mi dlho ležia na polici. A neľutujem. Naozaj sa čítala veľmi dobre. Názov ma vôbec nezaujal, poznám film aj ďalšiu knihu s týmto názvom. Ale obálka - to bola láska na prvý pohľad, anotácia až na pätnásty :D Pamätám si, že knihu som mala v ruke už pred rokmi v kníhkupectve, a nie raz, ale vždy som ju vrátila do police. Asi až teraz na ňu dozrel čas.

Anotácia je podľa mňa v jednej časti zavádzajúca. V tej o samovražde. Pôsobí to na prvý pohľad ako kriminálka a historickým príbehom, ale nie je to tak.
Príbeh je vlastne spomínaním staručkej Grace. Kedysi veľmi dávno pracovala na anglickom panstve Riverton ako slúžka. Prešlo mnoho rokov, svet sa niekoľkokrát zmenil a ona je v domove pre seniorov. Táto časť minulosti je pre ňu dávno zabudnutá. Až ju raz navštívi Ursula. Točí film o dávno zabudnutej ére a samovražde básnika, ktorý si siahol na život pred očami sestier Hartfordových práve na Rivertone. Grace je posledným živým pamätníkom zašlých čias na panstve a preto ju Ursula poprosí o pomoc, chcela by vedieť, či jej film sa uberá dobrým smerom, keďže Grace si ten život v dávnej dobe na panstve pamätá. Lenže Grace spočiatku nechce spomínať, napokon sa však rozhodne. Prítomnosť Ursuly a tiež trápenie jej vnuka Marcusa otvoria staré spomienky a ona si uvedomí, že cíti veľkú vinu, súvisiacu s tými udalosťami. Ursule o tom nechce povedať, chce však uľaviť duši tým, že pre Marcusa nahrá magnetofónové pásky.

A tak spomína a rozvíja príbeh v roku 1914 . Príbeh 14 - ročnej Grace, ktorá spoznala bohaté sestry Hannah a Emmeline, ich brata Davida, ich otca, starú mamu, iné služobníctvo a ďalších ľudí v tej dobe. Autorke sa skvelo podarilo zachytiť ducha tej predvojnovej doby a potom aj vojnovej a povojnovej. Rozdiely medzi spoločenskými vrstvami, ich zmýšľanie i konanie. V príbehu sa časti nestriedajú kapitolami. Je to jednoliaty príbeh, kde Grace často jednoducho skĺzne z prítomnosti do spomienok a späť. Bola to taká pokojná sonda do staroanglického panstva, do života jednej slúžky, ktorá toho vedela viac, ako si Ursula myslela. Páčilo sa mi to porovnávanie, aká bola Grace kedysi a akou sa stala neskôr. Keď za ňou prišla herečka, ktorá vo filme hrala jej postavu, ona ako mladá baba a súčasný čloevk, nechápala, že Grace bola spokojná s rolou slúžky, že neuvažovala nad tým, že by chcela byť na mieste sestier, že keď konečne postúpila na rolu komornej, bola neuveriteľne šťastná... že mala jednoducho iné myslenie, dobovejšie... podobných situácií tam bolo viac. Príbeh nie je o samovražde básnika, ale o živote ľudí na panstve pred vojnou, počas nie i po nej. I o živote Hannah a Emmeline, keď z panstva odišli.
Nemôžem povedať, že by som si Grace obľúbila, nepáčilo sa mi jej konanie voči Ruth, ani voči Alfredovi. Neobľúbila som si ani inú z postáv, nepáčilo sa mi počítanie Graceinho otca, mohol niečo spraviť, aby Grace nemusela trieť biedu a rolu slúžky... Všetky postavy však boli naozaj ľudské, robili chyby, neboli čiernobiele a príbeh rozhodne stál za prečítanie.

Michaela Ella Hajduková napsala recenzi

11.01.2020 20:25

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Príbeh ma očaril už od prvých strán. Vtiahol ma do rozprávania o podivných členoch Avinej rodiny. Príbeh začína narodením dievčatka s krídlami. Lekári sú v šoku a začína sa odvíjať príbeh Aviej rodiny. Zoznamujeme sa s tej prastarým otcom, ktorý sa s rodinou presťahoval na vysnívaný Manahtin, kde najmladšie dieťa rodiny spávalo v otvorenej zásuvke, lebo žili v chudobnej štvrti a s ostatnými členmi zvláštnej rodiny. Každá jedna postava, ktorá sa tu čo len mihla bola čímsi zaujímavá. Indiánka Wilhelmina, starostlivý a láskavý Gabe, Rowe, ktorý by pre Avu urobil všetko na svete, jej najlepšia priateľka Cardigan, či náboženský psychopat Nathaniel, alebo mlčanlivý Henry, ktorý videl svet inými očami ako ostatní. Kniha sa hemžila emóciami, mágiou, duchmi, ale aj vôňami z Vivianinej pekárne. Neuveritelne sa mi páčila aj krásna vilka, v ktorej žilo dievča s krídlami. Nedá sa povedať, že by som nejak extrémne obľubovala magický relizmus, ak ma kniha čímsi zaujme, siahnem po nej. Táto bola úžasná. A koniec... ten ma dojal... :)

Možná se pokaždé, když otevřeme oči, znovu narodíme, a následně v nás něco umře, když je zavřeme.
Kniha: Letní světlo, a pak přijde noc (Jón Kalman Stefánsson), 2021
Letní světlo, a pak přijde noc
  • Jón Kalman Stefánsson