Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som knihomoľ odkedy som sa naučila čítať a bez mučenia priznávam, že trpím aj bibliosmiou. Milujem staré knihy, nové knihy a čítačku u mňa nenájdete. Potrebujem cítiť vôňu knihy :)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Túto knihu som mala v hľadáčiku dávno a až teraz na ňu prišiel čas. Hneď ako som sa začítala, kniha ma vtiahla do deja. Nebolo to iba príbehom, ale aj príjemným štýlom autorky. Spočiatku mi vadilo, že nemám potuchy, ako sa volá hlavná postava, ktorá rozpráva príbeh, ale časom som pochopila, že je to zámer. Bolo zaujímavé sledovať jej myšlienkové pochody, jej domýšľavosť a snívanie, vďaka ktorému sme síce nepoznali jej meno, ale dovolila nám nazrieť do svojho vnútorného sveta.
Manderley ma uchvátilo! Chcem taký dom vlastniť!!! Veľmi sa mi páčil aj tu štýl písania autorky, cítila som počasie, atmosféru, kráčala som ponurými chodbami, cítila vôňu dažďa, počula more, vedela som si predstaviť, aké by to bolo prechádzať sa po záhradách, dať si čaj v rannom salóniku, obdivovať krásne izby a šatníky... Chcela som odhaliť tajomstvá Maxa, desila ma stará Danversová.... Užila som si čítanie a skladám poklonu autorke, ktorá knihu napísala v roku 1938. Úžasná
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Tak toto bola divočina!!!! Toto bolo tak šialené až sa mi to... nemôžem povedať páčilo. Toto asi nie je typ knihy, kde si na konci poviete: toto sa mi páčilo/toto sa mi nepáčilo.
Musím sa priznať, že som ešte nikdy nečítala knihu, ktorá by vo mne zanechala až tak rozporuplné pocity. Na knihe sa mi veľmi páčila obálka a zaujala ma aj anotácia. Musím však povedať, že na jej základe som čakala, že sa dej bude uberať iným smerom, hlavne na základe prvej polovice. Musím však povedať, že nie som sklamaná.
Magický realizmus nevyhľadávam, ak ma zaujme téma knihy, idem do toho. :) Dom duchov od Allende či Podivuhodné a krásne soužení Avy Lavender sa mi nesmierne páčili.
Keď som sa začítala okamžite mi uši rezali mená. Už som o tom písala, neuveriteľne ma to rušilo. Paní Kočičková, Dušan, Jindra, Markéta....nemala som pocit, že som vo Fínsku, ale na českej vesnici a kazilo mi to zážitok z čítania. A Dobroš z Helsínk mi načisto vypichol oči! Bože!
Ingrid ma iritovala svojím neustálym hľadaním a spaľovaním nakazených kníh, Zimota svojím postojom k životu i ľuďom, Ella svojím bádaním, ktorým klamala všetkých členov spolku... občas ma štval i vážne divný dej a to mám rada knihy, ktoré sa vymykajú „normálu“ ale spisovatelia vznášajúci sa v obchode nad regálmi... Laura Snežná bola asi jediná postava, ktorá vo mne vzbudila viac emócií, ale viac negatívnych ako pozitívnych. Čím ďalej som čítala tým viac som nadobúdala pocit, že v spolku nejde o deti a o ich učenie ale o nejaký divný pokus s laboratórnymi myšami. Pre autorkine osobné ciele. Pozorovania. (scéna s motýľom a éterom ma vyslovene znechutila). Zaujalo ma ale Ellino pátranie po „desiatom“ členovi.
Ich Hra ma spočiatku strašne štvala a nemôžem povedať, že by som k nej teraz po prečítaní mala pozitívnejší postoj, ale je šialené, čo všetko dokázala odkryť, ako ju spisovatelia využívali a zneužívali na svoje ciele. Slovo vyroniť mi príde v súvislosti s ňou extrémne nechutné, ale trefné. Je desivé, čoho boli spisovatelia (niektorí inak navonok normálni ľudia) schopní, vďaka Hre, vďaka jej pravidlám.
Napriek tomu ma niečo neuveriteľne na tej knihe priťahovalo a nútilo čítať ďalej, otáčať stranu za stranou a ja som sa cítila proti svojej vôli fascinovaná :D a prečítanie rozhodne neľutujem. Ešte stále mi beží v hlave a neviem sa rozhodnúť, či je autor génius alebo blázon. Hranica medzi nimi je však tenká, takže ktovie.
Každopádne toto bola kniha, ktorá bude vo mne ešte dlho rezonovať. Miestami bola šokujúca, úchylná, miestami ma iritovala, inde totálne znechutila, aby ma potom príjemne hororovo mrazilo.... posledné dve strany boli prvé, ktoré vo mne vzbudili naozaj pozitívne pocity. Bolo to zaujímavé ukončenie knihy.
Suma sumárum akýmsi zvráteným spôsobom som s knihou spokojná :D , môže za to určite aj podivná atmosféra, ktorá sa knihou tiahne. Určite siahnem aj po inej knihe od tohto autora.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Dočítané. Celkom fajn oddychovka, príbeh ľahko odsýpal, bol poriadne zamotaný a autorka dávkovala informácie postupne.
Eliza stratila po autonehode pamäť a teraz má status chráneného svedka. Detektív ju vezme na utajené miesto a ona si musí spomenúť, čo sa stalo aj kto je Detektív.
V príbehu sa prelínala súčasnosť a čas pred nehodou. Približne okolo polovice som odhadla, kto je detektív a ešte som aj uhádla jeho meno.
Trochu som nepochopila celú tú vec s chráneným svedkom. Jednak preto, že vo filmoch, ktoré som kedy videla sa chránený svedok presunul do inej krajiny a zmenila sa mu identita, neposlali ho s jediným sexi policajtom na idylické miesto do plážového domčeka - aj keď to malo súvis. Najmä, keď išli priamo pod nos mafii.... nie veľmi sa mi chce veriť, že by ju tam nenašli...
Postavy boli celkom zaujímavé, Eliza bola výbušná a temperamentná a veľmi sympatická svojím postojom k životu a svojej postave. Knihou rezonuje téma bodypositivity a máte chuť dať si pizzu bez výčitiek.
Boli veci, ktoré mi fakt prekážali, ako napríklad scéna kedy sa teenegeri Ed a Ela bavia pred zrkadlom a ona je len v spodnej bielizni a on ma siahodlhú prednášku o tom, že aká je krásna a že nie všetci muži chcú palice a podobne.... Nemyslím, že 16 ročný chalan takto dokáže uvažovať.
Kniha sa čítala rýchlo a ľahko a odporúčam ju všetkým, ktorí majú radi oddychovky. A ženám, ktoré sú zakomplexované, lebo Eliza je naozaj dobrý motivátor.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Toto bol naozaj veľmi milý príbeh :) plynul pomaly a ja som si ho užívala. Je prirovnávaný k Veľkému Gatsbymu pre mládež a ja súhlasím.Lou žije na vidieku v malom dome s veľkou rodinou.Jej staršia sestra sa práve vydáva a Lou sa zdá,že stráca najlepšiu kamarátku a desí ju,že teraz je na rade ona. Ako najstaršia vydať sa a usadiť. Lenže Lou chce od života viac aj keď sama netuší čo presne. Čas od času sa vkradne do opusteného sídla rodiny Cardewovcov. Chrúme jablká, číta ich knihy a píše svoj príbeh Pomsta lady Amelie. Keď sa začne leto a súrodenci Robert a Caitlin prídu na svoje letné sídlo začína sa pre Lou jedno úžasné dobrodružstvo. Parádne večierky, úžasné šaty, výlet do Londýna, koktaily,dlhé noci...Lou je očarená. Ako Popoluška vo veľkom, bohatom svete. Lenže...nie je všetko zlato, čo sa blyští. Veľmi sa mi páčila odvážna povaha Lou, obľúbila som si rozvážneho Roberta, divokú Caitlin a veľmi sa mi páčil prerod akým si to leto priatelia prešli :) K tejto knižke si odporúčam namiešať koktaijl a vyložiť nohy :D
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Nie som úplne cieľovka romantických románov zo súčasnosti, ale čas od času po niektorom siahnem. Musí ma upútať niečím špeciálnym. To tu, prirodzene, bolo hygge.
Chutná obálka, spolu s príjemnou anotáciou a prísľubom spomínaného hygge mi stačili na to, aby som si knihu objednala a začítala sa. Príbeh odsýpa rýchlo, hlavná postava Katie pracuje v PR agentúre a dostane za úlohu spojiť skupinku šiestich novinárov, ktorí sa pôjdu pozrieť do Kodane, aby pochopili hlavný zmysel hygge priamo na mieste. Úlohu dostáva kvôli klientovi, ktorý chce otvoriť v Londýne dánsky obchodný dom a k tomu potrebuje dobré PR. Keďže Katie vie len vzdialene, čo to hygge je, jej spolubývajúca Connie, s ňou rada rozbehne „rýchlokurz“.
Musím uznať, že kniha na to ide dobre. Len čo prišli do Kodane mala som neuveriteľnú chuť „hyggovať“ a tak som si okamžite objednala z martinus hygge kalendár na rok 2021 a Lyra hot milk chocolade. A zmenila som si tapetu na mobile.
Kodaň bola naozaj opísaná veľmi pekne, pamiatky, jedlá i úžasná kaviareň Varme, ktorú vlastní matka klietka Eva. Úžasný priestor, poličky s krásnymi pohármi, hrnčeky... no a tam niekde moje nadšenie končí. Knihu som si kúpila kvôli hygge a dostala som ho. Lenže celý hygge koncept utláčal (aspoň pre mňa) dej a postavy.
Už na letisku sa správali ako partička puberťákov na školskom výlete a počas väčšej časti pobytu sa stále niečo dialo. Čiže kávička, pohodlíčko, deka, praskajúci oheň... nič z toho mi nebehalo hlavou a na nič z toho som nemala chuť. Katie vkuse lieta ako špinavé prádlo, lebo tamtá sa zraní, tamten sa stratí, tamten sa ožerie...neustále niečo rieši, nemá chvíľu kľud. Prirodzene, že okrem hygge konceptu je to klasická červená knižnica a čo ma už časom jemne iritovalo bola predvídateľnosť. Nie že by teda nebolo od začiatku jasné, kto s kým... ale vždy, keď sa niečo zomlelo mala Katie za sebou Bena aby jej rytiersky pomohol. Ale vždy. Naozaj som dúfala, že dostanem takú tú naozaj skvelú oddychovku, pri ktorej dej plynie hladko (zas nemusí byť úplne taký, že vám z neho klesne IQ) ale naozaj máte pocit pokoja, tej atmosféry a všetkého, čo hygge predstavuje. A u mňa to naozaj všetko, celý ten dobrý pocit, utláčalo to besnenie v deji. Partička je tam pár dní ale už stihne urobiť škandál v reštaurácii, problém na loďke, skončí v nemocnici a zapojená je i polícia. Okrem toho sa tam rieši rozvod, intrigy, šikana, smrť rodiča, vnímanie homosexuality... Trochu moc k hygge konceptu.
To je samozrejme iba môj pohľad. Ak chcete romantiku, oddych a máte radi takéto knižky, smelo do nej. Číta sa rýchlo. A keď už nič iné, na ceste mám kalendár a čokoládu.
PS: Pred časom som čítala knihu Vánoce v Paříži od Mandy Baggot a to bol presne typ príbehu, v ktorom som cítila sneh, vianočnú atmosféru, milý zamilovaný príbeh a neustále som mala pocit, že chcem kávu, horúcu čokoládu, alebo niečo fajné sladké upečené.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Po dočítaní tejto knihy musím skonštatovať, že je to pravdepodobne prvá kniha, ktorú by som si radšej pozrela vo filmovej podobe. Lebo filmári by jej pridali presne to, čo mi chýbalo.
Kniha je po vizuálnej stránke fakt pekná a ja som sa na príbeh Coco Chanel vážne tešila. Tešila som sa na výbuch farieb 20.tych rokov v Paríži, na módu, salón, na parfém... moje očakávania sa tak celkom nenaplinili. Okolo strany sto som si uvedomila, že sa nič podstatné nedeje, že nemám pocit, že som ponorená v príbehu 20.tych rokov, ani že som v Paríži. Coco mi pripadala prehnane citlivá, prehnane skromná, dojímali ju kostoly a rozplakávali spomienky. Príbeh bol tak fádny, že som mala chuť oplieskať knihu o stenu a bola som naštvaná. Veď išlo o Coco! A to je ikona. Obdivujem ju pre mnohé veci. Bola to žena, čo si nenechala kecať do života, ktorá si skrátila vlasy, fajčila, spávala so slávnymi mužmi, poznačená minulosťou, ktorá pracovala až do poslednej chvíle až do dňa svojej smrti.
Prvých asi sto strán Coco neustále trúchli po Boyovi, poslednom milencovi, ktorý zomrel pri autonehode a je rozhodnutá vytvoriť parfém ako oslavu ich lásky, ako spomienku. Prichádza krátka epizóda so Stravinským, ktorého napokon posiela za vlastnou ženou a deťmi, lebo jej trhá srdce, že ťahá otca od rodiny. Pričom Boy sa počas romániku s ňou oženil a časom mal deti. Tam jej neprekážalo, že spáva so ženatým mužom. Videla som film Coco a Stravinský a to, ako bola vykreslená tam mi k nej rozhodne viac pasuje ako toto. Nejako nedokážem uveriť ani faktu, že Coco blahosklonne podporuje finančne celú rodinu Stravinského aj po rozchode s Igorom, po tom, čo sa jej vyhráža zabitím a po tom, čo si nájde novú milenku... a po rozhovore s jeho ženou Jekaterinou, ktorá Coco prosí, aby im naďalej posielala šeky. A Coco posiela...
V príbehu vystupuje aj priateľka Coco, Misia. Nemám tušenie, na koľko sa autorka držala histórie v popise tohto vzťahu, ale takúto ženu by za priateľku chcela zrejme iba masochistka. Žiarlila na Coco, často sa s ňou rozhádala „navždy“ (na dlho), neustále sa starala do jej života, vzťahov, do všetkého a zo dva razy v príbehu ju pekne zradila. Takto si priateľstvo fakt nepredstavujem.
Čo ma hnevalo ďalej to, že kniha má takmer 400 strán a v príbehu sa skoro nič nedeje. Žena, ktorá je známa svojou módou, svojou tvrdou a slávnou prácou, je v príbehu často opisovaná ako plačka, ktorá sa vkuse kúpe v spomienkach a nerobí nič iné len plánuje dovolenky, prázdniny, výlety.... Nice, Cannes, Monte Carlo... a spomína na Boya.
V príbehu je opisovaný aj jej vzťah s Dimitrijom Romanovom. Táto postava sa mi fakt páčila. Bola popísaná dobre, výrazne a celkom korešpondovala s tým, čo som sa o Dimitrijovi dočítala. Bol milý, slušný, galantný ku Coco, zrejme ju mal naozaj veľmi rád a bol jej oporou. Aj preto som čítala ďalej, okolo polovice ma to už začalo viac baviť. A tiež preto, lebo sa tam časom objavovali ďalšie postavy z okolia Coco. Djagilev - šéf ruského baletu, Picasso, básnici, umelci i ďalší utečenci z Ruska.
Čo mi však prekážalo bolo to, že či už išlo o vzťah, priestory, pobrežia, hotely, autá... máločo z toho bolo dostatočne popísané. Akoby všetko len tak kĺzalo po povrchu. Mám fakt bohatú fantáziu, ale často som trpela. Proste išli niekam autom, prišli do hotela, pobrežie, pršalo, šampanské, Coco spomínala....strašne mi chýbali opisy. V niektorých častiach aspoň trochu. Ale čítať knihu z 20.tych rokov, z Paríža a o Coco, ktorá ma „tak málo farieb“ bolo frustrujúce.
V deji sa spomína aj jej práca, ktorú robila s Dimitrijovou sestrou. Oblečenie, na ktoré vyšívali slovanské prvky. Dúfala som, že aspoň tu sa dej bude viac venovať jej práci, ale nestalo sa Celkom by ma zaujímali detaily z tvorby kolekcie, či reakcie zákazníčok.
Recenzie som čítala až po dočítaní knihy a mnoho ľudí to vidí ako ja. A mňa to strašne štve. Dúfala som, že dostanem fakt hodnotný a hutný príbeh o žene, ktorá je ikonou, dostala som slabý odvar (Coco väčšinou iba cestovala s Dimitrijom, spomínala a rozmýšľala o tej vôni), a to ma strašne, fakt strašne mrzí. V žiadnom prípade si nedovolím tvrdiť, že Coco poznám, vychádzam iba z toho, čo som o nej čítala, či videla... ale...táto Coco (v príbehu je popisovaná ako Gabriele, napriek tomu, že to meno vraj neznášala) je proste vykreslená ako krehká, milá kvetina a tomu sa mi proste veriť nechce.
Ak by som to mala zhrnúť, tak to nie je úplne márne čítanie, boli časti ktoré ma bavili. Dozvedela som sa veci z minulosti Coco, zo sirotinca, z toho ako spievala v kabarete, či ako vyrobila svoj slávny Chanel č. 5. Ale na jedno prečítanie rozhodne stačí a ako som spomínala v úvode, toto by som si radšej pozrela ako film.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Prvá dočítaná kniha v tomto roku. Hadí zámok ma uhranul už keď som mala po známosti možnosť vidieť kompletnú obálku. :D Okamžite som vedela, že toto musím mať. Anotácia ma tiež presvedčila, že to bude moja šálka kávy. Aspoň som veľmi dúfala, že moje vysoké očakávania budú naplnené. A stalo sa. Kniha ma chytila od prvých strán.
Rodine Bei Abramovej je vrátené bizarné dedičstvo. Neogotický zámok, s bonusom, neuveriteľne mrzutým a nafúkaným grófom, ktorý nie je ani trochu nadšený prišelcami na svojom zámku. Bea sa však pokúša nájsť rozumnú reč s nevlastným bratom, jej manžel Vendelín nezdieľa jej nadšenie a zvažuje, či je dobrý nápad, nasťahovať sa, syn Denis fláka školu a začne si s jednou so slúžok, dcére Karine krachuje manželstvo a v zámku nachádza útočisko pred problémami, syn Nikolas, je čierna ovca rodiny, ktorú zaujíma hodnota zámku a uvažuje, čo potiahnuť a speňažiť. Jediná, ktorú zámok naozaj ohúri je adoptovaná, najmladšia Mary. Do chodieb vchádza priam s posvätnou úctou. Ako študentka histórie obdivuje klenby, vitrážové okná, baldachýn na svojej posteli, arkierové okná, či kabinet bizarností. A tiež ju lákajú uhrančivé oči grófa Rubena, ktorý je neustále mrzutý, hádže veci po slúžkach, neberie si servítku pred ústa a neznesiteľné fyzické bolesti si vybíja na všetkých okolo a je fuk, či je to nová rodina, či slúžky. Lenže potom sa do jeho zorného poľa dostane Mary. Pokojná ako hladina rieky. Navonok. V noci prežíva ťažké nočné mory, ktoré následne dáva na plátno. Medzi nimi vzniká puto, lebo Mary sa zaľúbi do historickej hodnoty sídla, do pávej voliéry, do jazierka s kamennou vílou a ako jediná sa snaží pochopiť správanie večne naštvaného grófa. Mary bola v mnohých ohľadoch ako ja :) Veľmi sme si boli podobné. Láska k histórii, baldachýn, obdiv k starožitnostiam, prechádzky v záhradách, zvedavosť, čo sa nachádza v strede tajomného bludiska, ešte aj porcelánové bábiky zbierala :) Tam sa však podobnosť končí, povahovo bola jemne naivná a na môj vkus si toho nechala dosť. Nielen od grófa. Mňa s mojou povahou by dávno nechal zožrať Albrechtom. :D Napriek tomu ich cit kvitne, priamo úmerne však stúpa nenávisť okolo nich. Akoby tým, že rodina prišla do zámku spustila lavínu udalostí.
Ak však čakáte reteling krásky a zvieraťa, kde Ruben na konci zaslepený ružovými okuliarmi zaspieva srdcervúcu sladkú áriu svojej vyvolenej, ostanete sklamaný. Ruben aj Mary majú svoje povahy a tie sa nezmenia, možno iba trochu obrúsia a aj v tom je čaro príbehu.
Čo sa mne osobne naozaj veľmi páčilo je jazyk autorky. Prekrásne vety, z ktorých priam prší poézia. V texte si uvedomíte, aká je slovenčina rozmanitá a koľko prekrásnych slov máme :) Príbeh som si naozaj užívala a po Mary som si obľúbila aj Karinu. Páčil sa mi vývoj, ktorým v príbehu prešla. Trochu sklamaná som bola z rýchleho konca. Od udalostí v kabinete kuriozít to začalo mať prirýchly spád. Reakcie rodiny mi pripadali zvláštne (možno vlažné) na to, čo sa stalo, možno jediná Bea reagovala podľa očakávania. Ani ja som Nikolasa nemala rada, ale dopriala by som mu iný koniec. Takú nejakú peknú ostrú vežičku, napríklad, na neogotickom zámku ich musí byť požehnane. V neogotickom románe som čakala niečo možno temnejšie, desivejšie a hlavne bez Rubena ... Aj keď na druhej strane úplne som Rubena chápala... Ale bolo to priveľmi rázne a rýchle.
Takisto Maryne maľby mohli dostať viac priestoru. Trochu mi vadila aj jej naivná povaha, ale to je len môj problém, každá napísaná postava dostáva do vienka istý charakter, povahu a vlastnosti. Je super, že sa autorka vyhla klasickému klišé v prípade správania a povahy Mary a Rubena a že nám nenaservírovala gýčový príbeh.
Takže suma sumárum, dostala som, čo som chcela a moje očakávania sa naplnili. Dostala som úžasný príbeh, ktorý sa čítal sám a ja sa už teraz neviem dočkať ďalších zámkov a ďalších z rodu von Barevanson. Čítanie som si naozaj veľmi užila a moja fantázia mi vykreslila úžasné priestory, ktoré by som takisto veľmi rada zdedila :)
Napriek všetkým mojim výhradám, nemôžem dať menej ako 5 hviezd, lebo do príbehu som sa zaľúbila už na začiatku a až do konca sa to nezmenilo.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Toto je jedna neuveriteľná kniha, ktorá sa, dúfam, stane nesmrteľnou, ako Pipi dlhá pančucha, či Anna zo zeleného domu. V prvom rade má úžasnú obálku, v druhom krásne a atmosférické ilustrácie.
Príbeh je nezabudnuteľný a má hlbokú myšlienku. Blížia sa vianoce, ale v rodine Juliána je ešte stále smútok. Nik nezdobí dom, vnútri nepanuje pohoda a vianočná nálada. Cestou z plavárne stretáva Hedvigu. Veselé, červenovlasé dievča, ktoré ho vezme do svojho domu, ktorý je vyzdobený až po povalu a vie uveriť horúcu čokoládu.
Príbeh je dojímavý a ja som mala čo robiť, aby som udržala slzy, keď vyšlo najavo, kto je Hedviga, kto je starý pán, ktorý obchádza dom a prečo je Juliánova rodina smutná. Príbeh v sebe nesie nádhernú myšlienku a posolstvo. Je to jedna z najkrajších kníh, aké som kedy čítala. Silná kniha o tom, čo sme stratili, ale aj o tom, čo máme.
Kniha má nadprirodzený prvok, je síce vhodná od 10 rokov, ale určite sa treba o jednotlivých kapitolách s dieťaťom rozprávať.
Toto bola taká milá jednohubka. Číta sa to veľmi rýchlo, páči sa mi denníkové písmo, kresby, postrehy. Nie je to cestopis, ktorý by vás toho veľa naučil, skôr je to len také lákadlo na to, že možno budete chcieť vedieť viac. Alebo budete chcieť rovno ísť a pozrieť si miesta, ktoré Radka opisuje, na vlastné oči.
Cena sa mi však vidí trochu premrštená za túto knižku. Je to útle a skutočne sa tu toho veľa nedozviete o samotnom Nórsku. Záznamy sa delia na dni a za každý deň je tam zopár postrehov. Stopovanie, koho stopli, či pršalo, čo jedli, či mali čo jesť, kresby miesta, ktoré videli a podobne.
Ako zábavné čítanie fajn, ale ako cestopis iste nie.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Túto knihu som dlho odsúvala a dlho čítala. Oboje malo svoj dôvod. Toto nie je príbeh, ktorý zhltnete na posedenie alebo prečítate na jeden dych. Ale určite tam je veľa okamihov (aspoň pre knihomoľov, kedy zabudnete dýchať:)) Knihu som odsúvala preto, lebo som na ňu nemala tú správnu náladu, ale dlhé zimné večery sú už tu a to je presne kniha na tento čas. Kniha plynie pomaly, niekedy veeeeľmi pomaly, dej sa posúva po malinkých krôčikoch a skôr sa vyvíja vnútorný svet hlavnej postavy. Príbeh je plný jej vnútorných monológov, jej citového prežívania i všetkého, čo si myslí. Vlastne niekedy skôr koná ako myslí :)
Animant miluje čítanie. Pochádza z bohatej rodiny a tak si môže dovoliť často len tak sedieť v kresle a čítať. Jej mama má však na vec iný názor. Animant je už dievča na vydaj a podľa toho sa má aj správať. Preto ju ťahá na všelijaké plesy a večierky. Ani však natruc prijme ponuku strýka, aby pracovala v Londýnskej knižnici jeden mesiac. Opis tých priestorov bol úžasný! Moja knihomoľská duša pišťala blahom. Ani však ako dievčatko z bohatej rodiny, ktoré nie je zvyknuté na prácu už po prvom dni ľutuje svoje rozhodnutie. Neuľahčuje jej to ani cynický, sarkastický a tvrdý hlavný knihovník pán Reed. Lenže Ani sa napokon zatne a povie si, že vydrží.
Bolo sympatické, že Ani nebola sladká, pasívna hrdinka, krásna, múdra a dokonalá. Bola tvrdohlavá, ako typický teeneger prekrúcala očami, počúvala za dverami, miešala sa do všetkého, do čoho sa dalo a čo bolo naozaj sympatické, nejedla len vzduch ale rada sa dobre najedla.
Príbeh sa odohráva vo viktoriánskom Anglicku ale je napísaný takým sviežim štýlom, že si ho veľmi ľahko môžu obľúbiť i dievčatá 14 +. Od tohto veku je kniha odporúčaná.
Autorka sa vyhrala nielen s charakterom postáv, ale aj s prostredím. Táto kniha je teda úplne vhodná na dlhé zimné večery, plynie pomaly, nečakajte akčné scény. Napriek tomu je svojím spôsobom nezabudnuteľná. Čarovná kniha o knihách, o milovníkoch kníh i o jednej láske, čo vznikla na úplne neočakávanom mieste. Animant sa predsa nemôže zaľúbiť, jej srdce patrí knihám :)
