Přeskočit na hlavní obsah
Den - Michael Cunningham, Odeon CZ, 2024

Michaela Ella Hajduková

16

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
O mně

Som knihomoľ odkedy som sa naučila čítať a bez mučenia priznávam, že trpím aj bibliosmiou. Milujem staré knihy, nové knihy a čítačku u mňa nenájdete. Potrebujem cítiť vôňu knihy :)

Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři

Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?

Založit si profil
O mně

Som knihomoľ odkedy som sa naučila čítať a bez mučenia priznávam, že trpím aj bibliosmiou. Milujem staré knihy, nové knihy a čítačku u mňa nenájdete. Potrebujem cítiť vôňu knihy :)

Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Zobrazit více

Moje srdcovky

Moje odznaky

Moje aktivity

16
16

Michaela Ella Hajduková napsala recenzi

17.05.2022 14:57

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Ani neviem, čím začať. Knihu som dočítala iba nedávno a ešte vo mne doznieva. Príbeh ma k sebe pripútal od prvej strany. Mám rozčítané iné knihy, ale toto bolo návykové. Ťahalo ma to čítať ďalej a teraz, keď je príbeh dočítaný, napadá mi, že je to jedna z tých kníh, ktoré keď zatvoríte máte chuť poriadne sa nadýchnuť a omnoho viac si uvedomujete, akí ste šťastní. A nie len preto, že poznáte parfum, vtáky, ruže, či cukríky. Príbeh je desivo realistický a zároveň z neho prší poetika. Ružové lupene tečúce spolu z riekou kamsi preč do zabudnutia som mala pred očami akoby boli živé....

Príbeh vnímame cez troch ľudí. Spisovateľku, R. a starca. Nemajú mená, sú to iba nositelia posolstva. Vlastne posolstiev... Bolo deprimujúce čakať, čo ďalšie zmizne a vnímať, ako sa s tým kto vysporiada. Dejom sa prelína aj kniha, ktorú spisovateľka píše a aj tá nám má čo povedať. Paralely s totalitnými režimami sú zrejmé, ale do popredia vystupuje i iný fakt. Zabúdanie na minulosť sa nám môže stať osudným. A nie len preto, že si raz nemusíme spomenúť ako voňajú ruže, či ako znie zvuk z harmoniky.

Kniha bude zrejme vo mne doznievať ešte nejaký čas a budú sa vynárať ďalšie a ďalšie posolstvá, ktoré táto výnimočná spisovateľka ukryla do stránok tohto príbehu. Nečudujem sa, že zbiera ocenenia, jej príbehy nesú v sebe výnimočné posolstvo a sú nadčasové. Stratila som prehľad, čie knihy si vyslúžili česť byť vo Future Library, ale myslím, že táto autorka tam nesmie chýbať.

Číst víc

16
16

Michaela Ella Hajduková napsala recenzi

10.05.2022 17:58

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Toto bola naozaj zaujímavá dobová freska. Čítala som ju dlhšie, pozerala si fotky a uvažovala aké farby asi mali a ako vyzerá konkrétne miesto v Košiciach dnes :) Ak by sa dalo cestovať časom, určite by som si rada pozrela Košice na prelome storočí.

Autorka si dala ohromnú prácu, keď vyskladala na pozadí doby nielen záhadnú L. ako ju označoval Márai, ale aj jej i jeho rodinu. Nie je to suchý výpočet rokov a tvárí, autorka okolo nich ovinula "živý životopis" a ja som mala pred očami starý svet a ľudí v ňom. Dámy, ktoré sa angažovali v ženských spolkoch na podporu chudobných a vojnových sirôt, pánov v oblekoch, ktorí korzovali Széchenyiho parkom a rozoberali veľkú politiku.

Spomienky Sándora na stretnutia s Lolou v Berlíne a jeho opisy bláznivých maškarných bálov ma šokovali. No môže to byť aj tým, že často máme skreslenú predstavu o minulosti a o tom, že bola iba "slušná" :)

Ilona, alias Lola, hoci sme sa o jej živote pred Máraiom dozvedeli celkom dosť, ostáva tajomnou ženou. V pozadí, v tieni svojho muža, čo však neznamená, že to bola sivá myš, zamilovaná do veľkého autora. Rodičia, hlavne otec, bol proti tomu, aby si vzala za muža "pochybnú existenciu". Z dobových zápisov, denníkov, listov, úryvkov z kníh.... sa dozvedáme čo to, o žene, ktorá stála po boku spisovateľa viac ako 60 rokov, napriek trpkým udalostiam, ktoré ich postretli. Dočítala som sa, kde a ako študovala, či to, že pochádzala zo skutočne bohatej rodiny, nielen preto, že chodievali na dovolenky do Tatier i k moru. Okrem toho sa čitateľ dozvie o bežnom živote na začiatku minulého storočia, či o trávení voľného času v Košiciach. Zaujal ma napríklad i taký fakt, že mala dvojfarebné oči :)

Suma sumárum, to bolo naozaj zaujímavé čítanie, s úžasným fotografickým materiálom, dobová sonda do života na prelome storočí, do života dvoch rodín a ich známych, či priateľov. Neviem sa zbaviť pocitu, že je mi Loly ľúto, aj keď podľa toho, čo som sa dočítala, to nebolo krehké žieňa, zrejme vytušila, "do čoho ide", keď si vzala Sándora. Nemohla ale vedieť, čo všetko ju s ním čaká a aké trápenia ju postretnú. Musela to byť skutočne silná žena.

Nedá mi nespomenút ešte jednu vec, čo ma úplne zarazila. Uvažujem, či mal Márai divný zmysel pre humor, alebo... neviem... to vyjadrenie mi prišlo odporné, aj vzhľadom k tomu, že Ilona pochádzala zo židovskej rodiny a jej otec zomrel v lágri.

"L. receptár. Pred štyridsiatimi rokmi začala zbierať recepty. Rukopisný zošit s otrhaným obalom. Písali doň mnohé: L. potom jej mama, moja matka, priateľky...Vedľa receptov je meno autora: Vilmina rada, ako piecť pagáče. (Vilmu neskôr upiekli v Osvienčime.)"

Číst víc

16
16

Michaela Ella Hajduková napsala recenzi

30.03.2022 14:35

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Toto bolo moje prvé stretnutie s Mornštajnovou a musím povedať, že je to právom Pani spisovateľka. Hoci dej má málo priamej reči strhol ma so sebou od prvej strany. Príbehy Maje a Magdalény boli také živé, surové a neprifarbené. Prežívala som každú stránku a nebola si istá, ktorú z postáv ľutujem viac. Na obe autorka naložila vrchovato.
Život vo väzení bol mučivo jednotvárny, sivý a beznádejný. Pri zdravom rozume Maju držali iba listy od rodičov, ktoré, ako mnohé iné veci v príbehu, klamú telom. Musí byť hrozné žiť v dobe, kedy netušíte, či môžete veriť kolegom v práci, susedom, či členom vlastnej rodiny.
Magdaléna žije v Ozdravovni, ktorá je v podstate čosi ako detský domov. Žije tam od štyroch rokov a bolo desivé sledovať, čo na nej režim napáchal. Ešte aj ako dospelá sa nedokázala vymaniť z dogiem, ktoré jej vtĺkali do hlavy. Čítala som jednu recenziu na knihu a bolo tam napísané, že príbeh nevaruje iba ukolísava... nesúhlasím. Toto bol strašný varovný prst. Decká sú tvárny materiál, stačí sa pozrieť, čo napáchal štát na Hitlerjugend. Opisy z „decáku“ boli strašidelné. Výchova bez lásky, s kopou pravidiel a s inými deckami, ktorých sa musíte naučiť báť a poslúchať. Nechávať si myšlienky pre seba (prípadne žiadne nemať) a celý čas sa triasť kto vás nahlási a za čo. Depresívny je aj fakt, že dieťa nemuselo urobiť celkom nič, hlásenie mohlo byť falošné a už to s ním išlo. Celý príbeh ma vtiahol od prvých strán a bol jedným z tých, ktoré som nedokázala odložiť.
Na druhej strane od dystopickej časti som čakala viac. Dej sa vyvíjal, roky plynuli, ale svet okolo postáv sa nemenil. Sem tam sa spomenul mobil, či internet, ale týkalo sa to len niektorých ľudí, takže info z deja rýchlo odplávalo. Chýbalo mi posunutie doby v rámci toho, že uplynulo viac ako dvadsať rokov. Keby som nevidela roky na začiatku kapitoly, mám pocit, že sa to stále deje v jednom čase. Podľa mňa sa aj totalitný režim dokáže niekam rozvíjať za istých okolností. Keď niekedy vidím, čo všetko ľudia píšu na FB.... Od toho ako žijú, čo doma majú, kam chodia, ako dlho sa zdržia, s kým sa stretávajú, čo čítajú až po názory a myšlienkové pochody, ani špiónov by zrejme nebolo treba. To je len primitívny príklad. Nejde len o technickú stránku, celkovo som čakala, že totalitná budúcnosť sa niekam posunie, možností by bolo určite dosť. Ak je to dystopia a našťastie!!! alternatívna budúcnosť.... logicky to očakávam.
Čo mi však prekážalo viac bola temnota a depresia, ktorá z príbehu sálala. Nečakala som dúhové mosty a sladký happy end, lenže tu nebolo ani svetlo na konci tunela a to ma mrzelo. Úplne chápem, že životy mnohých ľudí v tej dobe neboli prechádzka ružovou záhradou, ale tu bolo tak málo svetlých momentov, že som ich poriadne nepostrehla a už boli preč, alebo fakt neboli. A to je škoda, lebo myslím, že žiadna doba nie je iba čierna. Možno to bol autorkin zámer, no ja som súcitila s postavami, ktoré mali na sebe naložené viac než dosť a nielen hlavné, ale aj vedľajšie. V niektorých prípadoch mi navyše chýbali informácie. Veľmi ma zaujala postava Jany a napriek tomu, že s Magdalénou boli s jednej Ozdravovne, Jana bola očividne myslením niekde celkom inde. Zaujímalo ma pozadie. Kto a ako spôsobil, že režimu neverila. Tiež som v podstate nepochopila, prečo sa tak veľmi pokúšala pomáhať Magdaléne, keď očividne nenašli spoločnú reč ani názory. Navyše, ak bola Magdaléna tak veľmi ovplyvnená a ak všade bol samý udavač, ako to, že sa Jana nebála, že ju nahlási?
Napriek tomu všetkému sa znova vraciam k začiatku. Príbeh bol napísaný tak úžasne, že som nevedela prestať čítať. Osudy postáv sa ma hlboko dotkli. Človeka, ktorý poriadne nezažil minulý režim (narodila som sa v roku 1984), musí absolútne desiť, čo dokáže napáchať propaganda a vláda pod rúškom toho, že vám chce dobre a najlepšie vie, čo si máte myslieť. Napriek výhradám nedokážem dať príbehu menej ako päť hviezd, lebo suma sumárum, toto bolo skutočne Dielo. Od začiatku až do konca depresívne ako šľak a odporne realistické.

Číst víc

16
16

Michaela Ella Hajduková napsala recenzi

28.03.2022 10:14

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Knihu som zhltla za víkend. Keďže je v nej mnoho úvah a motivačných záležitostí, užijú si ju filozofi aj ľudia, čo od príbehu čakajú viac ako oddychovku. Nemám rada motivačné príručky, ale v beletrii mi to vôbec nevadí, práve naopak. Nora je od začiatku depresívnou bytosťou, ktorá sa rozhodla zomrieť. V prvých kapitolách sledujeme ako sa prehlbuje jej depresia, pocity menejcennosti a ľútosti. Bolo zaujímavé sledovať jej prechod jednotlivými "knihami", ako sa veľmi pomaly menili jej pocity voči iným i jej samej. Dej bol vystavaný veľmi zaujímavo a bola som zvedavá, čo ju čaká v ďalšej "knihe". Ja sama som sa neskôr zamýšľala nad tým, akými rôznymi smermi sa mohol uberať môj život :) Občas boli tie myšlienky dosť znepokojujúce :D V každom prípade sa kniha čítala naozaj dobre, páčilo sa mi koľkými rôznymi smermi nechal autor Noru "cestovať" a aké rôzne poznania jej to prinieslo. Koniec bol uspokojivý, vytušila som, ako sa Nora zachová a zrejme by som konala rovnako. V každom prípade bolo zaujímavé dejom sledovať úplný prerod jej osobnosti. :)

Číst víc

16
16

Michaela Ella Hajduková napsala recenzi

13.02.2022 10:53

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Túto knihu som prečítala pomerne rýchlo. Zaujímalo ma, čo sa stane ďalej tak v historickej ako v súčasnej časti. Bola som zvedavá, prečo miznú knihy a kto je za tým. V historickej som "vinníka" odhalila skôr. Aj jeho motív. V súčasnej som mala trochu výhrady pretože som nepochopila ako jednoducho najali nového človeka do rodiny pričom ho poriadne nepreverili. V historickej časti sa mi veľmi páčilo časti o fungovaní knižnice aj o tom ako vyzeral život v tej dobe v NY. Aj pre chudobných. A aj pre ženy. Autorka nás hlbsie previedla bojom žien za lepšie postavenie a dovolila nám nahliadnuť aj do ich vtedajšieho myslenia. Bolo zaujímavé sledovať zhromaždenia žien, ktoré chceli viac toho, čo my dnes berieme ako samozrejmosť.
Čo má osobne mrzelo bolo to, ako dopadli Jack a Harry. Jacka som od začiatku vnímala ako dobrú postavu, Laura od neho dostala omnoho viac ako bežná žena v jej dobe. Napriek tomu, že veľa pracoval a písal knihu, bol jej oporou, dovolil jej študovať, podporoval ju v jej snoch. Nezaslúžil si to, čo mu za to urobila. Určite bolo super, že sa snažila niečo dosiahnuť, len sa mi zdalo akoby jeho a deti úplne nechávala za sebou, akoby povýšila svoje sny nad nich. Doplatil na to aj Harry.
Napriek tomu sa mi však kniha čítala dobre a určite ju odporúčam. Obdivovala som Laurinu odvahu aj keď som nie vždy súhlasila s jej názormi a konaním.

Číst víc

16
16

Michaela Ella Hajduková napsala recenzi

03.02.2022 15:56

Ďalší úžasný príbeh zo sveta rodu von Barevanson. Krásny Hyeronym s jemne strašidelným zámkom, Saskia s vlasmi, ktoré majú svoje farebné obdobia; jej komplikovaná sestra Kornélia, ktorá sa zožiera a potrvá dlho, kým čitateľ pochopí, že to nie je iba vedľajšia postava, čo má za úlohu v príbehu otravovať vzduch pesimizmom; wiccanka Justína s tarotovými kartami a zvláštnou úlohou v celom príbehu...

Postavy z rodu sa nevymykajú svojej barevansonovej charakteritike z predošlých kníh. Je to celá paleta negatívnych vlastností, podivínskych pováh a charakterových čŕt. Vždy si užívam vstup do každého nového zámku, zbožňujem Linin štýl písania. Vychutnávam si bizarné a absurdné detaily, zrkadlá, ktoré krvácajú, podivínov, ktorí z nich sledujú Saskiu, či desivú sieň plnú mĺkvych temných stúh visiacich odkiaľsi zhora, či knihy viazané v ľudskej koži.

Páči sa mi atmosféra príbehu i vykreslenie postáv. Hyeronym bol úžasná postava. Keď ho Saskia spoznáva, tuší, že začať si s ním, je ako provokovať tmu, aby ju zjedla. Napriek tomu, nechať sa „zjesť“ je úplne lákavé a neodolateľné :)
Veľmi sa mi páčila aj myšlienka toho, ako sami budujeme svoje temné kruhy, hovieme si v nich a tvárime sa, že je to vina osudu. Trpíme dokola, kým nám dôjde, že iba my sami dokážeme prelomiť bludný kruh dlho nabaľovanej negativity.
Obálky sú čerešnička na torte. Obrovsky sa teším na ďalší zámok!!!

Číst víc

16
16

Michaela Ella Hajduková napsala recenzi

15.12.2021 13:56

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Zvládla som asi pol knihy a zvyšok som si nechala dopovedať kolegyňou. V decembri mám chuť na vianočné oddychovky a tak po nejakej siahnem. Táto má úžasné recenzie, ale mne nesadla. V prvom rade hlavná postava Jane mi nebola sympatická. Jej správanie, konanie... čakala som, že sa to čítaním zmení, ale nezmenilo. Vadila mi aj istá prvoplánovosť - sivá myška, casanova. Akosi som od začiatku tušila, že to nedopadne dobre... Vadilo mi aj to, ako všetko okamžite so seba zapadalo a vychádzalo. Jane potrebuje utešiť, hneď je tam Ben, potrebuje ísť autom do zapadnutej dediny, hneď je tam Philip. Hľadá nejaký dom z vojny, on stále stojí. Hľadá listy v komíne, stále tam sú...

Okrem toho v mnohých knihách je podobný model. Na začiatku sa žena rozíde s mužom a na nátlak, či dobrovoľne ide na nejakú cestu, kde sa má z toho spamätať. Sú lepšie knihy; aj s týmto modelom.
Bavili ma opisy Nórska a atmosféra krajiny, jedlo a podobne. Asi siahnem po inej vianočnej oddychovke, ešte je december, ešte stíham :)

Číst víc

16
16

Michaela Ella Hajduková napsala recenzi

10.12.2021 15:23

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Po tejto knihe som siahla zo zvedavosti. Autora poznám podľa mena, ale zatiaľ som od neho nič nečítala. Pritiahlo ma to, že kniha sa odohráva počas druhej svetovej vojny, v Ľubľane a že je o trochu excentrickej dáme z vyššej spoločnosti, ktorá chodila na prechádzky s krokodílom :) Namotalo ma to. Nečakala som však, že dostanem to, čo som dostala a myslím, že mi Veronika, jej muž Leo, slúžka Joži, či sedliak Ivan z mysle tak skoro nevymiznú.
Kniha nie je hrubá, no príbeh je ... veľký. Vidíte nádhernú slovinskú krajinu, bavíte sa na klavírnom koncerte na zámku, trpíte zimou s partizánmi v studených horách... Príbeh začína rozprávať Stevo. Mladý dôstojník, ktorý mal rád kone a vďaka tomu sa zoznámil s Veronikou. Je to ako mozaika a začína ju skladať práve Stevo. Spoznávame Veroniku i pochabý cit, pre ktorý ušla od manžela a potom sa k nemu vrátila. Dozvedáme sa tiež, že jednej noci spolu so svojim manželom Leom zmizla a zľahla sa po nej zem. Potom skladačku berie do rúk Veronikina mama Josipina. Znova o kúsok viac poznávame Veroniku... Dokopy päť ľudí, ktorých ovplyvnilo to, že poznali Veroniku pridáva svoj príbeh súvisiaci s mladou ženou.
Príbeh je miestami tragický, piati aktéri spomínajú na vojnu, či na povojnové časy, kladú si mnoho otázok, z ktorých na mnohé nemajú odpovede, alebo sa boja ich zisťovať. Vracajú sa k starým udalostiam a uvažujú, čo spravili, čo nespravili a mali; aj to, aké následky mali ich činy. Od začiatku to bolo to ako motýlie mávnutie krídlami, o ktorom si človek myslí, že nie je dôležité, ale zrazu čoraz viac naberá na sile a zmení sa na hurikán. Udalosti v príbehoch sa prepletajú a dávajú čoraz väčší zmysel...

„A já sleduju svůj obličej v zrcadle a vím, že nic už není, není Veronika, není král, není Jugoslávie, svet sa rozpadl na kusy, jako to popraskané zrcadlo...“
„Zkrvavený obličej mého přítele, jemuž ze rtů bublala pěna a on, ještě než umřel, řekl – zasraná válka!“
„Budovy rostou z rozvalin, život se probouzí a jde dál, co se stalo, stalo se, co pohřbily bomby a rakety je pohřbené.“
„Mladí už o našem boji nic nevědí...“
„Za tohle jsme bojovali?!“

Dnes v noci jsem ji viděl je silný príbeh, žije vám v hlave, lebo Drago je neskutočný rozprávač. Ste tam, s nimi, v studených horách, v loveckej búde a spolu so strážcami si zapchávate uši, lebo to, čo sa deje, nedokážete stráviť.
Do knižky som šla s tým, že viem, že je podľa skutočných udalostí. Ale až po dočítaní som zistila, že žena na obálke je skutočná „Veronika“, hoci mladá žena zo skutočného príbehu mala iné meno. Tento detail robí príbeh ešte silnejším, lebo sa dívate na tvár ženy a v hlave vám beží celý dej od začiatku až po koniec... A vy už viete...

Číst víc

16
16

Michaela Ella Hajduková napsala recenzi

18.11.2021 14:47

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Toto bolo skutočne chutné čítanie v mnohých ohľadoch.
Mina po strašnom trapase, ktorý nejaká dobrá duša, čo si hovorí kamoš, zavesí na FB, odchádza do Švcajčiarska k svojej kmotre. Tam sa snaží (aj pomocou motivačnej príručky) skľudniť svoju hŕŕŕ povahu, no Luke, ktorý jej pripadá ako jej odraz v zrkadle, jej to neuľahčuje.
Hoci spočiatku mi Mina nebola zvlášť sympatická, časom som si na jej hŕŕŕ povahu zvykla. Zato Luke mi bol sympatický od prvého stretnutia vo vlaku. Príbeh sa odohráva na snehu i v horskej chate, kde vládne Amelia, ktorú som si naozaj obľúbila a aj jej obchodné praktiky :) Ľuďom u nej bolo dobre a ja by som si tiež prisadla do spoločenskej miestnosti a pri kozube si dala koláčik a kávu. Čítanie som si užila, len som si musela k nemu dať čokoládu alebo kávu, alebo capuccino :)
Páčilo sa mi vykreslenie prostredia, na tom si autorka dala skutočne záležať. Nebolo to iba o snehu, čokoláde a syroch, šlo to do väčšej hĺbky. Od knihy som čakala oddych a ten som dostala. Čítala som ešte Kaviareň v Kodani a ďalšie oddychovky od Julie som nemala v pláne. No... Minina sestra Hannah mi bola veľmi sympatická a aj jej cesta do Írska, takže je možné, že siahnem aj po ďalšej knižke :)

Číst víc

16
16

Michaela Ella Hajduková napsala recenzi

13.11.2021 20:19

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.

Takýmto knižkám sa hovorí jednohubky, ale toto by bol trpký koláčik. Čosi cez sto strán. Nepripadalo mi to ako testament, skôr ako spoveď. Objavili sa tam udalosti z biblie ako svadba v Káne, kde Ježiš premenil vodu na víno, či zmŕtvychvstanie Lazára. Lenže dej sa nezameriaval hlavne na udalosti ale na pohľad starnúcej matky, ktorá strašným spôsobom prišla o syna. Bolo to trpké, zúfalé a také ľudské, myšlienky a pocity z úplnej hĺbky Máriinej duše. Miestami sa to naozaj čítalo veľmi ťažko, keď opisovala ako ho pribíjali na kríž, či keď kričal, keď už na ňom visel... Mrazivá výpoveď matky.

"Bol to ten chlapec, ktorého som porodila, a teraz bol bezbrannejší ako vtedy."

"...lebo neukrižovali mňa a neumieram ja..."

"...myšlienky naňho ako na dieťa, na súčasť môjho tela, keďže jeho srdce vyrástlo z môjho srdca..."

Číst víc

„Bohatství jako by padalo do klína lidem, kteří jsou chudí duchem, chudí zájmy a radostí.“

Na východ od ráje - John Steinbeck, 2020
Na východ od ráje
John Steinbeck