Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som knihomoľ odkedy som sa naučila čítať a bez mučenia priznávam, že trpím aj bibliosmiou. Milujem staré knihy, nové knihy a čítačku u mňa nenájdete. Potrebujem cítiť vôňu knihy :)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Padla doslova za niekoľko hodín. Nechcela som sa odtrhnúť, odísť z toho bizarného sveta grófky, jej dvoch dcér, rozprávajúceho psa, horárky - zvonárky, tunelov, pašerákov, krajiny, ktorá sa mení a všetkého ostatného.
Je to moja prvá kniha od Klimáčka, ale rozhodne nie posledná. Jeho jazyk ma upútal od prvej stránky, vtiahol do sveta podivností a nechcel pustiť. Sabína a Mária sa zvláštne dopĺňajú, jedna bubnuje, druhá šije, obe páchnu jazvecou masťou a žijú v starom sanatóriu. Ryšavá grófka, matka dievčat, je úchvatná postava! Predstavovala som si ju zakaždým, keď prišla do deja a mala som zimomriavky z jej poľštiny. Autor ju vymodeloval do úplnej bizarnej dokonalosti. Jej postava ma zaujala najviac, no ostatné nezaostávajú.
A hoci ako spomínajú aj iní, v anotácii je prezradený celý dej, vonkoncom to nevadí. Vôbec. Tento svet ma ozaj veľmi bavil, kľudne by som v ňom ostala ešte o sto strán dlhšie a nie je vylúčené, že sa raz zatúžim znova vrátiť do magického sveta Zvonohory, ktorá je živá, mení svoje tvary a žijú v nej pašeráci, lesní ľudia, no aj jeden prízrak z druhej svetovej s "tretím okom".
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Och, tieto zámky sú absolútna láska! Na každý sa teším ako dieťa na Vianoce. Zbožňujem ponurú atmosféru barevansonovskych sídel, baví ma ponárať sa do deja, chodenie po podivných chodbách plných bizarností... Mirabela je akoby jednou z nich. Zvláštne dievča, žijúce na zámku ako vystrihnuté z gotických hororov. Bavia ju knihy a herbáre a vo svojom vnútri niečo skrýva. Mrazivé scény nespôsobuje len počasie. Kristián je sluha, nikto, vo svete hrdých barevansonovcov a predsa na zámok svojim spôsobom patrí. Bavilo ma znova kúsok po kúsku odhaľovať, čo sa to deje okolo Mirabely a celej rodiny na tomto zámku. Koniec bol skvelý, hoci možno nie každý s ním bude spokojný. Scéna v kníhkupectve bola trefnou bodkou za skvelým príbehom. Znova to bol úžasný atmosférický zážitok.
A hoci mojou favoritkou naďalej ostáva Kasandra neuveriteľne sa mi páčil spôsob, akým Mirabela prichádzala k svojmu šatníku plnému prastarých šiat.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Knihu som čítala na dva razy. Prvý raz som sa nejako nevedela ponoriť do deja, no na druhý som ju už stiahla celú. Ak hodnotím príbeh, bol napísaný naozaj zaujímavo a nútil ma otáčať ďalšiu a ďalšiu stranu. Vždy som Coco vnímala ako silnú ženu a neviem nakoľko je pravdivá táto kniha, no okrem sily mi vyvstali aj iné vlastnosti. Ja som Chanel ma v príbehu iritovalo. Takisto zľahčovanie situácie a zhadzovanie viny na druhých. Zobrali jej Andrého, ona za to nemôže, nemôže s ňou žiť, ona za to nemôže, má v podniku len 10 percent, ona za to nemôže, bola mladá.... Rovnako som nepochopila naivitu vo vzťahu k Boyovi. Dokonca aj po rokoch, keď už vedela, ako sa na ňu vykašľal. Hoci... možno to bolo tým, že visela na jedinom človeku, v ktorom mala oporu, ktorú nemala v podstate v nikom.
Z Coco mám po prečítaní knihy celkom zmiešané pocity, určite ju ovplyvnili udalosti z jej detstva a ďalšieho života, neraz mi pri čítaní napadlo, ako by som sa zachovala ja. Lebo dnes sa všetci môžeme búchať do hrude, akí by sme boli čestní, ale ktovie, akí by sme zoči voči vojne boli naozaj.
Kniha ako taká sa mi čítala naozaj dobre a rýchlo, páčilo sa mi, že tam bol aj pohľad Coco, aj pasáže v tretej osobe. A obálka je ako čerešnička na torte.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Hlavnou postavou tejto časti je Daniela Kemková, dcéra Marty Kemkovej a Lukáša Abrama. Vo filme sa Marta volala Fojtíková a aj v tejto časti sa zjavia postavy, ktoré poznáte z filmu, ale tu majú celkom iné pozície a osudy. Čitateľ spoznáva život Daniely, jej detstvo i to, čo sa stalo s jej rodičmi. Nájdené zošity so spoveďou Daniela de Liess, prinášajú nové skutočnosti o smrti Abrama i Danielovho nevlastného brata Wilhelma Karla de Liess.
Príbeh je i tom, že ako to v živote paradoxne býva, dcéra komunistu sa zaľúbi do syna bývalého prívrženca Hitlera. Danielin život sa mi však zdal na trošku vedľajšej koľaji, akoby bol iba doplnkom Danielovej spovede. Tretia časť sa mi čítala najpomalšie. Nebolo to však dejom, ale tým, že mi Daniela nebola vôbec sympatická. V podstate som si k nej nenašla žiadnu cestu a to mi trochu pri čítaní prekážalo. Možno to bolo tým, aký život viedla, predčasnou smrťou matky, zisteniami okolo otca aj poručníka Daniela. To všetko zrejme malo na ňu vplyv.
Najväčšmi mi utkvela v pamäti veta, ktorou Daniel končil jeden zo zošitov so spoveďou. Opisoval smrť Marty a miesto, kam ju nechal pochovať.
...a odkráčaj sedemnásť krokov.
Záver turčianskej trilógie ma teda nepohltil tak ako predošlé dve časti, lenže... Hana Zelinová sa nesnažila o zapáčenie sa čitateľovi. Vystavala osudy hrdinov, nechala ich prežiť všetky ich trápenia, smútky, režimy, i ľudí aj (a predovšetkým) všetky ich chyby, ktorých neurobili málo. A to všetko ich vyformovalo ich životy.
Celkom by ma zaujímalo, čo povedala na filmy :)
Po druhej časti som siahla hneď ako som dočítala prvú. Úprimne som však nečakala, že bude až tak odlišná od filmu. Daniel de Liess vo filme pôsobil o niečo iným dojmom ako ho vykreslila autorka. Filmový bol sympatickejší :) Avšak knižná verzia nám ponúka (ako inak) komplexnejší náhľad do života ľudí na začiatku minulého storočia. Svet po prvej svetovej vojne bol úplne iný, ako ten, ktorý prichádzal pred druhou svetovou vojnou. Autorka znova bravúrne čitateľa prenesie do starých čias a on s ňou vníma všetko. Všetky zmeny spoločnosti i ľudí v nej. Robotníkov i prívržencov Hitlera. Bogárovci dostávajú v druhej a tretej knihe omnoho väčší priestor ako vo filme. Čitateľ spoznáva mnohých ľudí, ktorí výrazne vystúpia z deja a potom nadlho zaniknú, aby sa neskôr objavili a upovedomili čitateľa o tom, ako zomreli, alebo čo sa stalo s ich životom. Filmy mám veľmi rada, no tie časti, ktoré sa zaoberali Danielom de Liess boli iba ako krásny obraz jedného sveta, na ktorý sa môžete dlho pozerať. Ale film, bol ako okno do tohto sveta.
Číst víc
Filmovú trilógiu som videla mnohokrát a veľmi dlho som sa odhodlávala na knihy. Vedela som totiž, že sú písané inak a že filmy boli inšpiráciou. Aj preto som sa dlho nevedela ponoriť do prvej časti, ktorá začína Filipom Fabicim. Napokon som sa však začítala a dej ma pohltil. Autorka je skvelou rozprávačkou. Fantázia mi živo vykreslila svet zemanov a kúrií, armálesov a starých pravidiel, na ktorých lipli ľudia kedysi. Už vo filme som si veľmi obľúbila postavy Filipa a jeho starej matky Júlie Thomkovej a po knihe som ich mala ešte radšej. Určite odporúčam tento parádny náhľad do minulosti, autorka pôsobí, že dobu pozná tak dôverne, akoby v nej sama žila :)
Záverom - film bol skvelý, ale kniha bola ešte lepšia.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Ďatľovovu expedíciu som zaregistrovala pred niekoľkými rokmi. Kamoška dejepisárka zverejňovala rôzne pikošky z dejín. Mala tam presne túto fotku. Tam som sa o expedícii dozvedela. A tiež o tom, že Ľudke chýbali oči a jazyk...
Príbeh nás zavedie priamo do príprav na veľkú cestu, ktorú si naplánovalo niekoľko vysokoškolákov v Rusku roku 1959. Chceli pokoriť horu Otorten. Na výpravu napokon šli desiati. Jeden z nich, Judin, však mal zdravotné problémy a musel sa vrátiť. To mu zachránilo život. Expedícia mala trvať okolo dvadsať dní, napokon trvala deväť. Príbeh nám približujú hlavne dve postavy – Rustem a Zina. Jediná moja výtka sa týka toho, že často hovorili v prítomnom čase a tak som sa občas stratila v tom, kto to práve hovorí. Bolo však napínavé postupne prežívať cestu s nimi. Ocitli sa v osade bývalých trestancov, čítali mansijské značky na stromoch, prežívali aj svoje malé osobné drámy, lebo pred problémami človek neujde, ani keby šiel na kraj sveta... Neboli to žiadni nováčikovia v zimných výpravách do hôr. Napriek veku už mali čo to za sebou. A predsa to skončilo ako to skončilo. Našli ich mŕtvych. Ľudka nemala oči a ani jazyk. Podľa pitevnej správy jej to urobili zaživa. Čím viac som sa blížila ku koncu, tým viac ma obsypávala husia koža z toho, čo sa dialo. Otázka: Čo sa im skutočne stalo - ostáva nezodpovedaná.
Príbeh ma úplne pohltil. Nedočkavo som obracala strany a keby sa nebolo treba starať o domácnosť, dieťa a ísť spať, čítam celú noc. Je vidieť, že autorka odviedla kus dobrej roboty a naozaj sa do témy "zažrala". . Na záver vás čaká i doslov.
A fotka. Nebudem klamať. Tisli sa mi slzy do očí pri pohľade na tých, o ktorých je kniha. Igor, Gorja, Jurij, Zina, Ľudka, Rustem, Semjon, Francúz a Saša. Pozeráte sa do ich tvárí a uvažujete, čo sa im stalo, prečo si zaslúžili taký krutý osud. Pretože počet teórií sa vyšplhal na stovku. No každá z nich má nejaké proti.
Chceli pokoriť Otorten a chceli, aby o nich vedelo celé Rusko. Vie o nich celý svet, napriek tomu, že na Otorten nikdy nedorazili.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Toto je jedna z kníh, ktoré mám doma skutočne veľmi dlho. Niekoľkokrát som ju otvorila, začala čítať a zas som ju zavrela. No nedokázala som ju posunúť ďalej. Akoby som podvedome cítila, že ešte na ňu nie som pripravená. Predvčerom som ju otvorila, začítala sa a včera večer bola dočítaná. Vlastne zhltnutá. Príbeh Malíř vzpomínek nie je pre každého. Ako hovorí anotácia, nájdete v ňom veľa histórie. Bryan je maliar. Nie obyčajný. Maľuje spomienky. Svoje vlastné. Od detstva trpí vidinami, ktoré sú „výletmi“ do jeho minulých životov a tak mnoho času strávil po rôznych psychiatrických ústavoch. Obrazy maľuje v nádeji, že niekto pochopí ich význam, pretože zažíva to isté. A tak stretáva Linz. Dievča, ktorému sa od detstva opakuje sen v ktorom horí na hranici. Potom maliar usporiada výstavu. Na jednom z obrazov je dievča, horiace na hranici.
Páni, tak toto bolo! Milujem knihy, kde sa prelínajú časové obdobia. Príbeh sa odohráva v súčasnosti, no prepletajú sa ním historické obdobia, udalosti, ktoré sa naozaj stali, niektoré osobnosti, ktoré ozaj žili... Možno to pôsobí ako romantická kniha, kde sa dvaja hľadajú v plynutí času, ale vôbec to tak nie je. Táto linka je úplne v úzadí. V jednom zo životov si totiž Bryan spomenie na laboratórium, na výskum, na iných vedcov a na liek, ktorý vymyslel. Liek, ktorý mal pomôcť v boji s Alzheimerom, ale stalo sa niečo, s čím nik z vedcov nepredpokladal. Časti životov sa po kúskoch prepletajú a čitateľ tak dostáva informácie postupne.
Príbeh je vrstvený a miestami zložitejšie vystavaný, nie je to klasické oddychové čítanie. Nariek tomu sa to čítalo skoro samo a skutočne som nemala potuchy, ako to celé napokon dopadne. Ku koncu navyše prišiel zvrat ktorým mi autorka kompletne nabúrala teóriu okolo jednej postavy. Kniha je navyše plná rôznych zaujímavých myšlienok a objavia sa tam šaolinskí mnísi, seppuku, bohyňa Maat, či Puškin :) A to je len zlomok veľkého kruhu spomienok.
PS: Mnoho vecí som si musela googliť. Navyše – autorkina teória o tom, čo sú v skutočnosti pyramídy ma úplne dostala. Aj tu som použila google. On vedel, ja nie :D
PS 2: Pocit, ktorý po dočítaní mám je porovnateľný s tým, ktorý som mala po pozretí filmu Atlas mrakov.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Prečítané za dva dni. To teda bola jazda. Príbeh sa nebabre. Vraj lovestory dvoch zloduchov. Páni! okamžite ma vrhol do deja a hneď sme spoznali prvého zloducha. Alessandra po noci strávenej s nápadníkom dostane žiadosť o ruku a nápadníka pošle kadeľahsie. Má vyššie ciele. Zbaliť kráľa, zabiť ho a nechať si jeho kráľovstvo. Vlastne...všetky jeho kráľovstvá. Čo bude trocháriť.
Alessandra je silná, odvážna a emancipovaná hrdinka hneď je však jasné, že je celkom iná ako hlavné hrdinky bežných fantasy príbehov. Je mrchavá, vypočítavá a intrigánska, ale žrala som ju.
Od prvej chvíle, ako vstúpila do paláca bolo jasné, že nebude tancovať ako pravidlá pískajú a aj preto si ju kráľ všimne. Keby len všimne. Dá ju zavolať do paláca a navrhne jej dohodu. Skvelý obchod a ona po ňom skočí.
Kniha sa čítala naozaj dobre a rýchlo. A skutočne bola v istom smere originálna. Alessandra si sama navrhuje šaty, mení módu na dvore a vplieta sa do intríg a splieta svoje vlastné.
Tieňový kráľ sa vyfarboval postupne, ona bola raz dva jasná ako slnko.
Musím však povedať, že som čakala viac fantasy a viac temno. V tomto boli moje očakávania naplnené slabšie. Temno tu bolo viac v tom zle, čo sa okolo nich šírilo a ku ktorému aj sami radi prispievali. Nebolo to temné v pravom slova zmysle. Ale tie tiene, čo sa plazili po kráľovi...hmmm.
Miestami som sa aj bavila, Alessandra je ozaj originálna hrdinka. Veď ktorá iná, keď má na dosah kráľa vandruje kdekade s inými chlapmi, pije pivo na boxerských zápasoch a nakoniec sa aj sama zapojí? Že schytá opicu a monokel je nutné zlo.
Čo mi trochu chýbalo bolo viac opisov. Často boli scény ako z rýchlika a nestihla som si ani skúsiť predstaviť prostredie, palác, záhrady...Alessandrine modely boli detailnejšie popísané.
Suma sumárum čítanie som si fakt užila. Lenže...
Nedá mi nespomenúť to a všimla som si, že na to upozornili v recenziách viacerí. Keby to bola literatúra pre dospelých tak super, dospelý človek by mal byť uvedomelejší a oddeliť knižný svet od reálneho. Lenže toto je young adult a to mi trochu vadí. Pätnástka zabije chalana, ktorého milovala a ktorý ju nechal. A v príbehu je to v pohode, dokonca prezradenie Tieňoveho kráľa a Alessandru zblíži. Však aj on je zloduch. To je iba jeden príklad. Viem, že je to iba príbeh, no trochu ma to zarazilo.
Určite však čítanie stálo za to, je v ňom plno úžasných myšlienok o ženách, o tom čo oni nesmú a u mužov sa to berie úplne normálne. Alessandra je fakt svojská, emancipovaná, neberie si servítky pred ústa a robí si po svojom.
A ešte taký detail. Tieňového kráľa sa nik nesmie dotknúť a ak sa dotkne on tak iba v rukavici. Čo samozrejme robilo priestor takej malej vzrušujúcej hre.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Uvažujem, ako ohodnotiť túto knihu. A skutočne neviem, či som viac spokojná, alebo nespokojná. Na jednej strane musím povedať, že ma to ťahalo čítať ďalej. To záhadné zmiznutie. A to je kameň úrazu. Autorka rozbehla línie na všetky svetové strany a ja som každú chvíľu mala iného "podozrivého". Avšak tie neustále odbiehačky od hlavnej zápletky ma časom jemne iritovali. Ale vravela som si dobre, určite to má nejaký zmysel. Hm...
Na strane druhej, som si väčšinou čítanie naozaj užívala. Viktoriánske obdobie dodalo príbehu čarovný šmrnc. Korzety, pančuchy, opis vyučovania telesnej výchovy, klobúčiky, čaj a hortenzie..... alebo veci, ktoré niektoré dievčatá chceli robiť, alebo hovorili a tým celkom nezapadali do svojej doby.
Nemôžem sa však zbaviť pocitu, že sa cítim "podvedená". Všetko to tajomno, čaro, závan minulosti a záhady.... na konci vplyvom toho, ako to bolo ukončené a ako sa zápletky rozbehli všetkými smermi.... to akosi celé vyšumelo do stratena. A nepomohla tomu ani záverečná reč prekladateľky o poslednej vynechanej kapitole. Možno, keby ju kniha obsahovala, nebola by som z konca taká sklamaná. Hoci... ak by po celej knihe, ktorá má isté krimismerovanie odrazu prišlo to, čo autorka spracovala v nevydanej kapitole....nie som si istá, ako by som to vzala ako celok. Zrejme by som však bola omnoho spokojnejšia ako naozaj som. Pretože krimismerovanie celého príbehu pretkaného záhadou zmiznutia dievčat ústi do konca, ktorý ma jednoducho neuspokojil.
Avšak... môže to vyznieť, že sa mi kniha ako taká nepáčila, no nie je to tak. Ak opomeniem to, čo som čakala a to, čo som dostala.... celá tá viktoriánska doba, atmosféra a postavy ma naozaj bavili.
Škoda toho konca. Ale chápem, že v 70tych rokoch v Austrálii, by jej žiaľ neprešiel. Bolo by však fajn, keby sa teraz, keď už by to možné bolo, kniha vydala aj s poslednou kapitolou. A moje šialené ja milujúce nadprirodzeno by bolo možno vrchovato spokojné :D
PS: Pozrela som si trailer na seriál. Spôsobil mi príjemné zimomriavky. A nakoľko som knihu prečítala už pred časom, nedokážem záhadu zmiznutia dievčat pustiť z hlavy. Aj pre ten nevydaný koniec, ktorý mi tak chýba :)
