Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som knihomoľ odkedy som sa naučila čítať a bez mučenia priznávam, že trpím aj bibliosmiou. Milujem staré knihy, nové knihy a čítačku u mňa nenájdete. Potrebujem cítiť vôňu knihy :)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Ach, tak toto bolo! Syn cestovateľky v čase a gladiátora zo starovekého Ríma. Cestovanie v čase, paralelné svety, vreckový vesmír, kradnutá pravá čokoláda a syry z minulosti... Knihu som hltala!
Far sa narodil mimo času a jeho mama zmizla. Jeho snom je stať sa cestovateľom v čase, no jeho skúšku čosi naruší. Vlastne ktosi. Mária Antoinetta. Od tej chvíle sa jeho život, ktorý mal jasné ciele, načisto zrúti. Prichádza však ponuka. Omnoho lepšia ako "obyčajné" cestovanie časom, kde by bol len pozorovateľom a zapisovateľom. Dostane vlastnú loď a stáva sa z neho zlodej. Boháči sú ochotní zaplatiť obrovské množstvo kreditov za veci z minulosti, ktoré by inak tak či tak zmizli. Nielen pravú čokoládu, syry, či korenie, ale aj knihy, obrazy, alebo čokoľvek, čo by pochovali dejiny pri zemetraseniach, bombardovaniach... alebo by sa to potopilo s Titanikom.
Far je nadšený. Lenže do hry znova vstupuje tajomná "Mária Antoinetta" a je pekne iritujúca :D
Táto kniha bola niečo úžasné! Obľúbila som si svojského Fara, záhadnú Eliot, Historičku Imogen a jej farebné vlasy, úžasné znalosti histórie a jej zamestnanie v butiku s kostýmami minulosti!! Aaaach!!! Rovnako mi bola sympatická medička Priyja (jej playlisty /aj/ so zvukmi oceánu) a Gram, ktorý bol úžasný v číslach a skladaní rubikových kociek. Z priateľov sa stane tím na lodi Invictus a hurá - cesty do minulosti môžu začať! Toto som im tak závidela! :)
Čím viac sa príbeh blížil ku koncu a mne dochádzalo, čo sa stane, čo musí partia cestovateľov v čase urobiť a aké to bude mať následky, normálne mi sťahovalo hrdlo. Kniha nie je zvlášť romantická, no keď sa Priyja "lúčila" s Farom a žiadala ho, aby ju znovu našiel (čo jej sľúbil) a doniesol jej čaj... priznávam, že som bola dojatá.
Je málo kníh, ktoré si nechávam a ešte menej, ktoré plánujem znovu čítať. Ale toto... Toto chcem prežiť ešte raz!
Veľmi milá jednohubka. Čítala sa rýchlo a plynulo. Carl i Saša boli zaujímavá dvojka. I všetky postavy, ktorým nosil knihy. Knihu som prečítala veľmi rýchlo a po prečítaní mi ostal z nej taký hrejivý pocit. Je to skutočne taká milá knihomoľská knižka.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Mám rada zvláštne knihy a toto bola jedna z nich. Príbeh sestier ma vtiahol medzi stránky a ja som sa nedokázala odtrhnúť od čítania. S napätím som očakávala, čo sa stane, i čo sa stalo.
Tri sestry zmizli ako malé, a o mesiac sa vrátili späť. Matka je zúfalo šťastná, otec však podozrievavý. Prečo majú zrazu dievčatá temné oči a biele vlasy? Ich životy sa navyše vyvýjajú zvláštnymi smermi. Dve utečú z domu. Viv sa stáva členkou hudobnej skupiny, Iris študuje a Grey... Z éterickej Grey je niekto výnimkočný, za kým sa plazia davy. Nádherná žena, výnimočná módna návrhárka, tvorkyňa vlastného parfumu.
Viv a Grey už nežijú doma a mamu dievčatá nevolajú mama ale Cate. Otec to nezvládne a spácha samovraždu. Bolo to však dobrovoľné?
Podivné denníky a kresby zvláštnych miest, jazvy v tvare polmesiaca na kľúčnej kosti dievčat, hnijúce miesta, páchnuce sinavé kvety, muž s lebkou býka, dvere vedúce niekam inam, smrť, i svet kdesi na polceste...
Bizarné, snové, páchnuce, hnijúce, neobyčajné... neviem to prirovnať k ničomu, čo som čítala pred tým.
Veľmi rada by som sa prečítala ešte jeden príbeh. Príbeh dievčat "predtým".
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Padla doslova za niekoľko hodín. Nechcela som sa odtrhnúť, odísť z toho bizarného sveta grófky, jej dvoch dcér, rozprávajúceho psa, horárky - zvonárky, tunelov, pašerákov, krajiny, ktorá sa mení a všetkého ostatného.
Je to moja prvá kniha od Klimáčka, ale rozhodne nie posledná. Jeho jazyk ma upútal od prvej stránky, vtiahol do sveta podivností a nechcel pustiť. Sabína a Mária sa zvláštne dopĺňajú, jedna bubnuje, druhá šije, obe páchnu jazvecou masťou a žijú v starom sanatóriu. Ryšavá grófka, matka dievčat, je úchvatná postava! Predstavovala som si ju zakaždým, keď prišla do deja a mala som zimomriavky z jej poľštiny. Autor ju vymodeloval do úplnej bizarnej dokonalosti. Jej postava ma zaujala najviac, no ostatné nezaostávajú.
A hoci ako spomínajú aj iní, v anotácii je prezradený celý dej, vonkoncom to nevadí. Vôbec. Tento svet ma ozaj veľmi bavil, kľudne by som v ňom ostala ešte o sto strán dlhšie a nie je vylúčené, že sa raz zatúžim znova vrátiť do magického sveta Zvonohory, ktorá je živá, mení svoje tvary a žijú v nej pašeráci, lesní ľudia, no aj jeden prízrak z druhej svetovej s "tretím okom".
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Och, tieto zámky sú absolútna láska! Na každý sa teším ako dieťa na Vianoce. Zbožňujem ponurú atmosféru barevansonovskych sídel, baví ma ponárať sa do deja, chodenie po podivných chodbách plných bizarností... Mirabela je akoby jednou z nich. Zvláštne dievča, žijúce na zámku ako vystrihnuté z gotických hororov. Bavia ju knihy a herbáre a vo svojom vnútri niečo skrýva. Mrazivé scény nespôsobuje len počasie. Kristián je sluha, nikto, vo svete hrdých barevansonovcov a predsa na zámok svojim spôsobom patrí. Bavilo ma znova kúsok po kúsku odhaľovať, čo sa to deje okolo Mirabely a celej rodiny na tomto zámku. Koniec bol skvelý, hoci možno nie každý s ním bude spokojný. Scéna v kníhkupectve bola trefnou bodkou za skvelým príbehom. Znova to bol úžasný atmosférický zážitok.
A hoci mojou favoritkou naďalej ostáva Kasandra neuveriteľne sa mi páčil spôsob, akým Mirabela prichádzala k svojmu šatníku plnému prastarých šiat.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Knihu som čítala na dva razy. Prvý raz som sa nejako nevedela ponoriť do deja, no na druhý som ju už stiahla celú. Ak hodnotím príbeh, bol napísaný naozaj zaujímavo a nútil ma otáčať ďalšiu a ďalšiu stranu. Vždy som Coco vnímala ako silnú ženu a neviem nakoľko je pravdivá táto kniha, no okrem sily mi vyvstali aj iné vlastnosti. Ja som Chanel ma v príbehu iritovalo. Takisto zľahčovanie situácie a zhadzovanie viny na druhých. Zobrali jej Andrého, ona za to nemôže, nemôže s ňou žiť, ona za to nemôže, má v podniku len 10 percent, ona za to nemôže, bola mladá.... Rovnako som nepochopila naivitu vo vzťahu k Boyovi. Dokonca aj po rokoch, keď už vedela, ako sa na ňu vykašľal. Hoci... možno to bolo tým, že visela na jedinom človeku, v ktorom mala oporu, ktorú nemala v podstate v nikom.
Z Coco mám po prečítaní knihy celkom zmiešané pocity, určite ju ovplyvnili udalosti z jej detstva a ďalšieho života, neraz mi pri čítaní napadlo, ako by som sa zachovala ja. Lebo dnes sa všetci môžeme búchať do hrude, akí by sme boli čestní, ale ktovie, akí by sme zoči voči vojne boli naozaj.
Kniha ako taká sa mi čítala naozaj dobre a rýchlo, páčilo sa mi, že tam bol aj pohľad Coco, aj pasáže v tretej osobe. A obálka je ako čerešnička na torte.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Hlavnou postavou tejto časti je Daniela Kemková, dcéra Marty Kemkovej a Lukáša Abrama. Vo filme sa Marta volala Fojtíková a aj v tejto časti sa zjavia postavy, ktoré poznáte z filmu, ale tu majú celkom iné pozície a osudy. Čitateľ spoznáva život Daniely, jej detstvo i to, čo sa stalo s jej rodičmi. Nájdené zošity so spoveďou Daniela de Liess, prinášajú nové skutočnosti o smrti Abrama i Danielovho nevlastného brata Wilhelma Karla de Liess.
Príbeh je i tom, že ako to v živote paradoxne býva, dcéra komunistu sa zaľúbi do syna bývalého prívrženca Hitlera. Danielin život sa mi však zdal na trošku vedľajšej koľaji, akoby bol iba doplnkom Danielovej spovede. Tretia časť sa mi čítala najpomalšie. Nebolo to však dejom, ale tým, že mi Daniela nebola vôbec sympatická. V podstate som si k nej nenašla žiadnu cestu a to mi trochu pri čítaní prekážalo. Možno to bolo tým, aký život viedla, predčasnou smrťou matky, zisteniami okolo otca aj poručníka Daniela. To všetko zrejme malo na ňu vplyv.
Najväčšmi mi utkvela v pamäti veta, ktorou Daniel končil jeden zo zošitov so spoveďou. Opisoval smrť Marty a miesto, kam ju nechal pochovať.
...a odkráčaj sedemnásť krokov.
Záver turčianskej trilógie ma teda nepohltil tak ako predošlé dve časti, lenže... Hana Zelinová sa nesnažila o zapáčenie sa čitateľovi. Vystavala osudy hrdinov, nechala ich prežiť všetky ich trápenia, smútky, režimy, i ľudí aj (a predovšetkým) všetky ich chyby, ktorých neurobili málo. A to všetko ich vyformovalo ich životy.
Celkom by ma zaujímalo, čo povedala na filmy :)
Po druhej časti som siahla hneď ako som dočítala prvú. Úprimne som však nečakala, že bude až tak odlišná od filmu. Daniel de Liess vo filme pôsobil o niečo iným dojmom ako ho vykreslila autorka. Filmový bol sympatickejší :) Avšak knižná verzia nám ponúka (ako inak) komplexnejší náhľad do života ľudí na začiatku minulého storočia. Svet po prvej svetovej vojne bol úplne iný, ako ten, ktorý prichádzal pred druhou svetovou vojnou. Autorka znova bravúrne čitateľa prenesie do starých čias a on s ňou vníma všetko. Všetky zmeny spoločnosti i ľudí v nej. Robotníkov i prívržencov Hitlera. Bogárovci dostávajú v druhej a tretej knihe omnoho väčší priestor ako vo filme. Čitateľ spoznáva mnohých ľudí, ktorí výrazne vystúpia z deja a potom nadlho zaniknú, aby sa neskôr objavili a upovedomili čitateľa o tom, ako zomreli, alebo čo sa stalo s ich životom. Filmy mám veľmi rada, no tie časti, ktoré sa zaoberali Danielom de Liess boli iba ako krásny obraz jedného sveta, na ktorý sa môžete dlho pozerať. Ale film, bol ako okno do tohto sveta.
Filmovú trilógiu som videla mnohokrát a veľmi dlho som sa odhodlávala na knihy. Vedela som totiž, že sú písané inak a že filmy boli inšpiráciou. Aj preto som sa dlho nevedela ponoriť do prvej časti, ktorá začína Filipom Fabicim. Napokon som sa však začítala a dej ma pohltil. Autorka je skvelou rozprávačkou. Fantázia mi živo vykreslila svet zemanov a kúrií, armálesov a starých pravidiel, na ktorých lipli ľudia kedysi. Už vo filme som si veľmi obľúbila postavy Filipa a jeho starej matky Júlie Thomkovej a po knihe som ich mala ešte radšej. Určite odporúčam tento parádny náhľad do minulosti, autorka pôsobí, že dobu pozná tak dôverne, akoby v nej sama žila :)
Záverom - film bol skvelý, ale kniha bola ešte lepšia.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Ďatľovovu expedíciu som zaregistrovala pred niekoľkými rokmi. Kamoška dejepisárka zverejňovala rôzne pikošky z dejín. Mala tam presne túto fotku. Tam som sa o expedícii dozvedela. A tiež o tom, že Ľudke chýbali oči a jazyk...
Príbeh nás zavedie priamo do príprav na veľkú cestu, ktorú si naplánovalo niekoľko vysokoškolákov v Rusku roku 1959. Chceli pokoriť horu Otorten. Na výpravu napokon šli desiati. Jeden z nich, Judin, však mal zdravotné problémy a musel sa vrátiť. To mu zachránilo život. Expedícia mala trvať okolo dvadsať dní, napokon trvala deväť. Príbeh nám približujú hlavne dve postavy – Rustem a Zina. Jediná moja výtka sa týka toho, že často hovorili v prítomnom čase a tak som sa občas stratila v tom, kto to práve hovorí. Bolo však napínavé postupne prežívať cestu s nimi. Ocitli sa v osade bývalých trestancov, čítali mansijské značky na stromoch, prežívali aj svoje malé osobné drámy, lebo pred problémami človek neujde, ani keby šiel na kraj sveta... Neboli to žiadni nováčikovia v zimných výpravách do hôr. Napriek veku už mali čo to za sebou. A predsa to skončilo ako to skončilo. Našli ich mŕtvych. Ľudka nemala oči a ani jazyk. Podľa pitevnej správy jej to urobili zaživa. Čím viac som sa blížila ku koncu, tým viac ma obsypávala husia koža z toho, čo sa dialo. Otázka: Čo sa im skutočne stalo - ostáva nezodpovedaná.
Príbeh ma úplne pohltil. Nedočkavo som obracala strany a keby sa nebolo treba starať o domácnosť, dieťa a ísť spať, čítam celú noc. Je vidieť, že autorka odviedla kus dobrej roboty a naozaj sa do témy "zažrala". . Na záver vás čaká i doslov.
A fotka. Nebudem klamať. Tisli sa mi slzy do očí pri pohľade na tých, o ktorých je kniha. Igor, Gorja, Jurij, Zina, Ľudka, Rustem, Semjon, Francúz a Saša. Pozeráte sa do ich tvárí a uvažujete, čo sa im stalo, prečo si zaslúžili taký krutý osud. Pretože počet teórií sa vyšplhal na stovku. No každá z nich má nejaké proti.
Chceli pokoriť Otorten a chceli, aby o nich vedelo celé Rusko. Vie o nich celý svet, napriek tomu, že na Otorten nikdy nedorazili.
