Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som knihomoľka už od dôb, čo viem čítať. :) Počas detstva som prečítala najmä mnoho klasiky, ktorá ostala v mojom srdci až doteraz. V tínedžerskom veku som začala čítať aj modernú literatúru mnohých žánrov. :)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Na úvod by som chcela pochváliť skvelý preklad - je veľmi prirodzený. Kniha sa číta dobre po stránke štýlu písania. Téma knihy je však veľmi ťažká a niektoré scény sú až nechutné, príliš explicitné. Prvá polovica kniha je pomerne napínavá, druhá sa už číta horšie - veľmi zle som znášala určité momenty. Čítať o takomto chorom "vzťahu" bolo náročné. V druhej polovici sú aj isté chvíle v deji, ktoré sú mierne nudné. Napriek tomu považujem knihu za kvalitné čítanie, a hlavne prinúti čitateľa zamyslieť sa nad zneužívaním. O týchto témach by sa malo hovoriť viac. Na záver odporúčam, aby čitateľ tejto knihy bol v dobrom psychickom rozpoložení, pretože jej čítanie môže spôsobiť temné nálady.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Túto sériu som začala čítať, keď jej prvý diel vyšiel prvý raz v slovenčine - a to bolo asi v roku 2015. Vtedy som s fantasy iba začínala a knihy Sarah J. Maas pre mňa boli úžasným zážitkom. Bohužiaľ sa za tých niekoľko rokov môj vkus zmenil. Som rada, že som sa dozvedela, ako to dopadlo - navyše keď už som zvládla prvých šesť kníh, prečo by som nezvládla túto poslednú, že? Postavy sa mi neodcudzili a jednu vec musím autorke priznať: píše postavy, ktoré si človek zapamätá, a musím uznať, že aj určité scény zo starších dielov som si po rokoch živo pamätala. Problém je, že písať obľúbiteľné postavy nie je všetko. Autorkin štýl v tejto knihe bol pre mňa čistým utrpením a prvú polovicu som sa nesmierne nudila. Keby skresala prvú polovicu knihy, veľmi by to pomohlo. Pretože kniha bola strašne zdĺhavá a tiahla sa... Veľmi mi nesadlo, ako mala autorka tendenciu používať stále slovo "plát" (vo význame "horieť"). Opakovala aj iné zvraty, ako keby jej dochádzala slovná zásoba. Nebudem si sťažovať na samotný dej, prípadne konkrétne situácie, len načrtnem, že sa mi veľmi nepáčilo, že niektoré ženské postavy mali vo zvyku chovať sa ku svojim mužom až neurvale a hnusne - dokým neprišla chvíľa, keď išlo o život. A síce sa tieto postavy chovali hlúpo, nezaplatili za to - nemuseli niesť zodpovednosť za svoje chovanie... Pre mňa je toto veľké sklamanie - viem, že v dnešnej dobe je moderné písať silné hrdinky - ale tí muži makali rovnako tvrdo, a aj tak ostali v pozadí a ešte im bolo citovo ubližované. Okrem iného sa mi zdá, že český prekladateľ to vzal priveľmi do vlastných rúk - preklad Rowanovho mena na "Jeřáb" je iba začiatok... Som naozaj rada, že prvých šesť dielov som čítala v slovenčine. Samotná kniha bola napísaná veľmi pateticky a niekedy mi prebiehal z trápnosti mráz po chrbte. Hlavní záporáci boli až neuveriteľne hlúpi a situácia, ktorá sa odohrala v Morathe s Dorianom, bola smiešna. Neverila som, že to mal tak jednoduché. To, že Maeve opustilo vojsko na základe akéhosi listu od Aelin bolo tiež jednoduché riešenie. A to ešte nehovorím o Malom ľude, či ako sa nazývajú (prišli vždy vhod)... Mnoho problémov riešila autorka v knihe akýmsi zázračným zásahom "zvonka". Mágia nefungovala na pevnom základe, a ako sa to autorke hodilo, tak mágiu použila. Aby som ale ukončila túto recenziu pozitívne: postavy boli pre mňa naozaj príťažlivé a mnoho z nich som si obľúbila. Niektoré prešli dokonca príjemným vývinom dopredu. Taktiež je mi jasné, že napísať takúto epickú dlhú a prepletenú sériu nie je jednoduché. V blízkej budúcnosti sa chcem pustiť do novej autorkinej knihy, o ktorej som čítala pomerne slušné recenzie, tak je možné, že sa tiež vo svojom písaní zlepšila. :)
Do knihy som šla primárne pre skvelé recenzie, ktoré sa na knihu sypú z každej strany. Musím sa priznať, že som úplne hotová. Okrem silnej a dôležitej témy, ktorú si autorka vybrala, štýl písania, stavba viet, použité slová - skrátka všetko - je na knihe úžasné a výnimočné. Mornštajnová má naozaj cit pre to, aké slovo kam vložiť, všetko má svoj význam. Pri posledných 60 stranách som už len plakala a nemohla som slzy zastaviť. S knihou som strávila niekoľko dní a snažila som sa nečítať príliš rýchlo zámerne, aby som mohla s hlavnými postavami tráviť čo najviac času. Odporúčam každému, aby si príbeh prečítal.
Priznám sa, že knihu som začala čítať všehovšudy trikrát. Prvé dva razy som sa dostala len po druhú kapitolu a knihu som odložila. Na tretíkrát som sa dokopala prečítať aj tretiu kapitolu. Bol pre mňa zo začiatku problém, že kapitoly sú veľmi dlhé, ale prešlo ma to a uvedomila som si, že sa nemám kam ponáhľať, že táto kniha je skvost a zaslúži si poriadnu dávku času. Myslím si, že toto je dôvod, prečo sa nedokážem prinútiť knihy natrvalo odložiť, ale vždy sa ich snažím dočítať (aj keď to môže trvať dva roky ako v tomto prípade). Príbeh je veľmi náročný a miestami som plakala, aj som sa hnevala na niektoré postavy a prežívala som s pánom Purcellom všetky jeho strasti, ako keby som tam bola s ním. Kniha nesie nesmierne silné posolstvo aj do dnešných dní, a preto si myslím, že je nadčasová a každý by si ju mal prečítať.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Prvý diel som čítala už dosť dávno, hneď keď vyšiel. Vtedy som bola milo prekvapená, pretože nemám príliš rada príbehy o superhrdinoch. Na tento diel som sa tešila, aj keď som sa k nemu dostala až teraz. A začal sa opäť sľubne - hneď od prvej strany prišla akcia a napätie, páčilo sa mi to. Lenže po úvodnom boji nastal zvrat - hrozná nuda a 3/4 knihy sa zameriavala autorka len na popisovanie veľmi nepodarenej romance medzi hlavnými hrdinami a po chvíli už mi to začalo liezť na nervy. Tie trápne chvíle, sladké myšlienky, ktoré jeden o druhom mali, Novina nerozhodnosť... Našťastie sa nakoniec "tak nejak" dali dohromady, ale nemala som z toho ani dobrý pocit, lebo som už ku koncu bola z ich vzťahu unavená. Takmer v celej knihe chýbal dej! Ani plán pomsty sa nehýbal dosť rýchlo dopredu, a vlastne som miestami strácala chuť čítať ďalej - jediná výhoda je, že je kniha napísaná tak jednoducho, že sa naozaj číta ako po masle. Množstvo postáv je veľmi plochých. A mala som taký neblahý pocit, že kniha je veľmi podobne štruktúrovaná ako prvý diel. Nove sa celý čas nekladú žiadne polená pod nohy, všetko jej vychádza až do záverečného boja. Záver knihy sa však podaril, bol napínavý a dobre vykreslený. Áno, pri knihe som si odpočinula, ale existujú aj lepšie príbehy ako tento.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Prvé dva diely som čítala v češtine a pomerne dávno. Napriek tomu som si však pamätala drvivú väčšinu podstatných udalostí a postáv, čo je určite aj tým, že autor píše veľmi zrozumiteľne, ľahko a celkovo je jeho štýl veľmi dobre čitateľný. To sa ukázalo aj v tom diele. Časové rozvrhnutie príbehu bolo miestami zvláštne a niektoré roky utiekli ako voda, človek ani nevedel ako. Aj keď rozumiem, že sa autor snažil pokryť dlhé časové obdobie, asi mi to trošku nesadlo. Taktiež som mala pocit mierneho odcudzenia s hlavnými postavami, nejak som neprežívala ich strasti a náročnú lásku. Možno je to samozrejme tým časom, ktorý prebehol od prečítania prvých dvoch dielov. Každopádne sériu ako celom hodnotím veľmi kladne, verím, že mladým ľuďom, ktorí sú momentálne v "násť" veku sa môže veľmi páčiť. Čo sa týka porovnania prekladu - najlepšie je čítať knihu asi v origináli, ale v slovenčine je potrebné oceniť preklad, považujem ho za lepší ako český, aj kvôli určitému aspektu názvoslovia: české preklady nazývajú koscov "smrtkami", čo je ale celkom vtipné, pretože v slovenskom preklade tohto dielu sa nachádza veta: "Kosec Faraday raz jemu a Citre povedal, že sa nazývali KOSCAMI, a nie SMRTKAMI, pretože nezabíjali z vlastnej vôle..." (veta pokračuje)
Dohľadala som si anglický originál: "Scythe Faraday had once told him and Citra that they were called SCYTHES rather than REAPERS, because they were not the ones who killed; ..."
Bohužiaľ sa mi nepodarilo nájsť český preklad tejto vety, ale zaujímalo by ma, ako sa s tým vysporiadali. Každopádne ide asi o maličkosť, ale páči sa mi, že slovenský preklad použil slovo "kosec" a nie "smrtka", pretože naozaj znie "nežnejšie" a viac mi evokuje originálny názov (aj keď v origináli ide skôr o nástroj (kosa)). Keď som si prečítala pár viet anglicky, musím uznať, že najlepšie by bolo asi čítať knihu v origináli. Nehľadiac na jazyk, knihu odporúčam. :)
Do čítania tejto knihy som šla bez očakávaní - a asi to tak bolo najlepšie. Sprvu sa mi zdalo, že ide o rozprávku, a hlavne som si užívala krásnu atmosféru zasnežených lesov Ruska. Autorka krásne popísala prostredie, že človek si veľmi dobre dokázal predstaviť tú poriadnu zimu a ťažký život obyvateľov. Postupne však príbeh menil svoju podobu a k rozprávke mal len málo. Vasilisa je skvelo popísaná a človek sa s ňou ľahko dokáže stotožniť. Mňa však viac zaujali negatívne postavy v príbehu - autorka zvládla krásne ich opis, či už ich myšlienok alebo aj jednania. Vážne som ich pri čítaní neznášala, ako keby robili zle mne. Čítanie by podľa mňa malo vyvolávať emócie alebo zamyslenie, a to sa autorke v tomto prípade rozhodne podarilo. Je však otázkou, či ma príbeh zaujal natoľko, aby som prečítala aj pokračovanie príbehu?
K motivačným a podobným knihám pristupujem obozretne, ale trocha zhovievavo. Je ťažké napísať naozaj dobrú knihu, ktorá by čitateľovi zmenila život. Na túto knihu som videla pomerne dobré recenzie, preto som sa rozhodla ju skúsiť. Myslím si, že mám pomerne dobré základy vzhľadom k návykom a podobne. Vskutku mi boli mnohé časti knihy známe a aktívne ich aj využívam. Napriek tomu musím uznať, že táto kniha krásne sumarizuje vznik a udržiavanie návykov a zlozvykov. Najzaujímavejšie boli pre mňa psychologické poznatky. Autor vykonal dobrý výskum a využil množstvo inej literatúry, ktorou podkladá svoje vyjadrenia, čo oceňujem.
Všetci tak nejak vieme, o čom kniha je, ale len po prečítaní si naplno uvedomíme, aké pravdivé a naplňujúce dielo Orwell napísal. Dielo nielen predstavuje nadčasový totalitný systém, ktorý využíva výdobytky technológie vo svoj prospech, ale 1984 je aj hlbokým rozborom politického a sociálneho systému a psychiky jednotlivca. Čitateľ od začiatku očakáva, že niečo pôjde s Winstonom zlým smerom, ale napriek tomu je každá strana prekvapením. Ťaživá atmosféra knihy je veľmi depresívna a otázkou ostáva, či je pred týmto svetom akýkoľvek únik možný?
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Pozor, v tejto recenzii vyzradím koniec dielu a ďalšie udalosti!
Knihy z predošlej série o Vélinovi patria medzi moje top knihy, aj keď viem, že množstvo ľudí bolo s kvalitou druhého a tretieho dielu nespokojných. To nebol môj prípad. Vélina ako postavu mám veľmi rada, jeho racionálne myslenie sa ukázalo aj v tejto knihe. Avšak priznám sa, že tento diel ma vlastne dosť sklamal. Síce autor stále úžasne píše bojové sekvencie, to je rozhodne jeho silná stránka, Volání vlka neobsahuje takmer nič nové, čím by nás autor prekvapil. Námet, že Vélin sa dozvie, že jeho dávna láska potrebuje pomoc a beží jej na pomoc, je vskutku nový. Avšak samotné plynutie deja je pomerne nudné a jednotvárne, príliš podobné predošlým dielom. Opäť sa objavuje šialený mocichtivý protivník a Vélin s ním musí bojovať, prežíva každý boj, ostatní sa preňho obetujú... Naopak som však bola milo prekvapená chovaním niektorých starých známych postáv. Napríklad ma prekvapilo, ako dopadol Nortah a jeho "povstanie z popola" bolo jednou z pozitívnych stránok príbehu. Ellesa bola tiež fajn. Šerin ma však extrémne rozčuľovala, či už to bolo jej chladné chovanie k Vélinovi, alebo jej prehnaná snaha každého liečiť... Ďalej ma trošku znechutil záver - bohužiaľ sa mi kopy mŕtvych fanatikov nezdali ako vhodné okorenenie finále. Aj to, že kameník umrel a Vélin sa napil jeho krvi, aby získal späť svoju pieseň sa mi zdalo trochu prehnané. Všeobecne mi príliš nevyhovuje, že mágia a nadprirodzené schopnosti získané od Temnoty nie sú dostatočne vymedzené a nemajú jasnejšie pravidlá. Čítanie však nebolo hrozné, užila som si ho a pravdepodobne si prečítam aj ďalšie diely. Moje výčitky sú subjektívneho charakteru a niekomu vyššie vymenované negatíva samozrejme vôbec nemusia vadiť.
