Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Som knihomoľka už od dôb, čo viem čítať. :) Počas detstva som prečítala najmä mnoho klasiky, ktorá ostala v mojom srdci až doteraz. V tínedžerskom veku som začala čítať aj modernú literatúru mnohých žánrov. :)
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Táto publikácia je prakticky povinným čítaním pre absolventa Aplikovanej informatiky na VŠE v Prahe. Aj ja som čítala učebnicu od kolektívu autorov z dôvodu štúdia na VŠE, ale pokladám knihu za užitočnú aj pre iných ľudí, ktorí sa chcú orientovať v businesse z pohľadu IT/ICT. Kniha je dosť obsiahla a pokrýva široký záber na podnikovú informatiku. Detailne je predstavená metodika MMDIS, ktorá vznikla práve na VŠE. Veľmi pravdepodobne sa s ňou nestretneme v reálnom podnikovom prostredí. MMDIS považujem skôr za teoretický pohľad na IS. To ale neznamená, že to nie je užitočné - čitateľ dostane predstavu, ako pristupovať k tvorbe a provozu IS a všetky nadobudnuté znalosti sú podľa mňa využiteľné v praxi. Pri učebnici mi viac prekážalo, že je miestami náročné orientovať sa v texte. Text je veľmi nahustený a tým, že písalo knihu viacero autorov, stane sa, že sa niektoré informácie opakujú (napríklad pojem SLA je v texte definovaný viackrát). Problém je aj členenie textu - miestami nie sú dodržané úrovne nadpisov behom niekoľkých stránok idúcich za sebou. Inak je kniha určite užitočná. Nie je problém ani to, že bola vydaná už niekoľko rokov naspäť, pretože princípy IS/ICT sú aktuálne aj v súčasnej dobe.
Tereza Hofová číta absolútne fenomenálne. Veľmi sa mi páči, ako dokázala v priebehu knihy meniť mierne hlas, a tak sa dobre počúvala. Samotný príbeh ma veľmi prekvapil. Bola to moja prvá kniha od Ferrante, takže som nevedela, čo presne čakať. Jej živelný (priam prírodný) štýl mi veľmi sadol. Všetko písala narovinu a mám pocit, že prežívanie pubertálneho dievčaťa popísala perfektne. Celkovo ma bavilo, ako vykreslila rodinné vzťahy, ktoré boli síce totálne zamotané, ale aj tak som sa chcela dozvedieť viac. Koniec sa mi veľmi nepáčil, zdal sa mi rýchlo utnutý a trocha zbytočne prehnaný. Miestami som sa aj behom čítania nudila, ale nebolo to často, skôr v druhej polovici ku koncu.
Temnota nie je vyslovene zlá kniha. Autorka napísala príbeh založený na historických udalostiach a postavách, ale s menšou obmenou - hlavná postava je žena v Osmanskej ríši. Uvedené zasadenie príbehu prináša značné problémy, pretože autorka sa chcela držať kultúrnych zvyklostí v tom čase a na danom mieste. Vo výsledku to má Lada ako hlavná postava nesmierne náročné. Snaží sa presadiť a nájsť si svoju cestu. Pre mňa však bolo čítanie dosť ťažkopádne a prvú polovicu knihy som mala pocit, že sa nič nedeje a miestami som sa aj nudila. Posledná štvrtina knihy nabrala druhý dych, takže som našla isté pozitíva. Napriek tomu musím brať ohľad na to, že knihu som začala čítať dohromady trikrát, kým som ju reálne dočítala. A po tretí raz som sa v polovici zasekla, pretože sa mi skrátka nechcelo knihu čítať. Lada bola absolútne neznesiteľná väčšinu príbehu. Bola násilná, nepríjemná a nemilá. Radu bol falošný a slabý. Mehmedovi zase chýbala charakterová hĺbka. Žiadnu postavu som si neobľúbila a neutvorila som si k nikomu vzťah. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa mi kniha čítala tak ťažko. Musím však oceniť, že atmosféra prostredia bola veľmi presvedčivá a veľmi som si ju užila. Keby boli postavy príťažlivejšie a udalosti by boli trocha záživnejšie, kniha by odo mňa dostala aj viac hviezdičiek.
Pôvodne som nemala v úmysle ohodnotiť toto dielo hviezdičkami z jedného dôvodu. Toto dielo má isté myšlienkové odtiene, ktoré považujem vo svetle historických udalostí, ktoré nastali po Sartrovi, za 'zastaralé' a možno až 'chybné'. Je však potrebné chápať, prečo Sartre písal pozitívnejšie o komunizme ako o kresťanstve.
Po prvé: bol ateista a ku kresťanstvu mohol pociťovať až odpor, pretože kresťania majú predstavu, že kráľovstvo je až po smrti a až po smrti 'bude dobre' a že Boh tvorí človeka na základe akejsi 'predstavy'. To mu nevyhovovalo vzhľadom na jeho filozofický pohľad na človeka.
Po druhé: komunisti pravdepodobne nemali v jeho časoch krvou pošpinené ruky, aj keď si myslím, že už vtedy bolo možné cítiť určitú agresivitu zo strany revolucionárov. Každopádne Sartre síce uprednostňoval komunistov pred kresťanmi, ale aj tak bol v tomto diele pomerne opatrný a sám napísal niečo ako že nevie, ako dopadne revolúcia v Rusku.
'Slabé' tri hviezdičky však dielu dávam preto, že do svojej filozofie vôbec plietol politiku. Viem, že sa snažil uviesť praktický príklad, ale určite by to šlo bez toho. Pošpiniť filozofiu o (ne)podstate ľudskosti tým, že písal tak veľmi o komunizme, zráža hodnotu tohto diela.
Jeho hlavná myšlienka, teda vziať svoje rozhodnutia do svojich rúk a brať za ne úplnú zodpovednosť, je podľa mňa priam geniálna. Stotožňujem sa aj s jeho predstavou projektov ako takých a zmyslom života, ktorý si tvoríme my.
Rozumiem, akú myšlienku sa snažil autor vyjadriť v tejto knihe. Ale bohužiaľ mi nesadol jeho štýl písania - aj keď miestami bol pekný, aj popis postáv mu išiel. Ale častokrát bol popis deja príliš povrchný. Alebo naopak: niekedy bol ťažkopádny. Prvú polovicu knihy som sa navyše strašne nudila - nič sa tam nedialo. Druhá polovica nabrala trochu energie a dej začal mať spád a zmysel, ale ani to nestačilo. Ani pomerne emotívny záver a krásna myšlienka to nezachránili.
Od Agathy Christie som čítala množstvo kníh. K tejto som sa však dostala až teraz, ale bola super. Prečítala som ju behom pár hodín, keďže je to krátky príbeh s nečakaným rozuzlením. Bolo to veľmi napínavé a len veľmi ťažko sa mi miestami podarilo odtrhnúť od knihy. Agatha nikdy nesklame. :)
Knihu som si kúpila len preto, že bola na Martinuse vo veľkej zľave. Vôbec neľutujem. Kniha mi rozšírila obzory a zmenila môj pohľad na ľudí. Na začiatku som bola skeptická a bála som sa, že autor sa nás bude snažiť stále nasilu presviedčať, že ľudia sú dobrí. Ale vôbec som nemala pocit násilia, naopak - pohľad do minulosti na vývoj ľudstva bol veľmi zaujímavý, a je smutné, že sa história neučí v škole takto. Pohľad na psychologické experimenty bol taktiež prevratný. Autor čerpal z množstva zdrojov, čo veľmi oceňujem. Načrel aj do menej známych udalostí, a tak si myslím, že sa každý dozvie niečo nové. Je jasné, že ľudstvo nie je dokonalé a máme veľa nedostatkov. Ale pre mňa ako veľmi nedôverčivú a častokrát negatívnu osobu táto kniha bola skvelým čítaním.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Túto audioknihu som dostala ako darček, inak by som si ju asi sama nekúpila. Ale musím sa priznať, že som ju dosť užila. Jan Šťastný je absolútne fenomenálny a rozpráva príbeh tak, že ma miestami až mrazilo. Samotný príbeh je tiež dobrý. Boli v ňom bohužiaľ aspekty, ktoré ma vytáčali. Napríklad to, ako hlboko a často sme sa venovali osobnému prežívaniu a minulosti inšpektora. Napríklad kapitola o jeho parašutizme bola pridlhá a dosť nudná - navyše sa to dialo uprostred knihy a celý prostriedok knihy sa dosť tiahol. Mám radšej detektívky, ktoré sa držia viac prípadu, ale chápem, že v tomto prípade ide o sériu s rovnakým hlavným inšpektorom, a autorka chcela, aby sme sa zoznámili s hlavnou postavou bližšie, aby sme si s ním vytvorili puto. Na druhú stranu mala kniha neobvyklé črty, ako napríklad to, že sa rozoberali dva prípady naraz, a to, že sme videli hlavný prípad aj z pohľadu vraha. To považujem za pozitívne. Najlepšia postava bola podľa mňa Ava, aj keď všetky postavy (okrem vraha) som si obľúbila, a páčil sa mi aj konflikt na polícii, ktorý bol spôsobený profilovačom. Za samotný príbeh by som však dala 3*. Za rozprávača zvyšujem celkové hodnotenie na 4*.
Toto vydanie má veľmi peknú obálku i väzbu. Ale ešte krajšie je to, čo sa nachádza vnútri - tento príbeh nie je zďaleka len o detektívnom prípade - je to kniha, ktorá kombinuje múdrosť, dôvtip, miestami aj humor. Samozrejme, že nie je bez chýb. O tom vie aj samotný autor, čo sa dozvedáme vďaka rozsiahlym poznámkam na konci diela. To považujem za skvelý doplnok knihy. Spomínané chyby sú však primalé na to, aby bolo nutné mu ich vyčítať. Okrem toho v poznámkach nájdeme jeho popis, ako knihu písal - jeho prežívanie, to bolo taktiež veľmi zaujímavé. Na tomto románe pracoval Eco veľmi dlho a je to vidno. Niekoho by mohlo odradiť opátske prostredie v stredoveku, ale napríklad ja neznášam stredovek (ako prostredie, dejiny, umenie...), a napriek tomu som si túto knihu zamilovala. Vilém je skvelý a prvých 100 strán ma úplne pohltilo do deja, pretože skrátka milujem chytré a inteligentné postavy. Aj samotný Vilém je vykreslený ako miestami nedokonalá postava, čo je absolútne úžasné. Okrem samotného príbehu kniha obsahuje siahodlhé rozjímanie nad rôznymi témami, dišputácie a miestami aj dlhé opisy. Človek by si mal vyhradiť dosť času a priestoru na prežívanie tejto knihy.
Kniha sa čítala ľahko a bavila ma. Je to v podstate "filozofia hrou", taká lepšia učebnica s nadstavbou príbehu, čo by sa mládeži mohlo čítať lepšie, než napríklad životopisy či klasické učebnice. Kniha môže poslúžiť aj niekomu, kto už bežný kurz filozofie (napríklad zo strednej školy) má za sebou - kniha ponúka možnosť filozoficky myslieť, nie len sa bifľovať historické udalosti.
