Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Nadšená knihomoľka, ktorá píše o knihách aj na Instagrame → @citam_citas.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Čo sa môže prihodiť na obyčajnej ceste do škôlky? To zisťujú Magda a Jurko, ktorí s kamarátmi narazia na strašidelný dom. Keď však zistia, že možno nie je celkom opustený, začína sa dobrodružstvo plné cesnaku, drevených kolov a šťaveľových listov. A takýto príbeh môže mať len jediný koniec…
Milý a nenáročný príbeh určite zaujme malých čitateľov. Nádherné ilustrácie navyše dodávajú knižke tú správnu atmosféru, pri ktorej bude chcieť vaše dieťa objavovať knižku aj samo. Ak hľadáte niečo pre deti na čítanie pred spaním, Strašidelný dom by nemal chýbať vo vašom výbere.
Môj tip: Ak si chcete s malými čitateľmi zlepšiť aj umelecké schopnosti, určite nevynechajte doodle obrázky, ktoré nájdete v knižke a môžu poslúžiť na zaujímavé aktivitky.
Je nepravdepodobné, že táto kniha ulahodí každému čitateľovi. Ale je pravdepodobné, že si ju prečítate, ak patríte k fanúšikom Douglasa Adamsa, pretože - kto iný by dokázal napísať tak zmätočnú, náročnú, podivnú a vtipnú knihu, po ktorej prečítaní mnohí ani nepochopia hlavnú pointu?
Adamsovi sa podarilo (výnimočne) vytvoriť celkom obyčajný svet. Aspoň to si o Zemi myslí Richard MacDuff, ktorý sa nedobrovoľne stáva (hlavným) hrdinom, keď sa stretne so svojím bývalým univerzitným tútorom. A hoc to spočiatku vyzerá ako obyčajný večer so sklerotickým profesorom, ktorý sa vyžíva v detinskom kúzelníckom triku, keď sa do deja pripletie kôň v kúpeľni, vražda Richardovho šéfa a aj jeho bývalý záhadný spolužiak Dirk Gently, stáva sa zo Zeme len jedno z mnohých miest, na ktorých sa môže odohrávať náš príbeh. A ako? Predsa pomocou detského počítadla.
A ak vám to vôbec, ale že vôbec nedáva zmysel, tak ste tu úplne správne.
Vždy, keď si pomyslím, koľko úžasných kníh mohlo zaplaviť svet, ak by sa tu Douglas Adams zdržal s nami o pár rokov (desaťročí) dlhšie, prepadne ma smútok. Aj napriek tomu sa však snažím o čo najlepšie vychutnanie si jeho existujúcich kníh - aj keď niekedy je to priam zapeklitá úloha…
Je zaujímavé, že z prvého čítania holistickej kancelárie som si zapamätala len ničnehovoriace útržky. (Inak, toto je efekt, ktorý by mali pomenovať po Adamsovi, pretože sa mi to stáva aj pri stopárovi… ) Ale teraz, keď som ju čítala druhýkrát, všetko do seba zapadalo a ja som sa bavila, akoby som objavovala nový príbeh.
Ja som sa dostatočne zabavila, aj keď iný čitateľ by autorovi mohol vytknúť dlhý rozbeh a detaily, ktoré len pozornejšie oko dokáže prepojiť a vyvodiť z nich pochopiteľný záver.
Za mňa len: Aj keď vás začiatok bude nudiť, dajte tomu šancu, pretože Douglas je naozaj majster slova a vtipných situácií…
Často sa stretávam s tým, že rodičia nedokážu svojim deťom dostatočne vysvetliť režim, ktorý sme tu mali pred demokraciou. Či už je to chyba spomienkového optimizmu, alebo toho, že mnohí naši rodičia boli vtedy mladí a politike jednoducho nevenovali pozornosť - neviem. Každopádne ma vždy zabolí srdce, keď od starších počujem, ako sa im tu za socializmu žilo lepšie...
Petr Sís je známy po celom svete. Jeho kresby a túžba tvoriť slobodne, bez cenzúry, ho dotiahli až za železnú oponu. V knihe Múr sa vracia k spomienkam a udalostiam, ktoré predchádzali pokojnému životu dneška. Prezentuje ich však hravou a nenáročnou formou, ktorá je vhodná a primeraná mladšiemu čitateľovi.
A hoci sa nám to môže javiť ako jednoduchý príbeh, nedajme sa uchlácholiť peknými obrázkami, pretože sa v nich ukýva ťažký a smutný osud mnohých ľudí, ktorým sa ich sen nakoniec nesplnil.
Milujem knihy, z ktorých priam kypí kreativita. Jej rozmanité podoby autor ukazuje na každej jednej strane. Prepracované detaily, trefné texty a poznámky, ktoré ukazujú vnímanie režimu očami dospievajúceho chlapca - toto je niečo, čo by som poslala do každej školy na hodiny dejepisu.
Spôsob, aký si autor zvolil pri oslovení čitateľa, je skutočne originálny. Až do takej miery, že je veľmi náročné sa od knihy odtrhnúť, kým nie ste na poslednej strane. Sú tu zachytené obyčajné dni, stret rôznych názorov i malé vzbury, ktorými sa ľudia snažili preraziť nielen reálne, ale najmä myšlienkové múry, deliace nás od okolitého sveta.
Skupinová terapia nepatrí práve k typickým knihám motivačnej literatúry. Christie Tate sa v nej delí s čitateľmi o roky, počas ktorých bojovala s náročnými stavmi, vzťahmi a traumami z minulosti. Z uzatvárania sa pred svetom jej paradoxne pomohla skupinová terapia, počas ktorej musela priznať všetko: najhlbšie pocity, chvíľkové myšlienky, nepríjemné skúsenosti či detaily zo vzťahov, sexu - jednoducho všetko, čo sa jej prihodilo, a to pred skupinou ľudí, ktorí o tom mohli rozprávať ďalej iným ľuďom. Samozrejme, odpor a des, ktorý sa vám práve pravdepodobne prehnal hlavou nájdeme aj v knihe. Okrem neho však objavíme aj pochopenie, smútok, bolesť, radosti a uvedomenie si, že vôľa žiť musí prameniť najmä z nášho vnútra.
Návšteva psychológia či inej formy terapie patrí na Slovensku stále medzi pomerne tabuizované témy. (Pritom mám pocit, že toto povolanie by u nás malo patriť k najžiadanejším.) Ja sama mám vo svojom okolí iba minimum ľudí, ktorí nabrali odvahu postarať sa o svoje zdravie aj z tohto smeru. A úprimne ich obdivujem.
Ani neviem, čo som od tejto knihy očakávala. Dostalo sa mi však tragickosti, ktorá sa občas preženie aj mojou hlavou, smútku, ktorý mi niekedy sedáva na pleciach, bezmocnosti, s ktorou sa v "dospeláckom" živote pasujem takmer denne, ale aj porozumenia, ktoré vídavam v očiach kamarátok a iných dospelých, a najmä smiechu, bez ktorého by bol ten náš život až príliš náročný. A hoci som sa na autorkin príbeh dívala ako na príbeh, neustále som si pripomínala, že ide o realitu, ktorou si ona osobne prešla. A tak nejak mi to dodalo odvahu a chuť trochu viac sa venovať aj svojmu mentálnemu zdraviu.
Ako je možné, že sa Dánsko dlhodobo umiestňuje na popredných priečkach výskumov o šťastí obyvateľov? Naozaj môžu byť ľudia šťastní ak odvedú na daniach približne polovicu svojho platu? Závisí vôbec naše šťastie od výšky príjmu? A môžeme sa od Dánov naučiť, ako byť šťastnejšími? Odpovede na takéto (a podobné) otázky nás čakajú v jednej malej a krásnej knižke...
Meik Wiking je riaditeľom Inštitútu pre výskum šťastia v Kodani a odborníkom, ktorý sa šťastiu venuje na profesionálnej úrovni. Ak ste si doteraz mysleli, že šťastie sa nedá odmerať, jeho výskumy a štatistiky vás presvedčia o opaku. V niekoľkých kapitolách vám totiž ukáže, ako so šťastím pracovať a čo urobiť preto, aby ste ho mali v živote trochu viac.
Veľmi sa mi páči koncept knihy. Je totiž zostavená tak, že sa nemáte možnosť nudiť. Vo chvíli, keď vaše oči pohladia obálku, je rozhodnuté. I ja som sa takto nechala nalákať - rozhodli malé zlaté detaily. Kniha obsahuje plno vizuálne príťažlivých miest: farebných štatistík, grafík, fotiek a obrázkov, ktoré vás potešia. V jednotlivých kapitolách autor pracuje nielen s faktami, ale aj s príbehmi ľudí. Ukazuje nám, čo funguje v ktorej krajine, pridáva nápady, cvičenia a tipy na šťastie. Čitateľa teda na každej strane čaká niečo nové a zaujímavé.
Táto zjavne nebola mojou šálkou kávy. Ale je to v poriadku, nemôže sa všetkým páčiť všetko…
Niektoré časti boli síce fajn, ale pri niektorých to bol za mňa totálny hrot
Možno, ak by som mala o tých 10-15 rokov menej… ale, ako sa poznám, asi aj vtedy by som nesúhlasne krútila hlavou.
Bolo to skutočne zaujímavé počúvanie. Celkovo trochu netradičné, na začiatku neočakávane detinské, za polovicou prekvapivo surové a na konci tak podivne upokojujúce...
Spočiatku som si myslela, že som nesprávne odhadla žáner a táto kniha nebude nič pre mňa. S pribúdajúcimi minútami ma ale audiokniha vťahovala viac a viac. Krátke kapitoly dodávali dynamické tempo, pri ktorom som mala pocit, že mi Annin život pred očami ubieha nejak rýchlo. Autorka veľmi výstižne opísala mnohé situácie, s ktorými som sa dokázala stotožniť (čo knihe určite pridalo pozitívne body aj u iných poslucháčov), čomu určite napomohla aj správna a precízna práca s jazykom.
Suchý hadr na dně mořském vás pomaličky vťahuje do obyčajného sveta malého dievčatka. Počas rokov sledujeme nielen to, ako sa formuje na ženu, ale aj okolie, ktoré prechádza početnými zmenami. Sledujeme jej prvé vzťahy, lásky, ale aj náročné životné situácie, ktoré autorka predložila čitateľovi ako hotovú, prekvapivú a nevyhnutnú vec. Myslím, že práca s touto neľahkou témou sa autorke vydarila tak, aby povedala to, čo chcela povedať, ale nevydesila čitateľa až príliš.
Vyňatek rozhovoru s Marvinem:
O - Čtete rád?
M - Přečetl jsem všechno, co se dá číst hned ten den, kdy mě poprvé zapnuli. Byla to taková nuda, že nevidím žádný smysl v tom, abych to četl znova.
O - Hudba?
M - Nesnáším ji.
O - Koníčky?
M - Nesnášení hudby.
.
Neil Gaiman vytvoril knihu, ktorá nezasvätenému človeku nepovie veľa. Pre fanúšikov Douglasa Adamsa a Stopárovho sprievodcu je však ako čerešničkou na torte, ktorá precestovala vesmír a navštívila niekoľko Zemí len preto, aby sa raz mohla objaviť ako audiokniha na tej, ktorú zničia kvôli postaveniu hyperpriestorovej diaľnice.
Jednoducho - ak nie ste fanúšikom Adamsa a o Stopárovom sprievodcovi ste ešte nikdy nepočuli (čo je, mimochodom, obrovská chyba, ktorú treba hneď napraviť), táto kniha by pre vás mohla byť úvodnou bránou do výnimočného sveta, avšak, určite ju odporúčam počúvať až po objavení Adamsovych kníh.
Neil Gaiman bol priateľom Douglasa Adamsa, preto nie je prekvapením, že sa napísania knihy o jeho živote a diele ujal práve on. A myslím si, že to bol skvelý nápad. Gaiman nám Adamsa predstavuje zo všetkých strán - ako študenta, ktorý chcel hrať s Pythonovcami, ako rebela, ktorý si vytvoril vlastnú komediálnu skupinu, ako cestovateľa, ktorý dostal počas jednej noci plnej pohľadov na hviezdy nápad a ihneď ho zavrhol, i ako autora, ktorý sa k spomínanému nápadu vrátil po pár rokoch a vytvoril z neho kultové dielo, ktoré pobláznilo celý svet. A to všetko na pozadí prokrastinácie a prešvihnutých termínov, ktoré sa pokojne mohli stať Douglasovým druhým menom.
Knihu som si naozaj užila. Bolo zaujímavé počúvať o zrode Sprievodcu, sledovať, akými štádiami si dielo prešlo - od rozhlasu až po filmové plátno… Gaiman ale podrobne zmapoval aj tvorbu ostatných Adamsových diel, ktoré boli rovnako nevšedné a výnimočné ako ich autor.
Holistická detektívna kancelária Dirka Gentlyho či epizódy Doctora Who, ktoré Adams vytvoril, by si nemal nechať ujsť žiaden skutočný fanúšik Adamsovej práce.
367 súťažných prác je množstvo, pri ktorom by sa vzdal nejeden čitateľ. Aj preto je obdivuhodné, že porotkyne venovali týmto dielkam svoj čas a podarilo sa im vybrať tie, ktoré by sme mohli zaradiť do viacerých naj kategórií. A práve vďaka ich usilovnej práci sme si my, obyčajní čitatelia, mohli prečítať tých najlepších z najlepších...
Poviedka ‘22 vás určite zaujme. Obsahuje mnoho tém, pričom každá vás vtiahne do iného prostredia, inej doby. Ako to už pri takýchto zborníkoch býva, niektoré poviedky mi sadli viac, iné pomenej. Stále to však neuberá čitateľskému zážitku, ktorý si z tejto útlej knižôčky odnášam. Je veľmi povzbudzujúce vidieť, že máme medzi sebou toľko talentov, nadaných pisateľov a autorov, ktorí nás v budúcnosti iste ohúria nejakou svojou knihou.
Ja som si vďaka Poviedke 2022 našla tiež zopár mien, ktoré budem pozorne sledovať a čakať na dobré čítanie spod ich pier. A mali by ste to urobiť aj vy. Pretože radosť z objavenia nového kvalitného autora je pre čitateľa nenahraditeľná...
Maren Gottschalk vytvorila dielo, ktoré je kombináciou fikcie a skutočnosti. Nadšeného fanúšika Fridy tak dokáže rozhnevať, ale z druhej strany mu lahodí. Vťahuje ho do jej sveta, ukazuje zákutie, ktoré mohlo, ale nemuselo byť presne také, aké ho napísala. Ťahá ho s Fridou do New Yorku, Paríža, dokonca aj do minulosti, kde sa priamo pred jeho očami odohrávajú scény, ktoré menili svet umenia.
Ponúka však ešte o trochu viac. Berie nás za závoj, oponu súkromia, plnú lásky, vášne, obdivu i hľadania. Predkladá naoko jednoduché rozhodnutia, ktoré však pre Fridu mohli znamenať nekonečne veľa. Ťahá nás do hĺbky jej srdca, kde sídli všetko to, čo sa skôr či neskôr zhmotňuje na bielych plátnach jej obrazov.
Táto kniha bola trochu iná, než som očakávala - čo však nepovažujem za negatívum. Myslím, že ak ste už niekedy o Fride počuli (o čom nepochybujem) alebo ste už videli nejaký z jej obrazov (čo zas vrelo odporúčam), pri tejto knihe dostanete možnosť pozrieť sa na jej život z trochu inej strany.
A to sa pri Fride veru oplatí, pretože, hoci spočiatku bola len "malou ženou veľkého maliara", prekročila jeho tieň tak veľmi, že dnes už nájdeme len málo ľudí, ktorí by nevedeli či nepočuli o mene Frida Kahlo.
Ak ste nikdy nechápali, koľko krvi a potu sa môže ukrývať za jediným obrazom, určite si Fridu zaobstarajte. A ak to sami chápete, tak ju už iste máte doma...
