Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Nadšená knihomoľka, ktorá píše o knihách aj na Instagrame → @citam_citas.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Poviedka 2024 je skvelým príkladom toho, že ak si myslíte, že vás v slovenskej tvorbe už nedokáže nič prekvapiť, určite sa mýlite. Aj tentokrát sa do súťaže zapojilo plno skvelých a talentovaných autoriek a autorov. Porota nakoniec vyberala svojich favoritov z až 280 súťažných prác. A nejakú prácu nechala aj nám, čitateľom, pretože, ako spomína vo svojom predslove predseda poroty Karol D. Horváth: ,,Najlepšie bude, ak si na ocenené poviedky urobíte názor vy, čitateľky a čitatelia. Pevne totiž verím, že všetky texty z 28. ročníka Poviedky boli vytvorené v prvom rade pre čitateľov, nie pre porotu...”
.
Poviedka 2024 ma prekvapila. Bola iná od tej minuloročnej a vyžarovala z nej trochu ponurejšia atmosféra. Ani to však neubralo z čitateľského zážitku, ktorý sa na stránkach tejto útlej zbierky schováva.
Znovu som mala na chvíľu pocit, že sa ponáram do rôznych príbehov, situácií a možností, ktoré sú nabité emóciami, skúsenosťami a jednoduchým bytím. Za mňa veľmi dobrý výber a keďže vnímam aj podnet pána predsedu poroty, mne osobne najviac ulahodili tieto tri: Zima na šiestom poschodí, Pod vodou, tam, kde si ženy šepkajú, Po večeroch.
Česká fantastika ma milo prekvapila. Ako to už býva, niektoré poviedky sa mi pozdávali viac, iné pomenej. Pri niektorých som so zatajeným dychom čakala, čo sa stane. A konce boli tak prekvapivé (alebo otvorené), že by som si priala od autora určite počuť o niečo viac. Skutočne ma však ohromila rozmanitosť - či už to bol vzdialený vesmír, alebo alternatívna súčasnosť, v ktorej sa diali hrozné (aj hrozne zaujímavé) veci.
Ak by som vám mala poradiť, určite si ju vypočujte celú. Ak chcete tipy na jednotlivé poviedky, za mňa sú to určite Mendelovy včely, Královnovrazi, Za Sofii (pri tejto som sa obzvlášť bavila), Nedžentlmenská dohoda alebo Ztraceno v paměti.
Ak nie ste nadšencami fantastiky, táto kniha by mohla prelomiť vašu nevôľu a možno vás namotivovať aj k iným, podobným dielkam.
Ak patríte medzi nadšencov fantastiky, tak dodávam len: Rýchlo do čítania!
Básničky sa rýmujú a krásne kresby priam ožívajú - túto knihu odporúča 10 z 10 našich detských návštev.
S Lejiným spevom hodnotenie prekračuje hranicu 10 a pokračuje k číslam doposiaľ neznámym…
Je svadba v starovekom sídle na odľahlom a nehostinnom ostrove dobrý nápad? Ak ste extravagantným párom, ktorý určuje trendy, určite áno. A k takým patria aj Jules a Will, majiteľka časopisu a populárny herec, ktorých svadobný deň sa blíži. Starý cintorín, nebezpečné morské prúdy a smrtiace rašeliniská však toho ukrývajú oveľa menej, než hostia. Dusná atmosféra stúpa a otázka neznie či, ale kedy sa to stane…
Od začiatku vieme, že niekto zomrie. Súčasnosť sa strieda s predošlými dňami, ktoré vnímame z pohľadu rôznych hostí a ich myšlienok. Od nevesty či ženícha až po nevlastnú sestru a organizátorku svadieb. A čím ďalej postupujeme, tým šokujúcejšie tajomstvá sa pred nami otvárajú. Až do úplného konca však nevieme, čie telo vlastne videla čašníčka v tmavej búrkovej noci.
Jednoducho by som Zoznam hostí ohodnotila ako nenáročnú jednohubku. Páčil sa mi príbeh z pohľadu rôznych postáv a to, ako do seba postupne všetko zapadalo. Odhaľovanie tajomstiev ma bavilo a pri niektorých som sa prichytila, ako sa rozčuľujem - čo je určite znakom toho, ako kniha dokáže poslucháča pohltiť. Na druhej strane to však bolo miestami až príliš predvídateľné a na miestach, kde by som čakala veľké prekvapenie, som našla to, čo som si už pár kapitol myslela. A žiadne prekvapenie sa nekonalo. Ak by autorka zvolila iný koniec, možno by to dotiahla na 10 z 10. Takto sa pohybujeme niekde pri 8 až 8.5 (ak by som teda knihy bodovala ).
Keď vchádzate do starožitníctva, akoby ste objavovali nový, nepoznaný svet. Vôňa starodávnych predmetov sa miesi s očakávaním a tajomnom, ktoré na vás v blízkej budúcnosti čaká. A presne takáto je Pandora. Hoci ju zvládnete na jedno posedenie, prajete si neskončiť. Ponárate sa do tajomna, objavujete krásu aj hrozivosť konca 18. storočia. Sledujete príbeh Pandory, ktorej osud je prepletený s čudesným pitosom. Všetko leží na pleciach dievčaťa, ktoré môže mať toho spoločného so svojou menovkyňou viac, než by ste očakávali. A súhra okolností a náhody je nevyspytateľná…
Pandoru som prečítala na jedno posedenie a musím uznať, že naplnila moje očakávania. Bola trochu záhadná, správne drsná, romantická tak akurát a udržala moju pozornosť až do konca. Príbeh je napísaný originálne a ani chvíľu ma nenudil. Jednoducho, Susan Stokes Chapman sa toto dielko skutočne vydarilo. A určite sa k nemu v budúcnosti ešte vrátim.
Ak máte doma čitateľov obľubujúcich záhady, 18. storočie či vôňu starodávnych predmetov, o darček máte v tomto prípade postarané.
Premýšľali ste niekedy nad tým, čo by ste v živote urobili inak? Každý z nás určite zažil chvíľu, keď si povedal, že sa mal rozhodnúť inak. Výber školy, partnera alebo nekúpenie knihy, o ktorej tak dlho premýšľate - kto vie, čo by nastalo, ak by ste si zvolili inú možnosť. Je možné, že by nepatrné rozhodnutie mohlo zmeniť smerovanie celého života? Nad týmto premýšľa aj Nora Seedová, ktorá urobila vo svojom živote mnoho rozhodnutí a všetky sa ukázali ako zlé. Aj preto sa, v 35 rokoch, rozhodla skončiť so životom. Vytúžený koniec však neprichádza a Nora sa ocitá v Polnočnej knižnici - na mieste medzi životom a smrťou. Na mieste, kde si môže vyskúšať životy, v ktorých sa rozhodla inak, lepšie a múdrejšie. Nájde však svet, v ktorom by bola spokojná?
Matt Haig postavil otázku veľmi jednoducho. Nájsť však tie správne odpovede je na vás. Kniha sa vďaka kratším kapitolám číta rýchlo, hoci spočiatku vás možno potrápia náročnejšie pasáže. Potom však naberie určitý smer a bystrejší čitateľ sa na konci nedočká prekvapenia (alebo možno áno).
Mne to počas čítania trochu pripomínalo Zlatú vstupenku do nového života, vám však možno Norin príbeh ukáže celkom iné možnosti...
Čo sa môže prihodiť na obyčajnej ceste do škôlky? To zisťujú Magda a Jurko, ktorí s kamarátmi narazia na strašidelný dom. Keď však zistia, že možno nie je celkom opustený, začína sa dobrodružstvo plné cesnaku, drevených kolov a šťaveľových listov. A takýto príbeh môže mať len jediný koniec…
Milý a nenáročný príbeh určite zaujme malých čitateľov. Nádherné ilustrácie navyše dodávajú knižke tú správnu atmosféru, pri ktorej bude chcieť vaše dieťa objavovať knižku aj samo. Ak hľadáte niečo pre deti na čítanie pred spaním, Strašidelný dom by nemal chýbať vo vašom výbere.
Môj tip: Ak si chcete s malými čitateľmi zlepšiť aj umelecké schopnosti, určite nevynechajte doodle obrázky, ktoré nájdete v knižke a môžu poslúžiť na zaujímavé aktivitky.
Je nepravdepodobné, že táto kniha ulahodí každému čitateľovi. Ale je pravdepodobné, že si ju prečítate, ak patríte k fanúšikom Douglasa Adamsa, pretože - kto iný by dokázal napísať tak zmätočnú, náročnú, podivnú a vtipnú knihu, po ktorej prečítaní mnohí ani nepochopia hlavnú pointu?
Adamsovi sa podarilo (výnimočne) vytvoriť celkom obyčajný svet. Aspoň to si o Zemi myslí Richard MacDuff, ktorý sa nedobrovoľne stáva (hlavným) hrdinom, keď sa stretne so svojím bývalým univerzitným tútorom. A hoc to spočiatku vyzerá ako obyčajný večer so sklerotickým profesorom, ktorý sa vyžíva v detinskom kúzelníckom triku, keď sa do deja pripletie kôň v kúpeľni, vražda Richardovho šéfa a aj jeho bývalý záhadný spolužiak Dirk Gently, stáva sa zo Zeme len jedno z mnohých miest, na ktorých sa môže odohrávať náš príbeh. A ako? Predsa pomocou detského počítadla.
A ak vám to vôbec, ale že vôbec nedáva zmysel, tak ste tu úplne správne.
Vždy, keď si pomyslím, koľko úžasných kníh mohlo zaplaviť svet, ak by sa tu Douglas Adams zdržal s nami o pár rokov (desaťročí) dlhšie, prepadne ma smútok. Aj napriek tomu sa však snažím o čo najlepšie vychutnanie si jeho existujúcich kníh - aj keď niekedy je to priam zapeklitá úloha…
Je zaujímavé, že z prvého čítania holistickej kancelárie som si zapamätala len ničnehovoriace útržky. (Inak, toto je efekt, ktorý by mali pomenovať po Adamsovi, pretože sa mi to stáva aj pri stopárovi… ) Ale teraz, keď som ju čítala druhýkrát, všetko do seba zapadalo a ja som sa bavila, akoby som objavovala nový príbeh.
Ja som sa dostatočne zabavila, aj keď iný čitateľ by autorovi mohol vytknúť dlhý rozbeh a detaily, ktoré len pozornejšie oko dokáže prepojiť a vyvodiť z nich pochopiteľný záver.
Za mňa len: Aj keď vás začiatok bude nudiť, dajte tomu šancu, pretože Douglas je naozaj majster slova a vtipných situácií…
Často sa stretávam s tým, že rodičia nedokážu svojim deťom dostatočne vysvetliť režim, ktorý sme tu mali pred demokraciou. Či už je to chyba spomienkového optimizmu, alebo toho, že mnohí naši rodičia boli vtedy mladí a politike jednoducho nevenovali pozornosť - neviem. Každopádne ma vždy zabolí srdce, keď od starších počujem, ako sa im tu za socializmu žilo lepšie...
Petr Sís je známy po celom svete. Jeho kresby a túžba tvoriť slobodne, bez cenzúry, ho dotiahli až za železnú oponu. V knihe Múr sa vracia k spomienkam a udalostiam, ktoré predchádzali pokojnému životu dneška. Prezentuje ich však hravou a nenáročnou formou, ktorá je vhodná a primeraná mladšiemu čitateľovi.
A hoci sa nám to môže javiť ako jednoduchý príbeh, nedajme sa uchlácholiť peknými obrázkami, pretože sa v nich ukýva ťažký a smutný osud mnohých ľudí, ktorým sa ich sen nakoniec nesplnil.
Milujem knihy, z ktorých priam kypí kreativita. Jej rozmanité podoby autor ukazuje na každej jednej strane. Prepracované detaily, trefné texty a poznámky, ktoré ukazujú vnímanie režimu očami dospievajúceho chlapca - toto je niečo, čo by som poslala do každej školy na hodiny dejepisu.
Spôsob, aký si autor zvolil pri oslovení čitateľa, je skutočne originálny. Až do takej miery, že je veľmi náročné sa od knihy odtrhnúť, kým nie ste na poslednej strane. Sú tu zachytené obyčajné dni, stret rôznych názorov i malé vzbury, ktorými sa ľudia snažili preraziť nielen reálne, ale najmä myšlienkové múry, deliace nás od okolitého sveta.
Skupinová terapia nepatrí práve k typickým knihám motivačnej literatúry. Christie Tate sa v nej delí s čitateľmi o roky, počas ktorých bojovala s náročnými stavmi, vzťahmi a traumami z minulosti. Z uzatvárania sa pred svetom jej paradoxne pomohla skupinová terapia, počas ktorej musela priznať všetko: najhlbšie pocity, chvíľkové myšlienky, nepríjemné skúsenosti či detaily zo vzťahov, sexu - jednoducho všetko, čo sa jej prihodilo, a to pred skupinou ľudí, ktorí o tom mohli rozprávať ďalej iným ľuďom. Samozrejme, odpor a des, ktorý sa vám práve pravdepodobne prehnal hlavou nájdeme aj v knihe. Okrem neho však objavíme aj pochopenie, smútok, bolesť, radosti a uvedomenie si, že vôľa žiť musí prameniť najmä z nášho vnútra.
Návšteva psychológia či inej formy terapie patrí na Slovensku stále medzi pomerne tabuizované témy. (Pritom mám pocit, že toto povolanie by u nás malo patriť k najžiadanejším.) Ja sama mám vo svojom okolí iba minimum ľudí, ktorí nabrali odvahu postarať sa o svoje zdravie aj z tohto smeru. A úprimne ich obdivujem.
Ani neviem, čo som od tejto knihy očakávala. Dostalo sa mi však tragickosti, ktorá sa občas preženie aj mojou hlavou, smútku, ktorý mi niekedy sedáva na pleciach, bezmocnosti, s ktorou sa v "dospeláckom" živote pasujem takmer denne, ale aj porozumenia, ktoré vídavam v očiach kamarátok a iných dospelých, a najmä smiechu, bez ktorého by bol ten náš život až príliš náročný. A hoci som sa na autorkin príbeh dívala ako na príbeh, neustále som si pripomínala, že ide o realitu, ktorou si ona osobne prešla. A tak nejak mi to dodalo odvahu a chuť trochu viac sa venovať aj svojmu mentálnemu zdraviu.
