Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Nadšená knihomoľka, ktorá píše o knihách aj na Instagrame → @citam_citas.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Myslím, že knihy o knihách a kníhkupectvách, aspoň pre knihomoľov, posúvajú naše bytie na vyššiu úroveň nirvány. A rovnaký pocit som mala aj pri tejto knihe. Hoci viem, že skvelých posolstiev sa v nej nachádza viac, ja som sa jednoducho nemohla odtrhnúť od tých políc naplnených starými voňavými klasikami, ktoré Rintaró vídal v dedkovom kníhkupectve. A myslím, že by ste sa do nich zamilovali aj vy...
.
Ja ako cat person (nehovorte to môjmu psovi, pls) som si túto knihu užila. Neopozeraný príbeh, doplnený o príjemné prostredie a životné otázky, s ktorými sa potýka občas každý z nás, je práve to, čo mi sľúbila aj anotácia, a tak som bola pripravená (takmer) na všetko. A obaja - ja aj Rintaró - sme to dobojovali do konca. Úspešného? Neviem, posúďte sami...
Mám rada, keď mi humor v knihe sadne už na prvú. A myslím, že na zoznamovanie s komiksovým žánrom som si nemohla vybrať nič lepšie, než práve Majlingove práce.
A tak stretávam, čítam a pozerám ďalší absurdný príbeh a ďalšie životné ponaučenia, ktoré si veru ochotne k srdcu nevezmem.
.
Aj v Zóne sa zas ponáram do čierno-bielych stránok s absurdným príbehom, ktorý sa mohol odohrať iba v jednej malej zapadnutej krajine, pretože, kde inde by ste našli tak vysoký výskyt… ehm…
.
Za mňa, ako vždy, skvelá práca, ktorej by mal venovať hodinku-dve každý jeden poriadny čitateľ.
Už sa teším na niečo ďalšie, čo od Majlinga najbližšie objavím…
Karin Fossum spracováva v Temných sekundách tematiku, ktorá podvedome iste trápi plno rodičov po celom svete. Sledujeme príbeh od zmiznutia malej Idy cez postupy v pátraní až po rozuzlenie, ktoré aj vo vás možno vyvolá veľa otázok...
.
Zo začiatku som si trochu zvykala na pomalý dej, ktorým kniha plynie. Aj keď sa mi stránky míňali pod rukami, mala som pocit, že sa nič nedeje a nejak nepostupujeme. Vyšetrovanie sa priam vlieklo a ja som si až niekde v tretine uvedomila, že takto nejak to musí vyzerať aj v reálnom živote. Myslím, že práve pre nás, ktorí sme zvyknutí hltať detektívky jednu za druhou a zbierať nápovedy v kvantách, bola táto kniha pekným stretom s realitou. Autorka nám rovnako priblížila postupy policajnej práce, ktoré nie sú vždy hladké a dokonalé ako od našich detektívnych superhrdinov - hoci nejaké omrvinky a náznaky nás mohli naviesť na tie správne odpovede už na začiatku.
Rovnako oceňujem aj doslov, ktorý asi mnohým pomôže pochopiť zámery autorky a vytvára za knihou peknú bodku.
.
Za mňa sú Temné sekundy skvelou jednohubkou, ktorá vám dokáže, že aj trochu iný typ detektívneho príbehu vám môže ako čitateľovi ulahodiť.
„Vidím v tebe silu. Silu skaly pod stĺpom. Tvoje tajné meno bude znieť Usúl. Základňa stĺpu.
Aké verejné meno muža si zvolíš?“
„Ako voláte púštnu myšku? Tú, ktorá skáče?“
„Voláme ju Muad`dib.“
.
Tak som to úspešne dotiahla až k druhej knihe. Musím povedať, že som stále unesená ilustráciami, ktoré ma úplne vtiahli do príbehu. Mám pocit, že kvalita ani pri druhom diele neklesá, práve naopak, čitateľ má znovu možnosť naplno sa nechať unášať estetickými scenériami, ktoré z knihy priam vydychujú atmosféru vzdialenej planéty.
Rovnako tak príbeh je zatiaľ postačujúci a myslím, že som sa v ňom ešte nestratila - to si však overím až vtedy, keď sa konečne dokopem k tomu prečítať si aj pôvodné Herbertovo dielo.
.
Myslím, že či už ste, alebo nie, fanúšikom Duny, tento grafický román by ste si mali aspoň prelistovať, aby ste nasali tú suchosť púštnej planéty a úľavu pri prvých kvapkách na tvári...
Poviedka 2024 je skvelým príkladom toho, že ak si myslíte, že vás v slovenskej tvorbe už nedokáže nič prekvapiť, určite sa mýlite. Aj tentokrát sa do súťaže zapojilo plno skvelých a talentovaných autoriek a autorov. Porota nakoniec vyberala svojich favoritov z až 280 súťažných prác. A nejakú prácu nechala aj nám, čitateľom, pretože, ako spomína vo svojom predslove predseda poroty Karol D. Horváth: ,,Najlepšie bude, ak si na ocenené poviedky urobíte názor vy, čitateľky a čitatelia. Pevne totiž verím, že všetky texty z 28. ročníka Poviedky boli vytvorené v prvom rade pre čitateľov, nie pre porotu...”
.
Poviedka 2024 ma prekvapila. Bola iná od tej minuloročnej a vyžarovala z nej trochu ponurejšia atmosféra. Ani to však neubralo z čitateľského zážitku, ktorý sa na stránkach tejto útlej zbierky schováva.
Znovu som mala na chvíľu pocit, že sa ponáram do rôznych príbehov, situácií a možností, ktoré sú nabité emóciami, skúsenosťami a jednoduchým bytím. Za mňa veľmi dobrý výber a keďže vnímam aj podnet pána predsedu poroty, mne osobne najviac ulahodili tieto tri: Zima na šiestom poschodí, Pod vodou, tam, kde si ženy šepkajú, Po večeroch.
Česká fantastika ma milo prekvapila. Ako to už býva, niektoré poviedky sa mi pozdávali viac, iné pomenej. Pri niektorých som so zatajeným dychom čakala, čo sa stane. A konce boli tak prekvapivé (alebo otvorené), že by som si priala od autora určite počuť o niečo viac. Skutočne ma však ohromila rozmanitosť - či už to bol vzdialený vesmír, alebo alternatívna súčasnosť, v ktorej sa diali hrozné (aj hrozne zaujímavé) veci.
Ak by som vám mala poradiť, určite si ju vypočujte celú. Ak chcete tipy na jednotlivé poviedky, za mňa sú to určite Mendelovy včely, Královnovrazi, Za Sofii (pri tejto som sa obzvlášť bavila), Nedžentlmenská dohoda alebo Ztraceno v paměti.
Ak nie ste nadšencami fantastiky, táto kniha by mohla prelomiť vašu nevôľu a možno vás namotivovať aj k iným, podobným dielkam.
Ak patríte medzi nadšencov fantastiky, tak dodávam len: Rýchlo do čítania!
Básničky sa rýmujú a krásne kresby priam ožívajú - túto knihu odporúča 10 z 10 našich detských návštev.
S Lejiným spevom hodnotenie prekračuje hranicu 10 a pokračuje k číslam doposiaľ neznámym…
Je svadba v starovekom sídle na odľahlom a nehostinnom ostrove dobrý nápad? Ak ste extravagantným párom, ktorý určuje trendy, určite áno. A k takým patria aj Jules a Will, majiteľka časopisu a populárny herec, ktorých svadobný deň sa blíži. Starý cintorín, nebezpečné morské prúdy a smrtiace rašeliniská však toho ukrývajú oveľa menej, než hostia. Dusná atmosféra stúpa a otázka neznie či, ale kedy sa to stane…
Od začiatku vieme, že niekto zomrie. Súčasnosť sa strieda s predošlými dňami, ktoré vnímame z pohľadu rôznych hostí a ich myšlienok. Od nevesty či ženícha až po nevlastnú sestru a organizátorku svadieb. A čím ďalej postupujeme, tým šokujúcejšie tajomstvá sa pred nami otvárajú. Až do úplného konca však nevieme, čie telo vlastne videla čašníčka v tmavej búrkovej noci.
Jednoducho by som Zoznam hostí ohodnotila ako nenáročnú jednohubku. Páčil sa mi príbeh z pohľadu rôznych postáv a to, ako do seba postupne všetko zapadalo. Odhaľovanie tajomstiev ma bavilo a pri niektorých som sa prichytila, ako sa rozčuľujem - čo je určite znakom toho, ako kniha dokáže poslucháča pohltiť. Na druhej strane to však bolo miestami až príliš predvídateľné a na miestach, kde by som čakala veľké prekvapenie, som našla to, čo som si už pár kapitol myslela. A žiadne prekvapenie sa nekonalo. Ak by autorka zvolila iný koniec, možno by to dotiahla na 10 z 10. Takto sa pohybujeme niekde pri 8 až 8.5 (ak by som teda knihy bodovala ).
Keď vchádzate do starožitníctva, akoby ste objavovali nový, nepoznaný svet. Vôňa starodávnych predmetov sa miesi s očakávaním a tajomnom, ktoré na vás v blízkej budúcnosti čaká. A presne takáto je Pandora. Hoci ju zvládnete na jedno posedenie, prajete si neskončiť. Ponárate sa do tajomna, objavujete krásu aj hrozivosť konca 18. storočia. Sledujete príbeh Pandory, ktorej osud je prepletený s čudesným pitosom. Všetko leží na pleciach dievčaťa, ktoré môže mať toho spoločného so svojou menovkyňou viac, než by ste očakávali. A súhra okolností a náhody je nevyspytateľná…
Pandoru som prečítala na jedno posedenie a musím uznať, že naplnila moje očakávania. Bola trochu záhadná, správne drsná, romantická tak akurát a udržala moju pozornosť až do konca. Príbeh je napísaný originálne a ani chvíľu ma nenudil. Jednoducho, Susan Stokes Chapman sa toto dielko skutočne vydarilo. A určite sa k nemu v budúcnosti ešte vrátim.
Ak máte doma čitateľov obľubujúcich záhady, 18. storočie či vôňu starodávnych predmetov, o darček máte v tomto prípade postarané.
Premýšľali ste niekedy nad tým, čo by ste v živote urobili inak? Každý z nás určite zažil chvíľu, keď si povedal, že sa mal rozhodnúť inak. Výber školy, partnera alebo nekúpenie knihy, o ktorej tak dlho premýšľate - kto vie, čo by nastalo, ak by ste si zvolili inú možnosť. Je možné, že by nepatrné rozhodnutie mohlo zmeniť smerovanie celého života? Nad týmto premýšľa aj Nora Seedová, ktorá urobila vo svojom živote mnoho rozhodnutí a všetky sa ukázali ako zlé. Aj preto sa, v 35 rokoch, rozhodla skončiť so životom. Vytúžený koniec však neprichádza a Nora sa ocitá v Polnočnej knižnici - na mieste medzi životom a smrťou. Na mieste, kde si môže vyskúšať životy, v ktorých sa rozhodla inak, lepšie a múdrejšie. Nájde však svet, v ktorom by bola spokojná?
Matt Haig postavil otázku veľmi jednoducho. Nájsť však tie správne odpovede je na vás. Kniha sa vďaka kratším kapitolám číta rýchlo, hoci spočiatku vás možno potrápia náročnejšie pasáže. Potom však naberie určitý smer a bystrejší čitateľ sa na konci nedočká prekvapenia (alebo možno áno).
Mne to počas čítania trochu pripomínalo Zlatú vstupenku do nového života, vám však možno Norin príbeh ukáže celkom iné možnosti...
