Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Na instagrame ma nájdete pod menom @laska_ku_kniham :))
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Nuž a opäť som sa raz dočkala strhujúceho dobrodružstva, záhad a magických momentov s hlasmi vynikajúcich a nezabudnuteľných Odřeje Brouska a Otakara Brouska ml.
Warren XIII. mi bol sympatický snáď už od nášho prvého stretnutia, jeho odhodlanie a inteligencia z neho robia hrdinu do každého počasia a do každej nepriaznivej katastrofy. Jeho odvaha a túžba chrániť svojich blízkych a svoj milovaný hotel sa mi okamžite zaryla pod kožu a tak sa z Warrena stal môj super kamoš.
Ide o príbeh, ktorý si ja osobne už nedokážem predstaviť inak ako v audiu. Je spracovaný naozaj výnimočne, dej je ozvláštnený o rôzne zvukové efekty, rozprávači sa hrajú s hlasmi, čím sa im darí dodávať postavám akúsi osobitosť a živelnosť.
Jedným z hlavných motívov audioknihy je silné priateľstvo a lojalita. Postavy sú tu ochotné riskovať pre seba takmer všetko, vďaka čomu tu vládne nesmierne srdečná a vrúcna atmosféra, a napriek tomu, že na ceste stretneme množstvo prekážok a nebezpečenstiev.
Tania del Rio do každej rodiny!
Tento román v sebe premiešava jedinečnú kombináciu sci-fi a magického realizmu, čím zaujme čitateľa nielen svojou originalitou, ale aj hlbokými filozofickými otázkami, ktoré mu neustále kladie.
Román nás vtiahne do sveta, kde je minulosť živá a hmatateľná a kde hlavná postava, čudácky no podmanivý Gaustin, dostáva veľkolepý nápad založiť „kliniku minulosti“, ktorá má pomáhať pacientom s Alzheimerovou chorobou zžiť sa s realitou, v ktorej sa, žiaľ, zasekla ich myseľ.
Jedným z centrálnych motívov knihy je teda práve Alzheimerova choroba a otázka pamäte. Georgi Gospodinov nám ukazuje, aké devastujúce môže byť pre človeka stratiť schopnosť orientovať sa v čase a priestore. Klinika minulosti slúži ako útočisko, kde si pacienti môžu znovu nájsť svoje stratené spomienky a získať určitú mieru dôstojnosti a pohody. Je to únik pred realitou alebo hľadanie stratených častí seba samých?
Každé poschodie je akýmsi presným zobrazením jedného desaťročia, od architektúry cez vône a odtiene svetla až po kompletný interiérový dizajn. Tento dôraz na detail vytvára surrealistickú atmosféru, ktorá čitateľa vtiahne do deja a zároveň ho núti zamyslieť sa nad tým, aké fragmenty minulosti považujeme za podstatné a najmä prečo.
Erica James vo svojom najnovšom románe Záhrada tajomstiev prináša čitateľom dojemný a pútavý príbeh o láske, stratách a nových začiatkoch, ktorý ma preniesol z večne rušného Londýna na tichý vidiek roku 1981, kedy celé Anglicko s napätím vyzerá svadbu princa Charlesa a lady Diany.
My tu však sledujeme osudy troch žien zranená a stratená Libby hľadajúca zmysel života, levica salónov Elfrida a na záver starostlivá a láskavá Bess. Všetky tri sú prepojené tajomnou záhradou, čarovným miestnom plným kvetov a tajomstiev, kde naplno pociťujeme kontrast medzi svetom tam vonku a hlbokými pocitmi hlavných hrdiniek.
Ústrednými témami príbehu sú láska a strata. Každá z hrdiniek si prežila to svoje, Libby si prechádza bolestivým rozchodom a Elfrida s Bess sa musia vyrovnať s vlastnými premárnenými príležitosťami na lásku a osobnými tragédiami, ktoré postupne vyplávajú na povrch. Je preto nesmierne jednoduché stotožniť sa s postavami zažívajú presne to isté čo my, správajú sa ľudsky, ukazujú svetu svoju bolesť a učia sa fungovať nanovo.
Hlavnou hrdinkou príbehu je osemdesiatnička Iris Chase spomínajúca na svoj búrlivý život a smrť svojej mladšej sestry Laury. Vďaka jej rozprávaniu sa postupne prepracujeme rôznymi obdobiami 20. storočia, ktoré sú nám servírované pomocou príbehov. Prídete do stretu s naozaj veľkým množstvom postáv, čo môže pôsobiť sprvu zmätočne (vlastne nielen sprvu, zmätení budete stále), ale ona sa všetka tá snaha naozaj vyplatí.
Samotná Iris je komplikovanou postavou, konfrontuje svoju minulosť, uvažuje nad vlastnými chybami, spomína na svetlé časy, dávne túžby a strachy a miestami pôsobí tak krehko a zraniteľne, až sa bojíte otočiť ďalšiu stránku, aby ste jej náhodou neublížili. Autorka rozpráva o neustálom nátlaku spoločnosti, o nesplniteľných normách a najmä o predsudkoch, ktoré viac-menej formovali Irisino dospievanie.
Zážitok!
Knižky s Josie Quinn sú pre mňa po tých rokoch už must read. Neskutočne som si na jej tvrdohlavosť a večnú zadumanosť zvykla, a tak pre mňa predstavuje akýsi bezpečný prístav, kam sa vždy môžem uchýliť a kde mi vždy bude dobre, aj napriek ťažkosti rozoberanej témy.
Tentoraz riešime zmiznuté sedemročné dievčatko, v batohu ktorého sa nájde strašidelný odkaz. Je jasné, že ide o profesionálneho únoscu, otázkou však je, čo môže asi chcieť. Prečo si vybral práve ju? Čo všetko je za tým? A prečo sa v byte našla mŕtva opatrovateľka nezvestného dievčatka?
Napínavé od prvej stránky až po poslednú, aj keď je treba napísať, že mi tentoraz prišiel príbeh o niečo predvídateľnejší ako zvyčajne. Predsa len, keď už som zoznámená so štýlom, akým autorka píše, nie je veľmi priestor na prekvapenia. Aj napriek tomu sa však našli momenty, pri ktorých som ledva dýchala a mohla s čistým svedomím prehlásiť, že som to skutočne nečakala. Nielen prípad, ale aj Josin život v určitých chvíľach zachádzal do extrémov, atmosféra bola napätá, niekedy vyslovene až dusná a koniec vyšetrovania v nedohľadne.
Chytľavé krimi, ktoré si nesmie nechať ujsť žiaden fanúšik Lisy Regan!
Ahoj, tu je Sam, bol pre mňa na jednu stranu veľký strašiak, ale na stranu druhú som bola neuveriteľne zvedavá, čo sa vo vnútri ukrýva. Kniha je obrovským hitom a jej fanúšikovia sa delia na dve polovice buď bol pre nich príbeh nemastný-neslaný alebo z neho boli úplne nadšení.
Mňa samotnú miestami rušili prílišné detaily, ale nebolo to nič, kvôli čomu by som si príbeh nedokázala dostatočne užiť. Dustin Thao vytvoril úplne originálny príbeh, v ktorom nikdy nemôžete tušiť, akým smerom sa budú postavy uberať. Juli, dievča, ktorá prišlo o svoju lásku a teraz získalo možnosť komunikovať s ním aj po jeho smrti, sa miestami správa nepredvídateľne a pochabo, ale to k danej situácii jednoducho patrí. Dokázala som sa do nej veľmi rýchlo vcítiť, a tak mi ani jej občasné nemiestne správanie neprišlo neuveriteľné.
Celkovo ide o veľmi silný príbeh, ktorý sa vám rýchlo dostane pod kožu a pri ktorom jednoducho budete chcieť sedieť až do úplného konca. A ani sa toľko nenaplačete... aj keď slzička občas ukápne.
Piesne vlka som sa, priznám sa, mierne obávala, keďže od TJ Klune mám vždy obrovské očakávania a každá čo i len mierne odchýlka by ich mohla narušiť, no ukázalo sa, že to bolo úplne zbytočné. Autor ma aj tentoraz dostal svojou schopnosťou vytvoriť výnimočné postavy, ktoré si prechádzajú vlastnou bolesťou a trápením, no sú odhodlané nájsť svetlo na konci tunela.
Čakala tu na mňa zložitá cesta k sebapoznaniu, na ktorej som s hrdinami neustále súcitila... niekedy až tak veľmi, že som len ťažko rozlíšila realitu od fikcie. Nemôžem sa nabažiť autorovho štýlu písania, jeho poetickosti a krásy. Akosi má vždy čo povedať, vždy má čím ohúriť a to ani nehovorím o tých emocionálnych horských dráhach, ktoré mi necelých 500 strán trhali srdce.
Postavy mi, samozrejme, z času na čas liezli na nervy. Oxa som na jednu stranu skutočne ľutovala jeho otec mu už od raného detstva vštepoval, že nestojí za nič, no na druhú stranu som mala občas pocit, že by si potreboval uvedomiť zopár vecí, trošku sa vydýchať a nechať zložité rozhodnutia na ráno... v opačnom prípade to dopadne tak, ako to dopadne. Joe je tiež svojím spôsobom iný ako ostatní, avšak nie v tom zmysle, v akom by ste očakávali. Ja sama som na ňom bola nalepená ako magnet, aj keď som si miestami uvedomovala, že to nie je zdravé.
Spôsob, akým si títo dvaja hľadali k sebe cestu, rozchádzali sa a nadväzovali tam, kde skončili, bol fascinujúci. Ich cesta bola plná prekážok a trhlín, no na jej konci čakal sľúbená láska. Otázkou však je, či všetka tá námaha stála za to.
Útek na vidiek je mimo série Romantických útekov, no, úprimne, nedokážem pochopiť prečo, keďže aj v tomto prípade na mňa čakal príbeh plný lásky, životných lekcií a dokonca niekoľkých zvratov, ktoré ale, musím sa priznať, boli očakávané. Nerobila som si z toho ťažkú hlavu, ide predsa o romantickú oddychovku a nie napínavý triler, koniec koncov som po knižke siahla najmä z toho dôvodu, že som sa tešila na milú romantiku v krásnom prostredí.
Julie Caplin ani v tomto prípade nešetrila bohatými opismi a veľmi šikovne uviedla čitateľa do prostredia pokojnej dedinky, ktorá na mňa pôsobila ako balzam na dušu. Hlavná hrdinka, ilustrátorka Elle, si tu potrebuje na čas oddýchnuť a opäť nájsť samú seba po ťažkom rozchode, avšak rozhodne nečakala, že sa jej život obráti hore nohami.
Život na vidieku je tak veľmi odlišný od života v meste, až nedokážem pochopiť, ako na to môžem neustále zabúdať. Môcť sa na necelých 400 strán ocitnúť v takom rozprávkovom prostredí, kde má všetko svoj čas, kde vás spevom budia vtáky, kde máte konečne priestor na chvíľku pokoja na čerstvom vzduchu... sen!
Och, ako rada by som sa k priateľským postavám a teplu domova, ktoré z knihy sálalo na sto honov, rada opäť vrátila. A veru že sa aj vrátim.
Netušila som, čo od románu Nezlomné môžem očakávať... no rozhodne som nečakala, že mi vyrazí dych hneď v niekoľkých rovinách. Je ešte len začiatok februára, ale mám pocit, že pôjde o jednu z najlepších kníh (ak nie dokonca najlepšiu knihu) tohto roka. Naozaj neváhajte ani sekundu a prečítajte si ju, budete ju zbožňovať.
Príbehy troch silných žien sú síce oddelené niekoľkými storočiami, no sú spojené akýmsi neviditeľným klbkom odhodlania, viery vo vlastné schopnosti a neoblomnosti.
Súčasnou dejovou líniou nás sprevádza Kate – žena, ktorá utiekla pred násilníckym partnerom do zdedenej chatrče kdesi ďaleko od civilizácie, zablúdime však aj do roku 1916, v ktorom stretávame Althy – ženu obvinenú z čarodejníctva a zároveň aj vraždy, nuž a trojicu uzatvára Violet z roku 1942 túžiaca po vzdelaní, ktorej spoločenské konvencie zakazujú opustiť vlastnú ulitu.
Rozhodne to nebolo jednoduché čítanie k poobednej káve, práve naopak, nad príbehom sa bolo treba skutočne zamyslieť, prežiť ho, možno si dokonca poplakať, ale môžem vám zaručiť, že každá investovaná sekunda stále za to. Na jednu stranu som pociťovala obrovskú bezmocnosť nad všetkou tou nespravodlivosťou, no na druhú stranu som sa snáď tisíckrát pristihla pri tom, aká som hrdá na vytrvalosť, odvahu, múdrosť a schopnosť adaptovať sa aj na tie najpríšernejšie podmienky, ktorou hlavné hrdinky oplývali.
Od Emilie Hart si rada prečítam čokoľvek!
Vianoce v Sniežikove sú jednou z tých najkrajších vianočných knižiek pre najmenších, s ktorými som kedy mala tú česť, a to vôbec nielen vďaka nádherným ilustráciám Adriána Macha, ktoré dotvárali už aj tak silnú atmosféru.
Autorka Eliška Kramerová poukazuje na dôležitosť blízkosti a snaží sa všelijakými možnými spôsobmi vysvetliť, aké je dôležité stráviť vianočný čas v kruhu blízkych a nevynechať nikoho, na kom nám záleží. Prekrásnu myšlienku podsúva čitateľovi cez milý príbeh o zvieratkách z mestečka Sniežikovo, ktorým tesne pred Vianocami zmiznú ozdoby zo stromčeka. To, čo na prvý pohľad môže vyzerať ako príšerná tragédia, sa zmení na ponaučenie a kopu vrelých úsmevov.
Nádhernôstka, ktorú jednoducho chcete mať doma!
