Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Dekádne ešte stále dvadsiatnička, manželka a mamička troch malých nezbedníčkov po pár rokoch sa opäť dostávam v čítaní (a písaní) do formy.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Mne sa veľmi páčil autorkin štýl, knihu som zhltla na jeden šup. Aj štýl, aj tematika, za mňa super!
Debut, ale debut človeka veľmi skúseného (dlhé roky autor pracoval ako redaktor vo vydavateľstve). Pravidlo "show, not tell" autor uplatňuje dokonale. Pocítite taký ten sivastý vnútrobrušný smútok, v ktorom hlavná postava žije od detstva, pretože mu bolo na plecia naložené neprimerane veľa. Skvelé, pre mňa silné čítanie. Emočne mi kniha pripomínala Ishigurovu knihu Never let me go.
Komorná atmosféra malého mestečka, bizarnosti, hrejivé vzťahy. Je to optimistický príbeh o priateľstve, aj keď nie všetko v ňom je veselé. Kniha sa mi páčila.
Ah... snáď na každej druhej strane som krútila hlavou. Nie som prekladatelka, nie som redaktorka. Môj osobný čitateľský názor je aj napriek tomu taký, že ide o veľmi slabý preklad, kostrbatý, miestami proste zlý. Preklepy sa stávajú, to je to najmenej ale tu ide o celé vety, v ktorých sú poprehadzované vetné členy, zle vyskloňované slová a podobne. napr. biela lož miesto milosrdnej lži (white lie), čierny web (tuším to mal byť dark web)...ale to sú už len také pikošky
Toto sa mi páčilo:
Páčil sa mi dizajn a vytlačené líštičky na listoch z boku knihy.
Došla som po stú stranu a ďalej som nemohla. Slabý preklad (neslovenský, veľmi z neho cítiť francúzštinu, prekladateľka napr. používala sloveso ETRE - byť - v preklade tam, kde v slovenčine vôbec netreba, kde ho nepoužívame - "boli by sme robili" a podobne) ale ani tie dialógy a niektoré veľmi gýčové a nedotiahnuté situácie by famózny preklad nezachránil.
Veľmi milá kniha, 11 nemám už veľmi dávno, čítala som ju kvôli tomu, že si chcem spraviť prehľad o literatúre pre vek dievčat cca 9-14 rokov. Kniha ma ma celkom bavila, miestami ma nebavila vôbec a to vtedy, keď už ani hlavné postavy nebavilo to, čo sa im deje - ten istý narodeninový deň prežívali znovu a znovu. Dcérkam o pár rokov knihu rada prečítam.
Veľmi som sa tešila, ale príbeh ma sklamal. Zaujímavý nápad, ale vzťahy nedotiahnuté (napr. Eugenie a stará mama, Eugenie a duch starého otca,..), niektoré formulácie zvláštne ale to už je asi skôr vec prekladu... no mala som asi priveľké očakávania. Som podobne sklamaná ako z Víťaziek od Colombani (rovnaká edícia Odeon), nie zlé, ale múka.
AAAAAAAAA Toto bol taký zážitok, že sa bojím začať čítať niečo ďalšie (pretože mám obavu, že to nebude také dobré ako Milkman). O nich a o nás, o násilí bez násilia, o láske čo nemiluje... A prekladateľka Barbara Sigmundová by si zaslúžila mať meno na obálke.
Prvé čo mi pri čítaní napadlo: je to písané ako film, v ľahko predstaviteľných, zrozumiteľne nasledujúcich obrazoch. Až neskôr počas čítania som si prečítala zadnú stranu, že autor vyštudoval filmovú vedu a je aj filmový scenárista. Bolo to veľmi príjemné čítanie. Nedávam 5*, lebo sa mi tam predsalen niektoré miesta zdali gýčové. Ale naozaj veľmi podarená kniha, zaujímavé boli aj mnohé taliansko-nemecké reálie.
Celkom sa mi páčila... no...ale hej.
Sú to krátke príbehy, všetky písané v ja-rozprávaní ale rôznymi ľuďmi, v rôznych krajinách, v rôznych časových obdobiach...niektoré boli na mňa príliš hmm asi poviem že divočina - z knihy by som ich najradšej vyhodila, taký úlet (najmä tá posledná, z budúcnosti) . Ale niektoré boli veľmi pekné, zaujímavé, veľmi dobre napísané ...
Spätne mi na knihe prekáža, že zo začiatku sa zdá, že budú spolu príbehy súvisieť. Napokon spolu súviseli naozaj len tie prvé a potom asi nič. Každá úplne o niečom inom, s inými postavami, nenašla som žiadnu spojitosť.
