Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Milujem, keď sa môžem stratiť v knihe, pretože len v knihe sa viem znova nájsť.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Na pokračovanie Kroniky strateného Impéria som sa neskutočne tešila, pretože VZA je jednou z tých kníh, vďaka ktorej sa dostanete do iného sveta a nechcete ho opustiť.
V znamení rubína pokračuje tam, kde jednotka skončila, a rýchlo zisťujeme, čo sa stalo s Meggie. Umrela alebo prežila? Existuje niečo medzitým?
Autorke sa podarilo rozohrať nebezpečnú hru, ktorá nabrala na obrátkach už od prvej strany. Dynamike diela pomáha striedanie pohľadov a Liine kapitoly, ktoré nám dávajú akýsi lepší nadhľad.
Nechcem toho prezradiť veľa z deja, no ak máte radi fantasy knihy s vlastnou, bohatou a tajomnou históriou, vlastným jazykom a tajomstvami, ktoré vás nechajú vo vytržení až do konca, toto budete milovať podobne ako ja. A možno aj viac.
Musím autorku pochváliť za všetky prepojenia s naším svetom, ktoré do knihy zakomponovala, pretože vďaka tomu si otvorila cestu pre ďalšie časti a mne ostáva ešte čakanie na odpovede.
Mojou obľúbenou postavou aj naďalej ostáva Sky, ktorého som si myslela, že mám prečítaného, no stále sa stane niečo, čo ma presvedčí o opaku a donúti zamilovať si ho ešte viac. Obzvlášť po tom konci, kedy fakt netuším, čo od neho očakávať v trojke. Stále však verím, že on a Meggie sú endgame.
Och, a ten koniec! Myslím, že pri poslednej akčnej scéne som ani nedýchala, hoci som vedela, ako skončí, pretože som mala možnosť čítať príbeh ešte pred rokmi. Uf, aj tak sa autorke podarilo dostať ma, pretože toto... to chce pokračovanie, a ideálne čo najskôr.
A veľa Skya, pekne prosím, smutne pozerám.
Kde len začať? Tento príbeh je ako každý iný, ktorý poznáte, a predsa je úplne iný a unikátny. Rodinné a vzťahové problémy sa v najnovšej Kristíninej knihe stávajú každodenným problémom hlavných hrdinov- Andrey, Borisa, Sofie, Maroša a Nory. Okrem nich sa v knihe stretávame s postavami, ktoré sme mohli vidieť v samostatných príbehoch- Soňa, Nevyslovené a Vydrž to so mnou.
Kristína si aj touto knihou buduje svoj vlastný písaný svet, ktorý nechcem nikdy opustiť. Jej postavy mi prirástli k srdiečku už v predošlých knihách, pričom by mi nikdy nenapadlo, ako sa ich životy budú ďalej vyvíjať, a že sa raz prepletú s ďalšími hrdinami.
Som rada, že niekto na našej scéne píše takéto knihy. Že sa nevyhýba týmto problémom a nezatvára pred nimi oči tak, ako to ešte stále robia podaktorí rodičia a iní dospelí. Mrzí ma, že tu podobné knihy neboli vtedy, keď som ja bola cieľovkou, pretože akokoľvek zvláštne, ba až nereálne, mohli niektoré veci pôsobiť, zaručujem vám, že sa stali aj vám, prípadne ste niekoho takého poznali.
Andrea to ako hlavná postava nemá práve najľahšie. Je dokonalá. Ukážková študentka, starostlivá sestra a poslušná dcéra, akú by ste široko ďaleko len márne hľadali. Samozrejme, ako to na dedinách býva, je aj veriaca a každú nedeľu sedí na omši. Medzi spolužiakmi je známa ako šedá myška, ktorá ma skvelú kamošku- Sofiu.
Sofiin život sa točí okolo instagramu. Potom, čo jej mama nevyhrala Miss a jej život začal upadať, všetko vložila do svojej dcéry. Hlavne jej zovňajšku. Nestarala sa o to, aké chlípne správy jej niektorí písali, hlavné pre ňu bolo to, že jej to prinieslo interakcie na populárnej sociálnej sieti a spolupráce, ktoré im platili účty. Uf. Bolo toho veľa, prečo som so Sofi súcitila, a predsa som sa na ňu hnevala a dúfala, že raz dospeje.
Myslím, že nedokážem opísať, aká unikátne je táto kniha, a ako bravúrne zvládnutá, pretože hodiť do príbehu päť postáv a na menej ako štyristo stranách vypovedať ich životné strasti a útrapy nie je len tak. Jasné, sú to tínedžeri, nemajú toho na rováši „toľko“. Avšak dnešná doba, posudzovanie a odsudzovanie iných za ich orientáciu, vieru či iné odlišnosti je krutá. S nikým sa nemazná, nikoho neušetrí pred svojou odvrátenou tvárou.
Uf, bojím sa, že moja recenzia znie, akoby Nelám mi srdce bolo len o vážnych témach a smútku, ale tak to nie je. Nájdete tam aj úsmevné chvíle vďaka Adamovi, Andreinmu mladšiemu bratovi, a tiež je tam aj láska. Všetky jej podoby. Tie pekné, jemné a nežné, no aj tie škaredé a drsné. Tie spoznáte vďaka Thomasovi, ktorý si to strihol v príbehu Soňa, prípadne cez Fredyho z Nevyslovených. A dostať vás môžu také drobnosti ako zmienka knihy Milenkine prsia, ktorá aj cez svoju obálku je o niečom inom, ako vypovedá názov.
Jednoducho povedané... prečítajte si to. Fakt. Uvidíte svet pohľadom dnešných tínedžerov, uvedomíte si, že ich problémy vôbec nie sú také vzdialené tým „dospeláckym“ a že niekedy je márne hľadať šťastie len vo vzťahoch či frajeroch, pretože osoba, ktorá vás má ľúbiť najviac, ste vy sami.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Len ťažko sa mi hľadajú slová. Letná stávka je totiž presne o tom, čo nám sľubuje anotácia, a zároveň je úplne iná. Táto kniha je surovo krásna, a predsa kladie dôraz na intímny opis straty blízkej osoby, pričom sa nevyhýba ďalším ťažkým témam. (nie, nezabúdam na lásku, tú si len nechávam do druhej časti)
Poznáte YA contemporary príbehy, ktoré sa zameriavajú na nejakú tragédiu a na to, ako sa s tým hrdina/ka vysporiada? Tak si predstavte, že všetky problémy hodíte na postavu, ktorá má 29 a mala by mať všetko vysporiadané. Lenže January nemá, pretože ešte donedávna si myslela, že jej najväčší boj bude s maminou diagnózou. Nikdy by jej nenapadlo, že to bude otec, kto ich opustí ako prvý.
January je spisovateľka romantickej literatúry pre ženy, čo, ako ona hovorí, nie je žáner, ktorý by čítal každý. Predsa len, romantika ako taká je častokrát podceňovaná, kým iné žánre bývajú nonstop ospevované (a pritom každý jeden žáner či podžáner má niečo do seba).
Potom, ako jej zomrel otec a zanechal plážový dom, odchádza do malého mestečka, aby si utriedila myšlienky. Nie, to nie je ono. Odchádza, aby dokončila knihu a predala dom.
Vidíte, ako málo stačí, aby sa človek nechal zmiasť obsahom? Poviem vám, ak by som o knihe netušila nič a prečítala si len obsah, možno by som mala iné dojmy. Toto dielo rozhodne nie je prvoplánové. Nie je povrchné, a nie, nie je to žiadna erotika, kde si to hrdinovia na pláži rozdávajú.
Na druhej strane máme Gusa. Augustus píše "ťažkú" beletriu, žne jeden úspech za druhým, no tiež sa trápi s najnovším rukopisom. Aby toho nebolo málo, z jeho novej susedy sa vykľuje autorka romantických, šťastných koncov! Neslýchané!
Wau. Pri tomto hrdinovi fakt nemám čo dodať, pretože vám nechcem prezradiť nič, čo by mohlo ovplyvniť vašu mienku. Od začiatku je tajomný, namrzený, a možno zbytočne cynický, no ako príbeh napreduje, tak aj my zisťujeme, že pod každou jeho vrstvou, za každým jeho rozhodnutím sa schováva dôvod. Ten sa nám nemusí zdať dobrý či opodstatnený, ale pre Gusa má význam.
A to je to, čo sa mi na knihe neskutočne páčilo. Schopnosť, akou autorka zachytila ich jednotlivé problémy. Ako hrdinom vďaka písaniu dala možnosť vyjadriť sa, vyliať si srdce, a zachovať si pritom rozum (vieme predsa, že byť autorom nie je to isté ako milionárom a terapia je drahá).
Jediné, čo mi prekážalo, ale to je len moja malinká výčitka, je repetitívnosť tých istých viet, keď došlo na nejakú "akciu". Ak som na štyroch stranách neprečítala spojenie: "pritiahol si moje boky" snáď desaťkrát, tak ani raz. Áno, je pekné, že sa priťahujú, ale nie, nie sú magnetky, ani skladačka z tetris.
3.5*
Fantasy knižný debut slovenskej autorky- Mysľomágovia, je inšpirovaná viacerými, nám známymi, sériami, a predsa ponúka aj originálny svet a hlavne ľudí, ktorí v ňom žijú. Byť mysľomágom nie je jednoduché a nemôže ním byť len tak hocikto. Hlavná hrdinka, Ellis, je potomkom Mysľomágov, a hoci sa len pomaly dozvedá o tom, aký komplikovaný, a hlavne magický, svet môže byť, drží sa bravúrne. Ale fakt. Až príliš. Pre mňa osobne boli niektoré jej reakcie na novinky a vysvetlenia trochu neprimerané, akoby niečo podobné čakala, hoci v polovici prípadov na daného človeka hneď vyvalila oči.
Akadémia Insula Nebula bola plná mágie, neraz som sa pristihla, ako som dúfala, že by som ju raz tiež mohla vidieť, pretože všetky predmety, história, učitelia... to všetko bolo do bodky premyslené. Obdivujem autorkinu predstavivosť a schopnosť všetko pomenovať (veľké plus za slovník za poslednou kapitolou). Vďaka jednotlivým hodnostiam, názvom a spolkom pôsobilo dielo hneď o niečo premyslenejšie.
Samostatná kapitola sú však postavy. Ja a Ellis máme na čom popracovať, ale to bude asi tým, že som si s ňou nesadla na začiatku pri jej prehnanom správaní voči profesorovi Francisovi a jej reakciám na niektoré konkrétne udalosti. Jej kamarátku Olwen som si však obľúbila už na začiatku, a rovnako tak aj tetu Pyrru. Kniha mala viaceré zaujímavé postavy, len sa mi ťažko verilo niektorým veciam, keď som nič neverila tej hlavnej. Obzvlášť, keď mala mať už 17 rokov.
Vcelku však hodnotím Mysľomágov pozitívne, pretože ak si chcete oddýchnuť a vybrať sa prostredníctvom knihy do iného sveta, tak toto je pre vás. Zistíte, ako funguje koncept mysľomágie, uvedomíte si, že zlo sa dokáže skvele maskovať, a tiež, že minulosť sa nedá len tak vymazať.
4.5*
Toto bola, bez pochýb, najlepšia časť celej série. Nechýbala jej hĺbka, zápletky, viaceré dejové línie, ktoré dali zmysel až na konci a postavy, ktoré mi aj napriek všetkému, čo postvárali, prirástli k srdcu.
Myslela som si, že ma autorka už nemá čím prekvapiť. Zatiaľ čo druhý diel prekypoval sexom a nespútanosťou, v tom treťom sa prihlásila o slovo minulosť so zabudnutými citmi. Kniha bola rozdelená do troch hlavných častí, v ktorých sa striedal pohľad na Noru a Kingsleyho- pričom jeho sa delil ešte na minulosť a prítomnosť. To ma najprv prekvapilo, ale v konečnom dôsledku som zaň bola vďačná, pretože len vďaka tomu som naozaj dokázala pochopiť, čo všetko sa odohralo medzi ním a Sorenom predtým, než sa im do životov priplietla Nora.
Nora a jej dejová linka s Wesleym idú v tejto časti trochu do úzadia, avšak ja som si vychutnala každú kapitolku. Wesley bol a asi do konca bude moja obľúbená postava, pretože jeho nevinnosť a dobrosrdečnosť, ako som spomínala minule, mi až príliš zaimponovala. Niekedy to nemusí byť bad boy, ktorý si zaslúži dostať dievča, ale muž, ktorý ju dopĺňa.
Čo som ale nečakala a milo ma prekvapilo, bolo zabŕdnutie do trileru. Po Nore niekto ide, a my celý čas premýšľame, kto z jej všetkých klientov ju môže mať v zuboch. A prečo asi.
Je pravda, že som svoj tip (a šokantne, bol správny) odhalila asi niekde v polovici, avšak ani to knihe neubralo na zaujímavosti, pretože potrebujem vedieť, čo, kedy, kde a ako. A hlavne potrebujem vedieť, že všetky moje obľúbené postavy ostanú živé a zdravé- aspoň fyzicky, nakoľko o psychickej traume by táto partia vedela rozprávať.
4.5*
Keď som si prečítala názov knihy, nebola som dvakrát nadšená. Kniha ma nelákala, no potom som si prečítala obsah a uvedomila si, že to môže byť niečo podobné ako Moxie. Respektíve, dúfala som, že by o mohlo byť lepšie.
A, oh boy, was it a ride!
Aby som to ale vzala od začiatku, kniha sa točí okolo sexuálneho obťažovania, kedy učiteľ pobozká študentku- našu hrdinku. Tá v sebe dusí tento nepríjemný zážitok, pretože uverila svojmu obľúbenému učiteľovi, že za to môže ona. Ona sa s ním predsa rozprávala, ona vysielala zmiešané signály, ONA, ONA, ONA! Aké krásne zámeno, že? Hľadáte vinníka? ONA bude fajn.
Každopádne, Marin si tú scénku prehráva v hlave, premýšľa, či za to skutočne nenesie zodpovednosť ona, lenže keď sa zver svojej, vraj najlepšej, kamarátke, tá ju akurát tak vysmeje a podráždene ju od seba začne odstŕčať. Fakt skvelá podpora, vďaka.
Priznám sa, že jej kamarátku som neznášala od začiatku do konca. Bol to ten ty dievčaťa, ktorý sa s vami baví, no len do chvíle, keď nie ste o niečo "popredu", alebo nemáte to, čo by chcela ona. Minimálne takto na mňa zapôsobila, takže som ju už do konca diela nedokázala vnímať inak. Ani po tom konci, ktorý som, trochu predvídala asi od ich spoločnej druhej scény.
Marin sa nakoniec rozhodne prehovoriť a povie o tomto incidente riaditeľovi, ktorého som tiež nemala rada. Vlastne... len málo osôb som mala rada, všetko kvôli Marin. Hnevala som sa na nich aj za ňu. Nechápala som, ako mohli byť tak slepí a hlavne tak hluchí, keď sa s nimi rozprávala. Keď sa snažila povedať, čo sa stalo.
Autorka odviedla skvelú prácu, pretože kniha sa nezaoberá len obťažovaním, no autorka zabŕda aj do sexizmu na školách, uniforiem a mnohých iných vecí, ktoré sa mi páčili. Tiež v priebehu knihy vidíme Marinin posun vpred, pretože zatiaľ čo si na začiatku spolu s kamošmi uťahovala z niektorých dievčat, postupne si začala uvedomovať, aké zlé a toxické to bolo. Za toto dostala veľký palec nahor.
Páčilo sa mi, ako na konci do seba všetko, šťastnejšie alebo menej, zapadlo, a hoci to nebol ten pravý HE, ktorý by niekto čakal, bola som vďačná za Marin, pretože sa nielen veľa naučila, no objavila v sebe silu, ktorú potrebovala, aby sa odhodlala pomôcť druhým.
V knihe nejde len o jednu vec, toto je komplexná príručka pre všetkých tínedžerov a tínedžerky, ktorí nevedia čo so sebou. Keby bol každý aspoň trochu chápavejší, trošku viac myslel na druhých, hneď by bolo všade na školách lepšie.
Ak vás totiž nepodržia autority, musíte to spraviť sami.
Takto nejako si predstavujem skvelý triler.
Zaujímavý, mätúci, s hromadou skvelých postáv, s príbehmi, ktoré vás nenechajú chladnými a vraždami, kedy zvažujete, kam až ľudská vypočítavosť môže zájsť.
3.5*
Páčilo sa mi to, i keď to bolo iné ako film. Dej stále napredoval, Enola hľadala strateného markíza a kým vo filme bolo niekoľko rôznych dejových liniek, tu sme sa upriamili hlavne na Enolu a jej rozvoj, čo sa mi páčilo.
Mycroft a Sherlock... och, títo dvaja bolo presne ako z filmu, čo sa mi nesmierne páčilo, lebo to ich podceňovanie a reči okolo Enoly boli niečo, čo ju postrčilo ďalej.
Musím povedať, že až vďaka knihe lepšie rozumiem "sporu" medzi bratmi a matkou, pretože to bolo konečne vysvetlené a hlavne... nečudujem sa ich mame.
Som rada, že to má byť séria, pretože Enola bola príjemná hrdinka, trochu detská, no i tak bystrá a odvážna, keďže sa sama vydala do Londýna.
Istotne poznáte ten pocit, keď vám do očí udrie kniha od autora, s ktorým nemáte veľmi dobrú skúsenosť, a až pridlho zvažujete či po nej siahnuť alebo nie. Nakoniec sa do nej, značne skeptický, ponoríte, a prídete na to, že hoci si autorka zachovala svoj štýl čo sa hrdinov týka, dejovo a významovo sa pohla na úplne inú úroveň.
Vyššiu úroveň.
Presne tak, toto nebude len recenzia, ale skôr môj vlastný príbeh o tom, ako ma Môj prvý tanec zničil.
Nie som si istá, kedy naposledy som čítala YA contemporary knihu, ktorá mala tak jednoduchý začiatok a napriek tomu sa zaradila medzi top prečítané knihy. Všetko, čo sa v tejto knihe odohráva, je písané s ľahkosťou a jednoducho, no predsa to človeka v konečnom dôsledku zamrazí.
Nicola Yoon je známa svojou diverzitou a schopnosťou dať postavám zaujímavú minulosť, koníčky a tiež názory na svet. Začala tým v knihe Everything, Everything (ktorú vám až tak neodporúčam), a pokračovala v tom až k tejto.
Hlavná hrdinka, Evie, neverí na lásku. Po tom, čo sa jej rodičia rozviedli, na ňu zanevrela a nedokáže sa tešiť zo vzťahov iných, pretože ona vie, ako skončia.
Vidí ich.
Ako niekto, kto o láske dlhú dobu sám pochyboval, som bola na tento koncept hneď zvedavá. Každý vníma lásku inak. Niekto na ňu neverí, iný sa jej bojí a ďalší nežije pre nič iné ako vzťahy. To je krása rôznorodosti, s ktorou sa autorka bravúrne pohrala.
V knihe sa pretkávajú kapitoly s víziami, kedy, spoločne s Evie, sledujeme rôzne dvojice a ich cestu za koncom vzťahu. Každý vzťah sa predsa rozpadne, nie?
Čo sa na začiatku javilo ako humorná oddychovka s dávkou rodinnej drámy, sa ale postupne rozvinulo v niečo hĺbavé, a podľa mňa, aj filozofické. Hrdinka čoraz viac premýšľala o láske a nástrahách, ktoré so sebou prináša. Nebol to však samotný cit, ktorý ju desil, ale to, čo prišlo potom.
Strata, smútok, samota.
A to, knihomoli, vo mne zarezonovalo na úplne inej úrovni než čokoľvek, čo som čítala. Dokázala som sa stotožniť s jej obavami, pochopiť, prečo tak otáľala s akýmkoľvek vzťahom a tiež, prečo nechcela odpustiť otcovi.
Ďalšia postava, ktorá ma zaujala, bol X. Na prvý pohľad bezproblémový chalan, ktorý si chcel v Los Angeles splniť sen so svojou kapelou, bol na konci jeden z mála hlasov rozumu. A hlavne, bol tam pre Evie vždy, keď ho potrebovala. Jeho nadhľad a optimizmus ma vždycky donútili usmievať sa, pretože bez neho by kniha bola ponurejšia.
Keď sa nad tým tak zamýšľam, podobný vzorec uplatnila Nicola Yoon aj vo svojej predošlej knihe „The Sun Is Also A Star“, kde hrdinka taktiež neverila na lásku a hrdina si vzal do hlavy, že ju „prinúti“ zamilovať sa doňho. To, čo mi však v jej predošlej knihe chýbalo, na mňa tu dýchalo z každého slova.
Toto bolo uveriteľné. Toto malo minulosť, vysvetlenie a čo je hlavné... nádej na lepšiu budúcnosť.
Čo ma skutočne dostalo, boli emócie, ktoré sa autorka rozhodla vykresliť. Bola to síce náhoda, ktorá Evie priviedla do tanečného štúdia, avšak všetko, čo sa stalo potom, bolo skvelé a nenútené. Presne tak, ako samotný život.
Evie a X spolu majú ako dvojica vystúpiť na tanečnej súťaži amatérov, aby tak pomohli Xavierovým starým rodičom s ich tanečným štúdiom, ktorému sa nedarí. Hrdinka je síce sprvu skeptická, pretože tanec jej veľa nevraví a nedokáže sa v rukách partnera uvoľniť, avšak nakoniec súhlasí, pretože verí, že tak zistí, prečo má svoje vízie.
Oceňujem tanečné vsuvky, pretože som si vďaka nim vedela všetko lepšie predstaviť, čo, v mojom prípade, veľa hovorí, nakoľko za normálnych okolností som rada, že dokážem stáť rovno, nieto sa ešte hýbať do rytmu.
Evie mala okrem Xaviera aj svojich kamarátov, ktorí tiež boli dôležití pre príbeh, pretože dvaja z partie v príbehu vytvorili pár, čím postavili Evie do nepríjemnej situácie. Ona bola jediná, ktorá vedela, ako to skončí ešte skôr, než mohlo niečo poriadne začať.
Sledovať všetko jej očami, vidieť jej starosti a to, ako si kvôli nim nedokázala poriadne užívať bolo náročné, pretože som ju chápala. Strach, že o niečo prídeme je niekedy väčší ako obavy, že to nezažijeme.
Môj prvý tanec mi dal veľa. Neviem, či moje slová dávajú zmysel a či musím napísať niečo viac, čo by vás presvedčilo. Táto kniha je svojou najlepšou recenziou, tak si ju bežte prečítať.
Wau. Na to, ako dlho mi trvalo začítať sa, ma táto kniha a obzvlášť silná druhá polovica neskutočne chytila. Posledné strany som doslova zadržiavala slzy,pretože to prepojenie Hansovho života a tvorby bolo geniálne.
Myslím, že príbehy známeho autora Hansa Christiana Andersena nie sú nikomu cudzie a všetci vieme, ako sa zväčša končia. Pohľad na to, čo ho prakticky dohnalo k tvorbe pre deti, bol skvelý, hoci zo začiatku trochu zbytočne dlhý a opisný (aspoň na môj vkus).
Keď v Kodani objavia mŕtvolu ženy, mysliac si, že Hans Christian je jej vrahom, je nad slnko jasné, že ho čaká poprava. Mladý básnik ale netuší, že sa zamotal do niečoho väčšieho než je on sám, a tak sa vydáva na lov vraha, ktorý chcel naňho hodiť svoj ohavný čin.
Priznám sa, že toto je môj prvý stret s Dánskom ako miestom diania, takže o to viac ma kniha a jej atmosféra fascinovala. Keďže sa dielo odohrávalo v minulosti, ďalšie body si odo mňa vyslúžila politická a vnútorná situácia, ktorú nám autori opísali.
Začiatok knihy sa značne vliekol. Hans Christian bol zaujímavý hrdina, no i tak ma miestami nudil, musela som sa snažiť a pochopiť ho, čo ale prišlo vhod, pretože na konci sa mi s ním len ťažko lúčilo (ale to sa stáva, že vám za 400 strán niekto prirastie k srdcu).
Všetky postavy, ktoré sa v knihe vyskytli, mali svoje opodstatnenie, dokonca aj Marienka, malá dcéra mestskej prostitútky, ktorú zavraždili. A to som sa bála, že len bude hrdinov zdržiavať, ako som sa len mýlila! Poviem vám, že jej osud ma dostal asi najviac, keď som pochopila, ako sa ňou Hans Christian inšpiroval. Proste wau.
Táto kniha nie je ľahká. Na čítanie, na pochopenie, možno aj na ocenenie. Je to ale dielo, ktoré si vás získa, pretože ponúka náhľad na náročný mestský život v Kodani, rovnako ako na ľudskú nevyspytateľnosť v honbe za svojím presvedčením.
(Aj keď je zvláštne baviť sa o vrahovom čine a odsudzovať ho za to, keď to v dnešnej dobe nie je nič nezvyčajné).
