Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Milujem, keď sa môžem stratiť v knihe, pretože len v knihe sa viem znova nájsť.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Pri knihách od Kiky Ježovičovej proste viem, že ma zničia. Jej postavy sú dokonalým príkladom nedokonalých ľudí, ktorí sú obeťami vlastného okolia. Proti niečomu takému je ťažké bojovať, keď ste dospelí. Čo však ostáva tínedžerom, ktorých by dospelí mali chrániť?
Dafné ste mohli okrajovo zachytiť v knihe Nelám mi srdce, kedy na ňu párkrát padla reč. Tu je hlavnou hrdinkou, vydedenkou spoločnosti, čudáčka z pofidérnej rodiny a známa klamárka. Jediný priateľ, ktorý o ňu z času na čas javí záujem aj tak pozerá len na seba, čo Dafné necháva samú.
Jej postava vo mne silno zarezonovala. Dovolím si tvrdiť, že mi v istých chvíľach prišla podobná ako Fredy z Nevyslovených. Nie žeby si prechádzali niečím podobným alebo takto, to nie, no obaja boli úplne iní, než sa sprvu javili a svojím vzhľadom sa snažili čo to zamaskovať.
Hrdina, Dominik, je tak trochu čudák. Dokonalý študent s dokonalou, starostlivou rodinou, ktorý vo voľnom čase cvičí alebo číta je pomaly tak vzácny ako obloha plná hviezd, a keď sa zjaví v novej škole, nikto nečaká, že jeho pozornosť pritiahne práve Dafné.
Mám rada, že autorka dokáže každú svoju postavu spraviť originálnou, a Dominik nebol žiadnou výnimkou. Jeho kapitoly boli príjemné, i keď sa v mnohom nečítali o nič ľahšie ako Dafnine, pretože kým ona riešila svoje rodinné problémy, Dominik bol svedkom tých vlastných. Poviem vám, že jeho problémy, ktoré riešila celá rodina, častokrát zaťali do živého. Až pridobre som dokázala pochopiť jeho rozpoltenosť v tom či sa angažovať v riešení alebo či z toho všetkého vycúvať a nechať ostatných, nech sa starajú.
Nelám mi krídla je opäť raz kniha, ktorá vám poláme nielen srdce, ale aj všetky kosti v tele, no nakoniec sú krídla to jediné, čo vám ostane. Možno aj preto, že nádej nikdy neumiera a nikdy nie je tak zle, aby sa človek nedokázal postaviť a začať odznova, s novými kartami.
A niekedy je to tak aj lepšie.
Už z obsahu mi bolo jasné, že nemôžem očakávať žiadne hrdinské postavy, ktoré by konali len dobro a neušpinili si pritom ruky. To som ešte ale nevedela, že sa mi dostane presného opaku.
Všetci sme nejakí. Môžeme byť akokoľvek dobrí, a aj tak sa uchýlime k nie práve najlepších taktikám, aby sme dostali svoje. Nejako takto žije aj princ Elian, ktorý sa snaží, pre väčšie dobro a bezpečnosť národov, vyzabíjať všetky sirény, pretože tak nezomrú oni.
Poznáte ten pocit, keď čítate nejakú fantasy sériu, kde vám jednotlivé slová či časti vymysleného sveta dajú zmysel až v nejakej tretej či štvrtej časti? Tak tu na to môžete zabudnúť, pretože sa jedná o jednorázovku, takže všetko, čo potrebujete, je v knihe vysvetlené. Dokonca viac, ako som si na začiatku myslela, že bude, pretože autorka do diela zakomponovala vlastné kráľovstvá, dejiny, mytológiu a mnohé iné, vďaka čomu na mňa všetko pôsobilo oveľa komplexnejšie.
Som rada, že sa autorka zamyslela aj nad jazykovými bariérami, ktoré medzi sebou ľudia museli mať, a krásne poukázala na jeho pestrosť. Bolo to príjemné, a z mojej strany aj vítané, prekvapenie.
Priznávam, že som sa prvotne do knihy púšťala v nádeji, že sa mi dostane niečo podobne sexy ako Daughter of the Pirate King, kde tej prešpekulovanosti bolo menej, ale zato romantiky neúrekom. Nebolo to síce presne ono, no aj tak som sa zamilovala.
Hrdinovia si väčšinu knihy idú po krku, jeden druhého podpichujú a zakaždým vracajú úder, no človek si ich musí obľúbiť, pretože obaja vedia, že za tými slovami je viac.
Nebola to však len romantika, ale aj rodinné puto, ktoré sa mi páčilo. Ako vzťah Eliana so svojou rodinou, tak aj Liry a jej sesternice.
Za mňa 5*
Na pokračovanie Kroniky strateného Impéria som sa neskutočne tešila, pretože VZA je jednou z tých kníh, vďaka ktorej sa dostanete do iného sveta a nechcete ho opustiť.
V znamení rubína pokračuje tam, kde jednotka skončila, a rýchlo zisťujeme, čo sa stalo s Meggie. Umrela alebo prežila? Existuje niečo medzitým?
Autorke sa podarilo rozohrať nebezpečnú hru, ktorá nabrala na obrátkach už od prvej strany. Dynamike diela pomáha striedanie pohľadov a Liine kapitoly, ktoré nám dávajú akýsi lepší nadhľad.
Nechcem toho prezradiť veľa z deja, no ak máte radi fantasy knihy s vlastnou, bohatou a tajomnou históriou, vlastným jazykom a tajomstvami, ktoré vás nechajú vo vytržení až do konca, toto budete milovať podobne ako ja. A možno aj viac.
Musím autorku pochváliť za všetky prepojenia s naším svetom, ktoré do knihy zakomponovala, pretože vďaka tomu si otvorila cestu pre ďalšie časti a mne ostáva ešte čakanie na odpovede.
Mojou obľúbenou postavou aj naďalej ostáva Sky, ktorého som si myslela, že mám prečítaného, no stále sa stane niečo, čo ma presvedčí o opaku a donúti zamilovať si ho ešte viac. Obzvlášť po tom konci, kedy fakt netuším, čo od neho očakávať v trojke. Stále však verím, že on a Meggie sú endgame.
Och, a ten koniec! Myslím, že pri poslednej akčnej scéne som ani nedýchala, hoci som vedela, ako skončí, pretože som mala možnosť čítať príbeh ešte pred rokmi. Uf, aj tak sa autorke podarilo dostať ma, pretože toto... to chce pokračovanie, a ideálne čo najskôr.
A veľa Skya, pekne prosím, smutne pozerám.
Kde len začať? Tento príbeh je ako každý iný, ktorý poznáte, a predsa je úplne iný a unikátny. Rodinné a vzťahové problémy sa v najnovšej Kristíninej knihe stávajú každodenným problémom hlavných hrdinov- Andrey, Borisa, Sofie, Maroša a Nory. Okrem nich sa v knihe stretávame s postavami, ktoré sme mohli vidieť v samostatných príbehoch- Soňa, Nevyslovené a Vydrž to so mnou.
Kristína si aj touto knihou buduje svoj vlastný písaný svet, ktorý nechcem nikdy opustiť. Jej postavy mi prirástli k srdiečku už v predošlých knihách, pričom by mi nikdy nenapadlo, ako sa ich životy budú ďalej vyvíjať, a že sa raz prepletú s ďalšími hrdinami.
Som rada, že niekto na našej scéne píše takéto knihy. Že sa nevyhýba týmto problémom a nezatvára pred nimi oči tak, ako to ešte stále robia podaktorí rodičia a iní dospelí. Mrzí ma, že tu podobné knihy neboli vtedy, keď som ja bola cieľovkou, pretože akokoľvek zvláštne, ba až nereálne, mohli niektoré veci pôsobiť, zaručujem vám, že sa stali aj vám, prípadne ste niekoho takého poznali.
Andrea to ako hlavná postava nemá práve najľahšie. Je dokonalá. Ukážková študentka, starostlivá sestra a poslušná dcéra, akú by ste široko ďaleko len márne hľadali. Samozrejme, ako to na dedinách býva, je aj veriaca a každú nedeľu sedí na omši. Medzi spolužiakmi je známa ako šedá myška, ktorá ma skvelú kamošku- Sofiu.
Sofiin život sa točí okolo instagramu. Potom, čo jej mama nevyhrala Miss a jej život začal upadať, všetko vložila do svojej dcéry. Hlavne jej zovňajšku. Nestarala sa o to, aké chlípne správy jej niektorí písali, hlavné pre ňu bolo to, že jej to prinieslo interakcie na populárnej sociálnej sieti a spolupráce, ktoré im platili účty. Uf. Bolo toho veľa, prečo som so Sofi súcitila, a predsa som sa na ňu hnevala a dúfala, že raz dospeje.
Myslím, že nedokážem opísať, aká unikátne je táto kniha, a ako bravúrne zvládnutá, pretože hodiť do príbehu päť postáv a na menej ako štyristo stranách vypovedať ich životné strasti a útrapy nie je len tak. Jasné, sú to tínedžeri, nemajú toho na rováši „toľko“. Avšak dnešná doba, posudzovanie a odsudzovanie iných za ich orientáciu, vieru či iné odlišnosti je krutá. S nikým sa nemazná, nikoho neušetrí pred svojou odvrátenou tvárou.
Uf, bojím sa, že moja recenzia znie, akoby Nelám mi srdce bolo len o vážnych témach a smútku, ale tak to nie je. Nájdete tam aj úsmevné chvíle vďaka Adamovi, Andreinmu mladšiemu bratovi, a tiež je tam aj láska. Všetky jej podoby. Tie pekné, jemné a nežné, no aj tie škaredé a drsné. Tie spoznáte vďaka Thomasovi, ktorý si to strihol v príbehu Soňa, prípadne cez Fredyho z Nevyslovených. A dostať vás môžu také drobnosti ako zmienka knihy Milenkine prsia, ktorá aj cez svoju obálku je o niečom inom, ako vypovedá názov.
Jednoducho povedané... prečítajte si to. Fakt. Uvidíte svet pohľadom dnešných tínedžerov, uvedomíte si, že ich problémy vôbec nie sú také vzdialené tým „dospeláckym“ a že niekedy je márne hľadať šťastie len vo vzťahoch či frajeroch, pretože osoba, ktorá vás má ľúbiť najviac, ste vy sami.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Len ťažko sa mi hľadajú slová. Letná stávka je totiž presne o tom, čo nám sľubuje anotácia, a zároveň je úplne iná. Táto kniha je surovo krásna, a predsa kladie dôraz na intímny opis straty blízkej osoby, pričom sa nevyhýba ďalším ťažkým témam. (nie, nezabúdam na lásku, tú si len nechávam do druhej časti)
Poznáte YA contemporary príbehy, ktoré sa zameriavajú na nejakú tragédiu a na to, ako sa s tým hrdina/ka vysporiada? Tak si predstavte, že všetky problémy hodíte na postavu, ktorá má 29 a mala by mať všetko vysporiadané. Lenže January nemá, pretože ešte donedávna si myslela, že jej najväčší boj bude s maminou diagnózou. Nikdy by jej nenapadlo, že to bude otec, kto ich opustí ako prvý.
January je spisovateľka romantickej literatúry pre ženy, čo, ako ona hovorí, nie je žáner, ktorý by čítal každý. Predsa len, romantika ako taká je častokrát podceňovaná, kým iné žánre bývajú nonstop ospevované (a pritom každý jeden žáner či podžáner má niečo do seba).
Potom, ako jej zomrel otec a zanechal plážový dom, odchádza do malého mestečka, aby si utriedila myšlienky. Nie, to nie je ono. Odchádza, aby dokončila knihu a predala dom.
Vidíte, ako málo stačí, aby sa človek nechal zmiasť obsahom? Poviem vám, ak by som o knihe netušila nič a prečítala si len obsah, možno by som mala iné dojmy. Toto dielo rozhodne nie je prvoplánové. Nie je povrchné, a nie, nie je to žiadna erotika, kde si to hrdinovia na pláži rozdávajú.
Na druhej strane máme Gusa. Augustus píše "ťažkú" beletriu, žne jeden úspech za druhým, no tiež sa trápi s najnovším rukopisom. Aby toho nebolo málo, z jeho novej susedy sa vykľuje autorka romantických, šťastných koncov! Neslýchané!
Wau. Pri tomto hrdinovi fakt nemám čo dodať, pretože vám nechcem prezradiť nič, čo by mohlo ovplyvniť vašu mienku. Od začiatku je tajomný, namrzený, a možno zbytočne cynický, no ako príbeh napreduje, tak aj my zisťujeme, že pod každou jeho vrstvou, za každým jeho rozhodnutím sa schováva dôvod. Ten sa nám nemusí zdať dobrý či opodstatnený, ale pre Gusa má význam.
A to je to, čo sa mi na knihe neskutočne páčilo. Schopnosť, akou autorka zachytila ich jednotlivé problémy. Ako hrdinom vďaka písaniu dala možnosť vyjadriť sa, vyliať si srdce, a zachovať si pritom rozum (vieme predsa, že byť autorom nie je to isté ako milionárom a terapia je drahá).
Jediné, čo mi prekážalo, ale to je len moja malinká výčitka, je repetitívnosť tých istých viet, keď došlo na nejakú "akciu". Ak som na štyroch stranách neprečítala spojenie: "pritiahol si moje boky" snáď desaťkrát, tak ani raz. Áno, je pekné, že sa priťahujú, ale nie, nie sú magnetky, ani skladačka z tetris.
3.5*
Fantasy knižný debut slovenskej autorky- Mysľomágovia, je inšpirovaná viacerými, nám známymi, sériami, a predsa ponúka aj originálny svet a hlavne ľudí, ktorí v ňom žijú. Byť mysľomágom nie je jednoduché a nemôže ním byť len tak hocikto. Hlavná hrdinka, Ellis, je potomkom Mysľomágov, a hoci sa len pomaly dozvedá o tom, aký komplikovaný, a hlavne magický, svet môže byť, drží sa bravúrne. Ale fakt. Až príliš. Pre mňa osobne boli niektoré jej reakcie na novinky a vysvetlenia trochu neprimerané, akoby niečo podobné čakala, hoci v polovici prípadov na daného človeka hneď vyvalila oči.
Akadémia Insula Nebula bola plná mágie, neraz som sa pristihla, ako som dúfala, že by som ju raz tiež mohla vidieť, pretože všetky predmety, história, učitelia... to všetko bolo do bodky premyslené. Obdivujem autorkinu predstavivosť a schopnosť všetko pomenovať (veľké plus za slovník za poslednou kapitolou). Vďaka jednotlivým hodnostiam, názvom a spolkom pôsobilo dielo hneď o niečo premyslenejšie.
Samostatná kapitola sú však postavy. Ja a Ellis máme na čom popracovať, ale to bude asi tým, že som si s ňou nesadla na začiatku pri jej prehnanom správaní voči profesorovi Francisovi a jej reakciám na niektoré konkrétne udalosti. Jej kamarátku Olwen som si však obľúbila už na začiatku, a rovnako tak aj tetu Pyrru. Kniha mala viaceré zaujímavé postavy, len sa mi ťažko verilo niektorým veciam, keď som nič neverila tej hlavnej. Obzvlášť, keď mala mať už 17 rokov.
Vcelku však hodnotím Mysľomágov pozitívne, pretože ak si chcete oddýchnuť a vybrať sa prostredníctvom knihy do iného sveta, tak toto je pre vás. Zistíte, ako funguje koncept mysľomágie, uvedomíte si, že zlo sa dokáže skvele maskovať, a tiež, že minulosť sa nedá len tak vymazať.
4.5*
Toto bola, bez pochýb, najlepšia časť celej série. Nechýbala jej hĺbka, zápletky, viaceré dejové línie, ktoré dali zmysel až na konci a postavy, ktoré mi aj napriek všetkému, čo postvárali, prirástli k srdcu.
Myslela som si, že ma autorka už nemá čím prekvapiť. Zatiaľ čo druhý diel prekypoval sexom a nespútanosťou, v tom treťom sa prihlásila o slovo minulosť so zabudnutými citmi. Kniha bola rozdelená do troch hlavných častí, v ktorých sa striedal pohľad na Noru a Kingsleyho- pričom jeho sa delil ešte na minulosť a prítomnosť. To ma najprv prekvapilo, ale v konečnom dôsledku som zaň bola vďačná, pretože len vďaka tomu som naozaj dokázala pochopiť, čo všetko sa odohralo medzi ním a Sorenom predtým, než sa im do životov priplietla Nora.
Nora a jej dejová linka s Wesleym idú v tejto časti trochu do úzadia, avšak ja som si vychutnala každú kapitolku. Wesley bol a asi do konca bude moja obľúbená postava, pretože jeho nevinnosť a dobrosrdečnosť, ako som spomínala minule, mi až príliš zaimponovala. Niekedy to nemusí byť bad boy, ktorý si zaslúži dostať dievča, ale muž, ktorý ju dopĺňa.
Čo som ale nečakala a milo ma prekvapilo, bolo zabŕdnutie do trileru. Po Nore niekto ide, a my celý čas premýšľame, kto z jej všetkých klientov ju môže mať v zuboch. A prečo asi.
Je pravda, že som svoj tip (a šokantne, bol správny) odhalila asi niekde v polovici, avšak ani to knihe neubralo na zaujímavosti, pretože potrebujem vedieť, čo, kedy, kde a ako. A hlavne potrebujem vedieť, že všetky moje obľúbené postavy ostanú živé a zdravé- aspoň fyzicky, nakoľko o psychickej traume by táto partia vedela rozprávať.
4.5*
Keď som si prečítala názov knihy, nebola som dvakrát nadšená. Kniha ma nelákala, no potom som si prečítala obsah a uvedomila si, že to môže byť niečo podobné ako Moxie. Respektíve, dúfala som, že by o mohlo byť lepšie.
A, oh boy, was it a ride!
Aby som to ale vzala od začiatku, kniha sa točí okolo sexuálneho obťažovania, kedy učiteľ pobozká študentku- našu hrdinku. Tá v sebe dusí tento nepríjemný zážitok, pretože uverila svojmu obľúbenému učiteľovi, že za to môže ona. Ona sa s ním predsa rozprávala, ona vysielala zmiešané signály, ONA, ONA, ONA! Aké krásne zámeno, že? Hľadáte vinníka? ONA bude fajn.
Každopádne, Marin si tú scénku prehráva v hlave, premýšľa, či za to skutočne nenesie zodpovednosť ona, lenže keď sa zver svojej, vraj najlepšej, kamarátke, tá ju akurát tak vysmeje a podráždene ju od seba začne odstŕčať. Fakt skvelá podpora, vďaka.
Priznám sa, že jej kamarátku som neznášala od začiatku do konca. Bol to ten ty dievčaťa, ktorý sa s vami baví, no len do chvíle, keď nie ste o niečo "popredu", alebo nemáte to, čo by chcela ona. Minimálne takto na mňa zapôsobila, takže som ju už do konca diela nedokázala vnímať inak. Ani po tom konci, ktorý som, trochu predvídala asi od ich spoločnej druhej scény.
Marin sa nakoniec rozhodne prehovoriť a povie o tomto incidente riaditeľovi, ktorého som tiež nemala rada. Vlastne... len málo osôb som mala rada, všetko kvôli Marin. Hnevala som sa na nich aj za ňu. Nechápala som, ako mohli byť tak slepí a hlavne tak hluchí, keď sa s nimi rozprávala. Keď sa snažila povedať, čo sa stalo.
Autorka odviedla skvelú prácu, pretože kniha sa nezaoberá len obťažovaním, no autorka zabŕda aj do sexizmu na školách, uniforiem a mnohých iných vecí, ktoré sa mi páčili. Tiež v priebehu knihy vidíme Marinin posun vpred, pretože zatiaľ čo si na začiatku spolu s kamošmi uťahovala z niektorých dievčat, postupne si začala uvedomovať, aké zlé a toxické to bolo. Za toto dostala veľký palec nahor.
Páčilo sa mi, ako na konci do seba všetko, šťastnejšie alebo menej, zapadlo, a hoci to nebol ten pravý HE, ktorý by niekto čakal, bola som vďačná za Marin, pretože sa nielen veľa naučila, no objavila v sebe silu, ktorú potrebovala, aby sa odhodlala pomôcť druhým.
V knihe nejde len o jednu vec, toto je komplexná príručka pre všetkých tínedžerov a tínedžerky, ktorí nevedia čo so sebou. Keby bol každý aspoň trochu chápavejší, trošku viac myslel na druhých, hneď by bolo všade na školách lepšie.
Ak vás totiž nepodržia autority, musíte to spraviť sami.
Takto nejako si predstavujem skvelý triler.
Zaujímavý, mätúci, s hromadou skvelých postáv, s príbehmi, ktoré vás nenechajú chladnými a vraždami, kedy zvažujete, kam až ľudská vypočítavosť môže zájsť.
3.5*
Páčilo sa mi to, i keď to bolo iné ako film. Dej stále napredoval, Enola hľadala strateného markíza a kým vo filme bolo niekoľko rôznych dejových liniek, tu sme sa upriamili hlavne na Enolu a jej rozvoj, čo sa mi páčilo.
Mycroft a Sherlock... och, títo dvaja bolo presne ako z filmu, čo sa mi nesmierne páčilo, lebo to ich podceňovanie a reči okolo Enoly boli niečo, čo ju postrčilo ďalej.
Musím povedať, že až vďaka knihe lepšie rozumiem "sporu" medzi bratmi a matkou, pretože to bolo konečne vysvetlené a hlavne... nečudujem sa ich mame.
Som rada, že to má byť séria, pretože Enola bola príjemná hrdinka, trochu detská, no i tak bystrá a odvážna, keďže sa sama vydala do Londýna.
