Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Milujem, keď sa môžem stratiť v knihe, pretože len v knihe sa viem znova nájsť.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Táto kniha ma zaujala tým, že ju prirovnali k Malému princovi. Po prečítaní musím súdiť, že okrem toho, že kniha obsahuje viaceré krásne ponaučenia s detským pohľadom na svet, je to skvelý príbeh, ktorý má sám o sebe čo ponúknuť.
Ilustrácie, ktoré sa v diele nachádzajú dotvorili jedinečný zážitok, akým toto čítanie bolo. Keď sa do toho človek dostal, stačilo málinko, jedna veta, aby sa mi do očí nahrnuli slzy. Už teraz viem, že sa k tejto knihe vrátim- presne ako k Malému princovi.
Knihou nás sprevádza truhlár Alberto, ktorý po smrti svojej rodiny prestal vyrábať nábytok a zameral sa na truhly pre zosnulých. Jeho vnímanie sveta a okolia bolo zaujímavé a keď sa spojil s Titovým, ich kontrast bol viac ako pozoruhodný. Obaja toho ponúkali veľa a síce bol truhlár o niekoľko desiatok rokov starší, priučil sa čo to od Tita.
Och, Tito. Čo si mi len urobil, chlapče!
Spolu s jeho vtáčikom Fiou, ktorá ho všade doprevádzala, mi obaja prirástli k srdcu. Neraz mi bolo do plaču nad osudom, ktorý ho postihol. To, čo, sa na začiatku javilo ako nevinná krátka jednohubka sa nakoniec zmenilo na niečo, čo vo mne bude ešte dlho rezonovať.
Chlapec, vtáčik a truhlár je takým moderným spracovaním toho najlepšieho a zároveň aj strašidelného, čo v rozprávkach býva. Skrýva v sebe žiaľ, vyrovnávanie sa so smútkom pri strate blízkeho, ale zároveň tam môžeme nájsť aj lásku, nádej a hlavne silné puto, ktoré sa vytvorilo medzi Albertom a Titom.
Celový obraz dotvárajú postavy, ktoré si, ako inak, prisvojili niektoré črty typické pre každú dedinu. Nájdete tu namysleného a rozmarného starostu, taktiež sestry klebetnice, ktoré sú ako živá verzia gossip girl a nič im neunikne, no taktiež sa tu nájde aj sused Enzo, ktorého čerstvý chlieb som nielenže skoro cez stránky cítila, ale jeho čisté srdce, s ktorým pomáhal Albertovi ma dostalo.
Keby som mala tohto roku vypichnúť jednu detskú knihu, ktorá je pre všetkých a ktorú by ste si mali prečítať, bola by to táto.
Autor skvele spracoval vinársky priemysel a všetko, čo súvisí s jeho výrobou, takže okrem skvelého oddychu som sa aj čo to nové dozvedela. A to nevravím o francúzskych frázach a slovíčkach, ktoré spestrili a ešte viac mi priblížili prostredie Francúzska. (hlavne, keď neovládam jazyk, tak som aspoň niečo pochytila, takže win-win.)
Hlavné postavy som vychválila už v jednotke a teraz nemôžem inak. Detektív Enzo a jeho škótske korene prinášajú do tejto série viacero úsmevných momentov, a tiež ukazuje čitateľovi, aké zaujímavé je žiť v inom meste a štáte.
Potom, čo Enzo skoro prišiel o dcéru v jednotke, sa posúvame ďalej, no zisťujeme, že detektíva ešte čaká dlhá cesta, kým so svojou dcérou nájdu spoločnú reč. No o to viac sa teším na pokračovanie.
Jeho druhá dcéra, Sophie, bola skvelá aj v tejto časti a so svojím priateľom ma neraz rozosmiali, pretože aj keď ho chce Enzo neznášať, ten chlapec proste vie všetko.
Čo sa týka celého prípadu, bolo to napínavé od začiatku až do konca. Ešte po dočítaní poslednej vety som na knihu zízala s otvorenými ústami, pretože... wtf? Ako si dovoľuje takto to ukončiť!
Kniha Tranz je možno autorovým debutom, no mňa úplne uchvátil. Je to kniha, kde sa čitateľ úplne ponorí do hlavy vraha, ktorý sa mstí za chyby minulosti a neľútostne zabíja. Teda... vraždy páchajú samotné obete, takže to je o niečo komplikovanejšie.
Hlavný hrdina, Alex, je bývalý forenzný psychológ, ktorý sa ešte sám nevyrovnal s vlastnými traumami minulosti, no prostredníctvom pomoci iným sa stále posúva ďalej. Potom, čo sa mu jeden prípad vymkol z rúk, rozhodol sa pre súkromnú prax, čo jeho otec považoval za sklamanie. Alex s tým ale bol spokojný, hoci hneď, keď sa mu ozve prokuratúra s novým prípadom, vrhne sa naň. Veď kto by nechcel zistiť profil vraha, ktorý donútil obete zabiť sa?
Knihu som prečítala za jeden deň, pomaly na jeden dych, pretože ju nebolo možné pustiť z rúk. Vrahove kapitoly sa striedajú s Alexovými, a síce vďaka minulosti sa už niekde v polovici čitateľ dozvie (ak je pozorný) jeden z plot twistov, i tak je dielo napínavé.
Štýl písania je pútavý, kapitoly primerane dlhé, no minulosť nebola vždy dobre označená, tak som sa párkrát stratila a musela sa začítať, aby mi došlo, na koho život sa v kapitole dívam.
Okrem toho ma však fascinovala celá vec s tajnými výskumami, Rumunskom, pádom ich režimu. Úplne som si dokázala predstaviť opustené miesto niekde v Rumunsku, kde sa niečo také mohlo diať. Wau.
V knihe sa vyskytuje veľa vrážd a násilia, neraz mi na tele naskákali zimomriavky. Autor si dal za úlohu čo najdetailnejšie všetko opísať, aby mal čitateľ pocit, že je v diele s postavami. Podľa mňa sa mu to podarilo na výbornú.
Zaujímavú a sviežu vsuvku do diela vniesol Alexov súkromný život, ktorý sa každou ďalšou kapitolou po troške poodhaľoval, no nebolo to skôr ako pred samotným vyvrcholením, než sme sa dozvedeli všetko.
Pre niekoho, kto má rád prekvapenia až do samého konca, sa motív a pohľad na vraha môže zdať zbytočný, ale podľa to boli práve vnútorné monológy, ktoré dielo robili jedinečným. Aby som to zhrnula, poviem asi len toľko, že toto je triler, ktorý sa oplatí prečítať si.
Taktiež dúfam, že autor príde s ďalšou tvorbou, pretože toto bolo skvelo desivé.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Eleanor Olifantová je na prvý pohľad ako ja alebo vy. Dobre, možno nie úplne. Keď sa nad tým tak zamyslím, tak vôbec. Je to osoba, ktorá chodí cez deň do práce a večer zaspáva pri televízii, len aby sa o tretej ráno odkotúľala do postele. Cez víkend jej pomáha kamarát Glen- vodka, ktorá sľubuje zabudnutie. A takto sa to opakuje týždeň čo týždeň.
Eleanor má rada rutinu. Život, ktorý vedie, v prvej polovici knihy pôsobí skôr ako prežívanie, ale jej minulosť jej nedala veľa dôvodov na radosť. Jej humor je svojský, miestami sa mi kvôli nemu oči krížili, no je to vec názoru. Hrdinka totiž nevníma bežné veci tak ako iní ľudia. Nerieši klebety, netuší, prečo by mala platiť toľko za manikúru a prečo si jej kolegovia tak potrpia na vianočnom večierku. Skrátka povedané, miestami som mala pocit, že hrdinka vykazovala isté autistické črty. Avšak, ako som sa neskôr dozvedela z rozhovoru s autorkou, o nič také nešlo.
Chápem, o čo sa autorka týmto príbehom snažila a veľmi mi zaimponovali jednotlivé citáty, avšak ako celok bola prvá polovica a druhá v nerovnováhe. Eleanor mi ako hrdinka nestačila, pretože nedokázala utiahnuť celú knihu.
Mrzí ma, že som si knihu neužila ako ostatní, pretože mala aj svoje svetlé momenty. Páčilo sa mi formovanie priateľstva s novým kolegom, Raymondom. To bolo asi to najlepšie na celom príbehu, i keď sa mi len ťažko verilo, že tridsaťročná žena nemá ani potuchy o tom, ako fungujú priateľstvá. Pritom bola bystrá, vedela sa vynájsť v každom odvetví a nebola vec, na ktorú by nevedela reagovať. Takže áno, častokrát som z nej bola nielen zmätená, ale aj frustrovaná.
Myslím si, že táto kniha má čo ponúknuť, pretože jej idea a odkaz je silný, avšak ja som si nesadla s jej prevedením. Respektíve, ak by sa autorka zamerala viac na terapiu a sedenia, bolo by to oveľa zaujímavejšie, človek by mohol nahliadnuť viac do hrdinkinej minulosti. Takto sme dostali len malý záblesk a to, čo sa sprvu zdalo ako potláčané spomienky, vyšli najavo po niekoľkých stranách. Za to jej začiatky a opis rutinných dní tam bol popísaný viac ako detailne.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Táto kniha, hoci je tretia v poradí, trpí syndrómom druhej knihy. Bez srandy.
Začnem asi tým, že vám poviem, čo mi na knihe nesedelo, pretože zatiaľ čo sa v druhej polovici autorka spamätala z prvotného nedostatku deja, prehrýzť sa tou prvou mi chvíľu trvalo.
Autorka v knihe priamo nadviazala tam, kde sme skončili, takže o začítanie sa nebola núdza. Postavy som si v predošlých dvoch dieloch obľúbila, bolo mi ľúto tých, s ktorými sme sa rozlúčili. Dúfala som, že Kat a Daemon si konečne trochu vydýchnu a dostanú sa do tohto nového normálu, lenže problémy na seba nenechali dlho čakať.
Poviem to takto. Páči sa mi, keď je hrdina do istej miery teritoriálny a chráni hrdinku, lenže po nejakých 150tich stranách ma to už prestalo baviť. Daemon by sa mal naučiť menej prežívať to, že ľudia majú oči a môžu sa pozerať na jeho priateľku, tak nech neplače.
Celková atmosféra knihy ma však nútila čítať ďalej. Autorka má skvelý štýl, ktorý vás núti otáčať jednu stranu za druhou, pretože každá skoro každá kapitola konč cliffhangerom. A to nehovorím o konci knihy... OMG! (keby som nemala pokračovanie, pravdepodobne by som to len ťažko predýchala)
Keď som si začínala myslieť, že Arumovia už nebudú robiť problémy, objavia sa v príbehu a vložia mi tak do hlavy milión nových otázok, pretože som ich vôbec nečakala. Taktiež neviem, čo si myslieť o Blakeovi, pretože aj keď ho nechcem mať rada, niečo vo mne ho ľutuje a možno aj chápe. Uvidíme, čo si pre neho ešte autorka pripraví v pokračovaní.
Na záver poviem len toľko, že držím Katy prsty, lebo mám pocit, že jej silu ešte len preskúmame v štvorke a ja sa na to neskutočne teším. Konečne niečo, kde ju Daemon nemôže chrániť a brániť jej v rozvoji.
Ale zas... potrebujem ich spolu, takže... Idem radšej čítať.
4.5*
Tak toto bolo zakončenie série, ako sa patrí. Po skvelej a udalosťami nabitej štvorke som sa trochu bála, ale autorka mi dokázala, že ešte nepovedala všetko. Dokonca aj po tejto časti mám pocit, že vo svete Luxov a Arumov je toho veľa, čo by som sa rada dozvedela.
Vezmime to pekne po poriadku. Predošlá kniha skončila, ako inak, riadnym cliffhangerom, takže bolo jasné, že som hneď siahla po pokračovaní. Katy, spoločne s prameňmi, je nechaná napospas osudu potom, čo od nich súrodenci Blackovci odídu a pripoja sa k Luxom. Je ale tento odchod naozaj znakom, že sa im otočili chrbtom, alebo sa za všetkým skrýva niečo viac?
Som rada, že aj v tejto časti sa kapitoly delia na Damonov a Katyn pohľad, pretože len vďaka tomu som mohla vidieť všetko ucelenejšie a taktiež nahliadnuť im do hláv (podobne ako to nera robil Archer).
Tento diel bol skvelý hneď z viacerých dôvodov. Medi jeden z najhlavnejších ale patrí fakt, že asi až do nejakej strany 250 som naozaj nevedela, kto je dobrý a kto zlý. O Lucovi som mala svoje pochybnosti, avšak keď som zistila, že má vlastnú spinoff sériu--> už viem, čo píšem Ježiškovi.
Lux séria možno nie je jedna z tých "prelomových" ako Tróny alebo Dvory, ale je dokonalou ukážkou toho, ako sa autor každou ďalšou knihou dokáže niekam posunúť. Keď si porovnám postavy z prvej časti a tejto, vidím, ako ďaleko sa posunuli a hlavne, že sa posunuli (čo, po 3ke, som sa trochu bála, že Daemon toho nebude schopné).
Kniha stavia na šokovom faktore, pretože čo sa môže pokaziť, to sa pokazí, a keď už je aj čitateľ zúfalý, autorka si položí otázku: A čo teraz?... a sťaží to postavám ešte viac. Taktiež je tu, ako inak, silná romantická linka, ktorá sa však neodohráva len medi Deamonom a Katy, ale o svoje sa prihlásia aj iní. Obzvlášť ma zaujal Hunter so Serenou, na ktorých príbeh som zvedavá, keďže to bude jeden z mála, kde autorka priblíži program Daedalus a dobro, na ktoré mal byť určený.
Táto banda, tento svet... všetko, čo Leigh Bardugo vytvorila, je unikátne. Fakt, ako prirodzene do príbehu dokázala vložiť niektoré z našich každodenných problémov si ma získal ešte viac. Nevytvorila hrdinov, ktorí mali byť zločincami, to nie. Jej sa podarilo vytvoriť postavy, ktoré človek nikdy nebude schopný zaradiť do bielej alebo čiernej, pretože aj keď konajú niekedy zle, ich základný inštinkt je jasný: prežiť.
Už dlho som nečítala tak krásne napísaný príbeh. Dialógy boli vtipné, nenútené a opisy fascinujúce. Zatiaľ čo pri niektorých knihách bojujem s nutkaním preskočiť ich, toto som doslova hltala pohľadom. Leigh Bardugo dokázala na krátkom úseku, že je skutočne pani pera.
Vrania Šestka je písaná v tretej osobe, no aj tak sa máme možnosť pozrieť do hláv všetkým šiestim postavám. Každá kapitola je zameraná na iného "zločinca", a stále sa nám odkrýva viac a viac z ich minulosti.
Vždy sa mi páčilo, keď autori dokázali opísať súboj nielen: Udrel, uskočil, odhodil.... ale zároveň do toho vedeli vložiť čosi viac, takú špeciálnu iskru. A Leigh sa to podarilo na výbornú, pretože jej bojové scény som si nesmierne užila, hlavne tie posledné, kedy som nahlas lapala po dychu, taká napätá som bola. Zároveň som sa na dialógoch narehotala, pretože jednoduchosť, s ktorou boli napísané ma dostala. Vtipné poznámočky nahodili v knihe pozoruhodnú dynamiku, pričom o zábavu nebola nikdy núdza.
Postavy
Keďže sa jedná o fantasy knihu, zo začiatku som mala problém zvyknúť si na cudzie názvy, no ako náhle som sa prehupla cez prvých 50 strán, problém zažehnaný, mená zapamätané. Jediné, čoho sa momentálne po dočítaní bojím je to, že je ich veľa na to, aby ich na konci niekde Leigh nechala všetkých nažive, no ja som si ZAMILOVALA všetkých!
Kaz, vodca bandy zo Suda, je komplexná postava, ktorú sa podarí vytvoriť len málokomu. Síce sa chová ako gauner a všetci ho prezývajú Špinavec, čitatelia si ho musia zamilovať, pretože ako to už býva, všetci máme svoju minulosť. Kaz Brekker nie je žiadnou výnimkou.
Nina, oh boy, tak ju chcem ako BFF, pretože je perfektná! Vždycky som bola introvert príliš zahltený svetom kníh, ale kvôli tejto skupine by som normálne urobila výnimku.
Táto postava a jej minulosť si ma získali od prvej chvíle, kedy sa stretla s Kazom. Vedela som, že si istotne prešla svojím osobným peklom, ale keď sa pomaly začali odkrývať kúsky nielen jej minulosti, ale aj minulosti gríš ako takých, civela som na knihu s otvorenými ústami. Ako s niečím takým vôbec Leigh prišla?
Inej, moja zlatá Inej. Jej mi bolo v celom príbehu asi najviac ľúto, pretože si prešla peklom a ani poriadne nevie, čo je s jej rodinou. Leigh síce vytvorila bandu hrdinov, ktorí pri sebe nemali rodičov, no našťastie z nich neurobila zbytočne siroty.
Wylan, podľa mňa, bol takým dieťaťom tímu. Viete, keď potrebujete jednu postavu, za ktorou sa hrdinovia stále otočia a ktorej niečo vysvetlia. Jop, to bol Wylan, ktorého som si obľúbila vďaka jeho nevinnosti, pretože aj keď bol svet naokolo krutý, on sa neprestával usmievať.
Matthias Helvar, potrebuje tento chlap nejaký komentár? Najtvrdší chlap z bandy, no predsa najpočestnejší. Jeho spomienkové časti som si vychutnávala a smiala sa na nich na plné hrdlo.
Jesper, síce ako posledný, ale rovnako zaujímavý. Ako každý človek aj on má hromadu problémov, a práve preto súhlasí, že sa vydá na nebezpečnú misiu s ostatnými. Dlhy sa mu hromadia a jeho nešťastie v kartách vôbec nenasleduje šťastie v láske. Myslím ale, že niečo také sa ešte v druhej časti môže jednoducho zmeniť.
Všetky postavy, ktoré autorka vytvorila, majú svoju vlastnú, typickú črtu, ktorá ich robí unikátnymi, a práve preto ich zbožňujem. Jediné mínus, na ktoré som takmer zabudla, je vek postáv, ktorý mi prekážal a na ktorý som neraz zabudla, pretože sa naň nikto nechoval. Ale vážne... ako som mala brať vážne fakt, že mali mať sedemnásť?
Zápletka
Ako už obsah hovorí, príbeh sa točí okolo šiestich vyvrheľov spoločnosti, ktorí sú najlepší v tom, čo robia. Zatiaľ čo Inej zistí aj nezistiteľné, Kaz otvorí akúkoľvek zámku, ktorá mu stojí v ceste. Keď sa spoja dary všetkých týchto osôb, žiadna úloha by nemala byť nesplniteľná, no nie?
V tomto prípade však problém nastáva, že miesto, kde sa majú vlámať, je tá najstráženejšia väznica na svete. Na dobytie niečoho takého je potrebná všetká presnosť a koordinovanosť. Všetko sa môže pokaziť v akejkoľvek chvíli, najmä, keď sa do príbehu zapojí minulosť, ktorá sa rada ukazuje vždy, kedy by ju človek chcel najmenej.
Autorka neraz skáče z prítomnosti do minulosti, ukazuje nám spomienky nejednej postavy a síce som v tom mala na začiatku menší zmätok, po čase šlo všetko prirodzene a ja som sa len tešila, kedy sa dozviem niečo viac o Nine alebo Kazovi.
A ďalšia séria, ktorú si môžem vyškrtnúť zo zoznamu "kde som bola keď to fičalo". Čo vám ale povedať, čo by ste nevedeli, keď aspoň trochu poznáte Twilight? Nie je toho veľa, a predsa si myslím, že niečo nájdem.
Keď sa Bella, sorry, Katy, prisťahuje do nového mesta, zistí, že v ňom býva nádherný, no tajomný Edward... Ale fakt, prepáčte, dnes sa mi tie mená trochu mýlia. Daemon, ssed odvdľa je Daemon.
Akonáhle sa títo dvaja spoznajú, Daemon dáva Katy pocítiť, aká nevítaná je. Well, privítanie ako lusk, ak sa mňa pýtate. Na druhej strane, ja nie som práve najlepší typ na súdenie, keďže za posledných 10 rokov nepoznám suseda, čo býva podo mnou. (okrem toho, že rád v noci fajčí na balkóne a telefonuje s niekým, premýšľajúc o zmysle života, yay.)
Príbeh, aj keď sa časťami značne ponáša na Twilight, sa od neho ale dostatočne líši. Minimálne hl.hrdinkou, ktorú som mala radšej ako takú Bellu. Katy bola papuľnatá a keď sa jej niečo nepáčilo, nenechala odpoveď dlho na jazyku. Možno bola miestami melodramatická a teatrálna (všetko prežívala asi tak ako ja keď zjem celú čokoládu a dostaví sa ku mne účinok toľkého cukru), no aj tak som si ju celkom obľúbila.
Daemon, na druhej strane... bol debil. Od začiatku sa k nej choval hrubo a neverím, že sa do nej zamiloval v sekunde, keď ju videl. (asi to presne tak bolo, ale insta-love je podľa mňa non-existent, soo..) Celú knihu Katy od seba odháňal, a pritom bol vždy v jej tieni. Samozrejme, že situácie, pri ktorých ho potrebovali, sa až nápadne podobali Twilightu, ale po čase som to dokázala úspešne odignorovať a užila si tú knihu oveľa viac.
Čo ma udržalo čítať až do konca je bez pochýb chémia medzi hrdinami. Jop, tejto chémii som dokázal uveriť asi tak p 90% jednoduchšie ako storočnému upírovi a mantáčke Belle. Miestami som nevedela či čítam ya alebo na, no každopádne, ani jedno mi neprekážalo. A, úprimne, do dvojky sa vrhám hlavne preto, aby som zistila, či spolu budú alebo nie.
Okej, mám nové guilty pleasure, lebo nezáleží na tom, ako po sebe opakovane skáču a hádajú sa, I'm here for it.
Je pravda, že kniha by sa dala rozdeliť na dve časti. Prvá časť, asi tak po 15tu kapitolu, sa točila okolo nerozhodnej Katty, ktorá práve zistila, že hormónom neunikne, a tak sa v jednej chvíli oblizovala so susedom, kým ho v druhej mala potrebu od seba odháňať a pripomínať mu, ako s ňou jednal v 1tke. Honey, akoby s nevedela, že keď ťa chlapec serie, tak ťa o to viac chce ale okeeej.
Druhá časť ale nabrala na riadnych obrátkach a priznám sa, že ma úplne dostala. Páčila sa mi dráma, páčila sa mi akcia... dokonca mi nevadilo aj to, že som dva plot twisty čakala. Proste, po tomto viem, že súrne potrebujem ďalšiu výplatu a zvyšné 3 časti, inak to nezvládnem.
Aby som to zhrnula, autorka v dvojke konečne nabrala odvahu a vyšla z Twilight tieňa, pričom ho, minimálne s postavami, prekonala. Rovnako tak aj so zápletkami, pretože táto kniha ich ponúkla hneď niekoľko, pričom na konci mal čitateľ ešte viac otázok na začiatku.
Za toto má autorka moju plnú dôveru, pretože ma čakajú ešte 3 časti, počas ktorých to môže ísť dvomi smermi. A, poviem, vám, ja dúfam, že sa vydáme tým správnym.
Viete, ako som sa obávala, že druhá kniha už nebude tak dobrá ako prvá? Že mi svojím spracovaním nevezme dych a nezaujme?
Teraz sa cítim trochu hlúpo, pretože, aby som bola úprimná, bolo to ešte lepšie, než som dúfala.
Odložené prípady sú jedna z tých sérií, ktoré vás chytia od prvej kapitoly a vypľujú niekde na konci. Nie je nič medzitým, pretože autorka neustále buduje napätie, hádže do príbehu nové postavy a ich príbehy, a rovnako tak nám postupne opisuje, ako došlo k starým zločinom.
Tess Hjalmarssonová si do tohto príbehu prináša mnohé osobné veci, medzi prvými, ako sa dozvieme, bude aj túžba po dieťati. Páči sa mi tento vývoj jej osobnosti, pretože autorka tak ukazuje, že o svojich postavách naozaj premýšľa a posúva ich ďalej.
Rovnako sa v knihe objavujú aj ďalší, starí aj noví vyšetrovatelia, z ktorých som si obľúbila Marie. Prípady na seba nenechali dlho čakať a čo bolo dobré, bol fakt, že opäť boli dve.
Keď sa pri majáku objaví telo mŕtvej a kontroverznej umelkyne, nič nenaznačuje spojitosť s nejakým starým prípadom, až kým sa vyšetrovatelia nedostanú k zvláštnej hline. To ich zavedie na stopu odloženého prípadu spred viac ako 15 rokov.
Myslím, že táto kniha si zaslúži miesto v každej polici fanúšika trileru, pretože v sebe kombinuje množstvo zaujímavých prvkov, od samotných vrážd až k životu jednotlivých postáv, ktoré síce nezasahujú do diania hlavnej zápletky, no dotvárajú celkovú atmosféru a prinášajú dielu komplexnosť.
Musím tiež vyzdvihnúť štýl písania, pretože aj keď som mala na začiatku menší problém s orientovaním sa v rámci postáv, po takých päťdesiatich stranách som sa našla a užila si každú ďalšiu stránku. Ale naozaj, toto je silný kandidát na najlepší triler, čo som si síce vravela aj pri Tranze, (môžem ale za to, že tohto roku mám ruku na samé skvelé tituly?) no aj tak.
