Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Milujem, keď sa môžem stratiť v knihe, pretože len v knihe sa viem znova nájsť.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Okej, mám nové guilty pleasure, lebo nezáleží na tom, ako po sebe opakovane skáču a hádajú sa, I'm here for it.
Je pravda, že kniha by sa dala rozdeliť na dve časti. Prvá časť, asi tak po 15tu kapitolu, sa točila okolo nerozhodnej Katty, ktorá práve zistila, že hormónom neunikne, a tak sa v jednej chvíli oblizovala so susedom, kým ho v druhej mala potrebu od seba odháňať a pripomínať mu, ako s ňou jednal v 1tke. Honey, akoby s nevedela, že keď ťa chlapec serie, tak ťa o to viac chce ale okeeej.
Druhá časť ale nabrala na riadnych obrátkach a priznám sa, že ma úplne dostala. Páčila sa mi dráma, páčila sa mi akcia... dokonca mi nevadilo aj to, že som dva plot twisty čakala. Proste, po tomto viem, že súrne potrebujem ďalšiu výplatu a zvyšné 3 časti, inak to nezvládnem.
Aby som to zhrnula, autorka v dvojke konečne nabrala odvahu a vyšla z Twilight tieňa, pričom ho, minimálne s postavami, prekonala. Rovnako tak aj so zápletkami, pretože táto kniha ich ponúkla hneď niekoľko, pričom na konci mal čitateľ ešte viac otázok na začiatku.
Za toto má autorka moju plnú dôveru, pretože ma čakajú ešte 3 časti, počas ktorých to môže ísť dvomi smermi. A, poviem, vám, ja dúfam, že sa vydáme tým správnym.
Viete, ako som sa obávala, že druhá kniha už nebude tak dobrá ako prvá? Že mi svojím spracovaním nevezme dych a nezaujme?
Teraz sa cítim trochu hlúpo, pretože, aby som bola úprimná, bolo to ešte lepšie, než som dúfala.
Odložené prípady sú jedna z tých sérií, ktoré vás chytia od prvej kapitoly a vypľujú niekde na konci. Nie je nič medzitým, pretože autorka neustále buduje napätie, hádže do príbehu nové postavy a ich príbehy, a rovnako tak nám postupne opisuje, ako došlo k starým zločinom.
Tess Hjalmarssonová si do tohto príbehu prináša mnohé osobné veci, medzi prvými, ako sa dozvieme, bude aj túžba po dieťati. Páči sa mi tento vývoj jej osobnosti, pretože autorka tak ukazuje, že o svojich postavách naozaj premýšľa a posúva ich ďalej.
Rovnako sa v knihe objavujú aj ďalší, starí aj noví vyšetrovatelia, z ktorých som si obľúbila Marie. Prípady na seba nenechali dlho čakať a čo bolo dobré, bol fakt, že opäť boli dve.
Keď sa pri majáku objaví telo mŕtvej a kontroverznej umelkyne, nič nenaznačuje spojitosť s nejakým starým prípadom, až kým sa vyšetrovatelia nedostanú k zvláštnej hline. To ich zavedie na stopu odloženého prípadu spred viac ako 15 rokov.
Myslím, že táto kniha si zaslúži miesto v každej polici fanúšika trileru, pretože v sebe kombinuje množstvo zaujímavých prvkov, od samotných vrážd až k životu jednotlivých postáv, ktoré síce nezasahujú do diania hlavnej zápletky, no dotvárajú celkovú atmosféru a prinášajú dielu komplexnosť.
Musím tiež vyzdvihnúť štýl písania, pretože aj keď som mala na začiatku menší problém s orientovaním sa v rámci postáv, po takých päťdesiatich stranách som sa našla a užila si každú ďalšiu stránku. Ale naozaj, toto je silný kandidát na najlepší triler, čo som si síce vravela aj pri Tranze, (môžem ale za to, že tohto roku mám ruku na samé skvelé tituly?) no aj tak.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
„Babráci!“
To mi napadlo ako prvé a najčastejšie pri čítaní tejto knihy. Nemôžem si pomôcť, ale tento omyl jasne dokazuje, aký slepý je človek, ktorý chce niečomu veriť. Práve preto je až zarážajúce, koľko rokov strávil Thomas Quick na liečebni. Musel prísť až novinár, ktorý po tom ani netúžil, aby zistil, koľká bije. Smutné je, že sa „šťastného“ konca nedožil, nakoľko podľahol rakovine a zomrel tak viac ako rok predtým, než Stura Bergwalla prepustili.
Novinár Hanns R?stam začal so svojou kariérou síce až ako 37 ročný, no ani to nijako neovplyvnilo to, čo všetko sa mu podarilo vo svojej brandži dokázať. Vyhral niekoľko prestížnych cien a poukázal na viaceré justičné chyby. Tento človek má môj obdiv, pretože robiť niečo také dneska, vo svete, ako ho poznáme, si žiada riadnu dávku odvahy. Všetci dobre vieme, že byť novinárom nie je také ružové ako sa človeku môže na prvý pohľad zdať.
Kniha sa číta ľahko a zároveň ťažko. Autor v nej rozobral všetky prípady, všetky správy a konverzácie s Thomasom Quickom naozaj do detailov. Aj preto sa človeku môžu zdať jednotlivé časti repetitívne, pretože kým na začiatku sme si o Thomasovi mysleli, že je páchateľ, od tej strany 90 sa uberáme iným smerom. Pre mňa to však bolo fascinujúce a v mnohom až nepochopiteľné. Ako sa to mohlo v tak vyspelej krajine stať? (povedzme si úprimne, kebyže sa niečo také stane u nás, kde sú, skutočne babráci, tak by to nikoho neprekvapilo)
Priznám sa, že hoci s kniha venuje veľkému škandálu, človek v tom nájde aj čosi viac. Od zlomeného muža, cez jeho „drogovú“ etapu až po vytriezvenie, kedy si uvedomí, že škoda, ktorú napáchal, sa len tak nevyrieši. Vskutku silná kniha pre každého čitateľa, pretože hoci som tušila svoje, miestami ma z nej mrazilo.
Síce som sa nestotožnila so všetkým, čo sa autorka snažila presadiť, chápem, o čo sa snažila.
A uznávam tú snahu, pretože pre niekoho, kto sa chce dostať do minimalizmu, prípadne pretriediť zbierku zbytočností, je to celkom dobrý "otvárač očí".
Ľudia majú tendenciu robiť unáhlené rozhodnutia, najmä, ak niekde vidia červený nápis AKCIA. Nezastavia sa a nezamyslia sa nad tým či to naozaj potrebujú. Kúpia a hotovo, veď to doma niekde strčia.
Práve pre takýchto ľudí je kniha ako stvorená, pretože ich donúti spomaliť a popremýšľať. Potrebujem to? Nemám to už? Využijem to?
Samozrejme, u každého môže minimalizmus vyzerať inak. Po prečítaní sa z vás nestanú hneď ľudia, ktorým stačí jeden kabát či jedne topánky na celú sezónu, ale za to sa aspoň zamyslíte, či ten pätnásty pár je naozaj tak dôležitý.
Mne osobne ale prekážali niektoré časti, kedy autorka pomaly "tlačila" na čitateľa, aby sa všetkého zbavil a nechal si už spomínaný 1 kabát či jeden pár topánok.
Well... pre každého je však minimalizmus o inom.
Pri tejto knihe som mala veľa myšlienok, ktoré nebolo ľahké sformulovať, pretože som od knihy čakala niečo iné, než som dostala (v dobrom, samozrejme). Ak máte teda chuť na menšie “objasnenie” , prečo je podľa mňa Siréna lepšia ako iné knihy týchto žánrov, poďme na to:
Štýl písania
Tohto som sa bála asi najviac, pretože väčšina erotických kníh je napísaná na jedno kopyto, ak nie ako cez kopirák. Stretnutie, sex, hádka, sex a šťastný koniec. Nič náročné, však? Pripravte sa, že tu bude, aj cez všetky hrdinkine narážky, sex to posledné, na čo budete čakať.
Autorka sa v knihe poriadne rozpísala a popustila uzdu fantázie (hej, bola som opravená, že pre niektorých ľudí toto nie je vôbec fantázia, ale realita, takže...), za čo ma môj obdiv, pretože prepojiť všetko tak, ako to urobila ona a ešte aby to fungovalo... jednoducho vrchol.
Kniha je vyrozprávaná v tretej osobe, čo beriem ako plus, pretože sa tak strieda pohľad na viaceré postavy a čitateľ si tak môže utvoriť komplexný názor.
Postavy
Jedným slovom: MILUJEM. Ale vážne, nepamätám si, kedy som naposledy čítala niečo s takou hrdinkou, akou bola Nora. Jej, pre iných neprípustný, perverzný a oplzlý jazyk boli asi najväčším, a zároveň najlepším prekvapením oproti iným knihám, na aké som zvyknutá.
Páčila sa mi.
Všetko, čo Nora robila, boli veci, ktoré keď spraví muž, sú v poriadku. Môže vám povedať, ako by vás prehol cez stôl a vyplieskal, pretože je to muž. Keď to však povie žena, je to nevhodné a ona musí byť prinajlepšom prostitútka. Páčilo sa mi pre zmenu čítať o žene, ktorá sa nebojí povedať niečo “nevhodnejšie” a tak, akoby to chcela.
Wesley
Neviem, odkiaľ vzala autorka tohto mladého, 19-ročného chlapca, ale on bol jednoducho všetko. Tešila som sa naňho v každej kapitole, pretože do diela priniesol nádych niečoho, pre Noru nového a tiež nevinného.
V podstate, celá jeho linka bolo akési prepojenie s tým, kto bola Nora a kým by mohla byť. Bolo zaujímavé sledovať ich vzťah, pretože aj keď ho Nora častokrát provokovala a vyzývala, slovne a telom, nikdy som nemala pocit, že by niekto nejako zneužil situáciu. A to sa mi páčilo, pretože aj keď ich delilo štrnásť rokov, obaja boli dospelí a rozumní (viac-menej).
Dúfam, že sa v pokračovaní vyskytne táto postava ešte viac, hoci sa toho obávam, no Wes bol skutočne jeden z tých dôvodov, prečo som otáčala každú ďalšiu stranu.
Zápletka
Nora Sutherlinová je spisovateľkou erotických kníh, ktoré sú na vzostupe (kniha pôvodne vyšla v roku 2012), a so svojou novou knihou by chcela preraziť aj v serióznom vydavateľstve. Samozrejme, jej budúci editor nie je dvakrát nadšený žánrom, ktorý píše, a preto jej chce spoluprácu rýchlo vyhovoriť.
Opäť sa musím opakovať, ale milujem tento nezvyčajný nápad a ešte viac to, ako sa autorke podarilo spracovať ho. Vďaka práci postáv na fiktívnej knihe sme dostali ešte bližší náhľad do Noriných myšlienok a oh boy... Bolo to dobré.
To ale nie je všetko, pretože vďaka hrdinke sa dostaneme do “tajov” sadomasochistických vzťahov a všetkého, čo to obnáša. Aspoň dúfam, že to je všetko, lebo som nebola fanúšikom týchto scén, ale vravím si, že všetci sme iní, takže niekto to možno pochopí lepšie.
A možno nie.
Autor ani tentokrát nesklamal. Priznávam, že som od knihy čakala o trošilinku viac, no mne sa táto séria jednoducho páči. (Na prvom mieste ale ostáva Komplot, bez rečí.)
Ako v predošlých častiach, tak aj tu sa stretávame s hrdinkou Sarah, ktorá si po roku strávenom za mrežami chce konečne vydýchnuť a vrátiť sa do normálu. Veci však naberajú rýchly spád, keď jej oznámia, že jej otec bol zavraždený.
Je veľa vecí, ktoré na tejto sérii obdivujem, hlavnou je asi to, ako krásne a prirodzene dokáže prepojiť históriu s fikciou, až človek nevie, čo je skutočné a faktami podložené, a čo si vymyslel. V tejto časti nám viac priblížil ruskú, nie veľmi peknú, históriu, a poviem vám, že si po dočítaní knihy rozhodne chcem o danej problematike niečo prečítať, pretože to, o čom autor písal, je možno len úlomok toho, čo sa skutočne stalo.
Sarah mi ako hrdinka sadla už v jednotke, po skončení dvojky som ostala na knihu civieť s otvorenými ústami, a tak som bola poriadne zvedavá, čo si pre ňu ešte autor prichystá. Je len málo vecí, ktoré by táto žena nedokázala zniesť, čo je miestami frustrujúce, no ja som za každú silnú ženskú postavu.
Nezaostával za ňou ani Cristopher, ktorého tu síce bolo menej, no aj tak sa ukázal ako správny chlap, ktorý berie svoju prácu zodpovedne a hľadá pravdu tam, kde sa ju iní snažia ututlať.
Vyšetrovanie vraždy svojho otca pre Sarah bolo náročné, nakoľko si ani neviem predstaviť, aké to je, keď sa jej pred očami rúcal jeden detský obraz za druhým. Všetci máme svoje tajomstvá, ale niekedy sú to rodičia, ktorí ich majú viac ako majú deti mliečnych zubov.
Mrzí ma, že kniha bola značne kratšia ako jej staršie sestry, avšak dej bol rýchly, nechýbala mu tá správna dynamika a všetko, čo doň autor zasadil, som mu uverila.
Eva Hrašková nie je na poli beletrie žiadnym nováčikom, a predsa je kniha Všetko, čo (ne)chcem mojím prvým stretom s ňou.
Je vidieť, že autorka má za sebou viacero úspešných kníh, pretože jej štýl je svieži, ľahký a plný všetkého, čo by čitateľ v knihe chcel nájsť. Aspoň ja som si ho obľúbila, nakoľko všetko pôsobilo reálne. Dialógy boli nenútené, plynuli prirodzene a neraz som sa aj zasmiala.
Dielo je rozdelené do dvoch častí medzi hrdinky- Lianu a Ninu, prostredníctvom ktorých nás autorka hádže do nejednej ťažkej situácie. A boli to aj morálne dilemy, ktoré si ma získali.
Nina sa už dlhšiu topí vo vzťahu, ktorý ju nenapĺňa, len vyčerpáva. Násilnícky priateľ Noro ju nešetrí ako slovnými urážkami, tak ani fyzickým kontaktom. Nina rýchlo zisťuje, že odísť nie je také jednoduché, ako si myslela, najmä ak jej na tehotenskom teste zasvietia dve čiarky.
Liana je tiež vyčerpaná vzťahom, avšak z úplne opačného dôvodu. Spolu s manželom, Filipom, už roky túžia po dieťatku, avšak z medicínskeho hľadiska to pre Lianu nie je možné.
Príbehy týchto dvoch žien sa v knihe prepletú viac akoby si jeden na prvý pohľad mohol myslieť.
Musím povedať, že príbeh bol krásne precítený. Niesol sa síce v depresívnejšom tóne, plným beznádeje, no práve tie svetlé momenty ma donútili usmiať sa a vychutnávať si príbeh. Autorka sa ho nesnažila prikrášliť a urobila dobre. Ani život nie je ružový, práve naopak. Častokrát sa stane, že doslova padneme na hubu, a osud nám naloží ešte viac, aby videl, čo všetko zvládneme. A vedomie, že v tom nie sme sami, je to najkrajšie na svete.
Bola to práve sila priateľstva, ktorá vo mne zanechala rozporuplné pocity. Na jednej strane som cápala ženu, ktorá bojovala s túžbou po rodine, na druhej som sa však na ňu hnevala a mala chuť ju párkrát prefackať, len aby si uvedomila, že nie pre každú ženu je materstvo darom. Koniec koncov, každá žena má právo naložiť so svojím životom ako uzná za vhodné a malo by jej to priniesť nešťastie, depresiu a iné poruchy, musí sa rozhodnúť v prvom rade tak, aby s tým dokázala po zbytok života existovať. Nie všetko je totiž biele alebo čierne. Aj potraty môžu byť potrebné.
„Niekedy človek musí konať v afekte, inak by nenabral dostatok odvahy...“
Vedľajšie postavy mali rovnako kvetnatý život, čo považujem za plus, keďže sa v dnešnej dobe nájde veľa spisovateľov, ktorí nevenujú pozornosť viacerým než len hlavným postavám. Je ťažké opísať ich životy bez spoilerov, no poviem vám, že ak máte radi nevyspytateľnosť života, v tejto knihe si prídete na svoje.
Nie je to ale kniha výlučne o deťoch, hoci všetci sme niečími deťmi. Aj keď sme už dospeli. Autorka sa bravúrne popasovala s rodinnými problémami, odlúčením rodičov a zabŕdla aj do využívanie. Nielen žien, no aj mužov, čo ma potešilo, pretože takto to v živote chodí.
Tí najnesebeckejší trpia najviac.
Vo vzduchu cítite čučoriedky. Máte na ne chuť, lenže netušíte, že vám malá výtržnosť môže zmeniť život. Neviete, koho vám osud privedie do cesty.
Išli by ste?
Hlavná hrdinka Bajinej novej knihy, Linda, miluje čučoriedky a nedokáže im povedať nie. Aj za cenu, že by ich našla na cudzom pozemku. Len vďaka tomu sa stretáva s Danielom Reedom, mladíkom, ktorý otrasie jej svetom hneď na niekoľkých úrovniach.
Krásna scenéria malého vidieckeho mesta s tajomnou atmosférou čitateľovi ponúka viac než len podmanivý príbeh plný nenaplnených lások. Vidíme formujúce sa priateľstvá, dospievanie a hľadanie vlastnej identity vo svete, ktorý ľuďom rád diktuje, čo by mali robiť, kam sa zaradiť a ako sa správať.
Priznám sa, že som sa neraz počas čítania ocitla v minulom storočí, a až veci ako mobil či auto mi opätovane pripomenuli, že sa jedná o prítomnosť. Bližšie mi však nebolo nič určené, nakoľko dobové slová či vyjadrovanie postáv ma opäť hádzali do minulosti. Jednoducho povedané, prvú polovicu knihy som bola riadne zmätená.
Lindin príbeh je možné rozdeliť na dve časti, a to prvú, z detstva, a druhú, kedy sa po rokoch vráti domov. Čo sa týka prvej, mala problém udržať moju pozornosť, pretože mnoho vecí pôsobilo len ako vata v už aj tak bohatej časti života hlavnej hrdinky. V druhej sa to už zlepšilo, obmenil sa trochu i slovník hrdinky, kedy už nekričala aj trikrát za jednu stranu, ako tomu bolo na začiatku. Musím povedať, že jej schopnosť meniť nálady v mihu oka bola jedna z tých najrýchlejších, aké som v knihe videla. Častokrát som nad ňou musela krútiť hlavou, pretože hoci prešli od minulosti roky, chovala sa rovnako ako predtým, ba dokonca miestami detinskejšie. Až keď si uvedomila, že to nie je ona, kto je stredobodom vesmíru, až vtedy pre mňa príbeh skutočne začal plynúť a Linda v mojich očiach dospela.
A aj o tom bola kniha- o dospievaní.
Mám rada, keď je príbeh aplikovateľný na viaceré geografické územia. Bohužiaľ, množstvo zdrobnením v knihe aka neustále volanie hrdinov Linduška a Danko (prípadne Xeňa), spôsobilo, že som si hrdinov nedokázala predstaviť inde ako v malej slovenskej, prípadne ešte českej dedine. Nepomohla tomu ani Lindina sesternica, keď spomenula Európu a život v nej, takže bolo nad slnko jasné, že naša krajina nebude krajinou postáv. Našťastie, v druhej polovici knihy, akonáhle hrdinovia dospeli, sa oslovovanie zdrobneninkami obmedzilo a moje oči boli vďačné.
Knihe som sa rozhodla dať tri hviezdičky, no to vôbec neznamená, že sa mi nepáčila. Páčila sa mi zaujímavá forma denníkových zápiskov Lindinej starej mamy, rovnako ako tajomné sny, z ktorých som ani ja sama niekedy nedokázala určiť, čo je sen a čo skutočnosť.
Horkosladké esencie sú dielom pre všetkých, ktorí si chcú pri čítaní oddýchnuť a ponoriť sa do „iného“ sveta. Ocení ju čitateľ, ktorý má rád historické romance, no aj ten, kto v živote pátra po niečom magickom.
Vždy som si myslela, že autorovým najväčším problémom je úspešne napísať knihu. Po prečítaní tohto... Napísať knihu je v porovnaní s ostatným malina.
Ale naozaj.
Vo svete samovydávania kníh je toľko prekážok, o ktorých človek nevie a o ktorých mu nikto nepovie. Každý (minimálne väčšina) má v hlave dokonalú predstavu rovnajúcu sa NAPÍŠEM DIELO= J.K.ROWLING. Keby len stačilo otvoriť word a naťukať doň príbeh, každý by bol spisovateľ.
V reálnom svete čaká na autorov veľa nástrah a výzev, nehovoriac o ďalších, keď sa autor rozhodne vybrať cestou samovydávania. O mnohých (skoro žiadnych) som doteraz netušila, a aj preto som prekvapená, čím všetkým si naši autori prechádzajú, kým sa ich kniha dostane do našich knihovničiek.
Ako vraví Miška v úvode, táto kniha je napísaná "polopate", bez zbytočných omáčok a ďalších prikrášlení. To sa mi na tom páči.
Kniha pokrýva pravdepodobne všetko, nad čím by autor "začiatočník" mohol pohorieť. Ako sa vraví, neznalosť zákona neospravedlňuje, a preto som bola prekvapená, na čo všetko musí autor pred a po vydaní rukopisu myslieť. A že toho nie je málo.
Či už píšete doma "do šuplíku" alebo publikujete svoje diela na online platformách, táto kniha neslúži len ako nejaký "návod" ako na to, no taktiež ako motivácia, že všetko, o čom snívate, sa raz môže stať skutočnosťou, len sa o to musíte pokúsiť VY.
Bez začiatku sa nikdy nedočkáte konca.
Váš čtenářský profil je na světě! Odteď se můžete každému pochlubit, jací úžasní čtenáři jste!
