O tejto knihe veľmi nadšene písali moji bookfriendi, ktorí ma často knižne inšpirujú, ja mám rada young adult, a dokonca to vyhralo nejakú cenu ako top v žánri za minulý rok. Takže must read, oddychového mládežníckeho čítania nie je nikdy dosť.
Lenže toto nie je kniha boy meets girl ani nič podobné. Obsahom ani formou.
Vystupuje tu viacero postáv a každá má svoju vlastnú líniu. Všetko sú to tínedžeri, ale niekto vystupuje pod svojím menom, niekto pod prezývkou (Odhŕňač) alebo tým, čo ho charakterizuje (Akovámpomôžem?).
Tá línia v podstate ani nie je veľmi dejová, aj keď samozrejme, nie je to žiadny experimentálny román, v nejakom bode sa kniha začína a v nejakom končí, udalosti plynú lineárne. Potenciál stratiť sa je skôr v tých krátkych kapitolkách venovaných jednotlivým postavám, pretože na prvý pohľad medzi sebou nesúvisia, a to, ako súvisia, mi docvaklo hooodne neskoro. (Možno to je zámer.)
Ako je teda možné, že je kniha taký trhák, že ešte aj cenu vyhrala? Zo zvedavosti som sa mrkla na to, kto vlastne túto cenu udelil. Nenašla som úplne konkrétne info, ale podľa všetkého sú v komisii najmä ľudia zo škôl a knižníc. A vtedy som to pochopila. Podľa mňa nejde o knihu, z ktorej by tínedžeri šaleli. Toto je kniha, od ktorej by dospelí chceli, aby ju tínedžeri čítali a aby sa im páčila. Lebo je taká empatická a výchovná, no nie moralizátorská. Upozorňuje na ťažké témy ako rasizmus, patologické rodiny, vyrovnávanie sa s chudobou, minulosťou, násilím, šikanou, drogami. Je v nej toľko sračiek, pardon my French, s ktorými dnešná mládež zápasí, až vám je z toho všetkého smutno.
Vo svojej čitateľskej bubline som videla viacero nadšených recenzií, ale chcela by som vedieť, ako kniha pôsobí na našich lokálnych tínedžerov, pre ktorých je primárne určená. Ja ako teta z knižnice, ktorá nominuje na takéto ocenenie, by som asi vybrala inú knihu.
Číst víc
