Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Milujem, keď sa môžem stratiť v knihe, pretože len v knihe sa viem znova nájsť.
Oblíbené literární žánry
Oblíbení autoři
Moje srdcovky
Moje aktivity
Roan má možno pätnásť rokov, no o svete vie viac ako poniektorí dospelí. Najmä o jeho odvrátenej strane. Jej ocko nie je len jazdecká legenda, no i človek, ktorý ju nadovšetko miluje. Doslova.
Incest nie je téma, ktorá by sa v knihách často spomínala, aj preto ma zaujalo autorkine vykreslenie vzťahu týchto dvoch postáv. Na jednej strane tu máme lásku medzi otcom a dcérou, no potom sa začítate do príbehu a zistíte, že Montymu na svojej dcére záleží až príliš. Najmä, keď k nej príde v noci do izby a zanechá na nej svoju vôňu. Niekedy aj viac.
Pri čítaní ma neraz mrazilo. Kniha je písaná v prvej osobe, vďaka ktorej sledujeme Roan a jej myšlienky. Cítime to, čo ona a sme zmätení rovnako ako ona. Dovolím si tvrdiť, že sme aj rovnako nahnevaní ako ona. Minimálne ja som bola, keď som čítala scény medzi ňou a matkou, ktorá o všetkom vedela, no i tak nikdy nezakročila.
Kniha má aj svetlé a veselé chvíľky. Nebolo ich veľa, no predsa ma tento svet koní a jazdectva nadchol. Autorka opísala jazdenie a starostlivosť o kone tak jemne, s takou precíznosťou, až som sa na chvíľu preniesla k postavám na ranč a ocitla sa pri nich v stajniach. Tieto časti boli skvelé a dodali inak vážnemu príbehu na umeleckosti.
Nebol by to príbeh, keby doň nezasiahol chlapec. V tomto prípade Will, ktorý sa Roan jedného dňa prihovorí, a postupne ju núti uvedomiť si, že to, čo vlastne chce, je sloboda a schopnosť odpútať sa od ocka. Ich životy sa ešte viac prepletú po jednom nešťastnom incidente, a, poviem vám, že hoci bol ich "vzťah" až príliš dokonalý, páčilo sa mi, že aspoň na chvíľu sa dokázala Roan cítiť normálne.
Nemôžem povedať, že to je pekná kniha, pretože nie je. Príbeh, ktorý v sebe schováva, je všetko len nie pekný. Je surový, drsný, plný chvíľ, kedy som sa hnevala na svet, v akom hrdinka vyrastala, na rodičov, ktorí ju mali chrániť, a na ňu, ktorá vlastne ani nemala možnosť zamyslieť sa nad tým, čo sa poriadne dialo.
Ak ste čítali knihu Ty krásna, temná Vanessa, tak toto vás chytí rovnako, pretože je to silný príbeh o dievčati, ktoré sa snaží nájsť samú seba v zničenom svete.
Praktická kniha plná jednoduchých "návodov", ktoré môžu viesť k trvalým zmenám. Autor v knihe jednoducho a stručne na vybraných ľuďoch/problémoch ukazuje, že žiaden návyk nie je tak zlý a zakorenený, aby sa nedal obrátiť na niečo lepšie. Pre nás a pre naše okolie.
Samozrejme, každá zmena musí prísť od človeka, ktorý ju potrebuje. Nestačí len zavrieť oči a vysloviť prianie. Je potrebné pre to aj niečo robiť. A práve keď si človek nevie rady a premýšľa, čo by mal urobiť inak, príde vhod táto kniha.
Nebola to kniha, ktorú by som prečítala na posedenie, no našla som v nej veľa vecí, ktoré som si postupne, dokonca aj podvedome, doplnila do každodenného života, a síce nie som tam, kde by som chcela byť, dávam si načas. Predsa len, ako vraví autor, výsledok je dôležitý, ale nie až tak, ako cesta, ktorou k nemu prídeme.
Po hriešnom Harrym prichádza sladký Dorian.
Nový majiteľ LocaluX nečaká, že sa bude o svoj novonadobudnutý majetok deliť s Virginiou aka Giou, ktorú sme mohli vidieť v prvej časti. A čo je ešte vážnejšie, nečaká, že mu jej zjav tak počaruje.
Po jednotke som mala obavy. Nebola som si istá, čo mám čakať a na čo sa pripraviť. Isto ste si všimli, že medzi vydaniami kníh prešli dva roky. A, poviem vám, že to asi boli tie najlepšie dva roky, pretože táto časť stála za to.
Nebývam fanúšikom slow burn romancí. Neprekážajú mi, no len málokedy ma kniha s takýmto trópom dokáže udržať v pozore až do konca. Najčastejšie to vždy skončí s hrdinami, ktorý od polovice knihy nerobia nič len sexujú a doháňajú tak „stratený“ čas. A jediné, čo je pritom stratené, je potenciál knihy. Tu však niečo také nehrozí.
Obe postavy, Candy aj Gia, sa počas celej knihy pomaly spoznávajú, dovoľujú si čo to odhaliť tomu druhému, no predsa ani po epilógu nemôžu povedať, že sa poznajú. A to si ma získalo.
Autorka touto knihou stavila na inakosť. Tí, čo čakali na podobne temnú a napätú jazdu akú zažili s Harrym, mohli byť trochu vykoľajení, ale tí, čo do toho šli naslepo (a ja sa rátam k nim), si mohli užiť niečo výnimočné.
Základným pilierom tejto knihy je rodina. Nie však hocijaká. Rodina totiž nemusí byť len pokrvná, aby sme cítili, že je tá pravá. Bolo to o rodine, ktorú si nájdeme na ceste životom, alebo do ktorej vstúpime v práci. V LocaliX nastali zmeny a my sme videli, ako to všetky dievčatá priviedlo tuhšie k sebe.
Nikdy som si nemyslela, že mi partia nadržaných báb z klubu prirastie k srdcu, no stalo sa. Svojím spôsobom boli ako všetky iné sestry, ktoré na seba pindali a ohučali sa, no keď išlo do tuhého, boli schopné brať do ruky panvice a napochodovať do armády.
Baja však urobila niečo naviac. Dovolila postavám rozpovedať svoje príbehy a vysporiadať sa s démonmi minulosti. Postavila ich na rázcestie a dala možnosť výberu. To, ako si zvolili, si budete musieť prečítať sami, ale poviem vám, že po konci som mala pocit, akoby na tej ceste zbierali uno reverse karty.
Ja však zájdem ešte ďalej s tvrdením (mojím malým a skromným), že sa jedná o najlepšiu autorkinu knihu. Aspoň ja som si ju užila plnými dúškami. Neboli to striptízové predstavenia či polonahí muži, ktorí sa tam motali, ale tie myšlienky a vývoj, čo si ma získali.
Gia a Candy boli skvelí nielen spolu, ale aj oddelene. Ich vzťah bol krehký, neistý, a miestami musel Candy zabojovať, no bez toho by to nebolo ono. Páči sa mi, keď hrdina vie, že mu hrdinka stojí za všetky problémy a nenechá sa tým odradiť. A, Candybože, on sa len tak nevzdal.
Páčilo sa mi prepojenie hrdinov z jednotky. Fakt, že sa Gia stále kamarátila s Cassie a dozvedela sa o nej niečo naviac, bolo fajn, a vidieť Harryho inak ako znudeného drsňáča tiež nebolo na škodu. Dovolím si tvrdiť, že som si ich dokonca obľúbila viac ako v jednotke. sorrynotsorry
Koniec ma zaskočil. Odpálil, uchvátil, a spustil kolečká v hlave, o ktorých som možno ani nevedela, že aj také mám. Očakávam, že sa v trojke prepneme do riadne temného módu, no vidieť temnejšiu stránku Candyho by mohlo byť fajn. Rovnako ako niekoho ďalšieho, ale to by som už spoilovala.
Ak máte radi knihy, ktoré sú založené na postavách a nestrieda sa v nich len jedna akčná scéna za druhou, toto budete milovať.
2.5??
Tento grafický román registrujem už dlhšie, a síce som o ňom nič nevedela, všade dostával pochvalné, 5 hviezdičkové, recenzie. Aj preto sa mi táto recenzia nepíše práve najľahšie, pretože to, čo v knihe videli ostatní, pre mňa asi ostalo skryté, alebo som si len nasadila o pár dioptrií menej. Aby ste si však urobili komplexný pohľad, poďme sa na dielo pozrieť.
Príbeh sa delí na dve základné dejové línie, ktoré sa častokrát prelínajú, i keď sa odohrávajú v iných storočiach. V prvej časti, tej z minulosti, sledujeme surferov, more, vlny a všetko, čo pre nich tento šport znamená. Nie je to len plávanie na doske či niečo, čo im dodá adrenalín. Títo ľudia v tom vidia pokoj, mier, priateľstvo a akési vzájomné pochopenie. Áno, všetky tieto myšlienky boli super, doplnili ich krásne ilustrácie, ale stále to bolo vyrozprávané z náhľadu, takže som sa nedokázala vcítiť do obsahu.
V druhej dejovej linke sa dostávame do prítomnosti, pričom aj v nej skáčeme medzi rôznymi rokmi, aby sme dostali pohľad na to, ako sa hrdinovia vlastne spoznali. Táto kniha je smutná, o tom niet pochýb. Autor sa snažil čo najvernejšie opísať svoje emócie, avšak, ako v minulosti, tak aj tu som sa cítila len ako nejaký vzdialený sledujúci, ktorému chcel zahrať na city prostredníctvom niektorých diagnóz.
Suma sumárum, osobne som sa počas väčšiny čítania cítila, akoby autor prisľúbil svojej Kirsten, že vypovie ich príbeh, a napísal viaceré postavy, ktoré surfovali. Bohužiaľ, na mňa to veľký dojem nespravilo.
Ilustrácie ale boli nádherné, o tom niet pochýb. Po pravde, asi boli jediným pozitívom z celej knihy.
Tak táto časť sa mi veľmi páčila. Mám pocit akoby sa autorka rozhodla vypustiť všetky vatu a ísť priamo na vec. Skoro celá kniha sa točila výhradne okolo prípadu, ktorý bol sám o sebe zaujímavý, takže sa nemám na čo sťažovať. Na konci knihy sme tak dostali potrebné odpovede, no mne ostalo ešte aj zopár otázok navyše.
Avšak, čo ma trochu mrzí, je takmer nulový posun vo vzťahu medzi Enolou a Sherlockom. Koniec koncov, nielenže sú súrodenci, obaja sú aj géniovia. Verím, že ich spolupráca by priniesla ovocie a hlavne by sme mali postarané a výbornú dynamiku, keďže jeden by skúšal druhého. Neostáva mi teda iné ako čakať na pokračovanie a to, čo ich vzťah/nevzťah prinesie.
V tejto časti ma obzvlášť oslovili rastliny a ich reč, jednotlivé vysvetlivky toho, čo ten a ten kvietok znamená. To bolo podľa mňa naozaj dobre spracované. ????
"A každý deň sa snažím pripomínať si, aké mám šťastie, že mám takýto život. Život, ktorého stredobodom je láska, rodina a priateľstvo."
Keby som vám mala odporúčať jednu jedinú biografiu, po ktorej by ste mali tento rok siahnuť, bola by to bez pochýb táto.
Štýl, akým Tom Felton píše, je ľahký, a hoci rozprával aj o ťažkej a odvrátenej strane herectva, predsa to podával stále s istou dávkou humoru. Kniha sa čítala svižne, nenašla som v nej žiadne nudné pasáže, skôr naopak. Niektoré časti by som mohla čítať aj dookola, pretože spôsob, ako sa vyjadroval o svojich kolegoch bol nádherný. Vidieť, že si váži ostatných a nič neberie za samozrejmé.
Ak ste vyrastali na HP či ste ich milovníkom, táto kniha vás v mnohom zahreje pri srdiečku, v tom ďalšom rozcíti a poviete si, koľko toho ste vlastne nevedeli.
Detektív Callanach a detektívka Turnerová sú späť. Rada by som povedala, že v oveľa lepšej forme, no na to si budete musieť knihu sami prečítať.
Táto časť nás ničoho neušetrila, práve naopak. Už v prvej kapitole nás autorka vhodila do diania na festivale, kde niekto surovo zavraždí mladého chlapca. Ešte v ten deň ale dôjde k druhej vražde osamelej ženy v inej časti mesta. Vyšetrovatelia nič nemajú a šéf chce výsledky. Nuž... taký typický deň na škótskej polícii.
Premýšľam, ako zhrnúť túto časť, aby som toho veľa nevyzradila, pretože tento diel mal zápletiek hneď niekoľko. Dokonca, dovolím si povedať, v druhej polovici mi toho prišlo už trochu príliš, akoby si autorka povedala, že tam vloží ešte to a ono. V dôsledku tých zápletiek ale nedošlo k úplnému riešeniu niektorých problémov, ktorým podľa mňa mohla venovať viac času.
Čo sa mi opäť raz veľmi páčilo boli vedľajšie dejové linky zameriavajúce sa na hlavných hrdinov, pretože vďaka tomu kniha dostala nový rozmer a nebol to len ďalší triler. Autorka sa aj tu vyhrala s detailnými opismi rôznych, nie veľmi príjemných, spôsobov vrážd a iných násilných vecí, ale rovnako ako v jednotke, aj tu to bolo bravúrne zvládnuté, až som mala husiu kožu.
Jednotka u mňa ostáva o stupienok vyššie, avšak ak ste fanúšikmi viacerých prípadov v knihe, ktoré sa prelínajú s osobnými strasťami a útrapami hrdinov a kombinuje sa to s riadnym napätím, myslím, že táto časť by vám nemala ujsť.
Hry o dedičstvo sa navonok javia ako ďalšia YA kniha, avšak stačí prečítať si obsah a všimnete si, že v ňom dostanete viac otázok než akýchkoľvek odpovedí. Prečo si však táto kniha zaslúži vašu pozornosť zistíte hneď po prvej kapitole.
Avery Grambsová je múdre mladé dievča, ktoré však nemá peniaze a pochádza z chudobnejších pomerov. Všetko sa ale zmení, keď k nej do školy zavíta neznámy muž, aby jej zdelil, že sa má zbaliť a dostaviť sa na čítanie poslednej vôle známeho amerického miliardára a filantropa, ktorého v živote nevidela a nič o ňom nepočula. Znie to ako z rozprávky, že? To najlepšie ešte len príde, keď dorazí do obrovského a tajuplného sídla Hawthornovcov.
Starý muž má štyroch vnukov, ktorí sú rovnakí, a predsa úplne odlišní. Možno aj vďaka otmu som si ich tak rýchlo zaradila, pretože každý vynikal v niečom inom, resp. správal sa k hrdinke inak.
Aby som pravdu povedala, na koniec ma asi najviac zaujal práve Grayson, ktorý toho ešte veľa tají a ja sa neviem dočkať, kedy sa všetko dozviem.
Taktiež tu máme Jamesona, chlapca, ktorý za všetkým vidí hádanku a hľadá jej riešenie. V mnohom sa mi páčil, avšak niektoré veci ma naopak utvrdili v tom, že autorka ešte len jeho potenciál využije.
Najstarší z bratov, Nash, mi je stále záhadou. Až príliš veľa času v knihe trávil s Averinou staršou sestrou, čo som na jednej strane dokázala pochopiť, no na druhej mám akurát tak viac otázok. A žiadne odpovede.
Najmladší, Xaden, sprvu vyzeral len do počtu, avšak jeho chvíľky na stranách som si obľúbila, pretože vniesol do príbehu štipku ľahkosti, čo som dokázala oceniť. Najmä ku koncu, kedy som nemohla byť viac podozrievavá.
Samozrejme, musíme rátať aj s ďalšími dedičmi a obyvateľmi panstva, pričom nikto o Avery nikdy nepočul a má minimálne miliardu dôvodov, prečo by sa jej chceli zbaviť. Za mňa ide o vydarenú prvú časť, do ktorej keď sa raz začítate, neodložíte to. Jedine, že budete ako ja a budete odďaľovať koniec, aby to neskončilo. :D
Ak máte radi detektívky, kde vás jeden kúsok skladačky nasmeruje ďalej a ďalej, či ste videli film Knives out, istotne si príbeh zamilujete ako ja a budete počítať, kedy sa dočkáme pokračovania.
Pri knihách od Kiky Ježovičovej proste viem, že ma zničia. Jej postavy sú dokonalým príkladom nedokonalých ľudí, ktorí sú obeťami vlastného okolia. Proti niečomu takému je ťažké bojovať, keď ste dospelí. Čo však ostáva tínedžerom, ktorých by dospelí mali chrániť?
Dafné ste mohli okrajovo zachytiť v knihe Nelám mi srdce, kedy na ňu párkrát padla reč. Tu je hlavnou hrdinkou, vydedenkou spoločnosti, čudáčka z pofidérnej rodiny a známa klamárka. Jediný priateľ, ktorý o ňu z času na čas javí záujem aj tak pozerá len na seba, čo Dafné necháva samú.
Jej postava vo mne silno zarezonovala. Dovolím si tvrdiť, že mi v istých chvíľach prišla podobná ako Fredy z Nevyslovených. Nie žeby si prechádzali niečím podobným alebo takto, to nie, no obaja boli úplne iní, než sa sprvu javili a svojím vzhľadom sa snažili čo to zamaskovať.
Hrdina, Dominik, je tak trochu čudák. Dokonalý študent s dokonalou, starostlivou rodinou, ktorý vo voľnom čase cvičí alebo číta je pomaly tak vzácny ako obloha plná hviezd, a keď sa zjaví v novej škole, nikto nečaká, že jeho pozornosť pritiahne práve Dafné.
Mám rada, že autorka dokáže každú svoju postavu spraviť originálnou, a Dominik nebol žiadnou výnimkou. Jeho kapitoly boli príjemné, i keď sa v mnohom nečítali o nič ľahšie ako Dafnine, pretože kým ona riešila svoje rodinné problémy, Dominik bol svedkom tých vlastných. Poviem vám, že jeho problémy, ktoré riešila celá rodina, častokrát zaťali do živého. Až pridobre som dokázala pochopiť jeho rozpoltenosť v tom či sa angažovať v riešení alebo či z toho všetkého vycúvať a nechať ostatných, nech sa starajú.
Nelám mi krídla je opäť raz kniha, ktorá vám poláme nielen srdce, ale aj všetky kosti v tele, no nakoniec sú krídla to jediné, čo vám ostane. Možno aj preto, že nádej nikdy neumiera a nikdy nie je tak zle, aby sa človek nedokázal postaviť a začať odznova, s novými kartami.
A niekedy je to tak aj lepšie.
Už z obsahu mi bolo jasné, že nemôžem očakávať žiadne hrdinské postavy, ktoré by konali len dobro a neušpinili si pritom ruky. To som ešte ale nevedela, že sa mi dostane presného opaku.
Všetci sme nejakí. Môžeme byť akokoľvek dobrí, a aj tak sa uchýlime k nie práve najlepších taktikám, aby sme dostali svoje. Nejako takto žije aj princ Elian, ktorý sa snaží, pre väčšie dobro a bezpečnosť národov, vyzabíjať všetky sirény, pretože tak nezomrú oni.
Poznáte ten pocit, keď čítate nejakú fantasy sériu, kde vám jednotlivé slová či časti vymysleného sveta dajú zmysel až v nejakej tretej či štvrtej časti? Tak tu na to môžete zabudnúť, pretože sa jedná o jednorázovku, takže všetko, čo potrebujete, je v knihe vysvetlené. Dokonca viac, ako som si na začiatku myslela, že bude, pretože autorka do diela zakomponovala vlastné kráľovstvá, dejiny, mytológiu a mnohé iné, vďaka čomu na mňa všetko pôsobilo oveľa komplexnejšie.
Som rada, že sa autorka zamyslela aj nad jazykovými bariérami, ktoré medzi sebou ľudia museli mať, a krásne poukázala na jeho pestrosť. Bolo to príjemné, a z mojej strany aj vítané, prekvapenie.
Priznávam, že som sa prvotne do knihy púšťala v nádeji, že sa mi dostane niečo podobne sexy ako Daughter of the Pirate King, kde tej prešpekulovanosti bolo menej, ale zato romantiky neúrekom. Nebolo to síce presne ono, no aj tak som sa zamilovala.
Hrdinovia si väčšinu knihy idú po krku, jeden druhého podpichujú a zakaždým vracajú úder, no človek si ich musí obľúbiť, pretože obaja vedia, že za tými slovami je viac.
Nebola to však len romantika, ale aj rodinné puto, ktoré sa mi páčilo. Ako vzťah Eliana so svojou rodinou, tak aj Liry a jej sesternice.
Za mňa 5*
