Barack Obama's 2025 Reading List Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Študentka fínčiny & knihovníctva (FF MUNI).
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje čtenářské kolekce
Barack Obama's 2025 Reading List 
Dětská finská literatura Moje aktivity
Je to zrozumiteľné napísané, pekne nafotené a aj pre naprostých laikov zhrňuje základy o výžive (zdôrazňujem naprostých laikov. Ktorí ešte nikdy nepočuli o cukroch, tukoch, bielkovinách a soli.) A recepty vyzerajú fajn, pár ich vyskúšam. Ale! Ale mne to proste čímsy vôbec nesedelo. Asi ten pocit, akým autorka komunikuje s čitateľom. Niečo na spôsob “ja to mám vyštudované, som expertka, odvolávam sa na tabuľky, ktoré tvrdia že to má byť tak či onak a vy to proste robíte zle keď podliehate rôznym trendom, neviete koľko gramov toho či oného môžete a neviete čítať etikety, tak ja vám teraz poviem jedinú pravdu ako to je a nič viac nepotrebujete.” Nebyť toho, dojem by bol značne lepší.
U mnohých kapitol mi prišlo, že podceňuje inteligenciu čitateľa. Veď aj tie etikety sme sa už naozaj čítať naučili (druhá vec je či sa tým riadime) a aj tú omieľanú mantru “všetko s mierou, veľa zeleniny, pohyb, psychická pohoda…” každý pozná (a opäť, to že nedodržuje, je o inom). No skrátka, nič nové som sa nedozvedela a každú kapitolu som uzavrela otázkou “To bolo všetko?”.
Na mňa Jediná kniha o jídle, kterou potřebujete pôsobila práve ako kniha, ktorú vlastne až tak nepotrebujete, že tie informácie sú už dávno známe, máme o tom povedomie a dostupné informácie. Podľahnúť trendom a marketingu je ale tak jednoduché, lebo úprimne, väčšina ľudí chce rýchle a jednoduché riešenia, na niečo sme si zvykli, niečo sme si odniesli z detstva a zmena je skrátka proces na mesiace až roky. Kniha mi prišla slabá a chýbalo mi tam ešte toľko vecí, o ktorých by sa dalo povedať, aby bola naozaj komplexná a užitočná. Chýba mi tam individuálnejší prístup, fakt že každý sme iný a reagujeme inak, takže tabuľky sú možno fajn pre doktorov… hej hej, ten tabuľkový prístup, to ma tiež iritovalo.
Ten boom okolo knihy chápem aj nechápem zároveň. Rozhodne to ale nie je jediná kniha o jedle, ktorú potrebujete. Veď ju prečítate za sotva dve hodiny, to sa dá naozaj to dôležité o stravovaní dozvedieť za dobu, kým si uvaríte a zjete obed a upečiete k nemu buchtu?
Pre úplneho laika asi fajn kniha na úvod, ale ja som od nej čakala oveľa oveľa viac.
Vizuálne i obsahovo hodnotná kniha o zabudnutých a chátrajúcich pamiatkach na Slovensku. Svojho času patrili k najvýznamenšjím v danej lokalite, dosiahli určité prvenstvo, obstáli by v architektonickej prehliadke, stáli za rozvojom regiónu. Dnes sa o nich nevie, sú rozkradnuté, zničené a zabudnuté. Čierne diery sú projekt troch nadšencov, ktorí sa rozhodli ukázať, že na Slovensku máme veľa miest, ktoré stoja za pozornosť, no my ich míňame. Táto kniha je ich prvá, niekoľkokrát vypredaná, mimoriadne úspešná a na knižnom trhu ojedinelá. Klenot, ktorý je radosť mať v knižnici. Kniha, podľa ktorej môžete cestovať a objavovať ďalej.
Jedna z najdôležitejších kníh súčasnej doby. Kríz máme veľa, vždy tu nejaké boli (a budú). Ale na tej súčasnej závisí budúcnosť našich detí a ich detí. Reč je o klimatickej kríze, ktorá je očividná, rozbehnutá a pritom sa stále nájde veľa ľudí, ktorí ju popierajú. Dokument Život na našej planéte. Moje svedectvo a vízia do budúcnosti sira Davida Attenborougha bol minulý rok tým filmom, ktorý si mal pozrieť každý. Ľahko zrozumiteľnou formou poukázal na problém, načrtol desivú víziu i možné riešenie. Som veľmi rada, že toto jeho svedectvo vychádza aj knižne. Aj keď ide o rovnaké informácie, stojí za to si ich pripomenúť oboma médiami. A potom šíriť, upozorňovať a zmeniť svoje správanie.
Je to čítanie krásne aj desivé zároveň. Nie je iba beznádejné, no všetko jedno vám rozhodne nebude.
David Attenborough mal fascinujúci život a mali by sme byť vďační, čo všetko nám skrz nádherné a pútavé dokumenty i touto knihou priblížil. Teraz je ďalší krok na nás. Knihu si prečítajte a požičiavajte ju ďalej. Bavte sa o nej, diskutujte, polemizujte i súhlaste, vzdelávajte sa a žite tak, aby po vás mohli žiť aj ďalšie generácie. Udržateľný život je nutnosť.
Hneď na úvod priznávam, že až donedávna som o Pavlovi Šporclovi nič nepočula. Aj keď už roky žijem v ČR, jeho činnosť a sláva ma míňali. No mám veľmi rada rozhovorové knihy, preto sa ku mne dostala.
Teraz už viem, že Pavel Šporcl má za sebou úžasnú cestu a chopil sa ponúkaných príležitosti. Neuveriteľný talent, podpora rodiny aj učiteľov a hodinové tréningy každý deň ho dostali medzi husliarsku elitu. Našiel si originálny rukopis a vďaka tomu začal približovať klasickú hudbu širokému publiku. Pre mňa najzaujímavejšie pasáže boli tie týkajúce sa hudby. Štúdium, Amerika, albumy, propagácia. O niečo menej ma zaujal osobný život, čo ale môže byť tým, že som o ňom nikdy nepočula. Fanúšik si isto rád prečíta aj toto.
Otázky Václava Žmolíka boli veľmi skromné, o to viac prekvapili (a potešili) obsiahle odpovede. Som zvyknutá na lepšie vedené rozhovory, aké vydáva napríklad VYšehrad. A čo trochu pobaví je fakt, že v knihe sa o koronavirovej dobe hovorí, akoby už bola dávno za sebou. Očividne s rozhovorom skončili v lete po prvej vlne a nepredpokladali, čo nás ešte čaká.
Nebola to najlepšia kniha z tejto kategórie, ktorú som čítala, ale som rada, že som sa o tomto talentovanom hudobníkovi a ľuďoch, ktorí ho ovplyvnili mohla dozvedieť viac. Pri čítaní sa žiada pustiť si dobrý husľový koncert. Ja už som si profil autora uložila na Spotify.
Ani pár dní po dočítaní v tom nemám jasno. V hodnotení mám zahmlené ako v Podlasí. Podľa názvu som sa tešila na príbeh o šeptuchách, ale tie tu boli tak okrajovo, skoro až zbytočne. Nie že by som chcela porovnávať so Žítkovskými bohyňami, ale priznávam, že je to tajomná téma, ktorá priťahuje a preto som o nej čakala viac.
Kým som sa naladila na hlavnú dejovú líniu dospievajúcich dievčat, chvíľku to trvalo. Bolo to čítanie krásne aj smutné aj zvláštne. Ale stále mi tam čosi chýbalo, čosi čo neviem presne opísať. Rozhodne ale zaujímava kniha, ktorá stojí za prečítanie. Ideálne ešte s niekým v okolí, pretože následná diskusia môže byť ešte zaujímavejšia.
Útla kniha, ktorá o stoicizme prezradí len základ, samozrejme upravený na súčasnú dobu. Vlastne by sa obsah zmestil do pár blogových článkov (alebo na wikipediu). Pretkaná motivačnými citátmi, ktoré by sa na Intagrame vynímali so zenovým obrázkom. Tá kniha nie je zlá. Len je veľmi krátka a jednoduchá. Praktiky nie sú nijak neznáme, preberali ich aj novšie náuky a myslím že dnes už väčšina ľudí aspoň jednu-dve pozná. Ten kto sa zaujíma o pohodový život, ako sa nenechať veľmi ovplyvniť tým, čo zmeniť nedokáže, ten, kto preberá zodpovednosť za svoj život do vlastných rúk, ten už väčšinu z toho i praktikuje a riadi sa tým.
Kniha pomôcť môže. Môžete si tam nájsť nejakú techniku, ktorá vám sadne a pomôže nastoliť väčšiu harmóniu v živote.
Ale nemôžem sa zbaviť pocitu, že sa z témy dalo vyťažiť viac a kniha mohla čitateľov o stoicizme poučiť oveľa viac. Obzvlášť s aplikáciou na súčasnú dobu.
Michelle Obama je bezpochyby mimoriadne inšpirujúca, talentovaná a inteligentná žena. Ako prvá dáma si viedla veľmi dobre, verila a zároveň priznávala, že to nebude ľahké, že niektoré problémy sú v Američanoch tak hlboko zakorenené, že zmena bude trvať ešte veľmi dlho. No využila svoje postavenie na potrebné aktivity. Stále vie upozorniť na problémy, ktoré dôverne pozná a povzbudiť mladé černošské dievčatá. Kým sa dostala tam kde je, bola jednou z mnoha. Mala milujúcu rodinu, ale zároveň čiernu pleť. Nepochádza z bohatej rodiny, nevyrastala z privilegovanej štvrti. Naopak, tá sa stala ghettom, problematiku gangov vnímala a zbytočných úmrtí citlivo vnímala počas svojho pôsobenia v Bielom dome, upozorňovala na ne.
Detstvo, dospievanie a štúdium tvoria takmer polovicu knihy. Michelle by nebola tou, ktorou je, bez tejto minulosti. O svojej rodine píše krásne, aj keď to nie vždy krásne bolo. Ďalšiu dlhú časť tvorí stretnutie s Barackom a prvá prezidentská kampaň. Už mali dve malé dcéry a Michelle Obama chcela zosúladiť svoju prácu s materstvom. S Barackom majú na pohľad nádherný vzťah, no najmä počas kampane sa videli veľmi málo. Obdiv, že to tak zvládli, že ich tlak a stres nerozdelili. Veľmi zaujímavá je časť z Bieleho domu, pikošky a zaujímavosti, ktoré verejnosť nevidí. A aké to bolo vychovávať dve školáčky v Bielom dome, žiť s ochrankou a prísnymi pravidlami.
Můj příběh je hutný, no zároveň pútavý a obsiahli príbeh vzdelanej ženy, ktorá si na otázku "Som dosť dobrá?" dokázala odpovedať "Som!" a ísť si za tým bez ohľadu na predsudky, prekážky a farbu pleti. Nebála sa výziev, musela prehodnocovať, bolo to náročné, robila chyby. Je to autobiografia, ktorá mi pár večerov zabrala, ale ochotne by som jej ešte raz toľko času venovala. Je to kniha, ktorá bez príkras ukáže Ameriku s jej možnosťami i opakujúcimi sa problémami.
Čítanie knihy Péct, milovat, žít si oveľa viac užijete, ak do jednej ruky dáte knihu a do druhej zákusok. A tiež niekde na dosah položíte tanier s ďalšími buchtami či koláčmi. Pretože potom nebudete od čítania odbiehať. Čítanie tejto knihy spôsobuje chuť na poctivé sladké jedlo.
Josef Maršálek je jedným z najlepších českých pekárov a cukrárov. Ešte nemá ani štyridsať rokov, ale za sebou má skúsenosti, ktoré ho dotiahli až na špičkovú úroveň. Vo svojej autobiografickej knihe popisuje túto cestu. Začína detstvom, z ktorého cítiť lásku, maslo a cukor, poctivosť a rodinu. Pokračuje dospievaním, ktoré už tak krásne nebolo, kde si začínal uvedomovať svoju odlišnosť, že chce niečo iné ako si predstavujú rodičia. A potom už odvaha ísť vlastnou cestou, prekonávať prekážky a rásť. Osobnostne i kariérne.
Z celej knihy srší jeho úprimnosť, nebojí sa hovoriť o neľahkých témach a problémoch v rodine, ale aj o luxuse, do ktorého sa vďaka práci dostal. Za to mu skladám obdiv, pretože navonok môže vyzerať ako dieťa šťasteny s rodeným talentom na vyššiu cukrarinu. Na konci knihy v rýchlosti zhrňuje čo sa dialo po návrate do ČR a ako vznikla kniha. Prečítané za jediný deň, tak pútave čítanie som potrebovala. Keby nebolo pred polnocou, hneď by som išla piecť. Potrebe objednať si aj jeho kuchársku knihu Moderní česká cukrařina zatiaľ odolávam, ale je mi jasné, že je to iba dočasné oddialenie. Po každej kapitole je recept, tak aspoň to vyskúšam.
Krásna, úprimná a sladká kniha od človeka, ktorý nikdy nepísal, ale akosi mu to predsa len ide, a tak máte pocit, že sa s vami rozpráva, že vám hovorí svoj príbeh nad punčovým rezom pri jazzovej hudbe. Nadšená som, nadšená.
Kúpeľné mesto Piešťany je plné sôch a kedysi bolo zmýšľané ako galéria pod holým mestom. Nemusíte ich nijako hľadať, stačí sa prechádzať a pozerať. Sú v parku, na kúpeľnom ostrove, v centre, v okolí stanice, v starom meste i v južnej časti. Všade. Mnohé diela sú prehliadané, mnohé sú v zlom stave. Do knihy nafotili 125 sôch, fontán, reliéfov na stene a plastík. Za mnohé Piešťany vďačia podujatiu Socha piešťanských parkov, ktoré má svoj začiatok v roku 1967 a bohužiaľ sa na jeho slávu nepodarilo nadviazať a pokračovať v nej. Piešťany po tejto stránke chátrajú, o čom sa dočítate na konci knihy v krátkych rozhovoroch. Piešťany mali silný potenciál, ktorý ostal nevyužitý. Táto kniha predstavuje súpis existujúcich a voľne dostupných diel.
Okrem rozhovorov s potomkami sochárov na konci knihy ale žiaden ďalší text neobsahujú. Iba mapy, kde sochy nájdete, v zozname autora, rok, miesto umiestnenia a pri pár aj krátku zaujímavosť. Po grafickej stránke je to fajnovka. Čo mi však veľmi chýbalo, bolo viac textu z histórie jednotlivých sôch. Prečo vznikli, ako, aká je ich minulosť, perlička, čo autora inšpirovalo, čím boli na svoju dobu výnimočné. Skrátka niečo, čo čitateľovi utkvie v pamäti a keď sa najbližšie prejde mestom, pri soche sa zastaví, spomenie si na to. Pretože takto, bez príbehu, môžu ostať sochy naďalej prehliadané.
Dýchanie je niečo tak automatické, že ak nemáme zrovna upchatý nos alebo zápaľ pľúc (alebo covid), tak nás asi nenapadne nad ním premýšľať.
James Nestor nie je lekár ani vedec. Je to novinár, ktorý sa do svojej témy vie zahĺbiť. Sám mal zdravotné problémy a tak pátral. Stretával sa s lekármi, vedcam, jogínmi a ľuďmi, ktorí s dychom dokážu zázraky. Účastnil sa experimentu, vzdelával sa a kládol otázky. Všetko čo sa o dýchaní dozvedel zhrnul v tejto knihe.
Nedáva návod, ako správne dýchať, netvrdí, že správne dýchanie vylieči čokoľvek. Neprišiel s ničím novým, občas pochybuje, občas sa pýta, občas prihodí vlastnú skúsenosť a celou knihou sa nesie experiment, ktorého sa zúčastnil. Pútavou formou zhrnul, prečo má v súčasnosti toľko ľudí dýchacie problémy, pátra, čo za tým stojí a ako sa to dá napraviť, akú úlohu v tom zohráva zmena stravovania a náš chrup, uvádza, kde všade má dýchanie vplyv, aké mýty ale i odvážne pokusy poznáme z minulosti a pridá aj dýchacie techniky, ktoré môžu pomôcť. Nás poteší zmienka o Emilovi Zátopkovi či americkom psychiatrovi českého pôvodu Stanislavovi Grofovi, ktorý so svojou manželkou vyvinuli metódu holotropného dýchania. Nechýba ani Wim Hof a niečo málo o práne.
Nie je to kniha vedecká ani komplexná. Ale ľahko ju vstrebe aj laik, ktorý sa o dýchanie ešte len začína zaujímať. Pre mňa je táto téma ešte tiež relatívne nová, veľa som sa dozvedela, a zároveň s mnohým som sa už stretla (v joge, u Wim Hofa atď.). Na úvod do problematiky pre bežného človeka je to myslím skvelá kniha.
