Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilOblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje odznaky
2023
2022
2017
2016
Moje aktivity
Bylo nám ctí vám poslat objednávku už 30krát. Vaše domácí knihovna musí být skutečně výstavní!
Tento rok se vaše knihovna rozrostla už minimálně o 7 knih… Doufáme, že už jste se do nich pustili :-)
Bill Bryson píše skvelé knihy. Bill Bryson sa dokáže nadchnúť pre nejakú myšlienku, pozisťovať si o nej hromadu informácií a potom ich pútavou formou podať ďalším. Takže ak vás zaujíma ľudské telo, prečítate si jeho knihu Ľudské telo. Príručka pre majiteľov. Výborne hodnotená je Stručná historie téměř všeho a ja si teraz dovolím vám odporúčať staršiu knižku s názvom Dům. Domov, domácnost, dějiny architektury.
Je to ten typ knihy, kde je hromada zaujímavosti, ktoré si síce nezapamätáte, ale budete ich nahlas čítať komukoľvek, kto je zrovna poblíž.
Autor docela preskakuje v čase, ide miestnosť po miestnosti a cez rôzne historické udalosti ukazuje, ako sa kedysi žilo, ako čo vzniklo, ako sa menila domácnosť, ako vznikali rôzne predmety, prečo sa to ujalo, kto za tým stojí atď.
Je to dlhé, je to vtipné i poučné, je to o ľuďoch, domoch, architektúre aj živote. Bavilo veľmi. Ak si ju budete chcieť prečítať, hľadajte ju skôr v skladoch v knižniciach. Vyšla pred viac ako desiatimi rokmi a už je vypredaná.
Mimochodom, ak máte radi turistiku a diaľkové traily, dajte si aj aj jeho Appalačskú stezku. Poněkud neuctivá kniha o toulkách americkou divočinou.
Výborná, výborná. Neskutočne ma prekvapila, témami, postavami, dejom. Skvelo namiešané, prepojené a navzájom fungujúce. Trefné a aktuálne, o vzťahoch, rodičovstve, rodine, deťoch, tlaku okolia, chýbách, nezvládaní a tak. Veľmi feel-good a veľmi pútavo napísané. Určite sa objaví medzi najlepšími knihami, ktoré som tento rok prečítala.
Číst víc
Moc milá young adult knižka. Odohráva sa na Shetlandoch, na majáku. Julia, rodičia, nový kamarát a pátranie po tajomnom žralokovi. Key mám 13+, bola by som mega nadšená, ale bavila ma aj teraz, keď už mám 30+. Je to pre mladých, takže dosť zjednodušený príbeh a dotýka sa aj otázky duševného zdravia, čo je myslím dosť dôležité a touto formou mládeži super prístupné. A veľké plus aj za skvelé a nápadité grafické spracovanie.
Číst víc
Premýšľala som, odkiaľ mi je meno Irvin D. Yalom tak známe a odpoveď mi priniesol sám autor v knihe. Pred pár rokmi mi jeho knihu Pohled do slunce odporúčala terapeutka potom, čo som sa vyrovnála so smrťou môjho tatina. I Irvin D. Yalom sa k tejto svojej knihe vrátil, keď bolo jasné, že život jeho milovanej manželky sa chýli ku koncu. Hoci v živote pomohol po strate blízkeho mnohým ľuďom, a to v rámci svojej terapeutickej praxe, sám túto bolestnú skúsenosť musí naplno spracovať až vo veku takmer 90 rokov.
V tejto krátkej knižke sa spočiatku manželia Yalomcovi v písaní striedajú, každý má svoj pohľad na to, aký život prežili a ako ich poznamenala staroba a choroba. Ale keďže kniha hovorí nie iba o posledných mesiacoch náročnej liečby, ale i o ukončení života asistovanou sebevraždou, pre ktorú sa Marilyn Yalom rozhodla, od istej chvíle je to už vyrovnávanie sa čerstvého vdovca s novou situáciou.
Celá kniha je nádherná. Áno, je o smrti, ale je o smrti milovanej ženy, ktorá prežila plnohodnotný život po všetkých stránkach. Marilyn odchádzala v poženanom veku, rozhodnutá, pripravená, obklopená rodinou a s vedomím, že prežila kvalitný život. Obaja manželia boli vo svojom živote veľmi tvoriví, písali, mali mnoho priateľov, kolegov, ovplyvnili veľa ľudí a malá nie je ani ich rodina. V rámci ich rozprávania postrehnete zaujímavé myšlienky obzvlášť o živote a odchádzaní “v ten správny čas”.
A ak vás téma odchádzania bude ešte zaujímať, siahnite aj po rozhovoroch Hořím od Simony Bagarovej. Koniec koncov, umrieme všetci a kým sa tak stane, rozlúčime sa s mnohými našimi blízkymi. Smútok príde aj na tých najpripravenejších, ale je smútok a smútok.
Čítanie kníh Paola Cognettiho spôsobuje neodolateľnú chuť vyraziť na hory. Vystúpať s pokorou do výšky nad 3 000 metrov nad morom, obdivovať nekonečnú krásu a byť pripravený na všetky jej prejavy, zlé počasie, samotu a pocity.
Číst víc
“Moje děti. Moje životní dílo, moje největší lásky, původci zdrcujícího psychologického traumatu a každodenního rozkladu.”
Túto knihu som si pôvodne chcela prečítať len preto, lebo ma zaujalo meno autorky. Emily Itami. Ono sa totiž podobá na Emmi Itäranta, ktorej Strážkyně pramene patrí k mojím (nie iba fínskym) najobľúbenejším knihám. No ale Emily Itami píše o inom a inde. Japonsko, matka v domácnosti, na prvý pohľad dokonalý život, ale mať pekného a pracovitého manžela, dve deti a krásny byt v Tokiu nemusí byť zrovna to, čo robí ženu šťastnou. Mizuki teda cíti, že niečo nie je tak, ako by malo byť. A tak keď stretne Kijošiho, moc sa stretnutiam s ním nebráni. Len aby si pripomenula niekďajšiu slobodu, radosť a chuť žiť.
Napísané jednoducho, nie sú tam žiadne drámy a vášne, a práve to ma Kaligrafii zlomu tak bavilo. Fajn sa to čítalo, bolo to uveriteľné a realistické, a samozrejme každý, koho aspoň trochu zaujíma Japonsko, bude rád i za reálie a pohľad do života obyčajnej japonskej rodiny.
Je to obyčajné čítanie o obyčajnom živote a keď vám padne do nálady, tých vyše 200 strán dáte rýchlo.
“Některé dny jsou nekonečné, zato týdny, měsíce a roky pořád nezadržitelně míjejí rychlostí blesku.”
U Kateřiny Pantovič to mám tak, že ona aj keby napísala nákupný zoznam, chcem si ho prečítať. Tuším i Elle si budem kupovať najmä kvôli jej stĺpčeku. Ona proste strašne dobre píše (a ja viem, že strašne sa nemá používať v pozitívnom význame). Mňa fakt baví, ako sa hrá so slovami a vetami, ako pracuje s príbehom a postavami. Bavila ma Justýnka a asistenční jednorožec, bavilo ma Kdo se postará o Annu, Josefíně všichni lžou som prečítala tak rýchlo, až mi je to ľúto a nepohybujem, že nadšená budem aj z Mína a náhodní kolemjdoucí (vyjde budúci mesiac).
Je to krátke, je to ľudské, je to úsmevné a hlavne je to naozaj moc fajn napísané. A ja si to chcem prečítať znova.
"Když znáš svýho tatínka jako váženýho profesora a celej život vidíš, jak se mu dostává úcty ze všech stran a celej život si ho neslyšela říct nic sprostýho, znáš ho jen v košili a s knihou v ruce a najednou je to pán, kterej se dloube v nose, krká, nenají se spořádaně a nevoní, tak pro ty rodiny to musí bejt šok."
Aj keď nemáte priamu skúsenosť, asi si každý vie predstaviť, že práca opatrovateľov je extrémne náročná. Starať sa o ľudí s demenciou alebo umierajúcich . Náročné fyzicky aj psychicky. Je to práca slabo ocenená, slabo platená a silno stresujúca.
Hořím je knižka rozhovorov s ľuďmi, ktorý sa pre túto cestu rozhodli. Do prostredia nevyliečiteľne chorých a umierajúcich vnášajú obrovský kus ľudskosti, empatie a nehy. Možno máličko prekračujú pravidlá a zabehnutý režim, len aby svojim klientom dopriali život a nie iba prežívanie. Áno, aj oni robia chyby a sú vyčerpaní. Ale učia sa s tým pracovať a vďaka tomu robia prácu opatrovateľa ešte lepšie. Pri čítaní si pravdepodobne poplačete a určite sa aj naštvete.
Táto kniha si zaslúži obrovskú pozornosť celej spoločnosti.
Zaslúži si, aby ste si ju prečítali. Obzvlášť ak sa vo vašej domácnosti vyskytuje, alebo je predpoklad, že sa bude vyskytovať napríklad starý človek s demenciou či Alzheimerom.
Každý jeden, s kým Simona Bagarová robí rozhovor, úprimne a narovinu hovorí, čo tá práca a prejavy najbežnejších chorôb znamenajú. Pre nich ako ľudí, ktorí sa v centre starajú o klientov i pre rodiny.
A je to tiež knižka, ktorá vám ukáže, že i v tomto náročnom povolaní sú ľudia, ktorí majú srdce na pravom mieste, ktorí nerezignujú a nerobia skratky, ktorí hľadajú cestu ku každému klientovi, ktorého mozog a telo už nefungujú tak, ako boli po celý život zvyknutí.
