Barack Obama's 2025 Reading List Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Študentka fínčiny & knihovníctva (FF MUNI).
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje čtenářské kolekce
Barack Obama's 2025 Reading List 
Dětská finská literatura Moje aktivity
absencia veľkých písmen na začiatku vety i bodiek na konci, chýbajúca priama reč
ale to nie je jediné, čím román zaujme
odporúča ho i Barack Obama, ale možno len preto, lebo je v knihe spomenutý
v dobrom
spočiatku som premýšľala, či to autorka myslí vážne, či si z nás robí srandu alebo sa snaží niečo dokázať
ale to sa postupne zmenilo a ja som hltala každé ďalšie strany
pretože záležalo od príbehu
od ženy
autorke sa podarilo poukázať na rôzne problémy
čím si jej ženy, dievčatá a iné prešlo
bolo v tom od každého čosi
černošky, lesbičky, feministky a mnohé ďalšie i všetko v jednom
dvanásť žien, každá iná, ale čímsi podobné a ich životy prepletené
súčasnosť, Londýn
minulosť
geniálna, originálna, naliehavá i súčasná kniha
chvíľku to potrvá, zvyknúť si na štýl, ale potom je to zaujímavé čítanie
každou novou postavou pútavejšie
ktoré určite nesadne každému
som z nej nadšená
Geniálne a vtipné! Hneď som mala chuť vyraziť na hory. Príbehy jednej partie a ich trekov po Oslande, Korsike, Peru a Nepále. Príbehy, kde si spočiatku vravíte, ako to vôbec dokázali zvládnuť s takým prístupom, ale potom vám je jasné, že to zvládli práve vďaka nemu. Nevýhoda je, že knižka má len 112 strán (ale obsahuje aj fotografie), našťastie sú ešte dve knihy, takže sa pustím do ďalšieho ich dobdrodružstva.
Výborna knižka na ktorú som sa nesmierne tešila. Krátke postrehy zo života na (ďalekom) východe. Dominiku sledujem aj na Instagrame, do stories dáva kopec zaujímavosti, pretože aktuálne žije v Južnej Kórei. Je to milé, vtipné, zaujímavé a dozviete sa viac o inom životnom štýle, než na aký sme tu zvyknutý.
Osm múz mého života je knižka, ktorú som s obdivom prečítala za jeden večer. Josef Koutecký bol zakladateľ českej detskej onkológie, vďaka nemu na onkologické ochorenia neumiera 97 % detí (ako v začiatkoch v roku 1964), ale znížil to na 17 %. Rozhovor je rozdelený do ôsmich častí, podľa profesorových najväčších múz. Fauna, medicína, žena Jitka, hudba, Praha, antikvita, čeština a viera. Je to práve tá kniha, ktorá nechcete aby skončila, aby mala aspoň raz toľko strán. Pán profesor mal nesmierne zaujímavý život, bol aktívny, činorodý, miloval obrazy, krásnu češtinu, usporadúval koncerty, mal neskutočný rozhľad, vedel si vychutnať hudbu i doutník. Ale zažil aj veľa strát. Bol to výnimočný a človek s veľkým srdcom.
Jízda v levém pruhu je knižný rozhovor s Marekom Váchom. Človek s neskutočnou pamäťou, kňaz, biológ, autor kníh, prednášajúci. Človek nesmierne múdry, sympatický a odvážný. Veľmi ma zaujali jeho názory, rozprávanie o cirkvi, ale i o výpravách na Antarktídu, štúdiu biológie a následne teoĺogie, ako učil mládež. Vedie veľmi aktívny život. Rozprávanie vedie Váchov kamarát, takže je osobnejší a pre neznalých tam budú pasáže, ktoré im nepovedia toľko. Ale na iných miestach sa naopak dostali viac do hĺbky. Rozhodne je to podnetná kniha, ktorá zaujme aj neveriacich. Ja sama som chodila na cirkevné gymnázium a paradoxne som sa tam stala neveriacou. No mať v tom období takétoho učiteľa, určite by bol môj vzťah k viere i cirkvi úplne iný.
"Když objevíte pravdu, musíte nahlas promluvit a pomoct ostatním, aby mohli učinit totéž. Pravda láme řetězy mlčení."
Obdobie po roku 1939, kedy skončila v Španielsku občianska vojna a k moci sa dostal generál Franco, nebolo pre krajinu zrovna tým najlepším. Sloboda bola útlačaná a ženy nemali prakticky žiadne práva. Keďže v občianskej vojne proti sebe bojovali dve strany, porazení sa dostali do nevýhodnej situácie. Rodiny, ktoré Francov režim nepodporovali sa stali obeťmi dlhoutajovaného odoberania detí na prevýchovu. Pri pôrode matke povedali, že jej dieťa umrelo a to následne umiestnili do sirotčina, odkiaľ putovali za úplatu na adopciu do "správnej" rodiny. Táto skutočnosť sa desiatky rokov tutlala, odhaduje sa, že do 80. rokov bolo skutočným matkám odobraných viac ako tristo tisíc detí.
Práve túto málo známu skutočnosť z histórie Španielska si Ruta Sepetysová zobrala ako námet pre najnovšiu knihu Mlčíci fontány. Strávila veľa času skúmaním rôznych zdrojov z tohto obdobia, aby následne napísala pútavy historický román. Je to príbeh o láske, tajomstvách a snoch. Príbeh o bohatom Američanovi Danielovi, synovi ropného magnáta a talentovaného fotografa, a chudobnej Španielky Any, ktorej rodina sa potýka s následkami vojny. On chce pochopiť viac, ona sa bojí povedať viac.
Začiatok Ruta skvelo rozbehla, preto jej odpúšťam, že sa dej stával predvídateľný a koniec mi prišiel máličko unáhlený. Ako celok je to zaujímavá, pútavá a krásna kniha. Určite sa trochu prenesiete do Španielska, toto autorke ide, vyzdvihnúť atmosféru a vtiahnuť do deja. Postavy sú sympatické, priala by som si viac rozvinúť príbeh Rafy a Fuga, ale to by vlastne mohlo byť na samostatný príbeh. A Puri dostala tiež málo priestoru!
Ruta píše s ohľadom na mládež, aj vážne témy podáva ľahšie, tak s tým pri čítaní rátajte a nejmajte kvôli tomu väčšie očakávania. 500 strán je trochu mätúce, kapitoly sú krátke, svižné, medzi nimi sú často reálne informácie, záznamy a útžky z tej doby. Pár večerov a prečítané, nie je to žiadna náročná literatúra, ale dobre napísaný romatický príbeh na pozadí ktorého je poukázané na málo známu udalosť v histórii Španielska.
Výborná kniha! Jedna z prvých od Geralda Durrella, vyšla už v roku 1954. Toto je nové české vydanie. O tom, ako sa jeden nadšený spisovateľ a popularizátor ochrany prírody vydal do Britskej Guyany v Južnej Amerike, aby obstaral pre zoologické záhrady nejaké tam žijúce živočíchy. Bola to jeho tretia zberateľská expedícia, prvú uskutočnil v Britskom Kamerune a aj druhýkrát sa vátil do Afriky. Napísal desiatky kníh, sú preložené aj do češtiny a pre mňa je záhadou, prečo sa o ňom dozvedám až teraz.
Durrell bol dobrodruh, milovník zvierat, chcel ich poznať a túžil aj po vlastnej ZOO. Spravil pár výprav a zvieratám doprial na tú dobu zvýšenú starostlivosť, čo ale vyčerpalo jeho financie. Preto začal písať a z príjmov z kníh, ktoré si získali veľa fanúšikov, financoval ďalšie výpravy. Učil sa o zvieratách a podarilo sa mu nakoniec založiť aj vlastnú zoologickú záhradu. Zameral sa na ochranu a výuku ochrany zvierat, chodili k nemu študovať ochranári z celého sveta. V jeho ZOO v Jersey našlo domov množstvo ohrozených druhov a množstvo sa ich po rozmnožení následne podarilo vrátiť aj do voľnej prírody.
Tři jízdenky do Dobrodružství sú veselé, dobrodružné a pútavé rozprávanie. Jednotlivé kapitoly oddeľujú čiernobiele ilustrácie zvierat, ale pri čítaní som neraz zobrala mobil a vyhľadala si, ako to či ono zviera vyzerá. Toľko druhov, toľko farieb. A toľko zážitkov, pri ich pozorovaní a hľadaní.
Novodobí dobrodruzi od Jeffreyho Bowmana predstavuje rôznych športovcov, ktorým záleží na prírode a životnom prostredí. Každého z nich to tiahne do prírody a na odľahlé miesta. Každý z nich ale chce upozorniť na niektoré ekologické problémy a prispieť k zlepšeniu. Udržateľnosť s spoločenská zodpovednosť sa pre nich stáva normou. Texty a eseje sú doplnené množstvom nádherných fotografií, ktoré lákajú zbaliť batoh, vyraziť (a pozbierať pár odpadkov pri ceste).
Posvátná místa světa je krásne ilustrovaná knižka cestovateľky a novinárky Sarah Baxter o miestach s výraznejšou atmosférou. Priam až mystickou. Sú to miesta, ktoré ľudia uctievajú, kde sa konajú púte alebo kde sa stretávajú veriaci z celého sveta a mnohých náboženstiev. Olymp, Kjóto, Adamova hora, Ganga, Kailás, Lurdy, Uluru, Mauna Kea či Titicaca. Dvadsaťpät miest z celého sveta, našla som pár inšpirácií, kam by som si rada zašla (a potešilo ma, že sú tam i dve miesta, ktoré sme už navštívili. Svätojakubskú púť a Crater Lake v Oregone).
Večer nepozerajte do monitoru (a keď už, dajte si tam filter), znížte intenzitu osvetlenia, choďte spávať pravidelne ešte pred polnocou v chladnej miestnosti, ráno sa zobuďte so svitaním, vystavte sa prirodzenému svetlu, jedze v časovom okne ~10 hodín hodín a doprajte si veľa pobytu a pohybu vonku. Tak nejak v skratke, čo vám odporúčajú vaše cirkadiánne hodiny a Satchin Panda.
Kniha Cirkadiánní kód patrila u mňa k tým veľmi očakávaným, pretože cirkadiánny rytmus ma zaujíma už dlhšie a veľa z toho už mesiace úspešne praktikujem (odložiť mobil/notebook po 20:00 je za mňa to najlepšie čo môžete večer spraviť). Ako rytmus využiť, aby ste sa cítila lepšie a nebývali unavení? Ono to nie je žiadna raketová veda, len žijeme v 21. storočí s mobilmi, svetelným smogom a pocitom, že musíme všetko stihnúť, sledovať všetky tie odporúčané seriály na Netflixe a scrollovať na Instagrame (pretože FOMO). Satchin Panda píše aj o ďalších témach spojených s cirkadiánnym rytmom, najmä teda o stravovaní. Ten svoj má totiž každá bunka a tak záleží aj na to, kedy jeme či kedy užívame lieky. Vysvetľuje prečo je dobre jesť v časovo obmedzenom okne (prakticky ide o prerušovaný pôst) alebo kedy je vhodnejšie cvičiť s ohľadom na hormonálny cyklus (a tým nemyslí ten ženský). Už mi tam chýbalo len otužovanie a meditácia, ale to je asi vhodné kedykoľvek.
Autor nepláca len tak, roky sa o problematiku zaujíma a skúma ju. Zároveň si uvedomuje v akej dobe žijeme, takže nás neposiela všetkých žiť do jaskyne, ale navrhuje drobné riešenia, ktoré dlhodobo vedia zvýšiť produktivitu, znížiť únavu a v konečnom dôsledku zlepšiť zdravie. Dáva to zmysel, teoreticky je to jednoduché a prirodzené, takže je už na každom, čo si z toho odnesie a aké zmeny je ochotný spraviť alebo minimálne pár týždňov vyskúšať.
