

Barack Obama's 2025 Reading List Přečtete na zařízeních:
Nelze měnit velikost písma, formát je proto vhodný spíše pro větší obrazovky.
Více informací v našich návodech
Přečtete na zařízeních:
Více informací v našich návodech
Přečtete na:
Nepřečtete na:
Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilŠtudentka fínčiny & knihovníctva (FF MUNI).
Spočiatku zvedavosť a nakoniec veľké prekvapenie. Ak vás Tomáš Třeštík nezaujíma alebo ho vôbec nepoznáte, kniha vám veľa nepovie, aj tak by ste si akurát hovorili, načo o tom píše a kto sú preboha tí ľudia o ktorích píše v knihe o sebe. Hneď v úvode zistíte, na čom ste, priznáva, že “napsal svým způsobem zpověď nafoukanýho internetovýho fracka. Paměti někoho, kdo toho v životě nijak extra moc nedokázal a zajímavej je hlavně proto, že dává svůj život na sociální sítě, narodil se šikovnejm rodičům, má šikovnou ségru a vzal si šikovnou manželku, má dvě hezký děti a fotí známý lidi. Paměti někoho, kdo má doma dvě stě párů tenisek, dvacet nerozbalenejch krabic lega a dluh na sociálu.” Zvolil dobrú formu, krátky FB status a potom príbeh o niekom z jeho života. A skrz druhých odkrýva niečo zo seba. Sú to útržky zo života, krátke tak akurát aby zaujali a nenudili. Na to že prehlasuje, že si veľa nepamätá, tak si pamätá až dosť. Respektíve má historiek viac ako dosť. Bavilo veľmi, najmä každou ďalšou kapitolou. Úprimné, skutočné, chytľavé aj vtipné.
Ako to už pri takýchto zbierkach poviedok býva, niektoré lepšie, niektoré slabšie. Skrátka, ako vám ktorý spisovateľ sadne. Téma sa točí okolo pandémie, nie nutne covid-19. Myšlienka fajn, zámer skvelý, celkový dojem lepší priemer.
Po mesiaci odkedy som prečítala Neuvěřitelně uvěřitelné příhody z hor som sa pustila do ďalšieho dobrodružstva tejto partie. Tentokrát som siahla po papierovej verzii, kde lepšie vyniknú fotografie. Knižka je prakticky rovnaká ako tá predchádzajúca. Krátka, vtipná, trefná a miestami až neuveriteľná. Samozrejme nové miesto, iné zážitky. Ale stále to funguje, len si dajte rozostup medzi knihami, nech nemáte pocit, že sa veľmi opakuje. V najnovšej knihe dominuje cesta po Great Divide Trail v Kanade, ale i spomienky na najlepší cestovateľský zážitok jednotlivých účastníkov. Ak viete, čo od knihy čakať, budete sa baviť. Viac strán by tak dobre nefungovalo. Ja si o mesiac-dva dám aj prvotinu Neuvěřitelné příhody z hor, pretože takéto cestopisné zážitkové knihy mám rada.
Máte kvety? Chcete kvety? Nedarí sa vašim kvetom? Hľadáte novú vášeň? Pokojovky od jara do zimy je skvel investícia. Dosť možno jediná kniha, ktorú pre začiatok potrebujete. Ale dávam vedieť, že Pokojovky majú aj predchodcu s rovnakým názvom, prípadne je ešte brnenský projekt Kvítka v bytě, kde holky Veronika a Nikol vydali knižky Kvítka v bytě a Další kvítka v bytě: Ruce od hlíny. Takže žiadne výhovorky, starať sa o pokojovky zvládne ktokoľvek. Stačí chcieť, nie je to žiadna rocket science.
Späť k Pokojovkám. Knižka je skvelo členená, rozdelená do jednotlivých období (vegetačný rast a vegetačný kľud), krásne nafotená a písaná tak, že ju hocjaký amatér naprvýkrát pochopí, potom sa k nej bude vracať, pretože pokojovky sú starostlivosť na celý rok a ak chceme aby nám robili radosť dlhé roky, treba im venovať čas.
Áno, knižka nie je lacná, ale vydávajú si ju samé, odviedli kus skvelej práce, majú skúsenosti, papier i fotky sú veľmi kvalitné… to proste nemôže stáť dve-tri stovky. Ďalšie tipy hľadajte u nich na Instagrame.
Vrelo odporúčam, veľa som sa naučila a veľmi rýchlo som identifikovala, kde som robila chyby a ako málo stačilo, aby sa mojim kvetom darilo lepšie.
Fragmenty zo života, okamihy, ktoré (pred)znamenajú akúsi zmenu. Niektoré sú bežné, niektoré nevšedné. Vystupujú v nich ľudia rôzneho veku i postavenia. Máličko melanchonické, ale aj s iskrou nádeje. Takéto poviedky mám veľmi rada. Také, ktoré na pár stranách naznačia veľa, vystihnú osudy postáv, a mnohé by mohli fungovať aj ako inšpirácia na ďalší príbeh. No práve v takejto skrátenej podobe sú intenzívnejšie a vlastne viac ani netreba, predstavivosť čitateľa pracuje. Tyhle fragmenty nie je žiadna novinka, autorka poviedky vydávala v priebehu rokov v rôznych periodikách. Teraz vychádzajú ucelene v sotva dvesto stranovej knihe, kde sa autorka predstavuje svojim čitateľom v trochu odlišnom svetle. Predsa len sú jej novely a romány iné.
Graficky krásne spracovaná kniha so 60 tipmi na jednoduché zmeny, ako žiť trvalo udržateľnejšie. Najväčšie zmeny musia prísť zhora, ale tie malé môžeme robiť aj my, každý jeden z nás, každý jeden deň. Nestoja nás veľa úsilia, veľmi rýchlo si na ne zvykneme a budeme ich považovať za samozrejmé. Tak ako si v obchodoch už môžeme baliť do látkových sáčikov, nosíme vlastné fľaše na vodu, vymenili sme igelitky za látkové tašky cez plece, recyklujeme, premýšľame nad tým, či naozaj potrebujeme ďalšiu vec. Knižka Ne/udržateľní je skvelá pre niekoho, kto doteraz žil bežným konzumným životom, ale cíti, že to chce (potrebuje!) zmenu. Nevie kde a ako začať. Vďaka tejto knižke má pohromade desiatky skvelých zmien. Každý tip zaberie len jednu stranu, takže to nie je žiadna siahodlá teória a vysvetľovanie. Skutočne len konkrétne činy ktoré viete zo dňa na deň zaradiť do života a spraviť z nich rutinu. Niečo, čo dokáže každý, či už v meste alebo na vidieku.
Kniha naopak veľa nepovie tým, ktorí už o udržateľnosti premýšľajú, minimalizmus pre nich nie je módny výstrelok, na vianočný konzum pozerajú kriticky, swapy, second handy či bazáry v okolí majú zmapované, so susedmi podnikajú rôzne iniciatívy, zapájajú sa do verejného diania, ich domácnosť je v duchu eco-friendly a aj časť ich šatníka sa môže pýšiť označením slowfashion. Tí už to majú v malíčku a sú inšpiráciou tým, ktorí ešte len začínajú.
Od Lucii Konečnej som čítala aj Vírivku, takže nová kniha ma veľmi potešila. Je to krátke, vtipné a trefné. Taká lepšia oddychovka, bavila som sa dosť.
Houpačky sú o dvoch kamarátkach, ktoré si chcú užiť starobu po svojom. Sú svojské, odvážne a iné ako bežné babičky. Sú skvelé. No na jednej sa začína prejavovať Alzheimer a tá druhá jej chce ešte dopriať veľa zážitkov. Čo sa nestretne s nadšením ich dospelých detí a privedie ich do všakovakých situácií. Ale oni to berú s humorom. Skrátka si chcú ešte užiť po svojom a nenechať sa viazať očakávaniami, čo by vo svojom veku mali a čo už nie.
Kávu som začala piť až na jeseň minulého roka. Dovtedy mi bola pákrkrát ponúknutá a ja som ju párkrát skúsila. No väčšinou ma odradila už vôňa, horkú pachuť mi stačilo ucítiť na jazyku a ja som šálku odsúvala. Skrátka, všetci v mojom okolí pili bežnú kávu a ja som nechápala, čo na nej vidia. Ku kvalitnej káve som sa dostala vďaka manželovi a až vtedy som objavila jej čaro. Keďže sa rada vzdelávam o tom, čo ma zrovna zaujíma, čím žijem alebo čo považujem pre seba za dôležité, túto knihu o káve som s nadšením za pár dni prečítala. A žasla. Káva je tak zaujímavá, má toľko možností prípravy (a tie sú v knihe podrobne popísané), existuje toľko odrôd. Záleží aj na kvalite vody, mlynčeku, váhe, teplote… O latte art ani nehovorím! Hotová veda a aká krásna a voňavá.
Velká kniha o kávě od Petry Davies Veselej je zaujímavá, poučná, pútavá a krásne nafotená kniha pre začiatočníkov i pokročilých. Pre každého, kto chce o kvalitnej káve a jej príprave vedieť to najdôležitejšie. Kniha, ku ktorej sa niekedy rada vrátim a z ktorej teraz čerpáme cenné informácie pri našich domácich prípravách. Pretože káva je neuveriteľný nápoj. Len to musí byť kvalitná káva, kde záleží na odrode a pražení a čerstvosti a spôsobe prípravy. O tom všetkom sa v knihe dozviete.
Je to zrozumiteľné napísané, pekne nafotené a aj pre naprostých laikov zhrňuje základy o výžive (zdôrazňujem naprostých laikov. Ktorí ešte nikdy nepočuli o cukroch, tukoch, bielkovinách a soli.) A recepty vyzerajú fajn, pár ich vyskúšam. Ale! Ale mne to proste čímsy vôbec nesedelo. Asi ten pocit, akým autorka komunikuje s čitateľom. Niečo na spôsob “ja to mám vyštudované, som expertka, odvolávam sa na tabuľky, ktoré tvrdia že to má byť tak či onak a vy to proste robíte zle keď podliehate rôznym trendom, neviete koľko gramov toho či oného môžete a neviete čítať etikety, tak ja vám teraz poviem jedinú pravdu ako to je a nič viac nepotrebujete.” Nebyť toho, dojem by bol značne lepší.
U mnohých kapitol mi prišlo, že podceňuje inteligenciu čitateľa. Veď aj tie etikety sme sa už naozaj čítať naučili (druhá vec je či sa tým riadime) a aj tú omieľanú mantru “všetko s mierou, veľa zeleniny, pohyb, psychická pohoda…” každý pozná (a opäť, to že nedodržuje, je o inom). No skrátka, nič nové som sa nedozvedela a každú kapitolu som uzavrela otázkou “To bolo všetko?”.
Na mňa Jediná kniha o jídle, kterou potřebujete pôsobila práve ako kniha, ktorú vlastne až tak nepotrebujete, že tie informácie sú už dávno známe, máme o tom povedomie a dostupné informácie. Podľahnúť trendom a marketingu je ale tak jednoduché, lebo úprimne, väčšina ľudí chce rýchle a jednoduché riešenia, na niečo sme si zvykli, niečo sme si odniesli z detstva a zmena je skrátka proces na mesiace až roky. Kniha mi prišla slabá a chýbalo mi tam ešte toľko vecí, o ktorých by sa dalo povedať, aby bola naozaj komplexná a užitočná. Chýba mi tam individuálnejší prístup, fakt že každý sme iný a reagujeme inak, takže tabuľky sú možno fajn pre doktorov… hej hej, ten tabuľkový prístup, to ma tiež iritovalo.
Ten boom okolo knihy chápem aj nechápem zároveň. Rozhodne to ale nie je jediná kniha o jedle, ktorú potrebujete. Veď ju prečítate za sotva dve hodiny, to sa dá naozaj to dôležité o stravovaní dozvedieť za dobu, kým si uvaríte a zjete obed a upečiete k nemu buchtu?
Pre úplneho laika asi fajn kniha na úvod, ale ja som od nej čakala oveľa oveľa viac.
Vizuálne i obsahovo hodnotná kniha o zabudnutých a chátrajúcich pamiatkach na Slovensku. Svojho času patrili k najvýznamenšjím v danej lokalite, dosiahli určité prvenstvo, obstáli by v architektonickej prehliadke, stáli za rozvojom regiónu. Dnes sa o nich nevie, sú rozkradnuté, zničené a zabudnuté. Čierne diery sú projekt troch nadšencov, ktorí sa rozhodli ukázať, že na Slovensku máme veľa miest, ktoré stoja za pozornosť, no my ich míňame. Táto kniha je ich prvá, niekoľkokrát vypredaná, mimoriadne úspešná a na knižnom trhu ojedinelá. Klenot, ktorý je radosť mať v knižnici. Kniha, podľa ktorej môžete cestovať a objavovať ďalej.
Vůbec mluvili jen málo, ale trávili čas spolu, každý ponořený do svého vlastního víru, a drželi jeden druhého, pevně a bezpečně, a moc slov k tomu nepotřebovali.
