Barack Obama's 2025 Reading List Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Študentka fínčiny & knihovníctva (FF MUNI).
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje čtenářské kolekce
Barack Obama's 2025 Reading List 
Dětská finská literatura Moje aktivity
Táto kniha sa mi ťažko odporúča. Nie preto, že by bola zlá, naopak, ona je výborná. Lenže veľmi surová, brutálna a nešťastná. A absurdná! Dej zasadený do obdobia dlhotrvajúcej občianskej vojny v Sýrii, ktorej je ťažko porozumieť. A do toho traja súrodenci plniaci otcovi posledné prianie, obyčajní ľudia ktorí nechcú byť na žiadnej konkrétnej strane, chcú len prežiť, alebo presnejšie čakajú na smrť, lebo tá si skôr či neskôr príde na každého, obzvlášť v tej dobe a situácii.
V krajine a počas vojny, kedy sú mŕtve telá všade, pohrebné miesta drahé alebo žiadne, ľudia miznú a už sa nenachádzajú, je prianie byť pochovaný v rodnej obci vedľa milovanej sestry priam šialené. No súrodenci Bulbul, Fátima a Husajn predsa len naložia otcovo mŕtve telo do mikrobusu s cieľom prejsť asi 400 km a mnoho checkpointov strážiacich rôznymi skupinami. Popritom sa v mysli vracajú do minulosti, premietajú o vlastných životoch a vzťahoch. Ticho medzi nimi je ťaživé rovnako ako vojna okolo.
Sotva 200 strán, ale je v tom tak veľa, ako dokáže len silný príbeh. Výborne napísané a rovnako výborne preložené, ďakujeme Jitke Jeníkovej. Prečítajte si to, raz, možno postupne, možno rýchlo, ľahké to nebude, ale som presvedčená že ide o dôležitý príbeh súčasnej doby. A nevynechajte doslov!
Oooo tak toto bolo skvelé, skvelé, určite si ešte od Agathy Christie niečo prečítam. Toto bola tuším moja prvá kniha od nej. A ten záver, ani nie tak rozuzlenie prípadu, ale vyriešenie... no skrátka super. A teraz si môžem pozrieť aj film.
”Když jdu spát, myslím na to, že bych nechtěla umřít uprostřed četby románu, který se mi líbí.”
Vyměnit vodu květinám je pôsobivý príbeh Vielette Dušičkovej. Je správkyňou cintorína a okrem príbehov návštevníkov a obyvateľov postupne odkrýva i ten svoj. Pomaly, nikam sa neponáhla. Ona má času dosť. Prelína sa prítomnosť s minulosťou, pribúdajú postavy, začína sa črtať tragédia, ktorá ju doviedla až tam kde je. A aj napriek téme, aj napriek udalostiam a aj napriek prostrediu cintorína, je to príbeh krásny, citlivý a “feel-good”. Skrátka krásny román o živote. Odpúšťam aj to, že niektoré priezviska preložené boli a niektoré nie.
Joj, toto bolo neskutočné čítanie. Kniha, ktorá prekonala akékoľvek očakávania, lebo čo čakať od románu "o starém kontinentu, který je tak nabitý minulostí, že už v něm nezbývá místo pro budoucnost"? Minulosť a súčastnosť. Pravda i fikcia. Óda i hejt. 640 strán a ja som si po dočítaní hovorila, že chcem viac. Počas čítania som stále brala do rúk mobil a pátrala po ďalších informáciách. O umení, o miestach, o ľuďoch. Chcela som vedieť, čo z toho si autor vymyslel a čo bola pravda. Chcela som vidieť, ako vyzerajú Caravaggiove obrazy, čo z ich pátrania s Clio je skutočné, ako vyzerala výstava Treasures from the Wreck of the Unbelievable Damiena Hirsta. Ja som mu verila všetko. Občas som s ním súhlasila, občas nie. Bavili ma jeho názory, úvahy i rozhovory s inými ľuďmi. Bavil ma jeho pohľad na turizmus a úpadok. Bavil ma bohatý jazyk, akým píše. Grandhotel Evropa je o turizme, Európe, histórii, Caravaggiovi aj sexe. Napodiv to celé dáva zmysel. Je to zábavná hra, kritika i obdiv. Je to napísané kvetnato krásne a možno i gýčovo. Je to trefné i poburujúce a ja si viem predstaviť, že kniha príde niekomu nudná a hlúpa, rovnako ako inému geniálna a sofistikovaná. Ja sa pridávam k fanúšikom, som nadšená a myslím si, že si knihu niekedy prečítam ešte raz.
Kronika Špicbergov. Reportáž z miesta, kde žijú ľudia z celého sveta a predsa je to svet ako z inej planéty. Fascinujúce, pútavé a zaujímavé. Bavilo veľmi.
Títo ľudia, tieto aktivity. Obdivujem a podporujem. Skvelé rozhovory s ešte lepšími osobnosťami. Vlastne bežní smrteľníci ktorým nie životné prostredie ľahostajné. Žijú v meste, ale chceli žiť viac šetrne a udržateľne. Založili rôzne projekty a skupiny. Recyklujú, kompostuju, vzdelávajú. Niečo ide jednoduchšie, niečo ťažšie, niečo sa nepodarí, ale aspoň sa niečo deje, nesedia a nelamentujú, konajú. Nepoučujú, ale sú jednotlivcami, ktorí svojimi malými činmi ovplyvňujú ďalších. A ktokoľvek má záujem, môže sa k nim pridať. Ak na vás najbližšie doľahne environmentálny žiaľ, prečítajte si tieto rozhovory.
Krásny a milý feel-good román o dvoch starých susedoch a jednej maturantke. O rodine, o láske, o živote. Krátky, predvídateľný a občas smutný dej, ale krásny. Príjemná oddychovka.
Hneď by som išla. Ale ešte pár rokov musím počkať. A tak nevynechám žiadnu príležitosť si o Pacific Crest Trail prečítať. Skvělá samota je putovanie Holanďana Tima Voorsa. A už ste nejakú tu knižku o PCT prečítali, vlastne sa až tak veľmi nelíši. Budete už poznať všetky tie slová spojené s trailom (zero days, trail angels, trail name, tramily…), budete opäť čítať o prechode Mohavskou púšťou, pohorím Sierra Nevada a nakoniec Kaskádovým pohorím.
Bude to opäť o odvahe, strachu, hlade, prekonaní sa, nebezpečenstvách, samote, hikeroch, prírode, nádhere, vyčerpaní, únave, teple, chlade, daždi, mrazoch, horúčavach, zničených topánkach, tyčinkách, McDonald's a polievkach s rezanzami. Bude to pár mesiacov s batohom na chrbte, naprieč USA, od hranice s Mexikom po hranicu s Kanadou.
Ale bude to iné, lebo každý si ide to svoje, každý si nesie svoj príbeh, svoje očakávania, svoju minulosť. Tim Voors to napísal dobre, pridal krásne fotky cez obe strany aj svoju výbavu, názory a skúsenosti. Vďaka mu za to, že ma na chvíľu preniesol na americké západné pobrežie.
Chtěla bych být na tomto světě čímkoli
Je ne ženou
Mohla bych být papouškem
Mohla bych být ovcí
Mohla bych být jelenem
Vrabcem žijícím ve větvích
Je ne Afgánkou.
[…]
Je ne Afgánkou.
[…]
Chtěla bych být čímkoliv z přírody
Je ne ženou
Ne Afgánkou.
- úryvok z básne v úvode knihy
Tajný život afgánskych dívek je reportáž Jenny Nordbergovej. Stretla sa s niekoľkými rodinami aby poodhalila tajomstvo “bača poš”. Verejné tajomstvo o ktorom sa vie, ale nikto to napriamo neprizná. Nie pri prvom stretnutí. Dievčatá, ktoré istú doby vyrastajú ako chlapci. Pretože pre ženu v Afganistáne je dôležité porodiť syna. A keď sa nedarí, je lepší “prezlečený” chlapec než žiaden.
Autorka ale prináša oveľa viac ako príbehy žien, ktoré mohli v detstve nosiť nohavice a hrať sa vonku. Ukazuje Afganistán po jeho viacerých stránkach. História, náboženstvo, politika, zahraničná humanitárna (ne)pomoc, zvyky a tradície, minulosť, Talibán, obmedzenia, dedičstvo. Nekritizuje, nesúdi, nemoralizuje, nepoučuje. Pozoruje, píše o tom, čo videla, stretáva sa s ľuďmi. Ukazuje Afganistán taký aký je, taký aký sa vyformoval, dáva informácie do širších súvislosti, naťukne rozdiely medzi Kábulom a ostatnými oblasťami krajiny.
Je to výborná knižka o ženách a mužoch Afganistánu. O krajine, kde nie je jasný ani počet obyvateľov, náboženstvo sa vykladá podľa situácie, kde jeho obyvatelia nevedia čítať ani písať, no citujú poéziu a rozprávajú viacerými dialektami. Je pútavo napísaná a nesmierne zaujímavá. Každý, koho situácia v Afganistáne zaujíma, by po nej mohol siahnuť. Pretože je aj napriek téme je ľahko stráviteľná. Veselo vám z nej nebude, chápať to občas tiež nebudete a vzhľadom k tomu, že Talibán je opäť pri moci (kniha vyšla v roku 2014), zapôsobí o to viac. Ak pred touto témou nechcete zatvárať oči, vrelo odporúčam. Vo výbornom preklade Jitky Jeníkovej. Jedna z najlepších kníh, aké som tento rok prečítala.
Neviem neviem. Téma veľmi zaujímavá, ale udalosti a správanie postáv mi nesedeli. Je to young adult, ale to predsa neznamená, že dej musí byť tak predvídateľný a zjednodušený. Správanie súrodencov ma občas až vytáčalo, aj keď sa snažili. Asi by som mala pochváliť že sa tam objavuje terapia, ako možnosť riešenia problémov, ale aby tam nakoniec skončili všetci? Ako keby chcela autorka nacpať rôzne témy do jednej knihy aj keď s pointou nesúviseli, ale sú aktuálne a trendy. Kiežby sa namiesto toho sústredila na tú najdôležitejšiu. Vo výsledku lepší priemer.
