Barack Obama's 2025 Reading List Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Študentka fínčiny & knihovníctva (FF MUNI).
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje čtenářské kolekce
Barack Obama's 2025 Reading List 
Dětská finská literatura Moje aktivity
Obrovská oddychovka o knihách a o mladej žene, ktorá si kúpila dodávku, aby v nej tie knihy predávala! Dej sa odohráva v škótskej vysočine (ach, tam je tak krásne), je plný kníh, milých príbehov a prírody. Milé a krásne čítanie. Jasné, je to predvídateľné, romantické, je tam bočná príbehová línia a škótsky vidiek (aj s jeho premenlivým počasím) je až prehnane ospevovaný na úkor mesta a jeho hlučnosti, uponáhlanosti a života s tým spojeným. Ale to sa od takýchto kníh očakáva, nie? Ja by som tomu dala štyri hviezdičky z piatich.
Krásna, milá, úprimná, smutná i veselá, pozitívna, hrejivá... Asi by som našla ešte pár ďalších slov, ktorými by som opísala knihu Deník jóga matky od Šárky Vojáčkovej. Čítala som aj jej prvotinu a rada si prečítam aj ďalšiu knihu. Aj keď myslím že v nejakom podcaste spomínala, že si na to dá pozor, lebo zatiaľ po dopísaní každej knihy mala pozitívny tehotenský test.
Joga a materstvo. Ide to vôbec zosynchronizovať? Ako? Malé úvahy, zážitky, skúsenosti. Krátke kapitoly. Príbehy a citáty. Milé ilustrácie. Knižku som čítala postupne celý mesiac, pomaly, ale šlo by to aj rýchlo. Pre tých, ktorí majú radi jógu, pre matky, pre jogínky. Kto potrebuje, nájde v nej aj čosi viac, kto chce, môže si pri nej oba oddýchnúť. A pre niekoho možno nebude vôbec, tak ten si prečíta niečo iné. Moje očakávania splnila, dokonca máličko i prekonala, ale ja Šárku sledujem už dlhšie, takže som vedela, na čo sa môžem tešiť.
Sex, drogy a varenie. Kniha Důvěrnosti z kuchyně v skratke.
O Anthony Bourdainovi som vedela akurát to, že patril k známym šéfkuchárom. Nič viac o jeho živote mi nebolo známe a aj to že sa pred troma rokmi obesil v hotelovej izbe, kde natáčal nejaký seriál, som si prečítala až nedávno na Wikipedii. Důvěrnosti z kuchyně sú niečo medzi autobiografiou, spomienkami, láske k jedlu a vareniu, a potrebou šokovať. Alebo skôr ukázať zákulisie reštaurácie z tej menej romantickej stránky.
Beriem do úvahy, že kniha vyšla pred dvadsaťjedna rokmi, že autor je Američan a že hovorí prevažne o gastre v New Yorku v ktorom sa on vtedy pohyboval. Pre človeka nezasväteného do Bourdainovho prostredia môžu byť niektoré jeho zážitky menej zaujímavé, pretože skrátka tie postavy a reštaurácie nepozná, nie je mu to blízke. Niektoré pasáže už vyšli v iných periodikách, takže v knihe to potom pôsobí, že sa autor opakuje alebo až príliš zdôrazňuje vulgárny macho svet kuchýň, v ktorých mal možnosť kratšie či dlhšie variť.
Ale i napriek tomu ma to bavilo. Najmä posledná časť. Aj keď to bolo dosť drzé, Bourdain si nebral servítku a jeho život výrazne ovplyvnili drogy. Aj keď tých sexuálnych poznámok tam bolo viac ako dosť. Beriem, že toto bol jeho život a že aj takto to fungovalo. Niekedy nefungovalo. A možno dakde stále funguje. Za tým všetkým bolo stále cítiť, že jedlo a varenie miluje a to dokáže sprostredkovať aj čitateľovi. Ten sa bude striedavo pohoršovať nad (ne)fungovaním a ľuďmi a nadchýňať nad lahôdkami. Bude zdesený a neveriacky. Bude na chvíľu odhodlaný do reštaurácie nikdy nevkročiť i naopak okamžite tam vyraziť. Bezpochyby ale bude viac obdivovať ten kuchársky kolos, ktorý funguje v podnikoch pre desiatky až stovky zákaznikov. Možno nečítať, ak ste na začiatku rozhodnutia stať sa profesionálnym kuchárom.
Spočiatku skvelé, od prvej strany napínavé, hlavná hrdinka zaujala, aj keď teda sedela obvinená. Je to písané z jej pohľadu, takže postupne odkrýva čo sa stalo a prečo už deväť mesiacov sedí vo väzbe, prečo privilegovaná stredoškoláčka z bohatej rodiny stála pri svojom priateľovi a strielali v triede. Je vinná, nie je vinna? No asi od polovice už dej stratil tempo, dalo sa čakať ako to výustí, záver už mi prišiel zbytočne naťahovaný a verdikt som tušila. Ale bavilo, bavilo, pretože severských krimi čítam málo a kedysi, pár rokov dozadu to bol môj top žáner. Vedela som o každej novinke a tie knihy doslova hltala. Severania tento žáner naozaj vedia, vedia byť drzí, drsní a uveriteľní, a ešte do toho zakomponujú nejaký spoločenský problém. Tu sa autorka zamerala na bohatú mládež, rodinné problémy, drogy a okrajovo i prisťahovalectvo.
Tekutý písek bola pre mňa plážová oddychovka, účel splnila, čítala sa ľahko. O pár týždňov si ešte na nejaké veci spomeniem, nevyšumí z hlavy hneď po dočítaní, ale na pozretie rovnomenného seriálu nenalákala a k tomu najlepšiemu v tomto žánri ju tiež nezaradím.
V marci 1948 ukradla vtedy desaťročná Florence Sally Hornerová malý zošit z obchodu v Camdene. Pri tom ju videl 50 ročný automechanik Frank La Salle, ktorý ju zastavil, tvrdil že je FBI agent a vyhrážal sa je, že ak sa mu nebude pravidelne hlásiť, pošle ju do "reform school" (prakticky niečo ako väzenie pre mládež). O tri mesiace neskôr Sally uniesol prakticky so súhlasom matky, ktorú presvedčili že ide na rodinnú dovolenku s kamarátkou do Jersey Shore. La Salle ju mal v držaní 21 mesiacov, je asi jasné, čo s ňou robil a že ju okrem toho psychicky týral a manipuloval ňou. Je neuveriteľné, že Sally počas tej doby navštevovala školy, nedržal ju nikde v pivnici. Bola dieťa, ktorému nedokázal dlho nikto pomôcť. Trvalo takmer dva roky, kým Sally s pomocou priateľky zavolala domov a bola zachránená.
To je to, čo sa skutočne stalo. T. Greenwood tento príbeh oživila, zobrala fakta a to čo známe nie je, tomu dala fiktívny príbeh. Tak vznikla výborne napísaná, no desivá kniha Rez & záře hvězd. Stojí za to si ju prečítať, aj keď viete ako skončí. Ako povedala autorka, dáva hlas obeti a jej rodine. Po dočítaní, a vlastne ešte počas, budete chcieť otvoriť Google a pátrať o tom prípade viac. Ako sa to mohlo stať? Ako mohol niekto hľadaný políciou 21 mesiacov križovať USA s dievčaťom, ktoré uniesol? Je to už 70 rokov čo sa ten príbeh stal, isteže bola vtedy doba iná, no i tak je to v mnohom nepochopiteľné. 400 strán, v čomsi stále aktuálne (rodina, zázemie, priateľstvo dievčat, blbé náhody, ktoré samo o sebe nie sú až tak zlé, ale keď sa nahromadia, výsledkom je tragédia a naviac únosy a zneužívanie detí sa stále deje). Bod naviac, že autorka sa nesústredila na sexuálne scény, tých je tam minimálne a len náznakom. Pozornosť zamerala na Sally, na jej pocity, myšlienky, každodennosť, manipuláciu, strach, dospievanie. A na rodinu a ľudí, ktorí so Sally prišli do kontaktu.
"Had I done to Dolly, perhaps, what Frank Lasalle, a fifty-year-old mechanic, had done to eleven-year-old Sally Horner in 1948?" napísal Nabokov v Lolite, kapitola 33.
Adama Gebriana nesledujem nijak pravidelne, ale keď narazím na nejaký jeho príspevok či video, rada si ho pozriem/prečítam. Aj z toho mála čo som z jeho tvorby videla ma naučil na verejný priestor pozerať inak. Tomu on dobre rozumie. Keď si to spojím s tým, že jedna z našich prvých zahraničných ciest obytňákom pôjde pravdepodobne do Španielska, nedávne vydanie knihy Tři měsíce v Barceloně ma úprimne potešilo. Nie že by sme chceli stráviť čas zrovna v Barcelone, ale tušila som, že z jeho textu budem čerpať aj pri iných miestach.
A skutočne. Baví ma jeho prístup k architektúre a baví ma, akým spôsobom cestuje s malým dieťaťom. K podobným cestovateľským myšlienkam som sa totiž dopracovala i ja s našim synom, pretože ho na rôzne miesta po svete ťaháme od prvého roka. Cestovanie s dieťaťom vie byť obohacujúce. S ním objavíte úplne iné miesta a tempo.
Naviac knižka na mňa zapôsobila aj v zmysle, že Barcelonu pridávam na viac ako len prejazdové miesto. Našla som si tam mnoho miest, ktoré by som chcela pozorovať. A pri tom sledovať, ako to miesto objavuje náš syn (aktuálne o dva roky starší ako autorov syn Filip, ktorý mal v Barcelone dva roky a tri mesiace).
Ak vás architektúra a urbanizmus nezaujímajú, a ak nemáte deti, možno na vás bude kniha pôsobiť menej zaujímavo. Neviem posúdiť. No ak nad funkčnosťou mesta trochu premýšľate a ak cestujeme/chcete cestvovať s (malým) dieťaťom, táto knižka pre vás bude veľkou inšpiráciou. Dokonca nemusíte ísť ani do Barcelony. Dá vám veľa podnetov vďaka ktorým budete aj hocjaké iné mesto vnímať inak. Budete nad verejným priestorom premýšľať, či už v kontexte detí alebo trávenia voľného času. A koniec koncov, môžete tak objavovať aj svoje (rodné) mesto. Celé ho určite prejdené nemáte, ono sa v čase mení a vyvíja. A vždy si môžete povedať, že pre niekoho z opačnej strany sveta je to atraktívna destinácia.
Pre mňa to bola výborná a podnetná knižka, ktorú síce prečítate pomerne rýchlo, no radi sa k nej vrátite a ešte radšej podľa nej preskúmate Barcelonu, či iné mesto.
Jedna z najobľúbenejších kníh môjho syna, zamiloval si ju vo veku cca 3,5 rokov. Svojho času sme ju čítali každý deň, po dobu niekoľkých týždňov.
O čom to je? O obyvateľoch mestečka Sluníčkov, kde sú všetci happy jak dva grepy, pretože majú more a slnko. Teda až na mistostarostu Hvizda, ktorý prevzal vedenie mesta po stratenom starostovi Bartovi (celým menom Jeremiáš Bartoloměj Severýn Olsen). Jedného dňa vylovia Macík a Sebastián fľašu s odkazom, ktorý je zhodou okolností práve pre nich. A ktorá obsahuje malé semiačko, ktoré zasadia a do rána im na záhrade vyrastia hruška veľká ako ich dom. Čo sa samozrejme nepáči Hvizdovi, ktorý ich v hneve tak povediac odkopne až odpáli rovno na more. A tak začne neuveriteľné dobrodružtvo so skvelými príhodami (piráti, hrozitánsky morský drak, čiernočierne more a Tajomný ostrov included) obohatené o bláznivé ilustrácie.
Vtipné, originálne a tak akurát napínavé, vhodné i pre predškolákov. Keď som knižkou listovala prvýkrát keď vyšla, ani vo sne by ma nenapadlo, že jej syn tak prepadne. Všetky srdcovky išli vtedy bokom, on chcel najprv hrušku a potom keď tak aj niečo ďalšie, ale hlavne hrušku. Často z nej citoval a pozreli sme si spolu aj filmové spracovanie. Oproti knihe sa máličko líši, ale keď sme si to vysvetlili, že film je iné médium a vždy bývajú rozdiely, párkrát sme sa o rozdieloch pobavili, sám ich potom vyhľadával. Ku knižke sa aj po mesiacoch vracia a ja mu vždy rada prečítam.
Keďže sa chystáme so štvorročným synom cestovať cca dva roky obytňákom po Európe, pridala som k večernému čítaniu knižku Báječná škola pana Scotta. Téma mi totiž prišla fajn. Šesťročný Péťa sa s rodinou presťahuje do Portugalska a začína tam chodiť do školy. Konkrétne medzinárodnej školy Mr. Scotta. Nevie však po anglicky a tak má prirodzene obavy, ako to v tak cudzom prostredí zvládne. A on to samozrejme zvládne, nájde si kamarátov, zažije mnoho dobrodružstiev a naučí sa po anglicky (a možno aj portugalsky). Autorka vychádzala z vlastných skúseností, pretože aj jej syn takto začal chodiť do školy v Portugalsku. Vďaka výnimočnému prístupu na aký tam narazili mohla napísať túto krásnu a milú knižku pre všetkých malých (pred)školákov.
Skrz knihu som mohla synovi trochu ukázať, že keď budeme na cestách a v cudzích krajinách, on sa nemusí báť aj keď nebude vždy rozumieť. Hoci už má pocestovaného viac ako dosť na troch kontinentoch, nedávno oslávil štvrté narodeniny a teda je aj v inom vývojovom období. Kým predtým mu na cestách stačila príroda, fontány, detské ihriská a rodičia nablízku, teraz je to už predškolák, ktorý s deťmi vrelo komunikuje a chce sa aktívne hrať s nimi. Že spočiatku to bude náročné, ale veľmi rýchlo sa do toho dostane, nachytá potrebné slovíčka a vety. Na jazykovú bariéru narazí a bude sa musieť s deťmi všetkých národností nejako popasovať (v tom dobrom slova zmysle), ale tak ako Péťa v škole Mr. Scotta, postupne nájdu spoločnú reč. Cez smiech a hry (a packed lunch) to pôjde ľahšie.
Vekovo je kniha cca od šiestich rokov, 120 stranový príbeh s pár obrázkami rozdelený do kapitol podľa Péťových zážitkov. Ale syn je knihami a príbehmi obklopený od narodenia, neprejde deň, kedy by sme aspoň pár kníh neprečítali. Už je to zdatný čitateľ - poslúchač, a tak si pýtal jednu kapitolu za druhou, opakoval si v texte spomenuté anglické slovíčka a v priebehu dňa so mňou náhodne komunikoval o tom, čo sme čítali a jemu to zrovna prišlo na myseľ. O tom ako pozdraví deti, o Portugalsku, o mori, i o škole, kam teda ešte nejakú dobu nebude chodiť, ale zaujalo ho to. Dokonca vyslovil prianie vyskúšať si chodiť v zahraničí do školy. Kniha ho úprimne nadchla a mňa bavilo pozorovať, ako sa syn snaží celý ten koncept dlhodobého bytia v cudzej zemi spracovať. Ako mi pokladá otázky, premýšľa aké to bude, čo zažíval Péťa a čo všetko by mohol aj on.
Takže knižku odporúčam, ak ju budete rozumne dávkovať a dieťa je na dlhšie rozprávanie zvyknutý, nebojte sa ukázať ju aj mladším. Ale samozrejme oveľa viac povie Péťovým rovesníkom, čiže deťom od šiestich rokov, ktoré už začínajú chodiť do školy. A úplne ideál bude pre deti, ktoré sa s rodičmi sťahujú do zahraničia a čaká ich škola v cudzom jazyku. Pretože skrz príbeh si môžu spracovať niektoré svoje obavy a pripraviť sa na nové prostredie, ktoré ich čaká.
Vo februári som prečítala krásne ilustrovnaú knižku Posvátná místa světa od Sarah Baxter. Pár dní dozadu som zistila, že jej tento rok vyšla v českom preklade aj ďalšia knižka Skrytá místa světa. A v knižnici bola voľná! To sa muselo využiť.
V novinke sa zamerala na miesta, ktoré sú bežným turistom skryté, alebo čosi skrývali v minulosti.
Každé miesto má svoj príbeh, Sarah ho na dvoch-troch stranách predstavila. Amy Grimes pridala nežné ilustrácie a ja som opäť nadšená. Mňa totiž takéto knižky bavia. Sprievodca skrz príbehy. Nie je to sprievodca s mapou, trasou a podrobnými informáciami. Je to inšpirácia a možnosť pútavo sa dozvedieť aj o miestach, kam by ste nikdy nešli alebo sa tam ani nedostali.
O vlkoch a o ľuďoch. Čo máme spoločné a čo sa od nich môžeme naučiť. Krásne, pútavé, poučné. Nechýbajú ani fotky vlkov.
