Barack Obama's 2025 Reading List Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Študentka fínčiny & knihovníctva (FF MUNI).
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje čtenářské kolekce
Barack Obama's 2025 Reading List 
Dětská finská literatura Moje aktivity
Joj, toto bolo neskutočné čítanie. Kniha, ktorá prekonala akékoľvek očakávania, lebo čo čakať od románu "o starém kontinentu, který je tak nabitý minulostí, že už v něm nezbývá místo pro budoucnost"? Minulosť a súčastnosť. Pravda i fikcia. Óda i hejt. 640 strán a ja som si po dočítaní hovorila, že chcem viac. Počas čítania som stále brala do rúk mobil a pátrala po ďalších informáciách. O umení, o miestach, o ľuďoch. Chcela som vedieť, čo z toho si autor vymyslel a čo bola pravda. Chcela som vidieť, ako vyzerajú Caravaggiove obrazy, čo z ich pátrania s Clio je skutočné, ako vyzerala výstava Treasures from the Wreck of the Unbelievable Damiena Hirsta. Ja som mu verila všetko. Občas som s ním súhlasila, občas nie. Bavili ma jeho názory, úvahy i rozhovory s inými ľuďmi. Bavil ma jeho pohľad na turizmus a úpadok. Bavil ma bohatý jazyk, akým píše. Grandhotel Evropa je o turizme, Európe, histórii, Caravaggiovi aj sexe. Napodiv to celé dáva zmysel. Je to zábavná hra, kritika i obdiv. Je to napísané kvetnato krásne a možno i gýčovo. Je to trefné i poburujúce a ja si viem predstaviť, že kniha príde niekomu nudná a hlúpa, rovnako ako inému geniálna a sofistikovaná. Ja sa pridávam k fanúšikom, som nadšená a myslím si, že si knihu niekedy prečítam ešte raz.
Kronika Špicbergov. Reportáž z miesta, kde žijú ľudia z celého sveta a predsa je to svet ako z inej planéty. Fascinujúce, pútavé a zaujímavé. Bavilo veľmi.
Títo ľudia, tieto aktivity. Obdivujem a podporujem. Skvelé rozhovory s ešte lepšími osobnosťami. Vlastne bežní smrteľníci ktorým nie životné prostredie ľahostajné. Žijú v meste, ale chceli žiť viac šetrne a udržateľne. Založili rôzne projekty a skupiny. Recyklujú, kompostuju, vzdelávajú. Niečo ide jednoduchšie, niečo ťažšie, niečo sa nepodarí, ale aspoň sa niečo deje, nesedia a nelamentujú, konajú. Nepoučujú, ale sú jednotlivcami, ktorí svojimi malými činmi ovplyvňujú ďalších. A ktokoľvek má záujem, môže sa k nim pridať. Ak na vás najbližšie doľahne environmentálny žiaľ, prečítajte si tieto rozhovory.
Krásny a milý feel-good román o dvoch starých susedoch a jednej maturantke. O rodine, o láske, o živote. Krátky, predvídateľný a občas smutný dej, ale krásny. Príjemná oddychovka.
Hneď by som išla. Ale ešte pár rokov musím počkať. A tak nevynechám žiadnu príležitosť si o Pacific Crest Trail prečítať. Skvělá samota je putovanie Holanďana Tima Voorsa. A už ste nejakú tu knižku o PCT prečítali, vlastne sa až tak veľmi nelíši. Budete už poznať všetky tie slová spojené s trailom (zero days, trail angels, trail name, tramily…), budete opäť čítať o prechode Mohavskou púšťou, pohorím Sierra Nevada a nakoniec Kaskádovým pohorím.
Bude to opäť o odvahe, strachu, hlade, prekonaní sa, nebezpečenstvách, samote, hikeroch, prírode, nádhere, vyčerpaní, únave, teple, chlade, daždi, mrazoch, horúčavach, zničených topánkach, tyčinkách, McDonald's a polievkach s rezanzami. Bude to pár mesiacov s batohom na chrbte, naprieč USA, od hranice s Mexikom po hranicu s Kanadou.
Ale bude to iné, lebo každý si ide to svoje, každý si nesie svoj príbeh, svoje očakávania, svoju minulosť. Tim Voors to napísal dobre, pridal krásne fotky cez obe strany aj svoju výbavu, názory a skúsenosti. Vďaka mu za to, že ma na chvíľu preniesol na americké západné pobrežie.
Chtěla bych být na tomto světě čímkoli
Je ne ženou
Mohla bych být papouškem
Mohla bych být ovcí
Mohla bych být jelenem
Vrabcem žijícím ve větvích
Je ne Afgánkou.
[…]
Je ne Afgánkou.
[…]
Chtěla bych být čímkoliv z přírody
Je ne ženou
Ne Afgánkou.
- úryvok z básne v úvode knihy
Tajný život afgánskych dívek je reportáž Jenny Nordbergovej. Stretla sa s niekoľkými rodinami aby poodhalila tajomstvo “bača poš”. Verejné tajomstvo o ktorom sa vie, ale nikto to napriamo neprizná. Nie pri prvom stretnutí. Dievčatá, ktoré istú doby vyrastajú ako chlapci. Pretože pre ženu v Afganistáne je dôležité porodiť syna. A keď sa nedarí, je lepší “prezlečený” chlapec než žiaden.
Autorka ale prináša oveľa viac ako príbehy žien, ktoré mohli v detstve nosiť nohavice a hrať sa vonku. Ukazuje Afganistán po jeho viacerých stránkach. História, náboženstvo, politika, zahraničná humanitárna (ne)pomoc, zvyky a tradície, minulosť, Talibán, obmedzenia, dedičstvo. Nekritizuje, nesúdi, nemoralizuje, nepoučuje. Pozoruje, píše o tom, čo videla, stretáva sa s ľuďmi. Ukazuje Afganistán taký aký je, taký aký sa vyformoval, dáva informácie do širších súvislosti, naťukne rozdiely medzi Kábulom a ostatnými oblasťami krajiny.
Je to výborná knižka o ženách a mužoch Afganistánu. O krajine, kde nie je jasný ani počet obyvateľov, náboženstvo sa vykladá podľa situácie, kde jeho obyvatelia nevedia čítať ani písať, no citujú poéziu a rozprávajú viacerými dialektami. Je pútavo napísaná a nesmierne zaujímavá. Každý, koho situácia v Afganistáne zaujíma, by po nej mohol siahnuť. Pretože je aj napriek téme je ľahko stráviteľná. Veselo vám z nej nebude, chápať to občas tiež nebudete a vzhľadom k tomu, že Talibán je opäť pri moci (kniha vyšla v roku 2014), zapôsobí o to viac. Ak pred touto témou nechcete zatvárať oči, vrelo odporúčam. Vo výbornom preklade Jitky Jeníkovej. Jedna z najlepších kníh, aké som tento rok prečítala.
Neviem neviem. Téma veľmi zaujímavá, ale udalosti a správanie postáv mi nesedeli. Je to young adult, ale to predsa neznamená, že dej musí byť tak predvídateľný a zjednodušený. Správanie súrodencov ma občas až vytáčalo, aj keď sa snažili. Asi by som mala pochváliť že sa tam objavuje terapia, ako možnosť riešenia problémov, ale aby tam nakoniec skončili všetci? Ako keby chcela autorka nacpať rôzne témy do jednej knihy aj keď s pointou nesúviseli, ale sú aktuálne a trendy. Kiežby sa namiesto toho sústredila na tú najdôležitejšiu. Vo výsledku lepší priemer.
Výborná kniha. Nie je ako známejšia Unorthodox, ale skvelo ju dopĺňa, dozviete sa o moderne ortodoxnej komunite v Antverpách. Ale je aj o rozdieloch, kultúre, náboženstách, zvykoch, rodine, histórii atď. Veľmi bavilo a veľmi odporúčam.
Ťaživé od začiatku a pritom tak prístupne napísané. Na to, aby ste vyjadrili niektoré hrôzy, netreba zachádzať do detailov. Jedenásť rokov, to je veľmi krehký vek. Telo sa mení, hormóny, potreba niekam patriť, kamarátstvo. Stále dieťa, no už pozerá ďalej, chce byť dospelejšia, samostatnejšia. Pupátka sú napísané z pohľadu jedenásťročnej Fanynky, ktorá chce byť herečkou a tak vedúcemu miestneho dramaťáku Mirkovi plne dôveruje. Aj keď im na rozlúčku dáva pusu, aj keď ich vyzve, aby tancovali polonahé. Herečka musí pre svoju rolu spraviť maximum a dievča na prahu puberty len ťažko chápe, že to správanie nie je prípustné. Pridajte k tomu ťažkosti doma, neistotu v kamarátke a celkovo náročné obdobie tohto veku a problém je tu.
Pre niektoré malé dievčatá v krúžku idolom, v skutočnosti sexuálny predátor. Využíva svoju pozíciu, manipuluje s deťmi aj rodičmi. Prechádza mu to dlho, aj keď si ľudia šepkajú, je až neuveriteľné, akú obľubu si Mirek získal. Príbeh, ktorý nemá od reality príliš ďaleko. Príbeh, ktorý poukazuje na veľký spoločenský problém a je prínosné, že sa o tom hovorí čoraz viac. Poupatka právom patria k najlepším českým knihám, ktoré tento rok vychádzajú. Odporúčam, ale hádam, že väčšina ju už máte prečítanú, rozčítanú alebo aspoň na ceste do knižnice.
Úryvok z knihy: „Mirkův další proslov už je v plným proudu: Sice jste teprve dívky, ale v každý dívce dřímá krásná žena, jste poupátka, který se každou chvíli rozvinou a já vám v tom pomůžu, máte v sobě spoustu skrytý síly, co dokáže hory přenášet, a když to všechno dokážete dobře využít, každej chlap a celej svět vám bude ležet u nohou, být ženou je nádhera, ale taky velká zodpovědnost, nebýt vás a vaší přitažlivosti, lidskej rod by vyhynul, proto v sobě musíte pěstovat krásu a ženství, u každý to vypadá jinak, já měl za svůj život hodně ženskejch, možná i přes stovku, a každá byla krásná jiným způsobem, jedna měla červený tváře, když se vzrušila, jiná zase krásnou postavu, a když ji člověk hladil po bocích, bylo to, jako kdyby držel v rukách kytaru, a i vy musíte objevit, co dělá krásnými zrovna vás.“
Poznáte ten pocit, keď dočítate knihu a máte chuť ju každému dať do rúk so slovami: "To si prečítaj, je to skvelé!"? Tak presne to sa mi stalo s touto knihou. Nie je to žiadne oddychové čítanie, ten koniec ma rozosmutnil veľmi, chcela som aby kniha neskončila, chcela som aspoň všetky tie ženy objať, aj keď to žiadne neviniatka neboli. Je o väzení, treste, systéme, (ne)spravodlivosti, ženách, černoškách, trans, chudobe, Amerike. Je v nej tak veľa tém. A pritom sa autorka nedostáva nijak hlboko. Čo je trochu škoda. Na kvalite jej to neuberá. Nebude to čítanie pre každého, ale ak jej šancu dáte, dostanete kvalitný príbeh.
