Barack Obama's 2025 Reading List Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Študentka fínčiny & knihovníctva (FF MUNI).
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje čtenářské kolekce
Barack Obama's 2025 Reading List 
Dětská finská literatura Moje aktivity
S odstupom niekoľkých dní po dočítaní musím povedať, že som snáď ešte sklamanejšia. Jizva nie je úplne zlá. Minimálne hlavná téma, Životická tragédia v auguste 1944 je udalosť, ktorú je dobre pripomínať. A pripomínať to skrz príbehy obyčajných ľudí je perfektný ťah. Len to spracovanie je skrátka slabé. Prelínanie minulosti s prítomnosťou býva častokrát skvelé riešenie, no tu to nefungovalo, hlavne linka z prítomnosti. Možno keby sa autorka držala iba tej histórie, šlo by o pútavejší román. Plus predvídateľný dej a postavy, ku ktorým som si nenašla cestu. Potenciál tam istotne bol, dosť som sa na knižku tešila, pretože inak ohlasy má docela dobré. No celkovo mi kniha prišla krátka, na to koľko postáv a životov do nej autorka obsiahla, nedotiahnutá a nie veľmi pútava. Čakala som o čosi viac.
Zibura po piate a stále baví. Vtipné, poučné, skvelé. Dostanete to čo aj minule, vrátane ilustrácií z dielne Tomski & Polanski, len z inej krajiny, tentokrát Českej republiky, pretože covid. A nejde iba pešo! Ale humor ostal a poučenia i zaujímavosti tiež. Tiež nálož úprimných a pohostinných ľudí. A málo známych miest. A historických osobností. Skrátka taký feel-good cestopis.
Ladislav si spravil vodičák, kúpil Nissan Cube, dal mu výstižnú ŠPZ, nasadil klobúčik a vyrazil za krásami svojej rodnej krajiny. Síce v polke knihy skončil nisánek v oprave, ale autor sa nestratí, a už vôbec nie v krajine, ktorej jazyk ovláda a kde má toľko známych, takže zážitky pokračujú a on sa s nimi rád podelí. A mňa to opäť bavilo čítať a keď napíše niečo ďalšie, prečítam si aj to. Trochu ma mrzí, že sa nedostanem na prednášku, pretože tie minulé boli fantastické a nepochybujem, že aj tie najnovšie, ktoré už rozbehol, budú skvelé. A nepochybujem, že toto bude častá kniha pod vianočnými stromčekmi.
Čítanie na dobrú náladu toto. Krátke texty, ktoré vychádzali tak rôzne v periodikách a pred troma rokmi vyšli aj knižne. Povzbudia, inšpirujú, rozosmejú. Pri čítaní sa cítite dobre, súhlasite, usmievate sa a veríte v dobro ľudstva. Malé i veľké pravdy v malých i veľkých príbehoch. O materstve, vzťahoch, kamarátstve, knihách, úsmevoch, živote, Slovensku, dobre. Aj keď je zle, smutno a temno. Užívala som si každý jeden text. A keď mi bude za nimi smutno, prečítam si aj Plány B.
"Bojím se, jakých zázraků umělá inteligence a přirozená hloupost dosáhnou, jakmile se jednoho dne spojí..."
Ufff, tak toto bol skutočne literárny zážitok. A mňa len mrzí, že si knihu neprečítam vo fínčine a nepoznám všetko kultúrne a spoločenské pozadie, ktoré autorka do textu vložila, pretože proste Fínsko je pre mňa srdcová záležitosť, no väčšine čitateľom to bude asi jedno, naviac je tam poznámka prekladateľky, tak aspoň ďakujem Eme C. Stašovej za skvelý preklad (a možnosť si prečítať knižku ešte pred vydaním). Je poznať, že je to jej srdcová záležitosť a na preklade si dala skutočne záležať.
O čom to je? To sa veľmi ťažko vysvetľuje. Strieda sa tam viacero tém, krátke kapitoly sú skvelé a rôzne, je to vážne i vtipné, divné i poučné, o smrti i o živote, o snoch i realite, skutočné i dystopické. Síce nebola nijak upresnená doba, ale moderná spoločnosť sa tam premietla do akejsi blízkej budúcnosti. Autorka sa s dejom pekne pohrala, občas si robila srandu, občas chcela poukázať na našu spoločnosť, správanie, vývoj, kultúru. Občas som krútila hlavou a občas prikyvovala. Vysněná smrt mi dala zabrať pár večerov, ale bolo to čítanie, ktoré síce vyžadovalo plnú pozornosť, no ten čas som mu rada venovala. Ostali mi v hlave nejaké otázky a knihe sa podarilo vyvolať množstvo rôznorodých pocitov. Rozhodne je tam ale zamyslenie nad životom a smrťou. Najmä smrťou!
Nie je to najlepšia kniha z poslednej doby, na to čítam až príliš veľa (výborných) kníh. No je to jedna z tých, na ktoré sa nezabúda ani po dlhšom čase. Teda ak čítate s otvorenou mysľou a ste pripravení na čokoľvek. Rovnako tak to ale pre vás môže byť nepochopiteľné a budete chcieť čo najrýchlejšie zabudnúť. Ak máte slabosť pre fínske či akékoľvek iné podivno, tak toto je jasné must read, i keď úplne do tej škatulky nezapadá, v určitých kapitolách sa mu približuje. Vychádza o pár dní v Dokorán a ak sa nebojíte vykročiť mimo svoj bežný žáner, venujte jej pár hodín.
“Pokaždé, když člověk utrpí srážku s realitou, připadá mu neuvěřitelná a nemyslitelná, uvažovala Lucia. Realita pro člověka není.”
Túto knihu som si pôvodne vôbec nechcela prečítať. O fast fashion podmienkach viem pomerne dosť, väčšina môjho i Adamovho šatníka je už z kategórie “lokálne” a “slow fashion”, naviac mám len určitú kapacitu na príjmanie nie zrovna pozitívnych informácií. Ale vyskakuje mi na Instagrame dosť často a naviac je krátka, tak som jej dala šancu. A za dva dni ju prečítala a idem odporúčať ďalej.
Pretože toto nie je kniha, ktorá vás bude presviedčať, aby ste si už nikdy nekúpili tričko z reťazca, aj keď pravda, akosi podvedome sa pri kúpe na to tričko s výrobnou cenou dolár a pár centov budete pozerať inak. Ak nie ste úplne bez citu, príbehy z Bangladéša vo vás už navždy budú. Asi si to tričko aj kúpite, ale už budete o oblečení premýšľať inak. Naozaj to potrebujem? Naozaj odtiaľto? Nedá sa to inak?
O tom totiž Život na míru je. O ľuďoch, ktorí oblečenie ušili. Ako sa im žije po tragédii či úraze v továrni, ako vyzerala ich štvrť v detstve, aké sú slumy vedľa továrni, v ktorých je toľko ľudí, že ich nikto nikdy nespočíta, prečo v továrni pracujú aj deti, prečo to veľké firmy vedia, čo spôsobili humanitárne organizácie, ako je to s niektorým “fejkovým” oblečením, ako sa obchádzajú predpisy a ešte všeličo iné. Aj nejaké dáta a čísla, ale hlavne reálne príbehy reálnych ľudí. A ako to už u Absyntovkách býva, je to poučné, pútavé a kvalitné čtivo. Predtým než sa vrhnete na vianočné, povianočné, výpredajové či akékoľvek iné, malé či veľké nakupovanie, odporúčam prečítať.
Viete si predstaviť, že letíte v lietadle, tešíte sa domov alebo na pracovnú cestu a zrazu sa ohlási "Dámy a páni, naše lietadlo bolo unesené"? Dnes už ťažko predstaviteľné po všetkých tých bezpečnostných kontrolách a zákazoch na letisku, ale medzi rokmi 1961 až 1973, obzvlášť ku koncu toho obdobia, to bola v USA pravidelná skutočnosť. Lietadlá boli unášane, prevažne psychicky labilnými alebo nejako nespokojnými jedincami, pomaly každý týždeň a niekedy sa zišli aj dva únosy v jednom čase. Aerolinky nechceli ohroziť životy cestujúcich, a tak na všetky podmienky únoscov radšej pristúpili. Kontroli neboli prakticky žiadne a nejaké laické vznikali až keď sa zišlo väčšie množstvo únosov. Väčšina únoscov chcela iba peniaze alebo uniknúť na Kubu. Takže cestujúci, ak ich únosca neprepustil pri dotankovaní, mali párhodinové meškanie a život išiel ďalej.
No jeden z únosov bol predsa len iný. Roger Holder a Catherine Kerkowová sa s lietadlom a polmiliónovým výkupným dostali cez Atlantik až do Alžíru. O ich živote pred únosom, čo k tomu najmä Rogera viedlo, ako žili po únose, o tom, ako to celé prebiehalo, aké následky z toho boli, o tom všetkom je hlavná dejová linka knižky Nebe patří nám. To celé je preložené desiatkami prevažne úsmevných amatérskych únosov i reakcií vlády a aeroliniek na ne.
Napísané extrémne pútavo a zaujímavo, dozviete sa o tej dobe, o vtedajšej spoločnosti a politická situácia je vysvetlená natoľko zrozumiteľne, že sa nemusíte báť nepochopenia súvislosti. Výborný počin, čítanie ma ohromne bavilo. Skrátka, ďalšia skvelá Absyntovka. No a ak radi alebo často lietate, je to jasné čítanie.
Sapiens. Stručné dějiny lidstva od Yuval Noah Harari som začala čítať počas prvého lockdownu. Občas mi niektoré rozčítané knihy západnú a ja sa k nim dostanem až po veľmi dlhej dobe. Tento mesiac som si dala na dočítanie práve takýchto kníh a Sapiens je tuším víťaz v najdlhšej prestávke. Takže rýchle osvieženie polovice, ktorú som prečítala dávno a pokračujem. Dočítané za tri dni, pretože tá kniha je skvelá. Ako mi mohla zapadnúť nechápem. Je pútavá, poučná a zaujímavá. Teraz som sa od nej nevedela odtrhnúť. V poznámkach z tej doby mám, že by mala byť v povinnom čítaní. Stále si to myslím. Pomerne jednoduchým spôsobom vysvetlí dôležité súvislosti, vytiahne to dôležité z histórie rodu Homo Sapiens, ktoré míľniky stáli za tým, že sme tým kto dnes sme, a zároveň nezavalí hromadou dátumov, mien a udalostí, ako to majú vo zvyku učebnice dejepisu. Osloví aj tých, ktorých tento predmet nikdy nebavil. Skrátka výborné čítanie, ktoré má aj pokračovanie v knihách 21 lekcií pre 21. storočie a Homo Deus, kde sa autor pozerá na súčasnosť a budúcnosť. Vrelo odporúčam.
Táto kniha sa mi ťažko odporúča. Nie preto, že by bola zlá, naopak, ona je výborná. Lenže veľmi surová, brutálna a nešťastná. A absurdná! Dej zasadený do obdobia dlhotrvajúcej občianskej vojny v Sýrii, ktorej je ťažko porozumieť. A do toho traja súrodenci plniaci otcovi posledné prianie, obyčajní ľudia ktorí nechcú byť na žiadnej konkrétnej strane, chcú len prežiť, alebo presnejšie čakajú na smrť, lebo tá si skôr či neskôr príde na každého, obzvlášť v tej dobe a situácii.
V krajine a počas vojny, kedy sú mŕtve telá všade, pohrebné miesta drahé alebo žiadne, ľudia miznú a už sa nenachádzajú, je prianie byť pochovaný v rodnej obci vedľa milovanej sestry priam šialené. No súrodenci Bulbul, Fátima a Husajn predsa len naložia otcovo mŕtve telo do mikrobusu s cieľom prejsť asi 400 km a mnoho checkpointov strážiacich rôznymi skupinami. Popritom sa v mysli vracajú do minulosti, premietajú o vlastných životoch a vzťahoch. Ticho medzi nimi je ťaživé rovnako ako vojna okolo.
Sotva 200 strán, ale je v tom tak veľa, ako dokáže len silný príbeh. Výborne napísané a rovnako výborne preložené, ďakujeme Jitke Jeníkovej. Prečítajte si to, raz, možno postupne, možno rýchlo, ľahké to nebude, ale som presvedčená že ide o dôležitý príbeh súčasnej doby. A nevynechajte doslov!
Oooo tak toto bolo skvelé, skvelé, určite si ešte od Agathy Christie niečo prečítam. Toto bola tuším moja prvá kniha od nej. A ten záver, ani nie tak rozuzlenie prípadu, ale vyriešenie... no skrátka super. A teraz si môžem pozrieť aj film.
”Když jdu spát, myslím na to, že bych nechtěla umřít uprostřed četby románu, který se mi líbí.”
Vyměnit vodu květinám je pôsobivý príbeh Vielette Dušičkovej. Je správkyňou cintorína a okrem príbehov návštevníkov a obyvateľov postupne odkrýva i ten svoj. Pomaly, nikam sa neponáhla. Ona má času dosť. Prelína sa prítomnosť s minulosťou, pribúdajú postavy, začína sa črtať tragédia, ktorá ju doviedla až tam kde je. A aj napriek téme, aj napriek udalostiam a aj napriek prostrediu cintorína, je to príbeh krásny, citlivý a “feel-good”. Skrátka krásny román o živote. Odpúšťam aj to, že niektoré priezviska preložené boli a niektoré nie.
