Barack Obama's 2025 Reading List Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Študentka fínčiny & knihovníctva (FF MUNI).
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje čtenářské kolekce
Barack Obama's 2025 Reading List 
Dětská finská literatura Moje aktivity
Musím povedať, že kniha prekonala všetky moje očakávania. Aj napriek výborným hodnoteniam som mala máličko predsudky, predsa len je to už tridsať rokov čo vyšla prvýkrát a akosi som nepredpokladala, že pôjde o tak dobre napísaný príbeh. Veď je to predsa lovestory. Och, ako som sa len mýlila. 170 strán, ale všetky tie súčasné vzťahové romány sa môžu ísť zahrabať. Madisonské mosty sú intenzívne, horúce a krásne. Atmosféra neskutočná. Románik medzi fotografom a trochu bohémom Robertom Kincaidom a ženou farmára Franceskou Johnsonovu bol síce krátky, no o to silnejší a vykreslený mimoriadne podmanivo. Skrátka naozaj dobrá lovestory. Až sa mi stále nechce veriť.
Doktorka Jen Gunter chce, aby sme sa stali sebaistými pacientkami a ženami, ktoré poznajú svoje telo a vedia, na koho sa obrátiť, keď niečo nefunguje, ako má. Chce, aby sme bezpečne poznali stret záujmov, lekárske úskoky, aby sme dokázali povedať, kedy sa jedná o sprosté klamstvá, ide iba o marketing a kedy sa nás patriarchát snaží vystrašiť našimi normálnymi telesnými prejavmi. A preto napísala túto knihu. V jednotlivých kapitolách postupne rozoberie, čo tam dole vlastne máme (a nemáme. Napríklad bod G), ako sa o to starať (i nestarať), čo robiť, keď niečo nefunguje tak ako má, čomu sa vyvarovať a aké zastaralé informácie stále kolujú dokonca i medzi lekármi.
Je to skvelo napísané a české čitateľky ocenia poznámky redaktorky (dala si s tým naozaj prácu), ktoré priblížia prax a situáciu v ČR. Bible vagíny je sprievodcom ženy od puberty až po menopauzu. Môžete si ju prečítať od začiatku do konca, ako dobrodružný román alebo len kapitoly, ktoré vás zaujímajú či sú pre vás zrovna aktuálne. Nebála by som sa ju dať teenagerke ani sebavedomej žene v najlepších rokoch (nech už to znamená čokoľvek), pretože úprimne, rôznymi mýtmi, fámami, bohyňami a marketingovými bullshitmi sme atakované všetky. Dobre sa má tá, ktorej sa dostalo zodpovednej a poctivej sexuálnej výchovy, ale takých je minimum. O sexe sa v našej spoločnosti skôr žartuje a o vagíne nehovorí pomaly ani pošepky. Nepoznáme ju a pritom ju má polovica populácie. Najvyšší čas to napraviť a s touto knižkou to bude easy-peasy.
No a tiež je to kniha trefná, vtipná, plná zaujímavosti a tak správne feministická. Dovolím si tvrdiť, že dačo si tam nájdu aj muži a čo treba vyzdvihnúť je, že Jen Gunter nezabúda ani na trans ľudí. Skrátka, Bibliu vagíny do každej domácnosti. Fakt.
Ak ste čítali Dcéru snehu a páčila sa vám, určite siahnite po ďalšej knižke od Eowyn Iveyovej Krajina ľadu. Bude sa vám páčiť tiež.
Ak ste Dcéru snehu nečítali, napraviť, už je dotlač.
Ale ku krajine ľadu.
Opäť krásny až poetický príbeh, kde sa snúbi svet ľudí s prírodou a je pretkaný trochou fantázie a mystiky. O láske, o ľuďoch, o živote i o smrti. O objaviteľoch i pôvodných kmeňoch. O trošku i o kultúre a histórii.
Celé je to napísané formou deníkových zápiskov a tento formát príbehu ohromne pristane. Najväčší priestor majú zápisky podplukovníka Allena Forrestera, ktorý sa v zime 1885 vydáva na expedíciu proti prúdu rieky Wolverine vo vnútrozemí doposiaľ neprebádanej Aljašky.
Doma ho čaká tehotná manželka Sophie, na svoju dobu odvážná a dobrodružná žena, ktorá si na spôsoby tamojšej spoločnosti akosi nevie zvyknúť.
Ich zápisky sa striedajú a sem tam pretnú dopismi dvoch mužov zo súčasnosti, ktorý príbehu a tomu, čo nasledovalo, dávajú ďalší rozmer.
Je to krásne, tajomné, pôsobivé, výborne a pútavo napísané.
Nádherné čítanie.
Veľký kontrast k reportážnej knihe 27 smrtí Tobyho Obeda, ktorú som nedávno čítala a ktorá sa síce odohráva v Kanade, no i na Aljaške žili Pôvodní obyvatelia, ktorých sa kolonizátori snažili "civilizovať" a nedopadlo to dobre, o čom je aj v Krajine ľadu maličká zmienka.
* 504 fotiek.
* 453 nachodených kilometrov.
* 155 historických faktov.
* 111 zaujímavostí.
* 68 archívnych záberov.
* 20 ľudí.
* 13 príbehov.
To všetko je Tam hore. To všetko je v tejto knihe. V knihe, z ktorej dýcha, že ju robili nadšenci zamilovaní do Vysokých Tatier.
Láska k horám a úcta k Tatrám.
Príbehy, ktoré zaujmu i pohľadia na duši.
Ak sadnete v Bratislave do vlaku, prečítate ju než do Vysokých Tatier dorazíte. Dokonca vlak nemusí ani meškať.
Rozhodne sa pripravte na to, že pri čítaní zatúžite do Tatier zájsť.
A budete trochu závidieť tým, čo ich majú na dosah.
Nadýchať sa čersvého vzduchu, stratiť reč pri výhľade, zapotiť sa pri výstupe.
Ak žlté “emko” evokuje BigMac s hranolkami, teraz budete mať na jazyku chuť tatranského čaju, parených buchiet a polievky.
Nádherný a hodnotný počin od madebythe, Hikemates a mnohých ďalších ľudí.
Krásne napísané, krásne odfotené, krásne sprostredkované.
A zase prišlo to obdobie, kedy siahnem po jednoduchej romantickej knihe, kde presne viem čo sa stane, ako skončí a občas niektoré časti vlastne nedávajú zmysel, no vôbec mi to nevadí. Toto je moja tretia či štvrtá kniha zo série romantické úteky a príde mi tuším i najlepšia. Dej je presne podľa šablóny ako predchádzajúce knihy. Žena, ktorej sa rozpadne vzťah a zároveň zažije trapas, ktorý ju tak nejak popošupne na zmenu prostredia a odíde do iného štátu, kde sa zamiluje, aj keď si spočiatku tvrdí, že nič také nechce. Nejaké prekážky budú, ale samozrejme všetko dobre dopadne. Do toho jedlo, veľa jedla, to Julie Caplin fakt ide a vlastne bez toho by to bolo obyčajná nezaujímavá slaďárna. A ešte prostredie, v tomto prípade horská chata v Švajčiarsku, čo mi hneď vnuklo myšlienku, že do Portugalska, kam o mesiac pôjdeme obytňákom, by sme mohli ísť cez Švajčiarsko a užiť si, rovnako ako hlavná hrdinka Mina, miestne syry, čokoládu a výhľad na Matterhorn. Pekné to bolo, plus ilustrácia na obálke od Katky Brabcovej, to je neskutočné ako dokáže celú knihu a atmosféru vtesnať do jedného obrázku.
“Co je to láska?”
Chvíli přemýšlím, než řeknu: “Je jako vaječňák od babičky z tátovy strany, takovej hustej a zlatožlutej: pro vynikající chuť je důležitý smíchat všetchny ingredience ve správným pořadí a poměru.”
“Fujtajbl, vaječňák,” odvětí Hanna.
S večerem přichází tíseň. Debut, o ktorom som bola presvedčená, že to bude knižka podobná Vzdělanej či Unorthodox. Príbeh o dievčati, ktoré vyrastalo v akejsi ortodoxnej komunite, ktorá si žije vo svojej bubline so svojimi prísnymi náboženskými a životnými pravidlami. V puberte jej to nedá a bude chcieť odísť. Ha, ako som sa len mýlila. Nie že by hlavná hrdinka s prezývkou Bunda odísť nechcela, lenže…
Rozsahom nie nijak veľká a spočiatku strany odsýpali. Lenže prišla tragédia s ktorou sa každý člen rodiny musel nejako vyrovnať, no nedokázali či nechceli o tom rozprávať. Plynie deň za dňom, mesiaco za mesiacom. Absencia rodičovskej lásky je až desivá. Samota všadeprítomná. Citáty rodičov z biblie pôsobia až smiešne, Boh akoby na tomto mieste vôbec nebol. Iba kravy, hnoj, opustenosť, tápajúci súrodenci, ktorí sa musia vyrovnať so stratou najstaršieho brata, vlastnou sexualitou a skutočnosťou, že rodičia sa čoraz viac uzatvárajú do seba.
“Večer je tu všechno studené: dvůr, mlčení mezi našima, naše srdce, vlašský salát na chlebu.”
Je to hnusné, škaredé, depresívne a miestami až príliš do detailov. Autorka vám niektoré scény naservíruje tak podrobne, že ich z hlavy len tak ľahko nedostanete. Je dosť možné, že vám to príde až odporné. Súhlasím. Aj keď to spočiatku vyzeralo, že knihu prečítam za 2-3 dni, nakoniec som ju odkladala, musela preložiť troma ďalšími knihami a dočítala ju čisto zo zvedavosti, ako sa skončí, čo sa so súrodencami stane, kam to až dospie. No musela som sa premáhať. Netrúfam si odporúčať, toto skutočne nie je kniha pre každého a už vôbec to nie jednoduché a pekné čítanie.
“Táto hypotéza bola nanajvýš hodnoverná a prijateľná. Ale tak ako mnoho iných hypotéz, ani táto neprežila zrážku s realitou.”
Jediná kniha o zdraví, ktorú potrebujete. By mohol byť podtitul. Kniha, ktorá vám možno zachráni život. Možno. Je totiž na vás, ako informácie uchopíte, k tomu naša lenivosť (aj o tej je tam reč) a návyky (aj o tých). A veľa ďalších faktorov. Život, genetika, prostredie, individualita. V podobnom duchu sa vyjadruje aj autor. Máme vedu, máme dáta. I tam sú ale limity, nepresnosti. Čo kedysi platilo je dnes už vyvrátené a ideme ďalej. Vieme veľa, ale nie sme si istý. No určité obecné závery predsa len môžu zaznieť, sú najlepšie, aké v tejto chvíli máme.
Po dočítaní môžete by trochu zmätení, ale svojim spôsobom sa vám uľaví. Zdravý život nie je rocket science. Ale to už asi tušíte, že? Pohyb, spánok, vzťahy, vyhýbať sa chronickému stresu, občas si dať pôst, stravovanie. Easy-peasy. Čo jesť? S navýšením zeleniny nič neskazíte, ubraním z cukru tiež nie. Výživové doplnky sú skvelý biznis a spôsob ako spláchnuť peniaze do záchoda. Hýbeme sa málo, svetlo nemáme ideálne, v prírode by sme mohli byť častejšie. No nič nie je stratené!
Ak sa o zdravie zaujímate a nehrniete sa do žiadnej (extrémnej) diéty, ide vám o trvalo udržateľný spôsob, vlastne sa nič nové nedozviete. Všetko ste už počuli, tušili. Pre mňa tam nebola snáď žiadna nová wow informácia, ale ja sa non-fiction knižkami obklopujem už pár rokov.
Kniha sa čítala dobre, ideál pre laikov, je fajn napísaná i preložená. Ak si chcete všetky mýty a informácie o jedle, chudnutí, diétach, vitamínoch, výživových doplnkoch, pití, drogách, fyzickej aktivite, dobrom zdraví, spánku a starnutí zosumarizovať, choďte do nej. Ak máte pocit, že žiť a stravovať sa zdravo je náročné a vy neviete, čo áno a čo nie, choďte do nej. Ak máte zdravotný problém, choďte k odborníkovi. Ak sa cítite dobre, ste spokojní so svojim životom, poznáte, čo vám robí dobre a kedy svojmu telu neprospievate, tak si prečítajte niečo iné.
Príjemné oddychové čítanie. Autobiografia v podobnom duchu, ako predchádzajúce knihy Michaela Třeštíka (Ledaže se spletu, Jen aby, řekla moje žena, Aspoň jsem to zkusil). Spomienky, príbehy, krátke i dlhšie texty, veľa ďalších ľudí, úspechy i nezdary. Inšpiratívne aj osobné, ale tak akurát osobné. Kto ho sleduje na FB alebo čítal minulé knihy, určite bude mnohé z toho poznať, no dozvie sa i veľa nového. Strieda svoju mladosť a dospelosť so súčasnou (covidovou) situáciou. Bavilo, nesklamalo, dostala som presne to, čo som od knihy očakávala.
Toto je presne tá kniha, ktorú by ma samu od seba nenapadlo kúpiť, v kníhkupectve by som ju prehliadla. A to by bola veľká škoda. Našťastie som sa nechala nalákať krátkym odporúčaním a len tak pre radosť som si Bitky na púšti včera kúpila, a rovno aj prečítala. Ide rozsahom o útle dielo, no veľké obsahom. Nie je to iba príbeh malého Carlosa, ktorému jeho čistá a nevinná láska zo dňa na deň obrátila život hore nohami a vyvolala doslova škandál. Je to aj príbeh Mexika a jeho obyvateľov tej doby. Povojnové obdobie, korupcia, amerikanizácia. No skrátka malá kniha s veľkým dosahom, právom nadčasová, stále populárna a do mnohých jazykov prekladaná. Výborné dielko, krásne napísané, úžasný jazyk i preklad. Mám vyznačené mnohé pekné či zaujímavé pasáže, ktoré by som mohla pridať k tomuto komentáru, no nakoniec ich je tak veľa, že jednoduchšie bude, keď si knihu prečítate. Je to len okolo 65 strán, zvyšok je doslov a poznámka prekladateľky.
Neubehol ani rok, odkedy som prečítala Tři měsíce v Barceloně a nielen že sme vďaka nej strávili v Barcelone úžasný víkend, odvtedy na mestá a architektúru pozerám inak. Nebojím sa tvrdiť, že naše cestovanie obytňákom a trávenie času v mestách táto kniha v mnohom obohatila. Takže keď som na jeseň zistila, že Adam Gebrian vydáva Dva měsíce v Lisabone, ani na sekundu som neváhala. Veď my v Lisabone čoskoro strávime… no možno nakoniec i viac ako dva mesiace.
Pôvodne som si túto knihu chcela prečítať až keď v Portugalsku budeme, alebo po ceste tam, no stačilo ju len otvoriť, prelistovať, prvá kapitola, tak ešte druhá, tretia… a na tretí deň kniha dočítaná, zaujímavé vety zvýraznené, mnohé miesta poznačené. Odkaz na mapu na konci vítam a ukladám. Samozrejme kniha pôjde s nami, na knihy mám v obytňáku vyhradené miesto. A na ďalšie miesta v Portugalsku sa inšpirujeme ešte knižkou Wild Guide Portugal, ktorú autor odporúča. Viac nám asi už netreba a objavíme to priamo na mieste.
Dva měsíce v Lisabone sú napísané veľmi podobne, ako Tři měsíce v Barceloně. Krátke kapitoly, fotky, autorov pohľad na okolie, zaujímavosti zo sveta architektúry i postrehy otca, ktorý trávi veľa času s aktívnym malým chlapcom, ktorý je v podobnom veku ako ten náš. O to viac mám pochopenie pre mnohé jeho postrehy a poznámky. O to viac ich vítam.
A platí presne to isté, čo som napísala o predchádzajúcej knihe. Ak vás architektúra a urbanizmus nezaujímajú, ak nemáte deti, možno na vás bude kniha pôsobiť menej zaujímavo. Neviem posúdiť. No ak nad funkčnosťou mesta trochu premýšľate a ak cestujeme/chcete cestvovať s malým dieťaťom, táto knižka pre vás bude veľkou inšpiráciou. Dá vám veľa podnetov vďaka ktorým budete aj hocjaké iné mesto vnímať inak. Budete nad verejným priestorom premýšľať, či už v kontexte detí alebo trávenia voľného času. A koniec koncov, môžete tak objavovať aj svoje (rodné) mesto.
Aj toto je výborná podnetná knižka, ktorú prečítate pomerne rýchlo, no radi sa k nej vrátite a ešte radšej podľa nej preskúmate Lisabon, či iné mesto. Ja som za ňu nesmierne vďačná a ak Adam Gebrian napíše ďalšiu knihu o ďalšom mieste, bude mať u mňa v knižnici isté miesto. Aj keby je z mesta, kam sa cestovať nechystáme. Pretože jeho pohľad na mesto, architektúru a urbanizmus ma skutočne baví a inšpiruje.
