Barack Obama's 2025 Reading List Líbí se ti můj profil a chtěl by si mít podobný i ty?
Založit si profilO mně
Študentka fínčiny & knihovníctva (FF MUNI).
Oblíbené literární žánry
Moje srdcovky
Moje čtenářské kolekce
Barack Obama's 2025 Reading List 
Dětská finská literatura Moje aktivity
Jedna z najlepších českých kníh, aké som čítala. A to mám pre českú literatúru slabosť a čítam ju často. Bolo to také čítanie “smiech cez slzy”. Absurdnosť a fraška celého toho systému, budovanie socializmu, udávanie jeden na druhého, kádrovanie. Cítila som nasranosť na tú dobu, niektorých ľudí a nespravodlivosť. Koniec som úprimne preplakala ako mi z udalostí bolo smutno. Perfektne vystihnutá doba, trefne napísané, plus skvelý doslov. Výborná, fakt výborná kniha, som vďačná, že minulý rok opäť vyšla v Argu, tak si ju prečítajte ak ste tak ešte nespravili. V divadle Rokoko ju dokonca i hrajú, a ak by som bola v ČR, hneď by som kupovala lístky a spravila si výlet do Prahy (takto budem dúfať, že budú hrať aj keď sa vrátime z dlhšieho zahraničného pobytu. Toto predstavenie chcem vidieť, počula som naň výborné ohlasy.)
Máte deti? A ak áno, už máte túto knihu?
Hry, sítě a porno je must have kniha pre rodičov. Či sa nám to páči alebo nie, či s tým súhlasime alebo nie, deti sa na internet dostanú. Aj my pred dvadsiatimi rokmi sme sa dostali. Keď ešte neboli chytré telefóny, internet bol pomalý a na prenos dát sme používali diskety. Dnešná generácia má okamžitý prístup k čomukoľvek bez ohľadu na to, ako silno im nastavíte ich telefón a budete ho kontrolovať. Nemôžete skontrolovať všetko, deti sa radi podelia, ukážu si medzi sebou, príde starší za mladším, bude u kámoša či staršieho bratranca.
Je dôležité ich na to pripraviť, vybudovať dôveru, viesť ich keď dostanú prvý telefón, začnú hrať hry, vytvoria si profil na sociálnych sieťach. Čo môže byť náročné ak neviete ako na to, hanbíte sa a(lebo) si sami neuvedomujete možné hrozby. S touto knihou budete pripravení. Budete mať prehľad čo na nich číha, ako skoro, ako s nimi komunikovať. Autorka má úžasný prístup, podporený dátami, prispôsobený aktuálnej dobe. S týmto všetkým naše deti vyrastajú a musia to poznať. A vy sa toho nemusíte až tak báť.
Vezme to od malička, prečo naozaj nie je potrebné deťom do dvoch rokov ukazovať obrazovku, prečo nie je otázka: “A koľko času teda môžu?” správne položená, ako je to s hraním hier, prvým mobilom, účtom na sociálnych sieťach, kontrolou u dospievajúcich, kedy by malo byť mobilné zariadenie mimo dosah, dopamín, návykovosť a vplyv, ako sa s deťmi dohodnúť a tak ďalej. Všetko čo potrebujete vedieť a ani vás to nenapadlo. Krátke zhrnutie na konci každej kapitoly pre pripomenutie si po čase alebo pre zaneprázdnených rodičov. Ale ak vám záleží, aby sa vaše deti správali na internete čo najviac bezpečne, vedeli rozoznať hrozby a fake news, nebáli sa vám zdôveriť a požiadať o pomoc, nuž potom je dobre venovať tomu čas. A venovať ho najmä deťom.
Ja sa o túto tému aktívne zaujímam, problematiku mám myslím celkom naštudovanú a i tak som získala mnoho skvelých podnetov.
Ak máte deti, prečítajte si túto knihu, budete schopní ich lepšie pripraviť na digitálny svet. A vám sa bude lepšie spávať. Prípadne to doplňte ešte webinárom Děti v síti technologií: Jak displeje mění dětský svět od Kate Trávničkovej a knihou Dark web: Sex, drogy a bitcoiny od Dominika Stroukala a myslím že to najdôležitejšie budete vedieť, a následne to odkomunikovať s deťmi.
Možno sa mi to iba zdá, možno je to tým, aké knihy čítam a akých ľudí sledujem, ale javí sa mi, že prichádza nový trend zdravého životného štýlu. Či už chcete schudnúť alebo zlepšiť nejakú časť svojho života, stačí dodržiavať pár základných zásad a pokiaľ vás neprejde auto, máte do veľkej miery vyhrané. Takže:
- Dobrý spánok. Pravidelne, dlho a predspánková hygiena! (Čiže nekukať pred spaním do mobilu.)
- Hýbte sa. Čokoľvek vás baví v množstve akomkoľvek vám váš deň umožňuje.
- Nestresujte. Hlavne nie dlhodobo. Naučte sa odpočívať. Meditovať. Mindfulness. Choďte do lesa.
- Utužujte vzťahy s ľuďmi s ktorými je vám dobre. Na láskyplnom partnerstve tiež dosť záleží.
- Normálne jedzte. Bez výčitiek, pestro. Určite chápete, že viac zeleniny a menej sladkosti vám prospeje. Proste to nepreháňajte a back to basic.
- Učte sa. Jazyky, hudobný nástroj, vyšívať, kresliť. Čokoľvek vás zaujme a baví. Rozvíjajte mozog.
Tieto odporúčania sa objavujú aj v knihe Bystrejší mozek. Autor je neurochirurg (môj dreamjob v budúcom živote) a novinár, a zameral sa na Alzheimerovu chorobu. Čo o nej vieme, čo nevieme, kedy sa začne rozvíjať (môže už po tridsiatke!) a kedy zbadáme prvé príznaky (kľudne až o 20-30 rokov neskôr!), ako sa prejavuje, aké možnosti prevencie a liečby existujú (na prevenciou tie body vyššie, s liečbou je to horšie), kde hľadať pomoc, ako sa k diagnóze postaviť a čo robiť v prípade, že ste to vy alebo niekto vám veľmi blízky. Navrhuje 12 týždňový program, kedy do života pridávate malé zmeny a aktivity, ktoré majú v rámci prevencie dlhodobý pozitívny dopad.
Je to napísané laicky a pre širokú verejnosť, dostatočne jasne a zrozumiteľne. Poznať že vychádza z amerického prostredia a pre Američanov, aj sa dosť opakuje, ale poznámky redakcie dopĺňajú informácie na české reálie. Užitočná kniha pre všetkých 30+, ktorí sa chcú staroby dožiť s bystrým mozgom aj pre tých, ktorých sa Alzheimerova choroba a jej prejavy viac či menej dotýkajú.
Pálčivá téma a ja si myslím, že kníh z týmto motívom budeme vidieť ešte veľa. Děti nade vše sú dobre (rozumej pútavo) napísané a poukazujú na aktuálny a častý problém. Zneužívanie detí za účelom akejsi sebeprezentácie, budovania značky a zárobku na sociálnych sieťach, i keď s dobrým úmyslom. Mať slávu, peniaze, pohodlie, veľa hračiek, výletov. No je to naozaj to skutočné rodinné šťastie? (Vieme, že nie je. Je to drina a klam, iba obrázok, ktorý nezodpovedá realite.) Dej má svoje muchy, je celkom predvídateľný, postavy sú zjednodušené a potiahnuté dosť do extrémov, je tam od začiatku vidno, kto má byť ten dobrý a kto ten zlý, príliš čiernobiele. Koniec je taký že neviem-neviem. Chápem, o čo autorke išlo, na čo chcela poukázať. I tak sa neviem zbaviť pocitu, že tam chýba aj tá tretia strana - konzumenti tohto "rodinného" obsahu. Bez dopytu nie je ponuka. Všetkú tú pozornosť, lajky, komentáre, zdielania, záujem a teda i zárobky, to ide od obyčajných ľudí, ktorí sami nemusia zdielať vôbec nič alebo naopak túžia po tom istom, lenže tí najznámejší nemôžu byť všetci (a samozrejme aj od detí, ktoré si neuvedomujú celú problematiku a následky, ale to majú problém pochopiť aj dospelí). Nie je to dokonalé, ale je to dobre napísaná trefa do citlivej témy. Bola to prvá, no rozhodne nie posledná kniha, ktorú som si od autorky prečítala.
Novinářky sú skvelé. Aj tie ženy, aj kniha rozhovorov. Desať významných žien českého mediálneho prostredia hovorí v rozhovoroch s Lindou Bartošovou o svojej ceste. Ako sa k novinárčine dostali, ako sa toto prostredie i samé ženy menili, aké postavenie v ňom majú novinárky, aké prekážky, zlyhania, chyby i úspechy majú za sebou, aká by dobrá novinárka mala byť. Každá z desiatich žien má inú skúsenosť, často i názory, naviac pochádzajú z rôznych oborov žurnalistiky. Veľmi pomôže obzvlášť ženám, ktoré by sa v tomto obore chceli uplatniť. Hlavne je to ale moc fajn čítanie. Pútavé, poučné, inšpirujúce. Bavilo moc. Fakt moc. A uvedomila som si, že by som si podobné rozhovory s viacerými ľuďmi chcela prečítať aj na iné obory.
Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Toto mohol byť úchvatný monumentálny román z obdobia veľkej hospodárskej krízy. Ale nie je. Bohužiaľ. Pritom tá téma, ach, to úplne kričalo po fascinujúcom spracovaní.
Texas, 30. roky 20. storočia. Farmári na Veľkých planinách mali roky hojnosti, všetci bohatli, mestá sa rozširovali. Potom prišla kríza a sucho. Tisíce ľudí sa rozhodlo opustiť svoju pôdu a domov, odísť na západ. Do Kalifornie. Hrdé a prosperujúce rodiny prichádzajú o všetko. Autorka si za hlavnú hrdinku zvolila Elsu Wolcottovú z bohatej rodiny. Elsa neovplýva krásou, rodičia ju neľúbili a v dvadsiatich piatich rokoch bola stále slobodná. Elsa spraví pár protestných rozhodnutí výsledkom čoho je, že čaká dieťa so synom talianskych imigrantov, ktorého sotva pozná a o ktorom vieme akurát to, že je pekný. Rodina ju vyženie, z nej sa stáva farmárka v novej rodine a matka.
Je toho dosť, čo inak zaujímavemu deju škodí.
V prvom rade postavy. Príliš jednoducho konajúce a mysliace, slabo vykreslené. Kniha má cez 400 strán, priestor na poriadnu sondu by tam rozhodne bol a pridalo by to na sile. Potom opakovanie. Stále dookola, kto je ako pekný či škaredý, aké je mesto prázdna, že sa tam kotúlal láskavec, aké je sucho, chudoba, trápenie, božie skúšanie… Autorka mohla ubrať a zbytočne nenaťahovať. Ide to na úkor postáv a niektorých kľúčových scén. Dej, ktorý občas nedáva zmysel. Autorka naznačí určitý časový úsek, ale v ňom ako by sa udialo oveľa viac. Správanie postáv je občas menej logické. Sú to drobnosti, ale keď je ich viacej, kazia celkový dojem. Neprospelo ani časté opakovanie slov ako keďže, takže, tento, v ten… a celkovo mi pri čítaní čosi škrípalo. Druhá polovica bola o niečo lepšia, ale celkový dojem už nenapravila. A ja premýšľam, čím to, že má kniha tak vysoké hodnotenia a prečo mne nesadla.
Nie je to zlá kniha. Nechcem ju hodnotiť negatívne, je to naozaj zaujímavá téma. Len mám pocit, že autorka nevyužila možnosti. Že to mohol byť naozaj briliantný historický román o sile, odhodlaní a láske. A nie iba povrchný a zjednodušený dej o škaredom, no zároveň silnom a odvážnom káčatku.
Asi si ešte prečítam Hrozny hněvu od Johna Steinbecka.
“Mezi nechtít se vrátit a chtít se vším skoncovat je velký rozdíl.”
Griet Op de Beeck zaraďujem medzi moje najobľúbenejšie autorky. To nejlepší, co máme je tretia kniha, ktorú som od nej prečítala. A opäť je to silný príbeh o ľuďoch. O rodine, kde to dlhodobo nefunguje, o potrebe uznania od rodičov, o láske, kríze, deťoch a bytí rodičom. Griet tieto ľudské príbehy vie napísať fakt dobre. Citlivo a skutočne.
"Označení matka“ by mělo být čestným titulem, o jehož udělení nebo neudělení by měly rozhodovat děti až po dosažení dospělosti, jak se poučil v případě své sestry."
„Víš co?“ povzdechl si, „zůstat spolu je možná jednodušší než se ptát, proč jsme si zvolili někoho, kdo se k nám nehodí.“
“S každou minutou zlosti promarníš šedesát vteřin radosti.”
Óda na divnosť, óda na krásu, óda na život. Óda na farby, hudbu, ľudí, zvieratá. Kodaňská Píseň písní, to je úchvatný príbeh o láske aj strate. Je to Román s veľkým R. Veľkolepá rodinná sága, ktorá vás dostane svojim nádherným jazykom. Možno vám bude spočiatku trvať začítať sa, možno sa občas budete máličko strácať. Ale vytrvajte, odolajte, oddajte sa. Vychutnajte si ten nádherný štýl, akým je napísaná. To je dar vedieť tak opísať bežné i nevšedné.
Dej je jednoduchý a pritom sa tak ťažko opisuje. Je totiž tak trochu divný, čudný, odvážny, magický, umelecký i drzý. Rodina ako žiadna iná, tri generácie a ich originálne príbehy, ktoré by každý jeden vydal na samostatnú knihu. Vyše 400 strán, ktoré vám nakoniec budú málo. Podmanivé a monumentálne čítanie. Ach, ako ja milujem tieto rodinné ságy.
Knihy o knihách majú svoje čaro, bez ohľadu na to, v akej dobe sa odohrávajú. August 1939, vojna je na spadnutie. Grace prichádza so svojou kamarátkou Viv do Londýna, aby tu začali nový život. Grace dostane vďaka svojej domácej prácu v zaprášenom kníhkupectve Primrose Hill. O knihách nevie prakticky nič a vášeň k čítaniu sa v nej ešte len má prebudiť. No potrebuje tu prácu aspoň na pol roka, aby získala doporučujúci dopis a mohla ísť niekam inam.
Lenže vieme, čo knihy dokážu. A vojna naozaj prišla. Najdôležitejšia časť deja sa odohráva počas obdobia nazývaného Blitz, medzi septembrom 1940 a májom 1941, kedy nemecké Luftwaffe bombardovalo Londýn. To už je hlavná hrdinka zamilovaná do kníh aj do kníhkupectva. A práve kníhkupectvo a čítania Grace pomáhajú Londýnčancom aspoň na chvíľu odohnať z mysle všadeprítomnú vojnu a jej následky.
Aj keď je kniha z obdobia vojny, nie je napísaná nijak surovo a šokujúco. Naopak, ide o skôr odľahčený príbeh a autorka sa nevyhýba ani správaniu obyčajných ľudí v období, kedy sa na vojnu ešte len čakalo a keď už prebiehali nálety a noci trávili v krytoch. Čo si o tom mysleli, ako sa správali, ako sa prirpavovali i ako sa ňou nechceli dať ovplyvňovať. Do toho sa rozvíjal vzťah Grace ku knihám, rast kníhkupectva, občianska angažovanosť i obavy, aby o život neprišiel nikto blízky.
Ale ako som spomínala, je to odľahčené, dej plynie rýchlo, nezachádza do detailov, je z neho cítiť veľká nádej a odhodlanie, a viac než o knihách je o ľuďoch. Pekné, zaujímavé, pútavé, nehrá sa to na žiadnu náročnú vojnovú literatúru, takže čakajte jednoduchý príbeh s malilinkatou romantickou linkou. A nemôžem si pomôcť, ale obálka sa k podstate deju vôbec nehodí.
Pekáreň s vôňou škorice je príbeh zo Švédska a podľa mňa sa nesie na vlne úspechu série Romantické úteky. Hlavná hrdinka sa po rokoch vracia domov, z Londýna do malebného švédskeho mestečka Halleholm. Vzťah jej stroskotal a po starých rodičoch zdedila dom, v ktorom kedysi bola vyhlásená pekáreň. Neverte anotácií, ktorá tvrdí, že: “Bez dlhého premýšľania sa Lovisa rozhodne budovu zrekonštruovať a voňavú pekáreň znovu otvoriť.” Trrvá jej to a spočiatku si vôbec nie je istá, či do toho ísť. Má na to veľa dôvodov a mnohé sa ukážu ako správne.
Takže staré príbuzenské intrigy, nepriateľstvo medzi dvoma rodinami, nedorozumenia a samozrejme láska. Anotácií neverte ani to: “V tej chvíli však ešte netuší, že okrem pekárne zdedila aj trpké nepriateľstvo medzi dvoma vetvami rodiny.” Ona to moc dobre vie (a preto sa do otvorenia pekárne tak nehrnie). Ale tvrdohlavosť, odhodlanie čosi dokázať, podpora rodiny a priateľov, a fakt, že aj tak nemá čo iné robiť, ju k tomu popostrčia.
Postáv a minulosti je tam toľko, že si autorka môže potriasť ruku s Radkou Třeštíkovou. Akurát tu som mala problém to dobrých 200 strán pobrať a dať si dohromady, kto je vlastne s kým pokrvná či nevlastná rodina a kto do rodiny vôbec nepatrí. Ale ono to nakoniec nie je aj tak až tak dôležité. Stále je to iba fajn romantický zamotaný príbeh na dva-tri večery, na ktorý treba tú správnu atmoséfru a nemať prehnané očakávania. Pravdepodobne vám už na začiatku bude jasné, ako to skončí, 350 strán medzitým je vyplnených napínavým polrokom v jednom malebnom švédskom mestečku, kde aj tú škoricu bude cítiť. Bolo to príjemné, ale raz stačilo a či si dám pokračovanie ešte neviem, ale ak budem niekde, kde bude sneh a zacnie sa mi za švédskymi koláčikmi, prečo nie. Ak by som hodnotila, tak dám tri a pol škoricových roliek z piatich.
